Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/59/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L., s.r.o., so sídlomS., IČO:

X., zastúpeného advokátom JUDr I. Š., AK so sídlom S., proti žalovanému: Krajský stavebný

úrad v Prešove, so sídlom v Prešove, Nám. Mieru 3, zastúpený advokátom P. o preskúmanie

zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.k. 2009-663/2408-4/Sp-Kc zo dňa 30. júna

2009, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/50/2009-

71 zo dňa 3. júna 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č.k. -71 zo dňa 3. júna 2010 z r u š u j e a konanie vo veci z a s t a v u j e .

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom č.k. -71 zo dňa

3. júna 2010 zamietol podľa ustanovenia žalobu žalobcu, ktorou sa

domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2009-

663/2408-4/Sp-Kc zo dňa 30. júna 2009, ktorým žalovaný zrušil rozhodnutie Obce O. č. SÚ

ÚR 24/2009/25 zo dňa 8. apríla 2009. Zároveň krajský súd účastníkom nepriznal náhradu

trov konania.

Krajský súd poukázal na to, že úlohou súdu v danom prípade bolo posúdiť,

či napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a v súvislosti s ním,

2

či prvostupňový správny orgán – Obec O. bol príslušný na vydanie rozhodnutia, ktoré bolo

zrušené napadnutým rozhodnutím žalovaného. V konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy súd preskúmava rozhodnutie v medziach a z dôvodov

uvedených v žalobe. Uvedené je vyjadrením dispozičnej zásady platnej v správnom súdnictve,

v zmysle ktorej nie je súd oprávnený preskúmať rozhodnutie nad rámec vymedzený žalobcom

v žalobe. Krajský súd poukázal, že ak je na územné rozhodnutie o využívaní územia alebo

o chránenom území, či ochrannom pásme, príslušný podľa osobitných predpisov iný orgán

štátnej správy než stavebný úrad (§ 33 ods. 1 stavebného zákona), dohodne sa tento orgán

o návrhu rozhodnutia alebo opatrenia so stavebným úradom. Podľa krajského súdu žalovaný

správne rozhodol, že na konanie je podľa § 39b ods. 3 písm. e) stavebného zákona a § 27

ods. 1 a 6 banského zákona príslušný obvodný banský úrad a obec O.

nebola oprávnená o žiadosti žalobkyne rozhodnúť. Na základe toho dospel krajský súd

k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a poukázal na skutočnosť,

že úlohou súdov v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len

preskúmavať ich zákonnosť.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol

rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo rozsudok krajského

súdu zmeniť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Náhradu trov konania si

neuplatnil. Podľa jeho názoru je mylné zistenie súdu prvého stupňa, že na dané územie už

bolo vydané príslušné administratívne rozhodnutie a preto nie je obec O. oprávnená vo veci

rozhodovať. Súd sa nezaoberal jeho námietkami, že predmetné administratívne rozhodnutia z

minulosti, o ktoré krajský súd oprel svoje rozhodnutie, nie sú právoplatnými rozhodnutiami

a teda ani vykonateľné, nakoľko neboli doručené účastníkom konania – vlastníkom sporných

pozemkov, resp. ich právnym nástupcom a netýkajú sa tej časti zemského povrchu, ktorých sa

týka územné rozhodnutie obce O.. Na územie, na ktoré vydala rozhodnutie obec O., podľa

jeho názoru nebolo doposiaľ vydané žiadne rozhodnutie, ktoré by malo vplyv na kompetenciu

obce O., ako prvostupňového stavebného úradu. Administratívne rozhodnutia z minulosti sa

podľa jeho názoru týkajú inej časti zemského povrchu a chyba podľa jeho názoru nastala

v minulosti už pri vyvlastňovaní pozemkov a táto sa následne opakovala v ďalších

administratívnych rozhodnutiach. Podľa jeho názoru nie je pravdou, že v čase vydania

napadnutého rozhodnutia existovalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie VS KNV Košice

č. OD-68/1982 zo dňa 14. decembra 1982 ako to konštatoval prvostupňový súd, keďže to

dodnes nie je právoplatné, nakoľko nebolo doručené všetkým účastníkom, ako aj nie je

3

zrejmé komu sa malo doručovať. Dobývací priestor nemôže existovať len podľa názvu

„dobývací priestor O. B.“ v konkrétnom priestore bez administratívnych rozhodnutí a toto

nemohla napraviť ani faktická okupácia skutočného dobývacieho priestoru, ako v prírode

reálne existuje. Poukázal na svoje odvolanie z 9. júla 2010.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť. Pridržiava sa svojho stanoviska k žalobe a trvá

na skutočnostiach v ňom uvedených. Rozhodnutie žalovaného je podľa jeho názoru vydané

v súlade s právnymi predpismi a je rozhodnutím procesnej povahy podľa § 30 ods. 1 písm. i)

Správneho poriadku a nevytvára prekážku veci rozhodnutej. Žalobca má možnosť obrátiť sa

na príslušný obvodný banský úrad.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1

) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2

uznesením, ktoré verejne vyhlásil s tým, že termín verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke www.nsud.sk ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky upriamuje pozornosť účastníkov na skutočnosť,

že povinnosťou všeobecných súdov konajúcich pri prieskume rozhodnutí správnych orgánov

je v každom štádiu konania postupom „ex offo“ podľa v spojitosti s

preverovať, či sú splnené podmienky súdneho konania v prejednávanej veci. Medzi

podmienky konania v prípade konaní podľa piatej časti patrí tiež právomoc súdov

vymedzená v a delenej právomoci podľa . Uvedený postup

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je o to dôvodnejší, že žalobca vo svojom odvolaní

argumentoval a odôvodňoval svoje závery aj tým, že vo veci bola ako správny orgán prvého

stupňa oprávnená konať obec O.. V tejto súvislosti dáva Najvyšší súd Slovenskej republiky do

pozornosti to, že súdy však nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej

povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania ( ).

Podľa až 3 iba tie rozhodnutia správnych orgánov, ktorých

priamym účinkom je legálny zásah do právneho postavenia jednotlivca (prostredníctvom

4

založenia, zmeny alebo zrušenia oprávnenie alebo povinnosti) alebo pripustenie možnosti

tohto legálneho zásahu do jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností,

podliehajú súdnemu prieskumu postupom podľa piatej časti ,

ktorý má charakter subsidiárnej súdnej ochrany v zmysle Slovenskej

republiky pre oblasť rozhodovania v správnom konaní. Prieskum zákonnosti ostatných aktov

správnych orgánov vrátane tých, ktoré sú uvedené v , je zo súdneho prieskumu

vylúčený.

Toto pravidlo má 2 základné výnimky, lebo zo súdneho prieskumu nie sú vylúčené ani

rozhodnutia s charakterom podľa , ak spĺňajú podmienku uvedenú v

alebo nie je vylúčený prieskum zákonnosti, tzv. nepriamych rozhodnutí v režime

ustanovenia . Je pravdou, že posledná veta

Slovenskej republiky modifikoval hranice súdneho prieskumu správnych rozhodnutí

v prospech všetkých adresátov, u ktorých tieto rozhodnutia zasahujú, alebo sa aspoň týkajú

ich základných práv a slobôd. V danom prípade však Najvyšší súd ani z argumentácie

účastníkov správneho konania ani žalobcu nezistil, akým spôsobom by mohlo napadnuté

rozhodnutie ovplyvňovať alebo inak sa týkať základných práv a slobôd žalobkyne. Naopak,

je jednoznačné, že súdy podľa všeobecných ustanovení nemajú právomoc rozhodovať

spory o vecnú príslušnosť správnych orgánov v administratívnych veciach. Súdy majú

právomoc rozhodovať spory o právomoc v sporoch medzi súdmi a orgánmi štátnej správy

( ) avšak nemajú právomoc rozhodovať spory o príslušnosť medzi orgánmi verejnej

správy. Z tohto pohľadu je potom nevyhnutné uvedené rozhodnutie žalovaného chápať ako

procesné rozhodnutie v administratívnom konaní (inak povedané rozhodnutie v zmysle § 248

písm. a) , pretože napĺňa charakter procesného rozhodnutia, týkajúceho sa vedenia

konania. Až na základe rozhodnutia v administratívnom konaní, v ktorom rozhodne o žiadosti

žalobcu príslušný obvodný banský úrad a o prípadnom odvolaní príslušný nadriadený banský

úrad, sa vytvorí procesná situácia na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho

orgánu podľa piatej časti súdom. Až vtedy je možné vidieť vznik práva účastníkov

administratívneho konania účinne sa brániť proti rozhodnutiu samotnému vrátane rozhodnutia

o tom, či rozhodoval vecne príslušný správny orgán.

Podľa súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov

predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.

5

Preto v zmysle sa súd zaoberá prieskumom postupu správneho

orgánu, kam nepochybne patrí aj otázka vecnej príslušnosti správneho orgánu, až v okamihu

spochybnenia samotného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré spĺňa znaky uvedené v § 244

ods. 3 . V uvedenom prieskume súd postupom podľa na základe

vznesených žalobných dôvodov skúma tvrdené procesné vady konania pred správnym

orgánom ako aj ich vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia s možnosťou rozhodnúť

tak, ako sa to predpokladá v . Iný prístup by negoval nielen dozornú

a rozhodovaciu právomoc správneho orgánu ale aj kasačnú úlohu správneho súdnictva

(čo Najvyšší súd zdôraznil napríklad vo svojom rozhodnutí sp. zn. ),

ktorá nekonkuruje rozhodovacej činnosti správnych orgánov, ale sa predovšetkým zameriava

na riešenie právnych otázok. Potom za situácie, kedy podľa rozhodnutia žalovaného príslušný

správny orgán o žiadosti žalobcu nerozhodol a samotné rozhodnutie vo veci zatiaľ neexistuje,

je žaloba žalobcom predčasne podaná.

Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím

správneho orgánu, ktoré jednoznačne spĺňa charakter rozhodnutia týkajúceho sa vedenia

konania, čím je vylúčené zo súdneho prieskumu, a tento záver je v súlade s článkom 46 ods. 2

druhá veta . Preto mal krajský súd súdne konanie s odkazom

na ust. v spojení s zastaviť.

Nakoľko tak nekonal, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

napraviť tento nedostatok.

Za situácie, kedy nie je ukončené konanie správneho orgánu o návrhu žalobcu,

vydaním právoplatného rozhodnutia, nemôže všeobecný súd v prejednávanej veci

do rozhodovacieho procesu správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia o merite veci

zasiahnuť. Zákonné výnimky o dohľadovej účasti všeobecného súdu v správnom konaní

pred vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci (napríklad obsiahnuté až 250v )

nie je možné v tomto prípade uplatniť. Z uvedeného dôvodu ani krajský súd ani Najvyšší súd

Slovenskej republiky nemohli vykonať nápravu v tom rozsahu, ako ju požadoval žalobca vo

svojej žalobe, resp. v svojom odvolaní.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo svojich

6

predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. ,

pri ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa

od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného

skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku uznesenia.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého neúspešný žalobca nemá nárok

a žalovanému správnemu orgánu sa vo všeobecnosti nepriznáva právo na náhradu trov

odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. februára 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková