Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/26/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa

16. februára 2011 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov

JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Mariána Jarábka v trestnej veci proti obvinenému

Mgr. R. K., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky na podnet

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave,

zo dňa 5. marca 2008, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky

sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21. januára 2005, sp. zn. ,

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. októbra 2007,

sp. zn. , bol obvinený Mgr. R. K. uznaný vinným zo spáchania trestného činu

2

podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006. Za to mu bol uložený podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky so zaradením pre jeho

výkon do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny (podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006).

Uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. , z 19. februára 2004

bol obvinený vzatý do výkonu väzby s tým, že lehota väzby mu začala plynúť

od 17. februára 2004.

Z väzby bol obvinený prepustený dňa 20. decembra 2005 uznesením Krajského súdu

v Trenčíne zo dňa 22. novembra 2005, sp. zn. , v spojení s uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. decembra 2005, sp. zn. .

Do výkonu trestu odňatia slobody obvinený nastúpil dňa 14. novembra 2007.

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 5. marca 2008, sp. zn. ,

bol obvinený podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 z výkonu trestu odňatia

slobody podmienečne prepustený, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť toho

istého dňa, teda 5. marca 2008.

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky na podnet generálneho prokurátora podal

proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 5. marca 2008, sp. zn. , dovolanie

podľa ods. l s odôvodnením, že týmto rozhodnutím bol porušený zákon

v ustanoveniach § 437 ods. 2 Tr. zák. a § 66 ods. 1 Tr. zák. v prospech obvineného

Mgr. R. K..

V odôvodnení svojho dovolania uviedol, že v posudzovanej veci neboli splnené

zákonné podmienky pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia

slobody po výkone polovice trestu (po necelých 26 mesiacoch) podľa

účinného do 1. januára 2006, a to s poukazom na prechodné ustanovenie § 437 ods. 2 Tr. zák.,

podľa ktorého pri posudzovaní splnenia podmienok na rozhodovanie o podmienečnom

prepustení z výkonu trestu odňatia slobody pri trestoch uložených po nadobudnutí účinnosti

3

tohto postupuje sa podľa

účinného od 1. januára 2006.

Preto v posudzovanom prípade s poukazom na ustanovenie § 66 ods. 1 písm. b/

Tr. zák. mohol súd obvineného Mgr. R. K., (ktorý bol odsúdený pre trestný čin podvodu

podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ktorý je podľa § 221 ods. 3

Tr. zák. zločinom) podmienečne prepustiť na slobodu až po výkone dvoch tretín uloženého

trestu odňatia slobody, t.j. po 32 mesiacoch.

Z uvedených dôvodov minister spravodlivosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky vyslovil, že napadnutým uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 5. marca 2008,

sp. zn. , bol porušený zákon v prospech obvineného v ustanovení § 437 ods. 2

Tr. zák. a § 66 ods. 1 Tr. zák. následne, aby toto uznesenie zrušil, ako aj ďalšie rozhodnutia

na zrušené uznesenie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením

došlo, stratili podklad a prikázal tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu opätovne

prerokoval a rozhodol.

Obvinený vo svojom vyjadrení k dovolaniu ministra spravodlivosti, podaného

prostredníctvom obhajcu JUDr. J. Š. (zo dňa 30. októbra 2008) uviedol, že s dovolaním

sa nestotožňuje, pričom vyjadril názor, že práva a povinnosti plynúce z trestnoprávneho

vzťahu sa musia posúdiť podľa práva účinného v čase spáchania trestného činu.

Výnimka použitia neskoršieho zákona prichádza do úvahy len, keď je to pre páchateľa

priaznivejšie. Preto Okresný súd Trnava rozhodol správne a zákonne, keď obvineného

pri splnení všetkých zákonných podmienok podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia

slobody po vykonaní jeho polovice.

V súvislosti s právnou argumentáciou dovolateľa obvinený ďalej dôvodil, že podstatou

prechodných ustanovení nie je vytvárať všeobecne platné zásady a jeho

prepustenie z výkonu trestu až po dvoch tretinách jeho výkonu, ako to požaduje dovolateľ,

bolo by v rozpore s a Dohovorom o ochrane ľudských práv

4

a slobôd, pretože takýto postup by bol v neprospech obvineného. Navrhol preto, aby Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie ministra spravodlivosti zamietol ako nedôvodné.

Vo svojom vyjadrení urobenom prostredníctvom obhajcu JUDr. L. K. zo dňa

1. februára 2011, obvinený poukázal na skutočnosť, že napadnuté uznesenie Okresného súdu

Trnava (zo dňa 5. marca 2008, sp. zn. ), nadobudlo právoplatnosť v deň

vyhlásenia t.j. dňa 5. marca 2008, pretože on, ako aj prítomný prokurátor, sa vzdal práva

na podanie opravného prostriedku.

S poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 26. mája 2009, ak prokurátor, ako strana v konaní, nevyužil svoje právo

podať riadny opravný prostriedok tak, ako strana, nemôže uplatniť ani podnet voči ministrovi

spravodlivosti, ako podmienku dovolania zo strany ministra spravodlivosti. V danom prípade

minister spravodlivosti podal dovolanie na podnet Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky, pričom taký postup v zmysle uvedeného „Stanoviska“ nie je možný, pretože

minister spravodlivosti nebol osobou oprávnenou. Navrhol preto, aby dovolací súd dovolanie

ministra spravodlivosti odmietol.

Najvyšší súd, ako súd dovolací ( ), predovšetkým skúmal, či má podané

dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou

osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Okresného súdu

Trnava, ktorým bol obvinený Mgr. R. K. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia

slobody. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie zo strany ministra spravodlivosti

vo všeobecnosti prípustné.

V danom prípade podal dovolanie minister spravodlivosti, na základe podnetu

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podľa

Ako je to z vyššie uvedeného zrejmé, napadnuté uznesenie Okresného súdu v Trnave,

ktorým bol obvinený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody nadobudlo

5

právoplatnosť dňom vyhlásenia, teda 5. marca 2008, keďže obvinený ani prítomný

intervenujúci prokurátor nepodali proti nemu sťažnosť.

Podľa právoplatné rozhodnutie súdu na podnet strany alebo

na iný podnet napadne minister spravodlivosti, z dôvodu uvedeného v

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu môže

dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v :

a/ generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,

b/ obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo dotýka.

Podľa veta prvá oprávnené osoby, okrem ministra

spravodlivosti, môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny

opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.

V posudzovanom prípade prokurátor, ako strana v konaní, nevyužil právo podať

sťažnosť proti uzneseniu, ktorým bol obvinený podmienečne prepustený z výkonu trestu

odňatia slobody, bol teda pasívny a nedomáhal sa iného rozhodnutia podaním riadneho

opravného prostriedku a súčasne ustanovenie vylučuje podanie

generálnym prokurátorom ako osobou na podanie dovolania oprávnenou. V takomto prípade

ako strana nemôže uplatniť ani podnet voči ministrovi spravodlivosti, ako podmienku

na podanie dovolania zo strany ministra spravodlivosti.

Z predmetného dovolania vyplýva, že minister spravodlivosti ho podal na základe

podnetu generálneho prokurátora a za tejto situácie nemôže podanie podnetu mať materiálny

účinok podľa Bez takého podnetu minister spravodlivosti nie je osobou

oprávnenou na podanie dovolania (viď 33 Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky k rozdielnemu výkladu a zo dňa

26. mája 2009).

6

Pretože dovolanie bolo v predmetnej veci podané ministrom spravodlivosti

ako neoprávnenou osobou, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

dovolanie odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 16. februára 2011

JUDr. Pavol T o m a n , v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová