Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/4/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

9. februára 2011 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze o sťažnosti

vyžiadanej osoby D. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 17. januára 2011,

sp. zn. Ntc 1/2011, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť vyžiadanej osoby D. H. s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach uznesením zo 17. januára 2011, sp. zn. Ntc 1/2011, rozhodol

o tom, že podľa , o európskom zatýkacom

rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) berie do vydávacej väzby slovenského štátneho občana

D. H., nar. X., trvale bytom H., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu

odňatia slobody v Košiciach, Floriánska č. 18, ktorá bude spočívať. Podľa § 17 ods. 2 zákona

o EZR, ak pominú dôvody výkonu trestu, spočívanie vydávacej väzby zaniká a vyžiadaná

osoba nastúpi výkon vydávacej väzby.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť vyžiadaný D. H. (č. l. 22 – 23 spisu).

V odôvodnení podanej sťažnosti pritom uviedol, že Krajský súd v Košiciach

podľa jeho názoru neučinil patričnú a požadovanú prieskumnú povinnosť v rámci

vnútroštátnych noriem, keďže nepreskúmal rozsudok Okresného súdu v Pardubiciach

z 11. mája 2009, sp. zn. . Uvedený súd mu prvotným rozsudkom

z 29. októbra 2008 uložil peňažný trest, pri ktorom mu opomenul vyhotoviť splátkový

kalendár, pričom tento mu nebol vypracovaný a zaslaný do dnešného dňa. Z tohto dôvodu

2

považuje druhotné rozhodnutie Okresného súd v Pardubiciach z 11. mája 2009 o vykonaní

trestu odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov ako náhradného trestu za uložený peňažný trest

za nedôvodné, predčasné a neopodstatnené. Vyžiadaný je aj naďalej ochotný peňažný trest

uhradiť vo forme splátkového kalendára. Okrem uvedeného namietal taktiež miesto

vykonania trestu odňatia slobody tak, ako ho uvádza napadnuté uznesenie.

Vzhľadom na rodinné zázemie a udržanie pravidelného rodinného kontaktu so snahou

nespôsobiť žiadnu psychickú ujmu jeho maloletým deťom preto navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach zrušil a tomuto súdu

nariadil učiniť prieskumnú povinnosť rozsudku Okresného súdu v Pardubiciach. V prípade

potvrdenia tohto rozsudku, aby vyhovel jeho požiadavke vykonať trest odňatia slobody

na území Slovenskej republiky.

Spisový materiál v posudzovanej veci bol prostredníctvom Krajského súdu

v Košiciach dňa 3. februára 2011 predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

za účelom rozhodnutia o predmetnej sťažnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s preskúmal

správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce,

pričom primárne konštatoval, že neboli zistené dôvody na rozhodnutie podľa § 193 ods. 1

písm. a/, písm. b/

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že dňa 20. októbra 2010 bol

pod sp. zn. Okresným súdom v Pardubiciach, Česká republika vydaný európsky

zatýkací rozkaz na slovenského štátneho občana D. H., a to za účelom jeho vydania na výkon

trestu odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov. Tento trest mu bol právoplatne uložený trestným

rozkazom Okresného súdu v Pardubiciach z 29. októbra 2008, sp. zn. , v spojení

s uznesením tohto okresného súdu z 11. mája 2009, sp. zn. , o vykonaní trestu

odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov ako náhradného trestu za trest peňažný, ktorý mu bol

uložený, tiež spolu s inými trestami, pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona Českej republiky a trestný čin riadenia motorového vozidla

bez vodičského oprávnenia podľa § 180d/ Tr. zákona Českej republiky.

3

Dňa 13. januára 2011 podala Krajská prokuratúra v Košiciach pod sp. zn.

2 KPt 143/10 na Krajský súd v Košiciach návrh na vzatie vyžiadaného D. H. do vydávacej

väzby v zmysle § 17 ods. 1 zákona o EZR, keď zároveň predložila originál vyššie citovaného

európskeho zatýkacieho rozkazu (č. l. 7 – 9 spisu), ktorý jej bol postúpený z Krajskej

prokuratúry v Prešove a tiež ďalšie listinné dôkazy. Z uvedeného návrhu pritom vyplýva,

že príslušnosť Krajskej prokuratúry v Košiciach na vykonanie predbežného vyšetrovania

v tejto veci je daná skutočnosťou, že D. H. vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon

trestu odňatia slobody v Košiciach, Floriánskej č. 18.

Krajský súd v Košiciach opatrením z 12. januára 2011, sp. zn. Ntc 1/2011,

podľa z dôvodov uvedených v a

o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých

na žiadosť Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa

10. januára 2011, sp. zn. , ustanovil D. H. vo veci konania o vyššie uvedenom

európskom zatýkacom rozkaze obhajkyňu JUDr. A. V..

Podľa § 16 ods. 1 zákona o EZR ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti

vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky

alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju sudca krajského

súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné

vyšetrovanie.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o EZR ak sa vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe

v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými orgánmi, alebo sa nachádza vo výkone

trestu odňatia slobody právoplatne uloženého slovenským súdom, súd po doručení

originálu európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad

vyžaduje, vezme vyžiadanú osobu do vydávacej väzby, ktorá bude spočívať.

Podľa § 17 ods. 2 zákona o EZR ak pominú dôvody väzby alebo výkonu trestu

uvedené v odseku 1, spočívanie vydávacej väzby zaniká a vyžiadaná osoba nastúpi výkon

vydávacej väzby.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o EZR na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd,

v ktorého obvode je vyžiadaná osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

4

Podľa § 14 ods. 1 zákona o EZR v konaní o európskom zatýkacom rozkaze musí mať

vyžiadaná osoba obhajcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisového materiálu

s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že krajský súd rozhodol správne

a v súlade so zákonom, keď vzal vyžiadaného D. H. do vydávacej väzby, ktorá momentálne

spočíva.

V konaní predchádzajúcom napadnutému rozhodnutiu však Najvyšší súd

Slovenskej republiky zistil pochybenie v tom smere, že Krajský súd v Košiciach

pri ustanovení obhajkyne vyžiadanému D. H. aplikoval ustanovenie ešte „starého“ zákona

o európskom zatýkacom rozkaze, konkrétne v znení

Nakoľko je však uvedené ustanovenie obsahovo totožné

s ustanovením § 14 ods. 1 „nového“ zákona o EZR, podľa ktorého bolo potrebné

v danom prípade postupovať a požiadavka ustanovenia obhajcu bola teda v danom

prípade splnená, zistený procesný nedostatok nemá žiadny vplyv na samotné rozhodnutie

vo veci.

Pokiaľ ide o uplatnené námietky vyžiadaného D. H., tak tieto sú v posudzovanom

prípade z pohľadu rozhodovania súdu o jeho vzatí do väzby, právne irelevantné. Je potrebné

zdôrazniť predovšetkým tú skutočnosť, že tak krajský súd ako i tunajší súd nie je v konaní

o európskom zatýkacom rozkaze oprávnený preskúmavať rozhodnutia súdov, na podklade

ktorých bol tento vydaný. Rovnako tak nie je ani jeden z uvedených súdov kompetentný

rozhodnúť o tom, že trest odňatia slobody, na výkon ktorého bol D. H. zo strany Českej

republiky vyžiadaný, menovaný vykoná na území Slovenskej republiky.

Vo vzťahu k prvej z uvedených výhrad Najvyšší súd Slovenskej republiky upozorňuje

zároveň na to, že z uznesenia Okresného súdu v Pardubiciach z 11. mája 2009, sp. zn.

, o.i. vyplýva, že vyžiadaný môže kedykoľvek odvrátiť výkon náhradného trestu

odňatia slobody tým, že peňažný trest zaplatí, čím v podstate zabráni aj vykonaniu

predmetného európskeho zatýkacieho rozkazu.

5

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia teda

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že sťažnosť vyžiadanej osoby D. H.

ako nedôvodnú zamietol ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 9. februára 2011

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová