Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/5/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P. J., bytom P., právne

zastúpeného JUDr. Z. M., advokátkou, P., proti odporcovi Mesto Prešov, právne zastúpeného

P., IČO: X, o náhradu za užívanie nehnuteľností, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. A. I., JUDr. E. Š., JUDr. G. K., PhD., n i e

s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej tomto súde pod sp.zn. 15Co

103/2010 (vec Okresného súdu Prešov sp.zn. )

O d ô v o d n e n i e

V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. a na

Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. , v rámci odvolacieho konania písomným

podaním z 9.decembra 2010, navrhovateľ uplatnil námietku zaujatosti voči všetkým sudcom

Krajského súdu v Prešove. Námietku zaujatosti odôvodnil tým, že má pochybnosti o ich

nezaujatosti, nakoľko sa navonok nejavia ako nestranní voči nemu ako navrhovateľovi, ktorý

je účastníkom konania vo viacerých veciach vedených na tomto súde a v ktorých druhou

stranou je Mesto Prešov. Zdôraznil, že tieto súdne spory sa dotýkajú Mesta Prešov, v ktorom

títo sudcovia žijú, majú svoje rodiny a známych. Ďalej navrhovateľ poukázal na uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.08.2010, sp.zn. , ako i na

skutočnosti že väčšina sudcov Krajského súdu v Prešove pracovala na Okresnom súde

v Prešove, primátor Mesta Prešov JUDr. H., je bývalý advokát, jeho bývalá priateľka je

sudkyňa Okresného súdu Prešov , pričom jej syn je zamestnaný v jednej z firiem, ktorých

zakladateľom je Mesto Prešov. Všetky vyššie uvedené dôvody preto u neho vyvolávajú

pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti sudcov Krajského súdu v Prešove voči nemu ako

účastníkovi konania.

Podľa predkladacej správy Krajského súdu v Prešove má v danej veci na základe

Rozvrhu práce na rok 2011 rozhodovať senát 15 Co zložený zo sudcov JUDr. A.I., JUDr. E.

Š., JUDr. G. K. PhD., čo znamená, že rozhodovacia činnosť ostatných sudcov tohto krajského

súdu nie je v tejto veci daná.

I keď sa k vznesenej námietke zaujatosti vyjadrili všetci sudcovia Krajského súdy

v Prešove, Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal len tou časťou námietky zaujatosti,

ktorá sa týka sudcov rozhodujúceho senátu, a námietku zaujatosti v časti, v ktorej sa dotýka

ostatných sudcov tohto súdu, považoval za bezpredmetnú, pretože týmto sudcom neprináleží

rozhodovať v danej veci.

K námietke sa vyjadrili členovia senátu 15Co ( ktorému vec pripadla na rozhodnutie

v súlade so zákonom a s rozvrhom práce ) JUDr. A. I., JUDr. E. Š., JUDr. G. K., PhD., ktorí

zhodne uviedli že sa necítia byť zaujatí, k účastníkom konania, k ich zástupcom, ani

k prejednávanej veci nemajú žiadny vzťah.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove

( ) posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti z aspektu

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Vychádzal pritom z ustanovenia , podľa ktorého sudcovia sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo

ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď :

1/ k veci (o taký vzťah ide napríklad vtedy, keď sudca má osobný záujem na určitom

výsledku konania),

2/ k účastníkom konania (o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského,

manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného alebo osobného vzťahu )

3/ k zástupcom účastníkov (viď vyššie 2/).

Z ustanovenia o sudcoch a prísediacich a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdržať

sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie

súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne

spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov.

Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k prejednávanej veci, účastníkom

konania a ich zástupcom vecný, profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať

nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s

prejednávaním veci v súdnom konaní je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti

sudcu na výkon súdnictva. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone

súdnictva má zachovať vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopnosti

ovládať nielen svoje konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby

v ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce

pochybnosť o jeho nezaujatosti. Súčasťou takto vnímaného vecného prístupu sudcu k

prejednávanej veci a účastníkom konania je tiež schopnosť vyrovnať sa vnútorne so situáciou,

že niektorého z účastníkov pozná; aj takáto jeho schopnosť je totiž neoddeliteľnou súčasťou

spôsobilosti vykonávať funkciu sudcu.

Neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces tak, ako je vymedzené v čl. 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je garancia toho, aby vo veci

rozhodoval nestranný, nezávislý a nezaujatý sudca. Nestrannosť, nezávislosť a nezaujatosť

sudcu je jedným z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania a jedným z hlavných

predpokladov dôvery občanov a iných subjektov práva v právo a právny štát.

Nezaujatosť sudcu je predovšetkým subjektívnou psychickou kategóriou,

vyjadrujúcou vnútorný psychický vzťah sudcu k prejednávanej veci v širšom zmysle, ktorý

zahŕňa v sebe vzťah sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom, ich zástupcom a podobne, o

ktorých skutočnostiach je schopný relatívne presne podať informáciu iba sám sudca. Iba takto

ponímaný inštitút nezaujatosti sudcu by však bol v praxi ťažko uplatniteľný vzhľadom k

nemožnosti objektívnej preskúmateľnosti vnútorných pocitov konajúceho sudcu. Inštitút

nezaujatosti preto treba chápať širšie, tiež v rovine objektívnej. Za takúto objektívnu rovinu

však nie je možné považovať, ako sa nezaujatosť sudcu iba subjektívne javí účastníkovi

konania, ale len v nadväznosti na to, či reálne existujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli

viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým nie nezaujatým vzťahom k veci

disponuje.

Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemusí byť založené na

skutočne preukázanej zaujatosti, ale je postačujúce, ak možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Subjektívne hľadisko účastníka konania môže byť podnetom k takémuto

preskúmavaniu zaujatosti, rozhodovanie o tejto otázke sa však musí uskutočniť výlučne z

hľadiska objektívneho. To znamená, že otázka zaujatosti nemusí byť ustálená s absolútnou

istotou. Pri jej posudzovaní nie je možné zohľadňovať len subjektívne pocity osôb

zúčastnených na konaní, ale aj právny rozbor skutočností, ktoré k týmto pochybnostiam

účastníka konania vedú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie o návrhoch oprávnených osôb

( ) založil na vzájomnej korelácii a vyvažovaní oboch relevantných hľadísk teórie

zdania (tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska). V súlade s judikatúrou ESĽP,

ústavného súdu ako aj s výkladom uvedeným vyššie dospel k záveru, že v prípade sudcov

senátu 15Co nemožno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v zmysle §

14 ods. 1 Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neexistuje žiadny

dôvod objektívnej povahy, na základe ktorého by mohli vznikať pochybnosti o nezaujatosti

senátu Krajského súdu v Prešove zloženého z označených sudcov. Nie je prítomný

relevantný vzťah sudcov k účastníkom konania. Takýto vzťah nemožno vyvodiť iba zo

skutočnosti, že účastníkom konania je Mesto Prešov, v ktorom sudcovia bývajú. Za

relevantnú nemožno považovať ani skutočnosť, že sudkyňa podriadeného súdu bola

v blízkom vzťahu k primátorovi Mesta Prešov. Uvedená sudkyňa nie je členkou senátu, ktorý

má v danom prípade vec rozhodnúť. V predmetnej veci teda nie je daný dôvod spochybňujúci

nezaujatosť senátu Krajského súdu v Prešove, ktorému vec pripadla na rozhodnutie v zmysle

aktuálneho rozvrhu práce. Preto rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že označení

sudcovia senátu 15 Co nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. februára 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta