Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ae0/361888.83ba76.pdf
PDF · 125.15 KB
No categories available
4Sžf/1/2011
Najvyšší súd 4Sžf/1/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B. T. a.s., B., IČO: X.,
zastúpený: K. & A., s.r.o., B., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Nová ulica 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozkazu žalovaného
č.: I/222/11134-62531/2008/991050-r zo dňa 14.10.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/233/2008 zo dňa 6.10.2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2S/233/2008 – 138 zo dňa 6. októbra 2010 vo výroku o náhrade trov konania m e n í
tak, že žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho
zástupcu v sume 420,86 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobcovi súd právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d, e
OSP rozhodnutie žalovaného č. I/222/11134-62531/2008/991050-r zo dňa 14.10.2008
opravené rozhodnutím žalovaného č. I/222/10253-101440/2009/991050-r zo dňa 04.09.2009
v spojení s rozhodnutím ministra financií SR č. MF/26890/2009-71 zo dňa 16.11.2009
a dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava I č. 600/231/90238/08/Jud. zo dňa
21.05.2008. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd tak, že žalovaného zaviazal
povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 420,47 Eur na účet právneho
zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok krajského súdu napadol žalobca odvolaním v časti výroku, ktorým
prvostupňový súd rozhodol o náhrade trov konania.
V odvolaní namietal, že krajský súd vyčíslil náhradu priznanú žalobcovi za súdny
poplatok v sume 66,- Eur, pričom v súlade s položkou 10 písm. a/ sadzobníka súdnych
poplatkov v znení účinnom v čase podania žaloby (10.12.2008) bol súdny poplatok uhradený
ešte v slovenských korunách a to vo výške 2.000,- Sk. Pri vyčíslovaní náhrady za súdny
poplatok má teda súd postupovať podľa § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny
euro v Slovenskej republike a teda v prepočte so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu
zákona o mene euro a ďalších pravidiel pre obchod na euro. Súd nepremenil zaplatený súdny
poplatok vo výške 2.000,- Sk na euro konverzným kurzom a žalobcovi priznal náhradu trov
konania vynaložených na súdny poplatok v nesprávnej výške 66,00 Eur namiesto správne
vyčíslených 66,39 Eur, čím ukrátil žalobcu o náhradu trov konania vo výške 0,39 Eur.
Súd prvého stupňa priznal žalobcovi okrem iného i náhradu trov právneho zastúpenia
advokátom za 4 úkony právnej služby podľa § 11 a § 14 vyhlášky NS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Za úkony v roku 2008
súd žalobcovi priznal tarifnú odmenu vo výške 2 x 1.465,- Sk za úkon a z roku 2009 tarifnú
odmenu vo výške 1 x 53,49 Eur, za úkon v roku 2010 tarifnú odmenu 1 x 120,23 Eur. Z toho
vyplýva, že až do okamihu nadobudnutia účinnosti novely vyhlášky 209/2009 Z.z., ktorá
v § 11 ods. 3 výslovne uhradila aj výšku tarifnej odmeny vo veciach zastupovania
v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), krajský súd
aplikoval § 11 ods. 1 vyhlášky, podľa ktorého sa postupuje vtedy, ak nie je možné hodnotu
veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ju možno zistiť len z nepomernými ťažkosťami.
Z týmto názorom sa žalobca nestotožňuje, súd mal aplikovať § 10 ods. 1,2 vyhlášky, podľa
ktorého sa základná sadzba tarifnej odmeny určuje podľa tarifnej hodnoty, teda výšky
peňažného plnenia alebo ceny veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka. Žalobca
poukázal aj na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, ktorý v obdobných veciach rozhodol tak,
že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10
ods. 1,2 vyhlášky dôvodiac, že hodnotu sporu bolo možné vyjadriť v peniazoch.
Napokon žalobca namieta, že mu súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia
za dva uplatnené úkony právnej služby a to písomné podanie na súd datované 13.05.2009 –
zaslanie rozhodnutia Ministerstva financií SR č. MF/131436/2009-71 a písomné podanie
na súd datované na 24.08.2009 – zaslanie rozhodnutia Ministerstva financií SR
č. MF/20098/2009-71, pričom ničím nevysvetlil v dôsledku čoho takto postupoval.
Obe podania sú nielen preukázanými, ale aj účelne poskytnutými úkonmi právnej služby. Obe
podania sa zároveň týkajú veci samej. Žalobca by upozornil na skutočnosť, že zaslanými
rozhodnutiami Ministerstva financií SR boli zrušené rozhodnutia žalovaného zo 07.01.2009
a zo 14.05.2009, ktorými sa žalovaný opakovane pokúsil opraviť údajnú zrejmú nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia. Táto nesprávnosť bola jednou so žalobných dôvodov.
Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok v časti výroku náhrady trov konania tak, že žalovaný bude povinný
zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 14.082,75 Eur a aby uložil
žalovanému zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania v sume 80,12 Eur všetko do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Pokiaľ sa odvolací súd nestotožní s právnym názorom žalobcu
uvedeným v článku 3 žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti
výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov
prvostupňového konania v sume 637,65 Eur a aby uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania v sume 80,12 Eur všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v časti o náhradu trov konania nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c OSP) preskúmal uznesenie krajského súdu v napadnutej časti, ktorou rozhodol
o trovách konania a dospel k záveru, že rozhodnutie zmenil. Súd rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, pretože odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o náhrade trov
konania, pričom je na mieste aplikácia § 250ja ods. 2 veta prvá OSP.
Z obsahu rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd zistil, že úspešnému
žalobcovi súd priznal náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 OSP a vzhľadom na úspech
v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré vynaložil na súdnom poplatku
za žalobu v sume 66,- Eur a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za 4 úkony právnej
služby (§ 11 ods. 1, 2, 4, § 14 ods.1 písm. a, c, d vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb z toho za úkony v roku 2008
2 x 1.465,- Sk, 2 x 191,- Sk paušálnu náhradu (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné
podanie žaloby na súd), za rok 2009 1 x 53,49 Eur s paušálnou náhradou 1 x 6,95 Eur
(písomné podanie vo veci zo dňa 02.03.2009) a za úkon z roku 2010 1 x 120,23 Eur ( účasť
na pojednávaní), ďalej 19% DPH v sume 56,59 Eur, čo spolu predstavuje sumu 420,47 Eura,
ktorú mal žalovaný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 OSP.
Najvyšší súd ohľadne trov konania zmenil rozhodnutie krajského súdu v časti
o rozhodnutí o zaplatení súdneho poplatku vzhľadom na to, že krajský súd nesprávne vyčíslil
náhradu za súdny poplatok.
Podľa položky 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom v čase
podania žaloby bol uhradený súdny poplatok 2.000,- Sk. Pri vyčíslení náhrady za súdny
poplatok mal preto súd postupovať podľa § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny
euro v Slovenskej republike a teda v prepočte so zaokrúhľovaním podľa konverzného kurzu
a takto vyčíslená náhrada súdneho poplatku činí 66,39 Eur. V danom prípade teda
prvostupňový súd ukrátil žalobcu pri vyčíslení náhrady za súdny poplatok o 0,39 Eur.
Vo zvyšnej časti trov konania sa najvyšší súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa
aj v časti priznaných úrokov aj v časti výpočtu základu za jeden právny úkon.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal právnemu zástupcovi výpočtový základ
pre výpočet trov právneho zastúpenia z hodnoty veci uplatňovanej v konaní, pretože podľa
jeho názoru v daných veciach ide o súdny prieskum rozhodnutí správnych orgánov. Úlohou
správneho súdnictva upraveného v piatej časti OSP konkrétne v druhej hlave, ktorej sa
predmetné konanie týka, je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
na základe žaloby, ak fyzická lebo právnická osoba tvrdí, že bola týmto rozhodnutím ukrátená
na svojich právach. V správnom súdnictve, ktoré je založené na prieskume zákonnosti
aplikácie verejných práv správnym orgánom a nie na nachádzaní subjektívnych práv
pre jednotlivcov, ide o konanie, ktorého predmet nie je možné vyjadriť v peniazoch.
Predmetom súdneho prieskumu nie je riešenie sporu o nachádzanie subjektívneho práva
strany zúčastnenej v spore ako v klasickom občianskoprávnom konaní, ktoré je sporné,
a ktorého hodnota je vyčísliteľná v peniazoch. Najvyšší súd sa nestotožnil s názorom žalobcu,
že takto je možné postupovať iba od účinnosti novely vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 209/2009 účinnej od 01.06.2009, ktorá v § 11 ods. 3 výslovne upravila výšku tarifnej
odmeny vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti OSP, nakoľko táto novela iba
reagovala na správny výklad ohľadne účelu konania podľa piatej časti OSP, pričom predmet
súdneho prieskumu podľa piatej časti OSP bol jednoznačne určený aj pred účinnosťou
uvedenej novely a súdna prax sa ustálila na tomto výklade.
Ohľadne nepriznaných úkonov právnej služby: písomné podanie na súd zo dňa
13.05.2009 a písomným podaním na súd zo dňa 24.08.2009 posúdil súd tieto úkony ako
úkony, ktoré neboli účelne vynaložené podľa § 142 OSP. Uvedené podania sú iba
sprievodnými listami k dokladom, ktoré žalobca mohol do spisu založiť aj na pojednávaní.
Podľa názoru najvyššieho súdu nie je možné tvrdiť, že sa týka úkonu vo veci samej zaslanie
rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa týkajú prejednávanej veci a mohli byť sami o sebe
súčasťou administratívneho spisu.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP
v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246 ods. 1 veta prvá OSP, pričom s poukazom na § 142 ods.
2 OSP žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v odvolacom konaní
má iba nepatrný úspech.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 15.2.2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková