Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/1/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B. T. a.s., B., IČO: X.,

zastúpený: K. & A., s.r.o., B., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky,

Nová ulica 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozkazu žalovaného

č.: I/222/11134-62531/2008/991050-r zo dňa 14.10.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 6.10.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. – 138 zo dňa 6. októbra 2010 vo výroku o náhrade trov konania m e n í

tak, že žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho

zástupcu v sume 420,86 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovi súd právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d, e

rozhodnutie žalovaného č. I/222/11134-62531/2008/991050-r zo dňa 14.10.2008

opravené rozhodnutím žalovaného č. I/222/10253-101440/2009/991050-r zo dňa 04.09.2009

v spojení s rozhodnutím ministra financií SR č. MF/26890/2009-71 zo dňa 16.11.2009

a dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava I č. /Jud. zo dňa

21.05.2008. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd tak, že žalovaného zaviazal

2

povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 420,47 Eur na účet právneho

zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok krajského súdu napadol žalobca odvolaním v časti výroku, ktorým

prvostupňový súd rozhodol o náhrade trov konania.

V odvolaní namietal, že krajský súd vyčíslil náhradu priznanú žalobcovi za súdny

poplatok v sume 66,- Eur, pričom v súlade s položkou 10 písm. a/ sadzobníka súdnych

poplatkov v znení účinnom v čase podania žaloby (10.12.2008) bol súdny poplatok uhradený

ešte v slovenských korunách a to vo výške 2.000,- Sk. Pri vyčíslovaní náhrady za súdny

poplatok má teda súd postupovať podľa o zavedení meny

euro v Slovenskej republike a teda v prepočte so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu

zákona o mene euro a ďalších pravidiel pre obchod na euro. Súd nepremenil zaplatený súdny

poplatok vo výške 2.000,- Sk na euro konverzným kurzom a žalobcovi priznal náhradu trov

konania vynaložených na súdny poplatok v nesprávnej výške 66,00 Eur namiesto správne

vyčíslených 66,39 Eur, čím ukrátil žalobcu o náhradu trov konania vo výške 0,39 Eur.

Súd prvého stupňa priznal žalobcovi okrem iného i náhradu trov právneho zastúpenia

advokátom za 4 úkony právnej služby podľa a vyhlášky NS SR č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Za úkony v roku 2008

súd žalobcovi priznal tarifnú odmenu vo výške 2 x 1.465,- Sk za úkon a z roku 2009 tarifnú

odmenu vo výške 1 x 53,49 Eur, za úkon v roku 2010 tarifnú odmenu 1 x 120,23 Eur. Z toho

vyplýva, že až do okamihu nadobudnutia účinnosti novely vyhlášky , ktorá

v § 11 ods. 3 výslovne uhradila aj výšku tarifnej odmeny vo veciach zastupovania

v konaniach podľa piatej časti (ďalej len ), krajský súd

aplikoval § 11 ods. 1 vyhlášky, podľa ktorého sa postupuje vtedy, ak nie je možné hodnotu

veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ju možno zistiť len z nepomernými ťažkosťami.

Z týmto názorom sa žalobca nestotožňuje, súd mal aplikovať § 10 ods. 1,2 vyhlášky, podľa

ktorého sa základná sadzba tarifnej odmeny určuje podľa tarifnej hodnoty, teda výšky

peňažného plnenia alebo ceny veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka. Žalobca

poukázal aj na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, ktorý v obdobných veciach rozhodol tak,

že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10

ods. 1,2 vyhlášky dôvodiac, že hodnotu sporu bolo možné vyjadriť v peniazoch.

3

Napokon žalobca namieta, že mu súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia

za dva uplatnené úkony právnej služby a to písomné podanie na súd datované 13.05.2009 –

zaslanie rozhodnutia Ministerstva financií SR č. MF/131436/2009-71 a písomné podanie

na súd datované na 24.08.2009 – zaslanie rozhodnutia Ministerstva financií SR

č. MF/20098/2009-71, pričom ničím nevysvetlil v dôsledku čoho takto postupoval.

Obe podania sú nielen preukázanými, ale aj účelne poskytnutými úkonmi právnej služby. Obe

podania sa zároveň týkajú veci samej. Žalobca by upozornil na skutočnosť, že zaslanými

rozhodnutiami Ministerstva financií SR boli zrušené rozhodnutia žalovaného zo 07.01.2009

a zo 14.05.2009, ktorými sa žalovaný opakovane pokúsil opraviť údajnú zrejmú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia. Táto nesprávnosť bola jednou so žalobných dôvodov.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil

napadnutý rozsudok v časti výroku náhrady trov konania tak, že žalovaný bude povinný

zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 14.082,75 Eur a aby uložil

žalovanému zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania v sume 80,12 Eur všetko do troch dní

od právoplatnosti rozhodnutia. Pokiaľ sa odvolací súd nestotožní s právnym názorom žalobcu

uvedeným v článku 3 žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti

výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov

prvostupňového konania v sume 637,65 Eur a aby uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania v sume 80,12 Eur všetko do troch dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v časti o náhradu trov konania nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s ) preskúmal uznesenie krajského súdu v napadnutej časti, ktorou rozhodol

o trovách konania a dospel k záveru, že rozhodnutie zmenil. Súd rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania, pretože odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o náhrade trov

konania, pričom je na mieste aplikácia veta prvá .

Z obsahu rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd zistil, že úspešnému

žalobcovi súd priznal náhradu trov konania podľa a vzhľadom na úspech

v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré vynaložil na súdnom poplatku

za žalobu v sume 66,- Eur a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za 4 úkony právnej

4

služby (, , , , c, d vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb z toho za úkony v roku 2008

2 x 1.465,- Sk, 2 x 191,- Sk paušálnu náhradu (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné

podanie žaloby na súd), za rok 2009 1 x 53,49 Eur s paušálnou náhradou 1 x 6,95 Eur

(písomné podanie vo veci zo dňa 02.03.2009) a za úkon z roku 2010 1 x 120,23 Eur ( účasť

na pojednávaní), ďalej 19% DPH v sume 56,59 Eur, čo spolu predstavuje sumu 420,47 Eura,

ktorú mal žalovaný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa .

Najvyšší súd ohľadne trov konania zmenil rozhodnutie krajského súdu v časti

o rozhodnutí o zaplatení súdneho poplatku vzhľadom na to, že krajský súd nesprávne vyčíslil

náhradu za súdny poplatok.

Podľa položky 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom v čase

podania žaloby bol uhradený súdny poplatok 2.000,- Sk. Pri vyčíslení náhrady za súdny

poplatok mal preto súd postupovať podľa o zavedení meny

euro v Slovenskej republike a teda v prepočte so zaokrúhľovaním podľa konverzného kurzu

a takto vyčíslená náhrada súdneho poplatku činí 66,39 Eur. V danom prípade teda

prvostupňový súd ukrátil žalobcu pri vyčíslení náhrady za súdny poplatok o 0,39 Eur.

Vo zvyšnej časti trov konania sa najvyšší súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa

aj v časti priznaných úrokov aj v časti výpočtu základu za jeden právny úkon.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal právnemu zástupcovi výpočtový základ

pre výpočet trov právneho zastúpenia z hodnoty veci uplatňovanej v konaní, pretože podľa

jeho názoru v daných veciach ide o súdny prieskum rozhodnutí správnych orgánov. Úlohou

správneho súdnictva upraveného v piatej časti konkrétne v druhej hlave, ktorej sa

predmetné konanie týka, je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

na základe žaloby, ak fyzická lebo právnická osoba tvrdí, že bola týmto rozhodnutím ukrátená

na svojich právach. V správnom súdnictve, ktoré je založené na prieskume zákonnosti

aplikácie verejných práv správnym orgánom a nie na nachádzaní subjektívnych práv

pre jednotlivcov, ide o konanie, ktorého predmet nie je možné vyjadriť v peniazoch.

Predmetom súdneho prieskumu nie je riešenie sporu o nachádzanie subjektívneho práva

strany zúčastnenej v spore ako v klasickom občianskoprávnom konaní, ktoré je sporné,

a ktorého hodnota je vyčísliteľná v peniazoch. Najvyšší súd sa nestotožnil s názorom žalobcu,

5

že takto je možné postupovať iba od účinnosti novely vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

SR č. 209/2009 účinnej od 01.06.2009, ktorá v § 11 ods. 3 výslovne upravila výšku tarifnej

odmeny vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti , nakoľko táto novela iba

reagovala na správny výklad ohľadne účelu konania podľa piatej časti , pričom predmet

súdneho prieskumu podľa piatej časti bol jednoznačne určený aj pred účinnosťou

uvedenej novely a súdna prax sa ustálila na tomto výklade.

Ohľadne nepriznaných úkonov právnej služby: písomné podanie na súd zo dňa

13.05.2009 a písomným podaním na súd zo dňa 24.08.2009 posúdil súd tieto úkony ako

úkony, ktoré neboli účelne vynaložené podľa . Uvedené podania sú iba

sprievodnými listami k dokladom, ktoré žalobca mohol do spisu založiť aj na pojednávaní.

Podľa názoru najvyššieho súdu nie je možné tvrdiť, že sa týka úkonu vo veci samej zaslanie

rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa týkajú prejednávanej veci a mohli byť sami o sebe

súčasťou administratívneho spisu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s a veta prvá , pričom s poukazom na ods.

2 žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v odvolacom konaní

má iba nepatrný úspech.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 15.2.2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková