Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/102/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. J., bývajúceho v T.,

v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. D. M., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému

A., T., za účasti vedľajšieho účastníka Sociálnej poisťovne, vo veci týkajúcej sa iba pobočky

Trenčín, Jilemnického 3760, o zaplatenie 16 729,74 Eur s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne z 5. novembra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 27. apríla 2009 č.k. -112 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 504 000,-- Sk z titulu

zistenej choroby z povolania (zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia v rozsahu

15 násobku základného bodového ohodnotenia v zmysle vyhlášky č.

o odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia - ďalej len vyhláška) a rozhodol

o náhrade trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe choroba z povolania –

exogénna chronická alveolitída, bola ţalobcovi diagnostikovaná počas trvania pracovného

pomeru u ţalovaného. Ţalovaný preto zodpovedá za škodu vzniknutú ţalobcovi touto

chorobou z povolania a je teda nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe neboli splnené predpoklady

uvedené v § 7 ods. 3 vyhlášky pre priznanie nároku nad stanovený limit, z ktorého dôvodu

ţalobu povaţoval v celom rozsahu za nedôvodnú. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 5. novembra 2009 sp. zn.

na odvolanie ţalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho

konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, ţe v danom prípade, vzhľadom

na čas zistenia choroby z povolania (bola zistená 11.2.2004), je treba otázku vecnej pasívnej

legitimácie posúdiť podľa ustanovení o sociálnom poistení (ďalej len

) a nie podľa v znení účinnom do 31.12.2003.

Zrušením ustanovenia , odpadla totiţ povinnosť

zamestnávateľa poškodenému zamestnancovi zaplatiť náhradu za sťaţenie spoločenského

uplatnenia. Túto náhradu je povinná za zamestnávateľa zamestnancovi poskytnúť v rozsahu

jeho zodpovednosti za škodu Sociálna poisťovňa ( a 17 ).

Ţalovaný ako zamestnávateľ nie je teda pasívne legitimovaný vystupovať v tomto konaní.

Rozsudok okresného súdu povaţoval preto, hoci na základe iného právneho posúdenia, za

vecne správny.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol

rozsudok odvolacieho súdu a tieţ okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu

na ďalšie konanie. Uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je, vzhľadom na rozdielnosť

právnych názorov v porovnaní s jeho predchádzajúcim uznesením, ktorým zrušil uznesenie

okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, zmätočné. Trval na tom, ţe v tomto spore

je správne ţalovaný jeho bývalý zamestnávateľ. Namietal, ţe súdy nezistili dostatočne

skutkový stav veci aj preto, lebo nevykonali všetky ním navrhnuté dôkazy, najmä neprizvali

príslušného súdneho znalca a nevypočuli ako svedkov ošetrujúcich lekárov. Vytýkal

odvolaciemu súdu, ţe nepovaţoval za účastníka konania na ţalovanej strane aj Sociálnu

poisťovňu, hoci táto sa označila v podaní z 25. októbra 2007 za odporcu. Dovolanie

odôvodnil tieţ tým, ţe rozsudok okresného súdu a rovnako aj odvolacieho súdu, spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Ţalovaný, ako aj vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane navrhli, aby dovolací súd

dovolanie ţalobcu ako nedôvodné zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a

nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci ţalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a a

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu

obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa neprichádza

do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť

dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolanie nie je

preto prípustné ani podľa v znení účinnom do 28. februára 2010.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Dovolací súd však nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania

uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

K tvrdeniu ţalobcu o zmätočnosti rozsudku odvolacieho súdu s poukazom

na rozdielnosť právnych názorov v porovnaní s jeho predchádzajúcim zrušujúcim uznesením

treba uviesť, ţe odvolací súd v prípade odvolania ţalobcu proti uzneseniu okresného súdu

z 24. marca 2006 skúmal len to, či je splnená jedna z podmienok konania, za ktorých súd

môţe konať vo veci ( ). V tomto rozhodnutí sa vôbec nezaoberal otázkou, kto je

nositeľom hmotnoprávnej povinnosti tvrdenej v ţalobe, t.j., či v ţalobe označený ţalovaný je

v konaní vecne legitimovaný. Tvrdenie ţalobcu v tomto smere vznesené je preto nenáleţité.

Pokiaľ dovolateľ namietal prípadné odňatie moţnosti konať pred súdom, ktoré malo

spočívať v nevykonaní ním navrhnutých dôkazov treba uviesť, ţe nevykonanie všetkých

účastníkom navrhnutých dôkazov nie je odňatím moţnosti konať pred súdom, pretoţe

v zmysle ustanovenia veta druhá je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré

z navrhovaných dôkazov vykoná.

Ani výčitka ţalobcu, ţe odvolací súd mal za účastníka konania na ţalovanej strane

povaţovať aj Sociálnu poisťovňu a teda vo vzťahu k nej mal ţalobe vyhovieť, neobstojí.

Z podania Sociálnej poisťovne pobočky Trenčín z 25. októbra 2007 reagujúc na výzvu

okresného súdu totiţ vyplýva, ţe oznamuje vstup do konania ako vedľajší účastník na strane

odporcu. Navyše treba dodať, ţe v sporovom konaní okruh účastníkov konania určuje

ţalobca. Okrem ţalobcu je teda účastníkom konania len ten, koho ţalobca v ţalobe ako

ţalovaného označí. V danej veci však ţalobca v ţalobe za účastníka konania na ţalovanej

strane Sociálnu poisťovňu neoznačil. Sociálna poisťovňa nemohla preto v konaní na ţalovanej

strane vystupovať ako účastníčka konania, ako sa to mylne domnieva ţalobca.

Pre úplnosť treba dodať, ţe odvolací súd pri úvahe, ţe zaloţí svoje rozhodnutie

na iných právnych dôvodoch, neţ to urobil okresný súd, postupoval v súlade s ustanovením

Prípadné odňatie moţnosti konať pred súdom, s poukazom na porušenie

povinnosti vyplývajúcej pre súd z tohto zákonného ustanovenia, neprichádza preto do úvahy.

Napokon dovolateľ, existenciu vady v zmysle , v súvislosti s moţným

porušením tohto zákonného ustanovenia ani nenamietal.

So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalobcu smerovalo proti

takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je ( a )

a keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (

v spojení s ) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť

rozhodnutia krajského súdu.

Ţalovaný mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( veta prvá v spojení s

ods. 1 a ). Ţalovanému však v dovolacom konaní ţiadne trovy

nevznikli, preto mu neboli priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. februára 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová