Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/8/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa

Milučkého, v právnej veci žalobcu: H. K. D. T. a.s., právne zastúpený JUDr. Ľ. P.,

advokátom, proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/3833-39775/2009/990596-r zo dňa 3. apríla 2009,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -37

zo dňa 12. januára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -37 zo dňa 12. januára 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 12. januára 2010 č. k. -37 zamietol

žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/3833-39775/

2009/990596-r z 3. apríla 2009, ktorým podľa ustanovenia

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení

2

neskorších predpisov (ďalej len „ZSD“) potvrdil platobný výmer Daňového úradu Trenčín

č. /Cer zo 17. decembra 2008, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6

písm. a) bod 3 ZSD vyrubil žalobcovi daň z príjmov vyberanú zrážkou za zdaňovacie obdobie

roku 2003 v sume 34 152,85€.

Po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov, ako aj postupov, ktoré ich vydaniu

predchádzali dospel krajský súd k záveru, že tieto sú v súlade so zákonom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd z podkladov

pripojených v administratívnom spise žalovaného zistil, že správca dane vykonal u žalobcu

opakovanú daňovú kontrolu dane z príjmov vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie za rok

2003. O jej výsledku vyhotovil protokol prerokovaný so žalobcom 16. decembra 2008.

Na základe výsledkov opakovanej daňovej kontroly zistil, že D. G., R. H., Mgr. J. H.,

V. K., P. P., M. V. a F. B. vykonávali u žalobcu športovú činnosť (hrali hokej) na základe

hráčskych profesionálnych zmlúv v ľadovom hokeji, pričom všetci boli občanmi Českej

republiky. Z uvedených športovcov sa D. G., F. B. a R. H. v kalendárnom roku 2003

nezdržiavali na území Slovenskej republiky viac ako 183 dní. Pokiaľ ide o R. H. v uvedenom

daňovom období mu bol vyplatený príjem za športovú činnosť vykonávanú v roku 2002.

Žalobca vyplácal uvedeným športovcom za športovú činnosť pravidelné mesačné odmeny,

ktoré sú podľa názoru krajského súdu príjmami podľa , ,

Z. z. o daniach z príjmov (ďalej len „ZDP“) a tiež náhrady, ktoré sú príjmami podľa § 3 ods. 2

ZDP.

Krajský súd poukázal na to, že daňové orgány vo veci rozhodli na základe zistení,

že žalobca ako platiteľ dane bol povinný vyberať z príjmov daň zrážkou, a ak tak nekonal,

porušil povinnosti vyplývajúce pre neho z § 52 ods. 1, 2, a § 22 ods. 1, písm. d), bod 3 ZDP.

Správca dane na základe protokolu z opakovanej daňovej kontroly vydal 17. decembra 2008

platobný výmer, ktorým žalobcovi vyrubil daň z príjmov vyberanú zrážkou za zdaňovacie

obdobie rok 2003 v sume 34 152,85€. Žalovaný na odvolanie žalobcu napadnutý platobný

výmer potvrdil, keďže sa stotožnil so skutkovými zisteniami správcu dane ako aj s jeho

právnym záverom.

3

Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že správca dane svojvoľne a podľa

vlastnej voľnej úvahy zaradil osoby – športovcov Mgr. J. H., V. K., P. P. a M. V., ktorí sa

obvykle zdržiavali na území Slovenskej republiky viac ako 183 dní medzi daňovníkov, na

ktorých sa vzťahuje osobitná sadzba dane, či zrážka dane vykonávaná platiteľom dane. Tiež

neprihliadol na tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť zistiť, kde je takáto osoba skutočným

rezidentom, pretože nemá na to zákonné prostriedky a žalobca ako daňový subjekt nemohol

uplatniť medzinárodnú zmluvu.

Podľa názoru krajského súdu neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že športovci, ktorí mali

dlhodobé zmluvy a s tým spojený dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky,

sú daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 ods. 2 ZDP, a preto nebol

povinný skúmať ich rezidenciu podľa medzinárodnej zmluvy.

Z platobného výmeru ako aj z napadnutého rozhodnutia žalovaného je podľa názoru

krajského súdu zrejmé, že daňové orgány sa zaoberali každým športovcom osobitne, a preto

ani námietka žalobcu v tomto smer nie je dôvodná.

Krajský súd poukázal na to, že športovci Mgr. J. H., V. K., P. P. a M. V., sú občanmi

Českej republiky a majú v Českej republike trvalý pobyt a na území Slovenskej republiky sa

v roku 2003 zdržiavali viac ako 183 dní, pričom žalobca im vyplácal odmeny a náhrady

za vykonávanú športovú činnosť. Ďalší športovci D. G. a F. B. sú tiež občanmi Českej

republiky s trvalým pobytom v Českej republike, na území Slovenskej republiky sa v roku

2003 nezdržiavali viac ako 183 dní a R. H. sa na území Slovenskej republiky v roku 2003

nezdržiaval viac ako 183 dní, avšak boli mu vyplatené odmeny a náhrady za športovú

činnosť, ktorú vykonával k žalobcovi v roku 2002.

Krajský súd zdôraznil, že žalobca okrem tvrdení, ktoré majú všeobecný

charakter, neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybnila hore uvedené zistenia.

Zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia, ktorá bola v Zbierke zákonov uverejnená

pod č. (ďalej len „“) upravila v článku 4 bod 1, kto je rezidentom

jedného zmluvného štátu. V bod 2 sú upravené rozhraničovacie kritéria

pre prípad, ak fyzická osoba je rezidentom v oboch zmluvných štátoch.

Článok 17 bod 1. osobitne upravil, že príjmy, ktoré poberá rezident

zmluvného štátu ako športovec z osobne vykonávaných činností v druhom zmluvnom štáte,

môžu byť bez ohľadu na a zdanené v druhom zmluvnom štáte. v

upravuje zamedzenie dvojakého zdanenia.

V prejednávanej veci bolo preto, podľa názoru krajského súdu, potrebné postupovať

podľa , ktorá má prednosť pred vnútroštátnym právnym predpisom. Podľa vyššie

uvedených ustanovení športovci, ktorí mali uzavreté so žalobcom

sú daňovníkmi podľa § 2 ods. 3 ZDP, keďže sú rezidentmi Českej republiky a žalobca

ako platiteľ dane mal vybrať daň zrážkou z ich príjmov a odviesť ju správcovi dane.

Ak tak nekonal, porušil svoje povinnosti v zmysle § 52 ods. 1, 2 a § 36 ods. 1 bod 4. ZDP.

Podľa bol žalobca povinný preskúmať rezidenciu športovcov s cieľom

dodržať zákonný postup pri zdaňovaní ich príjmov. Preto sa krajský súd nestotožnil

s tvrdením žalobcu, že správca dane mu ukladal povinnosť v rozpore so zákonom, pretože

ako platiteľ dane mal povinnosť vyberať daň zrážkou podľa § 52 ZDP. Z uvedeného dôvodu

neobstojí ani námietka, že bola na neho prenesená daňová povinnosť, ktorú boli povinní

splniť samotní športovci.

Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa nedodržania procesného postupu

predpísaného zákonom krajský súd uviedol, že platobný výmer bol vydaný podľa § 44 ods. 6

písm. a) bod 3 ZSD, a preto je námietka žalobcu o povinnosti vydať dodatočný platobný

výmer v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením, nakoľko dodatočný platobný výmer

sa vydáva podľa § 44 ods. 6 písm. b).

Podľa názoru krajského súdu sa správca dane aj žalovaný dostatočne vysporiadali

so žalobnými dôvodmi, najmä z ktorých príjmov sa vyberá daň zrážkou, ktorým daňovníkom,

kto sú daňovníci podľa § 2 ods. 3.

Postup daňových orgánov pri daňovej i opakovanej daňovej kontrole bol v súlade

s § 15 a § 15a ZSD. Opakovaná daňová kontrola bola vykonaná po zrušení predchádzajúceho

rozhodnutia správcu dane odvolacím orgánom a vrátení veci na ďalšie konanie. Rozhodnutia

mali charakter procesných rozhodnutí, ktoré nadobudli právoplatnosť po ich doručení,

5

ale nešlo o konečné rozhodnutie vo veci. Preto aj žalobný dôvod o tom, že nebol daný dôvod

na opakovanú daňovú kontrolu bol podľa názoru krajského súdu zavádzajúci.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd

rozhodnutie krajského súdu buď zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý

rozsudok zmenil tak, že rozhodnutia správnych orgánov zruší a vráti im vec na ďalšie

konanie.

Podľa jeho názoru krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav, daňové orgány

dospeli k nesprávnemu právnemu záveru, športovci nie sú rezidenti Českej republiky, daňové

orgány sa nezaoberali každým športovcom zvlášť a postup daňových orgánov nebol v súlade

so zákonom.

Tiež namietal, že súd neskúmal skutkový stav veci, ale obmedzil sa na konštatovanie

Českého finančného úradu, že vymenovaní športovci sú rezidentmi Českej republiky.

Opakovane zdôraznil, že českí športovci mali podať daňové priznanie na Slovensku

ako daňovníci, ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku, resp. sa na Slovensku zdržiavajú

minimálne 183 dní počas daňového roka.

K odvolaniu sa podaním z 2. marca 2010 vyjadril žalovaný, ktorý s poukazom

na to, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné

sa opätovne zaoberať navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov

odvolania podľa v spojení s veta prvá , bez nariadenia

pojednávania, podľa a v spojení s veta prvá s tým,

že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej

tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk,

a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 16. februára 2011 podľa a v spojení s veta

prvá .

6

Základné zásady odvádzania dane z príjmov právnických a fyzických osôb upravoval

v rozhodnom období o daniach z príjmov.

Podľa § 2 ods. 2 tohto zákona, daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky

trvalý pobyt alebo ktorí majú povolenie na dlhodobý pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt

na území Slovenskej republiky (ďalej len "bydlisko") alebo sa tu obvykle zdržiavajú, majú

daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej

republiky a na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Podľa ods. 3 daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky bydlisko

ani sa tu obvykle nezdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce

zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 22).

Podľa ods. 4 daňovníci, ktorí sa obvykle zdržiavajú na území Slovenskej republiky,

sú tí, ktorí sa tu zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo

v niekoľkých obdobiach s výnimkou tých daňovníkov, ktorí sa tu zdržiavajú na účel štúdia

alebo liečenia. Do tohto obdobia sa započítava každý začatý deň pobytu s výnimkou

daňovníka, ktorému zo zdrojov na území Slovenskej republiky plynú príjmy zo závislej

činnosti a hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových

obdobiach len na účel výkonu tejto činnosti.

Podľa § 22 ods. 1 písm. d) bod 3 príjmom plynúcim zo zdroja na území Slovenskej

republiky u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3 je peňažné plnenie a nepeňažné

plnenie z úhrad od právnických osôb alebo fyzických osôb so sídlom alebo s bydliskom

na území Slovenskej republiky, ak nejde o príjmy podľa písmena a), a od stálych

prevádzkarní daňovníkov so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorými sú najmä príjmy

odborníka z právnej a z účtovnej činnosti, prednášajúceho, umelca, architekta, športovca,

artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalších podobných činností osobne vykonávaných

alebo zhodnocovaných na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú

týmto osobám priamo, alebo cez sprostredkujúcu osobu.

Podľa § 36 ods. 1 písm. a) bod 4 osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov

na území Slovenskej republiky daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3 s výnimkou

príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov (§ 22 ods. 2) je 25% z príjmu

odborníka z právnej a účtovnej činnosti, prednášajúceho, umelca, architekta, športovca,

artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a ďalších podobných činností osobne vykonávaných

alebo zhodnocovaných na území Slovenskej republiky [§ 22 ods. 1 písm. d) bod 3].

Podľa § 52 ods. 1 daň je vyberaná zrážkou z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje

osobitná sadzba dane (§ 36). Zrážku je povinný vykonať platiteľ dane, ktorý má sídlo

alebo bydlisko na území Slovenskej republiky, a zahraničný platiteľ dane (§ 56)

pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Pri štátnych

dlhopisoch a štátnych pokladničných poukážkach sa prednostne uplatní spôsob vyberania

dane podľa podmienok emisie, ak sú tieto určené. Pri výnosoch z cenných papierov plynúcich

príjemcovi od investičných (správcovských) spoločností a od investičných fondov sa daň

vyberá aj v prípade, ak výnos nebol vyplatený, a to najneskôr v termíne do 30. júna roka,

ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za ktorý je vykázaný základ dane podľa § 36 ods. 4.

Podľa ods. 2 platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane

najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac.

Zrážka dane sa vykonáva zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka.

Za úhradu je považované aj nepeňažné plnenie. Túto skutočnosť, ktorá sa dotýka len

daňovníkov uvedených v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3, je súčasne povinný oznámiť správcovi dane,

ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak.

Podľa ods. 3, ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas

neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne

sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške.

Podľa ods. 4 daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa zráža daň,

sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná , ktorou

je Slovenská republika viazaná, ustanovuje inak.

Podľa medzi Slovenskou republikou a Českou republikou

o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku na účely tejto

výraz "rezident jedného zmluvného štátu" označuje každú osobu, ktorá je podľa práva tohto

štátu podrobená v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta

vedenia alebo z akéhokoľvek iného podobného kritéria. Tento výraz však nezahŕňa osobu,

ktorá je podrobená zdaneniu v tomto zmluvnom štáte iba z dôvodov príjmu zo zdrojov

v tomto štáte alebo majetku umiestneného v tomto štáte.

Podľa ods. 2, ak je fyzická osoba podľa ustanovenia odseku 1 tohto článku

rezidentom v oboch zmluvných štátoch, jej postavenie bude určené nasledujúcim spôsobom:

a) predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom

má stály byt; ak má stály byt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa,

že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske

vzťahy (stredisko životných záujmov);

b) ak nemôže byť určené, v ktorom zmluvnom štáte má táto osoba stredisko svojich

životných záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom zmluvnom štáte,

predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle

zdržuje;

c) ak sa táto osoba obvykle zdržuje v oboch zmluvných štátoch alebo v žiadnom

z nich, predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, ktorého je

štátnym občanom;

d) ak je táto osoba štátnym občanom oboch zmluvných štátov alebo žiadneho z nich,

upravia príslušné úrady zmluvných štátov túto otázku vzájomnou dohodou.

Podľa čl. 17 ods. 1 príjmy, ktoré poberá rezident zmluvného štátu ako na verejnosti

vystupujúci umelec, ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec alebo

hudobník, alebo ako športovec z takýchto osobne vykonávaných činností v druhom

zmluvnom štáte, môžu byť bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 zdanené v tomto

druhom štáte.

Podľa čl. 26 ods. 1 príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie

nevyhnutné na aplikáciu ustanovení tejto alebo vnútroštátnych právnych predpisov

zmluvných štátov, ktoré sa vzťahujú na dane, ktoré sú predmetom tejto , pokiaľ

zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto . Výmena informácií nie je

obmedzená článkom 1. Všetky informácie získané zmluvným štátom sa budú udržiavať

v tajnosti spôsobom ako informácie získané podľa vnútroštátnych zákonov tohto štátu

9

a budú oznámené len osobám alebo úradom (vrátane súdov a správnych úradov), ktoré

sa zaoberajú vymeriavaním alebo vyberaním daní, na ktoré sa vzťahuje táto , trestným

stíhaním vo veci týchto daní alebo rozhodovaním o opravných prostriedkoch. Tieto osoby

alebo úrady použijú takéto informácie len na tieto účely. Môžu uplatniť tieto informácie

pri verejných súdnych konaniach alebo pri právnych rozhodnutiach. Získané informácie

budú udržiavané v tajnosti na požiadanie zmluvného štátu, ktorý informácie poskytol.

Podľa o správe daní a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, opakovanou daňovou

kontrolou sa rozumie daňová kontrola tej istej dane u daňového subjektu za zdaňovacie

obdobie, za ktoré už bola vykonaná, na podnet ministerstva alebo odvolacieho orgánu podľa

§ 48 ods. 1.

Podľa ods. 3 písm. a) opakovanou daňovou kontrolou nie je preverenie výsledkov

daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch alebo mimoriadnych

opravných prostriedkoch;

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických

argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých

právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré

vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

Preto sa s rozsudkom krajského súdu stotožňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho

správnosti považuje za vhodné doplniť, že právny názor žalobcu týkajúci sa výkladu

príslušných ustanovení ZDP a , pri určení, či vyššie uvedení športovci patrili medzi

daňovníkov s obmedzenou alebo neobmedzenou daňovou povinnosťou, nie je správny.

Žalobca mal v roku 2003 uzatvorené podľa

so siedmymi českými štátnymi občanmi, hráčmi hokeja, na základe ktorých im vyplácal

príjmy podľa § 7 ods. 2 písm. b) ZDP za športovú činnosť vykonávanú u žalobcu.

Základným problémom bola odpoveď na otázku, či títo hráči mali voči slovenskému

správcovi dane daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje len na príjmy plynúce zo zdrojov

10

na území Slovenskej republiky, tzv. obmedzenú daňovú povinnosť, alebo aj na príjmy

plynúce zo zdrojov v zahraničí, tzv. neobmedzenú daňovú povinnosť.

Podľa ZDP je základným kritériom pre rozlíšenie, či športovec je daňovníkom

s obmedzenou resp. neobmedzenou povinnosťou otázka domicilu, ktorú rieši ZDP v § 2

ods. 2, 3 a 4.

V prípade športovcov G, H. a B sa títo v dôsledku vykonávania športovej činnosti

nezdržiavali v rozhodnom období na území Slovenskej republiky viac ako 183 dní

v kalendárnom roku, a preto boli považovaní za daňovníkov s obmedzenou daňovou

povinnosťou, ktorí si svoju daňovú povinnosť splnia tým, že platiteľ dane vykoná zrážku dane

podľa § 52 ZDP a jej zaplatením správcovi dane povinnosť daňovníka zaplatiť daň zanikne.

Keďže žalobca v prípade týchto hráčov takúto zrážku dane v roku 2003 nevykonal,

správca dane postupoval správne, keď ho platobným výmerom zaviazal na zaplatenie

rozdielu dane vybranej zrážkou za zdaňovacie obdobie roku 2003, nakoľko porušil

ustanovenia § 52 ZDP, podľa ktorého ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane, nezrazí daň

v správnej výške alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako

ním nezaplatená daň.

Pokiaľ ide o športovcov Mgr. H., K., P. a V., títo sa v dôsledku vykonávania športovej

činnosti zdržiavali v rozhodnom období na území Slovenskej republiky viac ako 183 dní v

kalendárnom roku, a preto by sa mohli podľa § 2 ods. 2 ZDP považovať za daňovníkov

s neobmedzenou daňovou povinnosťou, na ktorých sa nevzťahuje ustanovenie § 36 a § 52

ZDP, z čoho by vyplývalo, že žalobca ako platiteľ dane by nemal povinnosť vykonať zrážku

dane podľa § 52 ZDP.

Takýto právny názor si osvojil aj žalobca keď tvrdil, že pri určovaní domicilu

športovcov môže správca dane postupovať jedine podľa vnútroštátnej právnej úpravy, keďže

zákon nemožno vykladať tak, ako by to vyžadovala všeobecná medzinárodná prax, ale tak,

ako skutočne znie.

11

Takýto právny názor však opomína jednu zo základných skutočností a síce, § 57 ZDP,

ktorý explicitne zakotvuje prednosť medzinárodnej pred úpravou obsiahnutou

v ZDP.

Na základe skutkových zistení bolo zrejmé, že u týchto športovcov došlo k tzv.

konfliktu rezidencie a z dôvodu zamedzenia dvojitého zdanenia bolo potrebné postupovať

pri určení ich domicilu podľa príslušných ustanovení , konkrétne a 2, ktorý

upravuje otázku určenia rezidencie daňovníka odlišne, ako vnútroštátna právna úprava

obsiahnutá v § 2 ods. 2 ZDP.

Preukazným dokladom miesta daňovej rezidencie daňovníka v niektorom zo zmluvných

štátov je potvrdenie o mieste daňovej rezidencie daňovníka v príslušnom

zdaňovacom období, vydané správcom dane.

Ministerstvo financií – Ústredné finančné a daňové riaditeľstvo Českej republiky,

na základe žiadosti správcu dane, v rámci medzinárodnej spontánnej výmeny daňových

informácií podľa oznámilo správcovi dane, že daňovníci si vysporiadali svoje

daňové povinnosti za zdaňovacie obdobie roku 2003 na území Českej republiky a do úhrnu

svojich zdaniteľných príjmov zahrnuli aj celosvetové príjmy, teda aj príjmy, ktoré im plynuli

z územia Slovenskej republiky a zároveň potvrdilo, že Mgr. H., K., P. a V. boli v roku 2003

rezidentmi Českej republiky.

Odvolací súd pripomína, že takéto potvrdenie vydané v súlade s medzinárodnou

, ktorou je Slovenská republika viazaná, je dôkazným prostriedkom, ktorý súd

vyhodnocuje spolu s inými dôkaznými prostriedkami a v kontexte

nie je daný dôvod na spochybňovanie pravdivosti jeho obsahu.

Z uvedeného vyplýva, že aj títo štyria športovci, ako českí rezidenti, mohli

na Slovensku podliehať iba režimu daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou,

ktorí si svoju daňovú povinnosť splnia tým, že platiteľ dane vykoná zrážku dane podľa § 52

ZDP a jej zaplatením správcovi dane povinnosť daňovníka zaplatiť daň zanikne, t. j. taktiež

patrili do skupiny osôb o ktorých hovorí § 2 ods. 3 ZDP a ako takí museli byť zdanení

v súlade s § 22 ods. 1 písm. d) bod 3, § 36 ods. 1 písm. a) bod 4 a § 52 ods. 1, 2, 3, 4 ZDP

12

Keďže žalobca ani v prípade týchto hráčov takúto zrážku dane v roku 2003 nevykonal,

správca dane postupoval správne, keď ho platobným výmerom zaviazal na zaplatenie rozdielu

dane vybranej zrážkou za zdaňovacie obdobie roku 2003 aj v prípade týchto hráčov, nakoľko

porušil ustanovenia § 52 ZDP, podľa ktorého ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane, nezrazí

daň v správnej výške alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako

ako ním nezaplatená daň.

Ostatné skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu, ktoré boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom

konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal, neboli zistené v odvolacom konaní.

Tak krajský súd ako aj správne orgány sa zaoberali zvlášť u každého športovca zisťovaním

okolností rozhodujúcich pre posúdenie ich rezidencie, krajský súd dostatočne zistil skutkový

stav a na jeho základe dospel k správnemu právnemu záveru a dostatočne sa vysporiadal

aj s námietkami žalobcu o nesprávnom procesnom postupe žalovaného a správcu dane.

Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného

prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu, ako vecne správny podľa

a potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom ich náhradu

nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 16. februára 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová