Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9d1/382535.2f9f36.pdf
PDF · 143.9 KB
No categories available
1Tdo/26/2008
N a j v y š š í s ú d 1 Tdo 26/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa
16. februára 2011 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov
JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Mariána Jarábka v trestnej veci proti obvinenému
Mgr. R. K., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky na podnet
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave,
zo dňa 5. marca 2008, sp. zn. 1 PP 5/2008, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. b/ Tr. por. dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky
sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21. januára 2005, sp. zn. 22 T 2/04,
v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. októbra 2007,
sp. zn. 2 To 127/2005, bol obvinený Mgr. R. K. uznaný vinným zo spáchania trestného činu
podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006. Za to mu bol uložený podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky so zaradením pre jeho
výkon do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny (podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006).
Uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3 Tp 19/04, z 19. februára 2004
bol obvinený vzatý do výkonu väzby s tým, že lehota väzby mu začala plynúť
od 17. februára 2004.
Z väzby bol obvinený prepustený dňa 20. decembra 2005 uznesením Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 22. novembra 2005, sp. zn. 22 T 2/04, v spojení s uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. decembra 2005, sp. zn. 2 To 126/2005.
Do výkonu trestu odňatia slobody obvinený nastúpil dňa 14. novembra 2007.
Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 5. marca 2008, sp. zn. 1 PP 5/2008,
bol obvinený podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 z výkonu trestu odňatia
slobody podmienečne prepustený, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť toho
istého dňa, teda 5. marca 2008.
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky na podnet generálneho prokurátora podal
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 5. marca 2008, sp. zn. 1 PP 5/2008, dovolanie
podľa § 369 ods. l Tr. por. s odôvodnením, že týmto rozhodnutím bol porušený zákon
v ustanoveniach § 437 ods. 2 Tr. zák. a § 66 ods. 1 Tr. zák. v prospech obvineného
Mgr. R. K..
V odôvodnení svojho dovolania uviedol, že v posudzovanej veci neboli splnené
zákonné podmienky pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody po výkone polovice trestu (po necelých 26 mesiacoch) podľa Trestného zákona
účinného do 1. januára 2006, a to s poukazom na prechodné ustanovenie § 437 ods. 2 Tr. zák.,
podľa ktorého pri posudzovaní splnenia podmienok na rozhodovanie o podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody pri trestoch uložených po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona za trestný čin podľa zákona č.140/1961 Zb. postupuje sa podľa
zákona č. 300/2005 Z.z. účinného od 1. januára 2006.
Preto v posudzovanom prípade s poukazom na ustanovenie § 66 ods. 1 písm. b/
Tr. zák. mohol súd obvineného Mgr. R. K., (ktorý bol odsúdený pre trestný čin podvodu
podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ktorý je podľa § 221 ods. 3
Tr. zák. zločinom) podmienečne prepustiť na slobodu až po výkone dvoch tretín uloženého
trestu odňatia slobody, t.j. po 32 mesiacoch.
Z uvedených dôvodov minister spravodlivosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky vyslovil, že napadnutým uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 5. marca 2008,
sp. zn. 1 PP 5/2008, bol porušený zákon v prospech obvineného v ustanovení § 437 ods. 2
Tr. zák. a § 66 ods. 1 Tr. zák. následne, aby toto uznesenie zrušil, ako aj ďalšie rozhodnutia
na zrušené uznesenie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením
došlo, stratili podklad a prikázal tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu opätovne
prerokoval a rozhodol.
Obvinený vo svojom vyjadrení k dovolaniu ministra spravodlivosti, podaného
prostredníctvom obhajcu JUDr. J. Š. (zo dňa 30. októbra 2008) uviedol, že s dovolaním
sa nestotožňuje, pričom vyjadril názor, že práva a povinnosti plynúce z trestnoprávneho
vzťahu sa musia posúdiť podľa práva účinného v čase spáchania trestného činu.
Výnimka použitia neskoršieho zákona prichádza do úvahy len, keď je to pre páchateľa
priaznivejšie. Preto Okresný súd Trnava rozhodol správne a zákonne, keď obvineného
pri splnení všetkých zákonných podmienok podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia
slobody po vykonaní jeho polovice.
V súvislosti s právnou argumentáciou dovolateľa obvinený ďalej dôvodil, že podstatou
prechodných ustanovení Trestných zákonov nie je vytvárať všeobecne platné zásady a jeho
prepustenie z výkonu trestu až po dvoch tretinách jeho výkonu, ako to požaduje dovolateľ,
bolo by v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv
a slobôd, pretože takýto postup by bol v neprospech obvineného. Navrhol preto, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky dovolanie ministra spravodlivosti zamietol ako nedôvodné.
Vo svojom vyjadrení urobenom prostredníctvom obhajcu JUDr. L. K. zo dňa
1. februára 2011, obvinený poukázal na skutočnosť, že napadnuté uznesenie Okresného súdu
Trnava (zo dňa 5. marca 2008, sp. zn. 1 PP 5/2008), nadobudlo právoplatnosť v deň
vyhlásenia t.j. dňa 5. marca 2008, pretože on, ako aj prítomný prokurátor, sa vzdal práva
na podanie opravného prostriedku.
S poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 26. mája 2009, ak prokurátor, ako strana v konaní, nevyužil svoje právo
podať riadny opravný prostriedok tak, ako strana, nemôže uplatniť ani podnet voči ministrovi
spravodlivosti, ako podmienku dovolania zo strany ministra spravodlivosti. V danom prípade
minister spravodlivosti podal dovolanie na podnet Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky, pričom taký postup v zmysle uvedeného „Stanoviska“ nie je možný, pretože
minister spravodlivosti nebol osobou oprávnenou. Navrhol preto, aby dovolací súd dovolanie
ministra spravodlivosti odmietol.
Najvyšší súd, ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), predovšetkým skúmal, či má podané
dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou
osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Okresného súdu
Trnava, ktorým bol obvinený Mgr. R. K. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie zo strany ministra spravodlivosti
vo všeobecnosti prípustné.
V danom prípade podal dovolanie minister spravodlivosti, na základe podnetu
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podľa § 369 ods. 1 Tr. por.
Ako je to z vyššie uvedeného zrejmé, napadnuté uznesenie Okresného súdu v Trnave,
ktorým bol obvinený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody nadobudlo
právoplatnosť dňom vyhlásenia, teda 5. marca 2008, keďže obvinený ani prítomný
intervenujúci prokurátor nepodali proti nemu sťažnosť.
Podľa § 369 ods. 1 Tr. por. právoplatné rozhodnutie súdu na podnet strany alebo
na iný podnet napadne minister spravodlivosti, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu môže
dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Tr. por.:
a/ generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,
b/ obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo dotýka.
Podľa § 372 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku oprávnené osoby, okrem ministra
spravodlivosti, môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny
opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.
V posudzovanom prípade prokurátor, ako strana v konaní, nevyužil právo podať
sťažnosť proti uzneseniu, ktorým bol obvinený podmienečne prepustený z výkonu trestu
odňatia slobody, bol teda pasívny a nedomáhal sa iného rozhodnutia podaním riadneho
opravného prostriedku a súčasne ustanovenie § 369 ods. 2 Tr. por. vylučuje podanie
generálnym prokurátorom ako osobou na podanie dovolania oprávnenou. V takomto prípade
ako strana nemôže uplatniť ani podnet voči ministrovi spravodlivosti, ako podmienku
na podanie dovolania zo strany ministra spravodlivosti.
Z predmetného dovolania vyplýva, že minister spravodlivosti ho podal na základe
podnetu generálneho prokurátora a za tejto situácie nemôže podanie podnetu mať materiálny
účinok podľa § 369 ods. 1 Tr. por. Bez takého podnetu minister spravodlivosti nie je osobou
oprávnenou na podanie dovolania (viď 33 Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky k rozdielnemu výkladu § 369 ods. 1 a § 372 Tr. por. zo dňa
26. mája 2009).
Pretože dovolanie bolo v predmetnej veci podané ministrom spravodlivosti
ako neoprávnenou osobou, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. b/ Tr. por.
dovolanie odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 16. februára 2011
JUDr. Pavol T o m a n , v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Pavol Farkaš
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová