Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/540/2009

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky

senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.

a JUDr. Evy Babiakovej, CSc., v právnej veci ţalobcu: Stredoslovenská

energetika, proti ţalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát

Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia a postupu ţalovaného č. zo dňa 22.decembra 2008,

na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č.k. -37

zo dňa 20. októbra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline

č.k. -37 zo dňa 20. októbra 2009 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

č. zo dňa 22.decembra 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

Ţalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Ţiline napadnutým rozsudkom č.k. -37 zo dňa

20.októbra 2009 podľa ustanovenia

zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného

č. zo dňa 22. decembra 2008, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie

ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom

v Ţiline pre Ţilinský kraj č. zo dňa 3.októbra 2008. Inšpektorát

Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Ţiline pre Ţilinský kraj (ďalej len

prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. zo dňa 3.októbra 2008

uloţil podľa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa

a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení

účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) ţalobcovi

pokutu vo výške 20 000,- Sk (663,87 €) pre porušenie povinnosti predávajúceho:

- podľa ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého

je predávajúci povinný vybaviť reklamáciu spotrebiteľa ihneď, v zloţitejších

prípadoch do troch pracovných dní. Kontrolami dňa 1.augusta 2008 a dňa

14.augusta 2008 bolo zistené, ţe predávajúci reklamáciu spotrebiteľa zo dňa

22.apríla 2008 preukázateľne nevybavil v lehotách uvedených v zákone

o ochrane spotrebiteľa,

- podľa ustanovenia § 18 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého

je predávajúci povinný vydať spotrebiteľovi písomný doklad o spôsobe

vybavenia reklamácie v lehote 30 dní od jej uplatnenia. Kontrolami bolo

zistené, ţe na vyššie uvedenú reklamáciu nebol spotrebiteľovi vydaný doklad

o spôsobe jej vybavenia v zákonom stanovenej lehote.

Prvostupňový správny orgán svoju vecnú príslušnosť vyvodil z ustanovenia § 3 ods. 1,

, , o štátnej kontrole

vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o kontrole vnútorného trhu),

§ 20 zákona o ochrane spotrebiteľa.

3

Krajský súd mal za preukázané, ţe u ţalobcu inšpektori prvostupňového

správneho orgánu vykonali v dňoch 1.augusta a 14.augusta 2008 kontrolu a zistili

porušenie ustanovení § 18 ods. 4 a ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa, a to z dôvodu,

ţe spotrebiteľ dňa 22.apríla 2008 uplatnil telefonicky reklamáciu súvisiacu s vysokou

faktúrou za odber elektriny na zákazníckom centre ţalobcu, pričom písomné potvrdenie

o prijatí reklamácie bolo zo strany predávajúceho (ţalobcu) zaslané spotrebiteľovi dňa

22.mája 2008, a v tomto liste bolo oznámené spotrebiteľovi predĺţenie termínu

vybavenia reklamácie do 20.júna 2008, pretoţe pri riešení reklamácie sa vyskytli

skutočnosti, ktoré si vyţadujú dlhší čas riešenia. Predávajúci vybavil reklamáciu

spotrebiteľa tým, ţe ju neuznal (2.júna 2008) a trval na doplatení sumy 41 192,- Sk

(1367,32 €). Ţalobca teda nedodrţal formálny postup pri vybavovaní spotrebiteľských

reklamácií, keď nevybavil spotrebiteľskú reklamáciu zo dňa 22.apríla 2008 v zákonom

stanovenej lehote a spotrebiteľovi nevydal doklad o spôsobe vybavenia reklamácie

do 30 dní od jej uplatnenia. Kontrola bola zameraná na vzťah predávajúci – spotrebiteľ

a nie na vzťah dodávateľ elektriny – odberateľ elektriny. Z listiny označenej ako

reklamácia – predĺţenie termínu č. 1800-654/2008-AE05 zo dňa 22.mája 2008 vyplýva,

ţe ţalobca zasielal spotrebiteľovi písomnosť, v ktorej uviedol, ţe predlţuje lehotu

na vybavenie jeho reklamácie zo dňa 22.apríla 2008, v ktorej reklamuje faktúru

za dodávku elektriny na tam uvedené odberné miesto, do 20.júna 2008. Ţalobca listinou

označenou ako reklamácia – vyjadrenie č. 1800/687/2008-AE05 zo dňa 2.júna 2008

spotrebiteľovi oznámil, ţe neuznal jeho reklamáciu a zotrval na úhrade nedoplatku

vo výške 41 172,- Sk (1367,32 €).

Krajský súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov

sú v súlade so zákonom. Krajský súd sa stotoţnil s názorom vysloveným v odôvodnení

rozhodnutia ţalovaného, ţe v danom prípade pri aplikácii ustanovenia § 20 ods. 1

zákona o ochrane spotrebiteľa bolo v právomoci Slovenskej obchodnej inšpekcie konať

a rozhodnúť vo veci kontroly dodrţiavania povinností uloţených podľa zákona

o ochrane spotrebiteľa. Štátna energetická inšpekcia v zmysle osobitného predpisu –

o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon

o energetike) má presne vymedzené kompetencie, resp. pôsobnosť, a to v ustanovení

§ 65 ods. 1 písm. a/ aţ písm. f/ a ani podľa bodu 3 § 65 ods. 1 písm. f/ citovaného

4

zákona jej neprislúcha právomoc konať a rozhodovať vo veciach zákona o ochrane

spotrebiteľa. Právomoc Štátnej energetickej inšpekcie je vymedzená nielen v zákone

o energetike, ale aj v špeciálnych právnych predpisoch. Krajský súd bol toho názoru,

ţe Štátna energetická inšpekcia nevykonáva dozor nad dodrţiavaním povinností

uloţených zákonom o ochrane spotrebiteľa, a to vo vzťahu k ustanoveniam § 18 ods. 4

a ods. 6 (reklamačné konanie).

Krajský súd poukázal na to, ţe podľa článku XIII – konkrétne bodu 13.1 aţ 13.4

Obchodných podmienok ţalobcu je zrejmé, ţe je moţné uplatniť reklamáciu fakturácie

elektriny, ak vzniknú chyby pri fakturácii elektriny nesprávnym odpočtom, pouţitím

nesprávnej konštanty, po pouţití nesprávnej sadzby, početnou chybou a pod., a v tom

prípade majú odberateľ a dodávateľ nárok na vyrovnanie nesprávne fakturovanej

čiastky. Bolo nepochybné, ţe spotrebiteľ reklamoval faktúru za elektrickú energiu.

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom

navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal,

ţe v predmetnej veci nebola daná právomoc Slovenskej obchodnej inšpekcie

na prejednanie veci, ale Štátnej energetickej inšpekcie podľa § 65 ods. 1 písm. a/ bod 3

zákona o energetike. Tvrdil, ţe krajský súd nesprávne posúdil právomoc štátnej

energetickej inšpekcie podľa zákona o energetike, a v odôvodnení rozsudku sa vôbec

nezaoberal § 20 zákona o energetike. Poukázal na ustanovenie § 20 ods. 1 zákona

o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého kontrolu nad dodrţiavaním povinností

ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ďalej uviedol, ţe v ţiadnom

ustanovení zákona ochrane spotrebiteľ nie je uvedené, ţe orgánom dozoru nemôţe byť

a nie je Štátna energetická inšpekcia. Právomoc Slovenskej obchodnej inšpekcie je daná

len v prípade, keď orgán dozoru nemoţno určiť. Ak však je moţné orgán dozoru určiť

(Štátnu energetickú inšpekciu), nemôţe byť zaloţená právomoc Slovenskej obchodnej

inšpekcie.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe sankcia bola uloţená

za nedodrţanie postupu v súvislosti s jej vybavením. Postup v súvislosti s reklamačným

konaním upravuje ustanovenie § 18 zákona o ochrane spotrebiteľa a nie podľa zákona

5

o energetike. Je nepochybné, ţe Štátna energetická inšpekcia vykonáva dozor aj

v súvislosti so zabezpečením ochrany odberateľov elektriny v domácnosti, avšak rozsah

jej právomoci stanovuje ustanovenie § 65 ods. 1 zákona o energetike. V poznámke

pod čiarou k ustanoveniu § 65 ods. 1 sa uvádzajú osobitné predpisy, ktorými sú:

o tepelnej energetike v znení , zákon

č. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných

systémov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

nariadenie vlády Slovenskej republiky č. o minimálnom mnoţstve

pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov v motorových benzínoch

a motorovej nafte uvádzaných na trh Slovenskej republiky,

o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby

a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ţalovaného Štátna energetická

inšpekcia nie je oprávnená vykonávať dozor nad dodrţiavaním povinností stanovených

zákonom o ochrane spotrebiteľa. Ţalobca ţiadnym spôsobom nepreukázal, ţe v danom

prípade bola oprávnená vykonávať dozor nad dodrţiavaním porušených povinno stí

práve Štátna energetická inšpekcia. Pre posúdenie prípadu je rozhodujúce, ţe konaním

ţalobcu ako predávajúceho boli porušené povinnosti v zmysle § 18 ods. 4 a ods. 6, § 20

ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení

s ) preskúmal odvolaním napadnutý

rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 Občianskeho

súdneho poriadku), a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Rozhodol

bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudkom, ktorý verejnej vyhlásil (§ 156

ods. 1, ) s tým, ţe termín verejného

vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní pred vyhlásením na úradnej

tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho internetovej stránke www.nsud.sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky viazaný odvolaním (§ 212 Občianskeho

súdneho poriadku) skúmal právomoc Slovenskej obchodnej inšpekcie a Štátnej

energetickej inšpekcie v súvislosti s ochranou práv odberateľa elektriny v domácnosti

6

ako spotrebiteľa s cieľom zistiť, či rozhodnutie v správnom konaní vydal subjekt vecne

príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci, t.j. či rozhodnutie je alebo nie je paaktom.

Pôsobnosť (t.j. okruh štátnych záleţitostí, v ktorých má byť činná, resp. právom

stanovená aktivita orgánu verejnej správy v rámci jemu vymedzených vecí) Slovenskej

obchodnej inšpekcie je primárne zakotvená v zákone o kontrole vnútorného trhu.

Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom kontroly vnútorného trhu a vo svojej

kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá; ide o štátny orgán podriadený

Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (§ 3 ods. 1, ods. 2 uvedeného zákona).

Člení sa na Ústredný inšpektorát a inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie,

ktoré sú v správnom konaní orgánmi prvého stupňa. Slovenská obchodná inšpekcia

kontroluje vnútorný trh podľa § 2 zákona o kontrole vnútorného trhu a podľa osobitných

zákonov, ktorými sú okrem iných a zákon o ochrane spotrebiteľa

(poznámka pod čiarou č. 1 k § 4 ods. 1 zákona o kontrole vnútorného trhu). Ďalej

sú v citovanom zákone upravené oprávnenia a povinnosti inšpektorov Slovenskej

obchodnej inšpekcie, práva a povinnosti kontrolovaných osôb, ukladanie sankcií

za porušenie povinností, spolupráca s orgánmi verejnej správy a zdruţeniami na ochranu

spotrebiteľa.

Zákon o ochrane spotrebiteľa upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti

výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy

v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb zaloţených alebo

zriadených na ochranu spotrebiteľa; vzťahuje sa na predaj výrobkov a poskytovanie

sluţieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí

s podnikaním na území Slovenskej republiky (§ 1 zákona o ochrane spotrebiteľa).

Dozor nad dodrţiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú

orgány dozoru. Ak nemoţno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru

a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia (§ 20 ods. 1 zákona o ochrane

spotrebiteľa). Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, ţe ak osobitný zákon

neustanovuje, kto vykonáva úlohu orgánu dohľadu, resp. dozoru, je týmto orgánom

Slovenská obchodná inšpekcia. Týmto je vylúčené, aby sa stalo, ţe neexistuje orgán

dohľadu, resp. dozoru.

Vychádzajúc z uvedeného je pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie podľa

zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 20 ods. 1) daná subsidiárne. Primárne je potrebné

z osobitného zákona, ktorý môţe tieţ upravovať v uţšej, presne špecifikovanej, oblasti

ochranu práv spotrebiteľa, zistiť, či iný orgán nemá v tejto zúţenej oblasti ochrany

spotrebiteľa pôsobnosť. Ak tomu tak nie je a osobitný zákon neupravuje pôsobnosť

iného orgánu dohľadu, resp. dozoru pre konkrétnu zúţenú oblasť ochrany práv

spotrebiteľa, potom je týmto orgánom Slovenská obchodná inšpekcia. Takouto zákonnou

úpravou sa zabezpečil úmysel zákonodarcu predísť situácii, kedy by neexistoval ţiaden

orgán dohľadu nad ochranou práv spotrebiteľa.

Zákon o energetike upravuje okrem iných práva a povinnosti účastníkov trhu

v energetike, výkon štátnej správy v energetike a výkon štátneho dozoru nad podnikaním

v energetike (§ 1). Týmto zákonom bola zriadená Štátna energetická inšpekcia s právnou

subjektivitou; je rozpočtovou organizáciou štátu zapojenou finančnými vzťahmi

na rozpočet Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (§ 65 ods. 2). Člení

sa na jednotlivé inšpektoráty, ktoré v administratívnoprávnych veciach konajú

a rozhodujú samostatne.

Pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie je upravená v ustanovení § 65

zákona o energetike, podľa ktorého odseku 1 vykonáva dozor nad dodrţiavaním

povinností fyzických osôb a právnických osôb podľa tohto zákona a podľa osobitných

predpisov ( o tepelnej energetike v znení ,

o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav

a klimatizačných systémov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 10 zákona

č. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, nariadenia vlády Slovenskej republiky č. o minimálnom

mnoţstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov v motorových

benzínoch a motorovej nafte uvádzaných na trh Slovenskej republiky – poznámka

pod čiarou č. 19 k § 65 ods. 1; treba mať však na pamäti, ţe poznámky pod čiarou

k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu; majú informatívny charakter,

a preto nesmú obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu – čl. 22 Prílohy č. 2

k Legislatívnym pravidlám vlády publikované oznámením Úradu vlády Slovenskej

republiky v Zbierke ) s osobitným

zreteľom na zabezpečenie ochrany odberateľov elektriny v domácnosti a odberateľov

plynu v domácnosti (§ 65 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o energetike).

Ochrana odberateľa elektriny v domácnosti je upravená v § 20 zákona

o energetike. Odberateľ elektriny v domácnosti podľa tohto ustanovenia disponuje

dvoma druhmi práv:

1. práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov (ktorými

sú a zákon na ochranu spotrebiteľa),

2. práv podľa zákona o energetike upravených v § 20, § 30.

Ochrana odberateľa elektriny v domácnosti a jeho práv podľa zákona o ochrane

spotrebiteľa a zákona o energetike patrí do pôsobnosti Štátnej energetickej inšpekcie

(§ 65 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o energetike). Keďţe osobitný zákon, na ktorý

odkazuje priamo ustanovenie § 20 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. zákon

o energetike upravuje pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie aj v oblasti ochrany

odberateľov elektriny v domácnosti, ktorí sa zároveň povaţujú za spotrebiteľov

v zmysle § 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 4 Občianskeho

zákonníka, nemoţno v tomto prípade vyvodiť aj pôsobnosť Slovenskej obchodnej

inšpekcie. Pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie podľa § 20 ods. 1 zákona

o ochrane spotrebiteľa je daná aţ subsidiárne, t.j. v prípade, keď osobitný zákon

neustanovuje pôsobnosť iného orgánu dozoru nad ochranou práv spotrebiteľa.

Inými slovami, ak osobitný zákon zakotvuje pôsobnosť orgánu dozoru nad dodrţiavaním

práv spotrebiteľov, túto pôsobnosť nemá Slovenská obchodná inšpekcia. Na druhej

strane ak osobitný zákon neupravuje pôsobnosť iného orgánu dozoru nad dodrţiavaním

práv spotrebiteľov, pôsobnosť má Slovenská obchodná inšpekcia.

V predmetnej právnej veci zákon o energetike v ustanovení § 65 ods. 1 písm. a/

bod 3 v spojení s § 20 ods. 1 zveruje Štátnej energetickej inšpekcii právomoc

zabezpečovať ochranu odberateľov elektriny v domácnosti spolu s ich právami podľa

zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj zákona o energetike. Vychádzajúc z ustanovenia

§ 20 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa preto nie je daná pôsobnosť Slovenskej

obchodnej inšpekcie v tejto oblasti dozoru, resp. dohľadu nad ochranou práv

9

spotrebiteľov – odberateľov elektriny v domácnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky

na margo veci uvádza, ţe pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie by bola daná

len vtedy, keby zákon o energetike nezveril Štátnej energetickej inšpekcii pôsobnosť

v oblasti zabezpečenia ochrany odberateľov elektriny v domácnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností konštatuje,

ţe rozhodnutie v predmetnej právnej veci vydal v správnom konaní neoprávnený

subjekt, t.j. subjekt, ktorý nebol zákonom oprávnený konať a rozhodnúť vo veci.

Ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený podľa zákona, správny súd

jeho rozhodnutie zruší a konanie zastaví. Podľa právnej teórie ide o tzv. paakt (ničotný

akt).

Otázka pôsobnosti orgánu verejnej správy je primárnou otázku, ktorú je tento

orgán povinný posúdiť ešte pred tým, neţ začne vo veci konať. Týmto postupom

sa má predchádzať vydávaniu nulitných aktov a tým aj zabezpečiť dodrţanie základných

zásad správneho konania, ako sú zásada hospodárnosti konania, zásada zákonnosti

(§ 27 zákona o ochrane spotrebiteľa, § 3 Správneho poriadku).

Krajský súd v Ţiline nesprávne aplikoval a vyloţil ustanovenia § 20 ods. 1

zákona o ochrane spotrebiteľa, § 20 ods. 1, § 65 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona

o energetike. Dôsledkom toho dospel k nesprávnemu právnemu záveru o pôsobnosti

Slovenskej obchodnej inšpekcie v oblasti ochrany práv odberateľov elektriny

v domácnosti – spotrebiteľov. Nebola splnená jedna zo základných procesných

podmienok správneho konania – právomoc správneho orgánu vo veci konať

a rozhodnúť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností podľa

ustanovenia v spojení s druhá veta

zmenil rozsudok Krajského súdu v Ţiline č.k. -37 zo dňa 20.októbra 2009

tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. zo dňa 22.decembra 2008 zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V danom štádiu konania sa hmotnoprávnou stránkou

veci nemohol zaoberať. Ţalovaný v ďalšom konaní je viazaný právnym názorom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

10

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2, § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku. Ţalobca, ktorý bol v súdnom preskúmavacom konaní úspešný, náhradu trov

konania neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 16. februára 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová