Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
df5/361660.1db525.pdf
PDF · 165.47 KB
No categories available
2Sžo/540/2009
Legal thesis Official
Najvyšší súd 2 Sžo 540/2009 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.
a JUDr. Evy Babiakovej, CSc., v právnej veci ţalobcu: Stredoslovenská
energetika, proti ţalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát
Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu ţalovaného č. SK/0799/ 99/2008 zo dňa 22.decembra 2008,
na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č.k. 21 S 15/2009-37
zo dňa 20. októbra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline
č.k. 21 S 15/2009-37 zo dňa 20. októbra 2009 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
č. SK/0799/99/2008 zo dňa 22.decembra 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.
Ţalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Ţiline napadnutým rozsudkom č.k. 21 S 15/2009-37 zo dňa
20.októbra 2009 podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného
č. SK/0799/99/2008 zo dňa 22. decembra 2008, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie
ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom
v Ţiline pre Ţilinský kraj č. P/0457/05/2008 zo dňa 3.októbra 2008. Inšpektorát
Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Ţiline pre Ţilinský kraj (ďalej len
prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. P/0457/05/2008 zo dňa 3.októbra 2008
uloţil podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení
účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) ţalobcovi
pokutu vo výške 20 000,- Sk (663,87 €) pre porušenie povinnosti predávajúceho:
- podľa ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého
je predávajúci povinný vybaviť reklamáciu spotrebiteľa ihneď, v zloţitejších
prípadoch do troch pracovných dní. Kontrolami dňa 1.augusta 2008 a dňa
14.augusta 2008 bolo zistené, ţe predávajúci reklamáciu spotrebiteľa zo dňa
22.apríla 2008 preukázateľne nevybavil v lehotách uvedených v zákone
o ochrane spotrebiteľa,
- podľa ustanovenia § 18 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého
je predávajúci povinný vydať spotrebiteľovi písomný doklad o spôsobe
vybavenia reklamácie v lehote 30 dní od jej uplatnenia. Kontrolami bolo
zistené, ţe na vyššie uvedenú reklamáciu nebol spotrebiteľovi vydaný doklad
o spôsobe jej vybavenia v zákonom stanovenej lehote.
Prvostupňový správny orgán svoju vecnú príslušnosť vyvodil z ustanovenia § 3 ods. 1,
§ 3 ods. 2 písm. e/, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole
vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o kontrole vnútorného trhu),
§ 20 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Krajský súd mal za preukázané, ţe u ţalobcu inšpektori prvostupňového
správneho orgánu vykonali v dňoch 1.augusta a 14.augusta 2008 kontrolu a zistili
porušenie ustanovení § 18 ods. 4 a ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa, a to z dôvodu,
ţe spotrebiteľ dňa 22.apríla 2008 uplatnil telefonicky reklamáciu súvisiacu s vysokou
faktúrou za odber elektriny na zákazníckom centre ţalobcu, pričom písomné potvrdenie
o prijatí reklamácie bolo zo strany predávajúceho (ţalobcu) zaslané spotrebiteľovi dňa
22.mája 2008, a v tomto liste bolo oznámené spotrebiteľovi predĺţenie termínu
vybavenia reklamácie do 20.júna 2008, pretoţe pri riešení reklamácie sa vyskytli
skutočnosti, ktoré si vyţadujú dlhší čas riešenia. Predávajúci vybavil reklamáciu
spotrebiteľa tým, ţe ju neuznal (2.júna 2008) a trval na doplatení sumy 41 192,- Sk
(1367,32 €). Ţalobca teda nedodrţal formálny postup pri vybavovaní spotrebiteľských
reklamácií, keď nevybavil spotrebiteľskú reklamáciu zo dňa 22.apríla 2008 v zákonom
stanovenej lehote a spotrebiteľovi nevydal doklad o spôsobe vybavenia reklamácie
do 30 dní od jej uplatnenia. Kontrola bola zameraná na vzťah predávajúci – spotrebiteľ
a nie na vzťah dodávateľ elektriny – odberateľ elektriny. Z listiny označenej ako
reklamácia – predĺţenie termínu č. 1800-654/2008-AE05 zo dňa 22.mája 2008 vyplýva,
ţe ţalobca zasielal spotrebiteľovi písomnosť, v ktorej uviedol, ţe predlţuje lehotu
na vybavenie jeho reklamácie zo dňa 22.apríla 2008, v ktorej reklamuje faktúru
za dodávku elektriny na tam uvedené odberné miesto, do 20.júna 2008. Ţalobca listinou
označenou ako reklamácia – vyjadrenie č. 1800/687/2008-AE05 zo dňa 2.júna 2008
spotrebiteľovi oznámil, ţe neuznal jeho reklamáciu a zotrval na úhrade nedoplatku
vo výške 41 172,- Sk (1367,32 €).
Krajský súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov
sú v súlade so zákonom. Krajský súd sa stotoţnil s názorom vysloveným v odôvodnení
rozhodnutia ţalovaného, ţe v danom prípade pri aplikácii ustanovenia § 20 ods. 1
zákona o ochrane spotrebiteľa bolo v právomoci Slovenskej obchodnej inšpekcie konať
a rozhodnúť vo veci kontroly dodrţiavania povinností uloţených podľa zákona
o ochrane spotrebiteľa. Štátna energetická inšpekcia v zmysle osobitného predpisu –
zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
o energetike) má presne vymedzené kompetencie, resp. pôsobnosť, a to v ustanovení
§ 65 ods. 1 písm. a/ aţ písm. f/ a ani podľa bodu 3 § 65 ods. 1 písm. f/ citovaného
zákona jej neprislúcha právomoc konať a rozhodovať vo veciach zákona o ochrane
spotrebiteľa. Právomoc Štátnej energetickej inšpekcie je vymedzená nielen v zákone
o energetike, ale aj v špeciálnych právnych predpisoch. Krajský súd bol toho názoru,
ţe Štátna energetická inšpekcia nevykonáva dozor nad dodrţiavaním povinností
uloţených zákonom o ochrane spotrebiteľa, a to vo vzťahu k ustanoveniam § 18 ods. 4
a ods. 6 (reklamačné konanie).
Krajský súd poukázal na to, ţe podľa článku XIII – konkrétne bodu 13.1 aţ 13.4
Obchodných podmienok ţalobcu je zrejmé, ţe je moţné uplatniť reklamáciu fakturácie
elektriny, ak vzniknú chyby pri fakturácii elektriny nesprávnym odpočtom, pouţitím
nesprávnej konštanty, po pouţití nesprávnej sadzby, početnou chybou a pod., a v tom
prípade majú odberateľ a dodávateľ nárok na vyrovnanie nesprávne fakturovanej
čiastky. Bolo nepochybné, ţe spotrebiteľ reklamoval faktúru za elektrickú energiu.
Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal,
ţe v predmetnej veci nebola daná právomoc Slovenskej obchodnej inšpekcie
na prejednanie veci, ale Štátnej energetickej inšpekcie podľa § 65 ods. 1 písm. a/ bod 3
zákona o energetike. Tvrdil, ţe krajský súd nesprávne posúdil právomoc štátnej
energetickej inšpekcie podľa zákona o energetike, a v odôvodnení rozsudku sa vôbec
nezaoberal § 20 zákona o energetike. Poukázal na ustanovenie § 20 ods. 1 zákona
o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého kontrolu nad dodrţiavaním povinností
ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ďalej uviedol, ţe v ţiadnom
ustanovení zákona ochrane spotrebiteľ nie je uvedené, ţe orgánom dozoru nemôţe byť
a nie je Štátna energetická inšpekcia. Právomoc Slovenskej obchodnej inšpekcie je daná
len v prípade, keď orgán dozoru nemoţno určiť. Ak však je moţné orgán dozoru určiť
(Štátnu energetickú inšpekciu), nemôţe byť zaloţená právomoc Slovenskej obchodnej
inšpekcie.
Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe sankcia bola uloţená
za nedodrţanie postupu v súvislosti s jej vybavením. Postup v súvislosti s reklamačným
konaním upravuje ustanovenie § 18 zákona o ochrane spotrebiteľa a nie podľa zákona
o energetike. Je nepochybné, ţe Štátna energetická inšpekcia vykonáva dozor aj
v súvislosti so zabezpečením ochrany odberateľov elektriny v domácnosti, avšak rozsah
jej právomoci stanovuje ustanovenie § 65 ods. 1 zákona o energetike. V poznámke
pod čiarou k ustanoveniu § 65 ods. 1 sa uvádzajú osobitné predpisy, ktorými sú:
zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 99/2007 Z.z., zákon
č. 17/2007 Z.z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných
systémov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 10 zákona č. 555/2005 Z.z.
o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 246/2006 Z.z. o minimálnom mnoţstve
pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov v motorových benzínoch
a motorovej nafte uvádzaných na trh Slovenskej republiky, zákon č. 309/2009 Z.z.
o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ţalovaného Štátna energetická
inšpekcia nie je oprávnená vykonávať dozor nad dodrţiavaním povinností stanovených
zákonom o ochrane spotrebiteľa. Ţalobca ţiadnym spôsobom nepreukázal, ţe v danom
prípade bola oprávnená vykonávať dozor nad dodrţiavaním porušených povinno stí
práve Štátna energetická inšpekcia. Pre posúdenie prípadu je rozhodujúce, ţe konaním
ţalobcu ako predávajúceho boli porušené povinnosti v zmysle § 18 ods. 4 a ods. 6, § 20
ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení
s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý
rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 Občianskeho
súdneho poriadku), a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudkom, ktorý verejnej vyhlásil (§ 156
ods. 1, § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, ţe termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní pred vyhlásením na úradnej
tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho internetovej stránke www.nsud.sk.
Najvyšší súd Slovenskej republiky viazaný odvolaním (§ 212 Občianskeho
súdneho poriadku) skúmal právomoc Slovenskej obchodnej inšpekcie a Štátnej
energetickej inšpekcie v súvislosti s ochranou práv odberateľa elektriny v domácnosti
ako spotrebiteľa s cieľom zistiť, či rozhodnutie v správnom konaní vydal subjekt vecne
príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci, t.j. či rozhodnutie je alebo nie je paaktom.
Pôsobnosť (t.j. okruh štátnych záleţitostí, v ktorých má byť činná, resp. právom
stanovená aktivita orgánu verejnej správy v rámci jemu vymedzených vecí) Slovenskej
obchodnej inšpekcie je primárne zakotvená v zákone o kontrole vnútorného trhu.
Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom kontroly vnútorného trhu a vo svojej
kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá; ide o štátny orgán podriadený
Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (§ 3 ods. 1, ods. 2 uvedeného zákona).
Člení sa na Ústredný inšpektorát a inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie,
ktoré sú v správnom konaní orgánmi prvého stupňa. Slovenská obchodná inšpekcia
kontroluje vnútorný trh podľa § 2 zákona o kontrole vnútorného trhu a podľa osobitných
zákonov, ktorými sú okrem iných Občiansky zákonník a zákon o ochrane spotrebiteľa
(poznámka pod čiarou č. 1 k § 4 ods. 1 zákona o kontrole vnútorného trhu). Ďalej
sú v citovanom zákone upravené oprávnenia a povinnosti inšpektorov Slovenskej
obchodnej inšpekcie, práva a povinnosti kontrolovaných osôb, ukladanie sankcií
za porušenie povinností, spolupráca s orgánmi verejnej správy a zdruţeniami na ochranu
spotrebiteľa.
Zákon o ochrane spotrebiteľa upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti
výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy
v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb zaloţených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa; vzťahuje sa na predaj výrobkov a poskytovanie
sluţieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí
s podnikaním na území Slovenskej republiky (§ 1 zákona o ochrane spotrebiteľa).
Dozor nad dodrţiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú
orgány dozoru. Ak nemoţno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru
a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia (§ 20 ods. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa). Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, ţe ak osobitný zákon
neustanovuje, kto vykonáva úlohu orgánu dohľadu, resp. dozoru, je týmto orgánom
Slovenská obchodná inšpekcia. Týmto je vylúčené, aby sa stalo, ţe neexistuje orgán
dohľadu, resp. dozoru.
Vychádzajúc z uvedeného je pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie podľa
zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 20 ods. 1) daná subsidiárne. Primárne je potrebné
z osobitného zákona, ktorý môţe tieţ upravovať v uţšej, presne špecifikovanej, oblasti
ochranu práv spotrebiteľa, zistiť, či iný orgán nemá v tejto zúţenej oblasti ochrany
spotrebiteľa pôsobnosť. Ak tomu tak nie je a osobitný zákon neupravuje pôsobnosť
iného orgánu dohľadu, resp. dozoru pre konkrétnu zúţenú oblasť ochrany práv
spotrebiteľa, potom je týmto orgánom Slovenská obchodná inšpekcia. Takouto zákonnou
úpravou sa zabezpečil úmysel zákonodarcu predísť situácii, kedy by neexistoval ţiaden
orgán dohľadu nad ochranou práv spotrebiteľa.
Zákon o energetike upravuje okrem iných práva a povinnosti účastníkov trhu
v energetike, výkon štátnej správy v energetike a výkon štátneho dozoru nad podnikaním
v energetike (§ 1). Týmto zákonom bola zriadená Štátna energetická inšpekcia s právnou
subjektivitou; je rozpočtovou organizáciou štátu zapojenou finančnými vzťahmi
na rozpočet Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (§ 65 ods. 2). Člení
sa na jednotlivé inšpektoráty, ktoré v administratívnoprávnych veciach konajú
a rozhodujú samostatne.
Pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie je upravená v ustanovení § 65
zákona o energetike, podľa ktorého odseku 1 vykonáva dozor nad dodrţiavaním
povinností fyzických osôb a právnických osôb podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov (zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 99/2007 Z.z.,
zákona č. 17/2007 Z.z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav
a klimatizačných systémov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 10 zákona
č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 246/2006 Z.z. o minimálnom
mnoţstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov v motorových
benzínoch a motorovej nafte uvádzaných na trh Slovenskej republiky – poznámka
pod čiarou č. 19 k § 65 ods. 1; treba mať však na pamäti, ţe poznámky pod čiarou
k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu; majú informatívny charakter,
a preto nesmú obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu – čl. 22 Prílohy č. 2
k Legislatívnym pravidlám vlády publikované oznámením Úradu vlády Slovenskej
republiky v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 372/2000 Z.z.) s osobitným
zreteľom na zabezpečenie ochrany odberateľov elektriny v domácnosti a odberateľov
plynu v domácnosti (§ 65 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o energetike).
Ochrana odberateľa elektriny v domácnosti je upravená v § 20 zákona
o energetike. Odberateľ elektriny v domácnosti podľa tohto ustanovenia disponuje
dvoma druhmi práv:
1. práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov (ktorými
sú § 52 Občianskeho zákonníka a zákon na ochranu spotrebiteľa),
2. práv podľa zákona o energetike upravených v § 20, § 30.
Ochrana odberateľa elektriny v domácnosti a jeho práv podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa a zákona o energetike patrí do pôsobnosti Štátnej energetickej inšpekcie
(§ 65 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o energetike). Keďţe osobitný zákon, na ktorý
odkazuje priamo ustanovenie § 20 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. zákon
o energetike upravuje pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie aj v oblasti ochrany
odberateľov elektriny v domácnosti, ktorí sa zároveň povaţujú za spotrebiteľov
v zmysle § 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, nemoţno v tomto prípade vyvodiť aj pôsobnosť Slovenskej obchodnej
inšpekcie. Pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie podľa § 20 ods. 1 zákona
o ochrane spotrebiteľa je daná aţ subsidiárne, t.j. v prípade, keď osobitný zákon
neustanovuje pôsobnosť iného orgánu dozoru nad ochranou práv spotrebiteľa.
Inými slovami, ak osobitný zákon zakotvuje pôsobnosť orgánu dozoru nad dodrţiavaním
práv spotrebiteľov, túto pôsobnosť nemá Slovenská obchodná inšpekcia. Na druhej
strane ak osobitný zákon neupravuje pôsobnosť iného orgánu dozoru nad dodrţiavaním
práv spotrebiteľov, pôsobnosť má Slovenská obchodná inšpekcia.
V predmetnej právnej veci zákon o energetike v ustanovení § 65 ods. 1 písm. a/
bod 3 v spojení s § 20 ods. 1 zveruje Štátnej energetickej inšpekcii právomoc
zabezpečovať ochranu odberateľov elektriny v domácnosti spolu s ich právami podľa
zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj zákona o energetike. Vychádzajúc z ustanovenia
§ 20 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa preto nie je daná pôsobnosť Slovenskej
obchodnej inšpekcie v tejto oblasti dozoru, resp. dohľadu nad ochranou práv
spotrebiteľov – odberateľov elektriny v domácnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky
na margo veci uvádza, ţe pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie by bola daná
len vtedy, keby zákon o energetike nezveril Štátnej energetickej inšpekcii pôsobnosť
v oblasti zabezpečenia ochrany odberateľov elektriny v domácnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností konštatuje,
ţe rozhodnutie v predmetnej právnej veci vydal v správnom konaní neoprávnený
subjekt, t.j. subjekt, ktorý nebol zákonom oprávnený konať a rozhodnúť vo veci.
Ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený podľa zákona, správny súd
jeho rozhodnutie zruší a konanie zastaví. Podľa právnej teórie ide o tzv. paakt (ničotný
akt).
Otázka pôsobnosti orgánu verejnej správy je primárnou otázku, ktorú je tento
orgán povinný posúdiť ešte pred tým, neţ začne vo veci konať. Týmto postupom
sa má predchádzať vydávaniu nulitných aktov a tým aj zabezpečiť dodrţanie základných
zásad správneho konania, ako sú zásada hospodárnosti konania, zásada zákonnosti
(§ 27 zákona o ochrane spotrebiteľa, § 3 Správneho poriadku).
Krajský súd v Ţiline nesprávne aplikoval a vyloţil ustanovenia § 20 ods. 1
zákona o ochrane spotrebiteľa, § 20 ods. 1, § 65 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona
o energetike. Dôsledkom toho dospel k nesprávnemu právnemu záveru o pôsobnosti
Slovenskej obchodnej inšpekcie v oblasti ochrany práv odberateľov elektriny
v domácnosti – spotrebiteľov. Nebola splnená jedna zo základných procesných
podmienok správneho konania – právomoc správneho orgánu vo veci konať
a rozhodnúť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností podľa
ustanovenia § 220 v spojení s § 250j ods. 3 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku
zmenil rozsudok Krajského súdu v Ţiline č.k. 21 S 15/2009-37 zo dňa 20.októbra 2009
tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. SK/0799/99/2008 zo dňa 22.decembra 2008 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V danom štádiu konania sa hmotnoprávnou stránkou
veci nemohol zaoberať. Ţalovaný v ďalšom konaní je viazaný právnym názorom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2, § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Ţalobca, ktorý bol v súdnom preskúmavacom konaní úspešný, náhradu trov
konania neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 16. februára 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová