Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
cd5/361727.562f03.pdf
PDF · 193.49 KB
No categories available
2Sžh/1/2009
Najvyšší súd 2 Sžh 1/2009 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny
Poláčkovej, PhD. v právnej veci ţalobcu: L. M.R.Š. – A. B., a.s. (B.), zastúpeného
advokátskou kanceláriou I., s.r.o., proti ţalovanému: Protimonopolný úrad
Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného
č. 2006/DZ/R/2/048 zo dňa 21. apríla 2006, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č.k. 1 S 258/2006-72 zo dňa 18. septembra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 1 S 258/2006-72 zo dňa 17. septembra 2009 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol
ţalobný návrh ţalobcu ako nedôvodný, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia
ţalovaného, ktorým ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu proti rozhodnutiu
Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru zneuţívania dominantného
postavenia č. 2005/DZ/2/1/127 zo dňa 30. novembra 2005, ktorým Protimonopolný
úrad SR rozhodol, ţe:
1. konanie podnikateľa L. M.R. Š. – A. B., a.s. (B.), spočívajúce v odmietnutí
zabezpečiť spoločnosti T. W., s.r.o., prístup k odbavovacej ploche letiska ako
k unikátnemu zariadeniu v čase od 21. júla 2004 je zneuţívaním dominantného
postavenia na relevantnom trhu poskytovania prístupu k odbavovacej ploche
L.M.R.Š. podľa § 8 ods. 5 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej
súťaţe a o zmene a doplnení zákona SNR č. 347/1990 Zb. o organizácií
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2002 Z.z.,
zákona č. 204/2004 Z.z. a zákona č. 68/2005 Z.z. (ďalej len „zákon“) a § 8
ods. 5 zákona v znení účinnom pred novelou č. 68/2005 Z.z., a je preto podľa
§ 8 ods. 6 zákona v znení účinnom pred novelou č. 68/2005 Z.z. zakázané;
2. na základe ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b) zákona tak, ţe ukladá
podnikateľovi L.M.R.Š., a.s. povinnosť zdrţať sa konania uvedeného v bode 1
tohto rozhodnutia a odstrániť protiprávny stav do 30 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia;
3. na základe § 38 ods. 1 zákona tak, ţe za zneuţívanie dominantného postavenia
uvedeného v bode 1 tohto rozhodnutia ukladá podnikateľovi L.M.P.Š., a.s.
pokutu vo výške 3 000 000,- Sk, ktorú je povinný uhradiť na účet
Protimonopolného úradu SR č. X.X., KS X., VS X., vedený v Š. p. v lehote do
30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Krajský súd takto rozhodol keď dospel k záveru, ţe nie je moţné prihliadnuť
k argumentom ţalobcu najmä preto, ţe sú vedené vo všeobecnej rovine a neuvádza
reálne a dostatočné dôkazy na to, ţe by existoval zákonný dôvod pre neposkytnutie
prístupu spoločnosti T. W., s.r.o., k unikátnemu zariadeniu letiska za účelom plnenia
jeho zmluvných záväzkov na poskytovanie ucelených sluţieb cateringu vrátane tzv.
Ramp handlingu, teda aj prevozu potravín a nápojov po ploche letiska a naloţenia na
palubu a z paluby lietadla zo strany ţalobcu. Podľa názoru krajského súdu ţalobca vo
svojich podaniach v podstate len nesúhlasil so zisteniami a závermi správneho
orgánu a svojou nedôslednosťou si zmaril aj dôkaz o prípadnej bezpečnostnej
nespoľahlivosti dotknutej spoločnosti cestou jej zamestnancov tým, ţe nepodal
návrh na priestupkové konanie, v ktorom by ich konanie bolo objektivizované.
Taktieţ krajský súd poukázal na to, ţe ţalovaný na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu v súlade so zákonom vymedzil relevantný trh, na ktorom došlo
k porušeniu, tak aj samotné porušenie záujmov chránených ustanoveniami zákona
o ochrane hospodárskej súťaţe špecifikovaných ako zákaz zneuţitia dominantného
postavenia na relevantnom trhu a prístupu k unikátnemu zariadeniu, akým je
L.M.R.Š., B., pričom nebolo preukázané, ţe by zo strany ţalobcu neboli súčasne
naplnené podmienky stanovené v § 8 ods. 5 písm. a), b) a c) zákona o hospodárskej
súťaţi. Pokiaľ ţalobca v súvislosti so smernicou Rady č. 96/67/ES zo dňa 15.10.1996
a po jej implementácii nariadením vlády SR č. 641/2005 Z.z. poukazoval na to, ţe
dotknuté letisko ako unikátne zariadenie nedosahuje parametre ani počtu
prepravených cestujúcich za rok, ani prepraveného nákladu, a ţe preto nie je viazaný
povinnosťou umoţniť voľný prístup súťaţiteľom poskytujúcim pre dmetné sluţby za
rešpektovania ostatných podmienok, tak krajský súd sa s takýmto názorom ţalobcu
nestotoţnil. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu ďalej vyplýva, ţe úprava
poskytovania prístupu k predmetnému trhu sluţieb bola ponechaná na vnútroštátnej
úprave. V našom právnom poriadku túto otázku neupravuje ani zákon č. 143/1998
Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon), ktorý v ustanovení § 45 vymedzuje len iné
podnikanie v civilnom letectve, medzi ktoré zaraďuje aj poskytovanie sluţieb na
vybavenie cestujúcich a nákladu, ktoré moţno vykonávať len na základe povolenia
leteckého úradu, ktoré povolenie dotknutý ţiadateľ prístupu mal. Na druhej strane sa
za iné podnikanie v civilnom letectve nepovaţuje poskytovanie sluţieb na vybavenie
cestujúcich a nákladu a na pozemnú obsluhu lietadiel, pokiaľ tieto činnosti vykonáva
drţiteľ povolenia na prevádzkovanie letiska. Krajský súd v dôvodoch svojho
rozsudku poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane
hospodárskej súťaţe, ktoré sa vzťahujú aj na ţalobcu a v tejto súvislosti poukázal na
to, ţe ţalovaný mohol konať a mal povinnosť konať tak ako konal, keď zistil
podozrenie z dominantného postavenia na trhu sluţieb na vybavenie cestujúcich
a nákladu zo strany ţalobcu. Predpokladom poskytovania sluţ ieb na vybavenie
cestujúcich, podľa ich druhu, ku ktorým patrí aj výroba a dodávka jedál a nápojov na
palubu a z paluby lietadiel, si vyţaduje umoţnenie prístupu na unikátne zariadenie
letiska pri dodrţaní všetkých bezpečnostných poţiadaviek osobitného cha rakteru.
Ţalobca podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie a ţiadal,
aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok ako nezákonný zrušil a vec vrátil
krajskému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, ţe rozhodnutie ţalovaného
správneho orgánu nemá právny základ, nakoľko prístup k trhu sluţieb na vybavenie
cestujúcich a nákladu a pozemnej obsluhy lietadiel sa riadi predovšetkým smernicou
Rady č. 96/67/ES z 15.10.1996 o prístupe k trhu pozemnej obsluhy na letiskách
spoločenstva a po jej implementácii nariadením vlády SR č. 641/2005 Z.z. o prístupe
na trh sluţieb na vybavenie cestujúcich a nákladu a pozemnej obsluhy lietadiel, ktoré
sú v tomto prípade vo vzťahu k zákonu o ochrane hospodárskej súťaţe osobitnými
predpismi. Ďalej poukázal na to, ţe smernica Rady č. 96/67/ES ako aj nariadenie
vlády SR 641/2005 Z.z. obligatórne otvorenie trhu pozemnej obsluhy na letisku viaţu
na alternatívne splnenie dvoch kvantitatívnych podmienok, a to ročnej prepravy za
predchádzajúci kalendárny rok minimálne 2 000 000 cestujúcich a ročnej prepravy za
predchádzajúci kalendárny rok 50 000 ton nákladu. Podľa ţalobcu výkladom
a contrario treba jednoznačne dospieť k názoru, ţe také letisko, ktoré ani jedno
z týchto kvantitatívnych podmienok nesplní, nie je potom povinné trh sluţieb
pozemnej obsluhy sprístupniť a s týmto názorom sa stotoţnilo aj Ministerstvo
dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vo svojom stanovisku zn. 812/2300/2006 zo dňa
19.06.2006 ako gestor a spracovateľ implementácie smernice Rady č. 96/67/ES.
V danom prípade L.M.R.Š. v rozhodnom období nesplnilo ani jednu
z predpokladaných kvantitatívnych podmienok. Podľa ţalobcu argumentáciu
ţalovaného, ţe predmetné ustanovenie nariadenia vlády SR 641/2005 Z.z.,
a to ustanovenie § 3 sa nevzťahuje na L.M.R.Š. z dôvodu, ţe toto letisko
v rozhodnom období nespĺňalo ani jedno z kvantitatívnych podmienok, nemoţno
povaţovať za správnu. Ţalobca uviedol, ţe § 1 ods. 1 tohto nariadenia vlády
ustanovuje rozsah pôsobnosti nariadenia tak, ţe nariadenie vlády upravuje
podrobnosti o prístupe na trh sluţieb na vybavenie cestujúcich a nákladu a pozemnej
obsluhy lietadiel na verejných letiskách na území Slovenskej republiky, teda na
všetkých verejných letiskách a takýmto letiskom je i L.M.R.Š., a naviac samotný
ţalovaný vo svojom stanovisku obsahujúcom oboznámenie s výsledkami šetrenia zo
dňa 08.11.2004 adresovanom spoločnosti T. W., s.r.o., priznáva aplikáciu smernice
rady č. 96/67/ES. V danom prípade ţalobca konal v dobrej viere, pričom mal za to,
ţe jeho konanie bolo odobrené príslušnými autoritami, a preto neporušil svojim
konaním, ktoré ţalovaný vyhodnotil ako nekalosúťaţné, ani ustanovenia smernice
a ani nariadenia vlády SR č. 641/2005 Z.z.
Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu písomne vyjadril a ţiadal, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako zákonný potvrdil.
Poukázal na to, ţe odvolanie ţalobcu obsahuje námietky, s ktorými sa úrad
dostatočne vysporiadal v svojich rozhodnutiach a vo vyjadrení k ţalobe. Ţalovaný
uviedol, ţe z komunitárneho pohľadu bolo potrebné umoţniť prístup na trh sluţieb
pozemnej obsluhy na veľkých medzinárodných letiskách v rámci jednotného trhu ES
a aj preto sa smernica vzťahuje len na veľké letiská, ktoré spĺňajú príslušné obraty.
Ochrana hospodárskej súťaţe na menších letiskách je ponechaná v úplnom rozsahu
všeobecným národným súťaţným predpisom. Túto skutočnosť potvrdzuje
aj vyjadrenie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR z obdobia, keď
smernica nebola ešte transponovaná do slovenského právneho poriadku. Z toho
istého dôvodu ani nariadenie, ktoré neskôr prebralo smernicu do právneho poriadku
SR sa nevzťahuje na letisko B. V prípade, ţe nariadenie vôbec neupravuje istý druh
spoločenských vzťahov na úseku ochrany hospodárskej súťaţe, tak úrad aplikuje na
daný prípad zákon ako všeobecný právny predpis. Podľa ţalovaného nie je moţné
pripustiť ţalobcov extenzívny náhľad, podľa ktorého ak osobitný predpis reguluje len
určitú skupinu právnych vzťahov, v rámci ktorej zakazuje isté konanie, ostatné
právne vzťahy, na ktoré sa nevzťahuje, sú automaticky povolené a všeobecné
predpisy, ktoré sa na ne majú aplikovať, by sa nepouţili. Úrad zastáva názor, ţe
smernica a teda ani nariadenie vlády sa nevzťahujú na ţalobcu, a teda ani na uvedený
prípad, pričom tento názor ţalovaného podporuje aj stanovisko Európskej komisie
generálneho riaditeľstva pre energiu a dopravu (dokumenty v spise na str. č. 42, 43).
Je preto vzhľadom na uvedené nepochybné, ţe konanie ţalobcu nie je vylúčené spod
osobnej pôsobnosti zákona. Pokiaľ ţalobca v odvolaní uvádza, ţe jeho výklad
smernice a aj nariadenia podporuje aj ministerstvo dopravy, tak úrad má za to, ţe
ministerstvo dopravy sa nevyjadrovalo celkovo k hospodárskej súťaţi ani k moţnosti
aplikácie zákona a ministerstvo dopravy nepodáva výklad súťaţných pravidiel a ani
neposudzuje hospodársku súťaţ a na toto je oprávnený v zmysle zákona iba
Protimonopolný úrad SR. Ďalej ţalovaný uviedol, ţe hospodárska súťaţ prebieha na
všetkých letiskách bez ohľadu na ich veľkosť, a nie je moţné, aby na základe listu
ministerstva dopravy, ktoré ani nemá kompetenciu rozhodovať o aplikácii
všeobecného súťaţného predpisu, t.j. zákona, prišlo ku konštatovaniu, ţe
hospodárska súťaţ na letisku neexistuje, resp. ţe nie je potrebné ju chrániť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení
s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,
ţe odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne
vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke www.nsud.sk.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na dôvody odvolania ţalobcu
posudzoval, či krajský súd ako i správne orgány pri rozhodovaní vychádzali
z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. S ohľadom na námietku ţalobcu
ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie pred správnym orgánom bolo
vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli
dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.
Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe
(ďalej len „ZoOHS“) podnikateľ, ktorý je vlastníkom alebo správcom unikátneho
zaradenia, zneuţije svoje dominantné postavenie na relevantnom trhu, ak odmietne
k nemu zabezpečiť prístup a ak súčasne
a) unikátne zariadenie umoţňuje uspokojiť poţiadavky podnikateľa
na vyuţívanie unikátneho zariadenia pri súčasnom uspokojení poţiadaviek
vlastníka alebo správcu unikátneho zariadenia v čase najvyššieho dopytu
po jeho sluţbách a s prihliadnutím aj na plnenie jeho dlhodobých záväzkov,
b) podnikateľ ţiadajúci o prístup k unikátnemu zariadeniu s cieľom vyuţívať
ho je schopný zabezpečiť dodrţanie zodpovedajúcich kvalitatívnych
a kvantitatívnych parametrov unikátneho zariadenia, vyplývajúcich
z poţiadaviek na jeho prevádzku alebo ak podnikateľ ţiadajúci o vyuţívanie
unikátneho zariadenia, ktorým je právo, je schopný zabezpečiť dodrţanie
všetkých poţiadaviek na predmetné právo vyplývajúcich z osobitných
predpisov,
c) podnikateľ ţiadajúci o prístup k unikátnemu zariadeniu je schopný uhradiť
vlastníkovi alebo správcovi unikátneho zariadenia primeranú odplatu.
Podľa § 8 ods. 6 tohto zákona zneuţívanie dominantného postavenia
na relevantnom trhu je zakázané.
Podľa § 3 ods. 1 tohto zákona obmedzovanie súťaţe je kaţdé obmedzenie
voľnosti konania podnikateľa na relevantnom trhu, najmä vylučovanie existujúcich
alebo moţných súťaţných aktivít, skutočné alebo moţné zníţenie rozsahu
konkurenčnej aktivity alebo skresľovanie konkurenčných podmienok.
Podľa § 3 ods. 3 tohto zákona relevantný trh je priestorový a časový súbeh
ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska
uţívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné.
Podľa § 3 ods. 6 tohto zákona, priestorový relevantný trh je vymedzeným
územím, na ktorom sú súťaţné podmienky také homogénne, ţe toto územie môţe byť
odčlenené od ostatných území s odlišnými súťaţnými podmienkami.
Ustanovenie § 8 ods. 6 tohto zákona obsahuje generálnu klauzulu, ktorá
zakazuje akékoľvek zneuţívanie dominantného postavenia podnikateľa, pričom
jednou z foriem takéhoto zneuţívania je aj odmietnutie prístupu k unikátnemu
zariadeniu špecifikovanému v § 8 ods. 5 zákona.
Pokiaľ sa ţalobca vo svojej argumentácii odvoláva a poukazuje na smernicu
Rady č. 96/67/ES o prístupe k trhu sluţieb pozemnej obsluhy na letiskách
spoločenstva (ďalej len „smernica“) a transpozičné nariadenie vlády č. 641/2005 Z.z.
o prístupe na trh sluţieb na vybavenie cestujúcich a nákladu a pozemnej obsluhy
lietadiel s účinnosťou od 01.01.2006 (ďalej len „nariadenie“), tak i najvyšší súd
sa stotoţňuje v tomto smere so ţalovaným ako i dôvodmi prezentovanými
v rozhodnutí krajského súdu, ţe smernica a ani nariadenie sa nevzťahujú na ţalobcu,
a teda nemôţu sa vzťahovať ani na predmetný posudzovaný prípad. V tomto smere
dáva i odvolací súd do pozornosti stanovisko Európskej komisie, Generálneho
riaditeľstva pre energiu a dopravu, ktoré sa nachádza v administratívnom spise,
a z tohto listinného dôkazného prostriedku nesporne vyplýva, ţe príslušné
ustanovenia smernice sa nevzťahujú z hľadiska príslušných kritérií tam uvedených na
letisko B. Príslušná smernica sa mala v členských štátoch aplikovať od 01.01.2001 na
letiskách, v ktorých príslušný ročný objem prepravy nie je niţší ako 2 000 000
cestujúcich alebo 50 000 ton nákladu. Z tohto dôvodu sa smernica vzťahuje
predovšetkým na veľké letiská, ktoré spĺňajú príslušné kritériá uvedené v smernici,
z čoho následne vyplýva, ţe letiská, ktoré nespĺňajú poţadované obratové kritéria
v smernici, tak tieto letiská nespadajú do osobnej pôsobnosti smernice a ochrana
hospodárskej súťaţe na menších letiskách sa ponecháva v jurisdikcii všeobecným
národným súťaţným predpisom. Preto i podľa názoru Najvyššieho súdu SR konanie
ţalobcu je potrebné subsumovať pod zákon č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej
súťaţe a na konanie ţalobcu v danom prípade aplikovať príslušné ustanovenia tohto
vnútroštátneho predpisu.
Pokiaľ sa ţalobca v odvolaní bráni tým, ţe v danom prípade konal v dobrej
viere, keď mal za to, ţe jeho konanie bolo odobrené príslušnými autoritami,
odvolávajúc sa i na vyjadrenie ministerstva dopravy, tak v tomto smere sa Najvyšší
súd SR stotoţňuje so ţalovaným v tom, ţe ministerstvo dopravy sa nevyjadrovalo
celkovo k hospodárskej súťaţi a naviac správne tvrdí ţalovaný, ţe neprislúcha
do kompetencie ministerstva dopravy podávať výklad súťaţných pravidiel a ani
posudzovať hospodársku súťaţ, ktoré kompetencie prislúchajú z hľadiska zákona
o ochrane hospodárskej súťaţe výlučne Protimonopolnému úradu SR.
Pokiaľ ţalobca odmieta prístup spoločnosti T. W., s.r.o., k odbavovacej ploche
letiska i z bezpečnostného hľadiska, tak i odvolací súd sa stotoţňuje s krajským
súdom ako i so ţalovaným, ţe tvrdenia ţalobcu sú v tomto smere iba vo všeobecnej
rovine bez uvedenia konkretizovaných dôvodov, ktoré bezpečnostné poţiadavky by
spoločnosť T. W., s.r.o., pri vstupe na odbavovaciu plochu nespĺňala, resp. nespĺňa.
Je pravdou, ţe ţalobca ako prevádzkovateľ je síce zodpovedný za bezp ečnosť
leteckej prevádzky, avšak táto skutočnosť mu nebráni umoţniť prístup k odbavovacej
ploche letiska príslušnému súťaţiteľovi bez preukázania konkrétnych skutočností,
ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť leteckej prevádzky.
Podľa § 32 ods. 5 zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve v znení
neskorších predpisov (ďalej len „letecký zákon“) prevádzkovateľ letiska zodpovedá
za bezpečnosť leteckej prevádzky na letisku. Na tento účel koordinuje činnosť
všetkých právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na prevádzkovaní
a pouţívaní letiska; pre porušenie bezpečnostného programu letiska ich môţe vylúčiť
z prepravy bez nároku na vrátenie cestovného alebo prepravného a vypovedať im
dohodu upravujúcu ich činnosť v územnom obvode letiska.
Podľa § 34 ods. 2 leteckého zákona prevádzkovatelia lietadiel,
prevádzkovatelia letiska a leteckých pozemných zariadení a poskytovatelia letových
prevádzkových sluţieb sú povinný zabezpečiť ochranu cestujúcich, batoţiny,
poštových zásielok, nákladu lietadiel a ich posádok, letísk a leteckých pozemných
zariadení pred činmi protiprávneho zasahovania a vykonávajú preventívne opatrenia
v rozsahu určenom vládou alebo osobitným predpisom. Plnenie poţiadaviek
a dostatočnosť zaistenia bezpečnostnej ochrany hodnotí letecký úrad.
Z ustanovenia § 35 ods. 1 leteckého zákona vyplýva, ţe za bezpečnostnú
ochranu a verejný poriadok na verejnom letisku zodpovedá jeho prevádzkovateľ.
Pri ich zisťovaní prevádzkovateľ letiska spolupracuje s útvarmi policajného zboru.
Odvolací súd i vzhľadom na uvedené ustanovenia leteckého zákona dáva
za pravdu ţalobcovi, ţe je predovšetkým na ňom zodpovednosť za bezpečnosť
prevádzky letiska, avšak táto skutočnosť na druhej strane nemôţe znamenať,
ţe prevádzkovateľ letiska potenciálnych súťaţiteľov pri ich snahe vyuţívať unikátne
zariadenie k jeho vyuţitiu vôbec nepripustí. Taktieţ pokiaľ sa ţalobca napr. bránil
10 2 Sžh 1/2009
v priebehu správneho konania i tým, ţe v zmysle leteckého zákona mu nevyplýva
povinnosť ako prevádzkovateľovi letiska uzatvárať napr. koordinačné dohody
s osobami činnými na letisku, teda aj so spoločnosťou T. W., s.r.o.,
tak Najvyšší súd SR sa stotoţňuje v tomto smere so ţalovaným, ţe takáto povinnosť
ţalobcovi vyplýva, avšak v zmysle zákona o ochrane hospodárskej súťaţe, a to podľa
§ 8 ods. 6 a § 8 ods. 5, ktoré ustanovenie zakazuje podnikateľovi zneuţívať
dominantné postavenie, a to neumoţnením prístupu k unikátnemu zariadeniu.
Podľa § 45 ods. 1 písm. d) leteckého zákona, iným podnikaním v civilnom
letectve je poskytovanie sluţieb na vybavenie cestujúcich a nákladu.
Podľa § 45 ods. 3 leteckého zákona iné podnikanie v civilnom letectve podľa
odseku 1 moţno vykonávať len na základe povolenia leteckého úradu. Letecký úrad
v povolení určí rozsah a podmienky iného podnikania.
Spoločnosť T. W., s.r.o., má od leteckého úradu schválený bezpečnostný
program, ktorý sa nachádza i v administratívnom spise a ktorý dostatočne
zabezpečuje, ţe všetky poskytované sluţby spoločnosťou T. W., s.r.o., teda i výroba
manipulácie a doprava nápojov a jedál leteckým dopravcom na palubu lietadiel sú
bezpečnostne chránené a sú predmetom kontroly s cieľom zabrániť vneseniu
akéhokoľvek zakázaného predmetu na palubu lietadla. Najvyšší súd SR pov aţuje za
potrebné zdôrazniť, ţe i zamestnanci spoločnosti T. W., s.r.o. boli leteckým úradom
posúdení ako bezpečnostne spoľahliví podľa § 34a leteckého zákona, z čoho následne
vyplýva, ţe spoločnosť T. W., s.r.o., spĺňa i zákonné bezpečnostné poţiadavky.
V danom prípade sa preto odvolací súd stotoţňuje i so ţalovaným, ţe bezpečnosť
letiska v danom prípade nevylučuje hospodársku súťaţ.
Taktieţ z administratívneho spisu vyplýva, ţe spoločnosť T. W., s.r.o., má i na
letiskách v K. a P. prístup na odbavovacie plochy a catering dodáva aţ na paluby
lietadiel. Z písomných vyjadrení týchto letísk (listinné dôkazy na str. č. 65-66 spisu)
vyplýva, ţe letisko v K. ako i letisko v P. nevyberá od spoločnosti T. W., s.r.o.,
ţiaden poplatok a ani inú odplatu za moţnosť poskytovať sluţbu catering.
11 2 Sžh 1/2009
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Najvyšší súd SR stotoţňuje s krajským
súdom, ţe ţalobca v priebehu správneho konania a taktieţ ani v preskúmavacom
konaní pred krajským súdom neprodukoval také dôkazy, z ktorých by vyplývalo,
ţe u spoločnosti T. W., s.r.o., by existovali zákonné dôvody pre neposkytnutie
prístupu k unikátnemu zariadeniu letiska B. za účelom poskytovania sluţieb
cateringu vrátane tzv. Ramp handlingu, teda aj prevozu potravín a nápojov po ploche
letiska a naloţenia na palubu a z paluby lietadla.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok
krajského súdu ako súladný so zákonom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle
ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1
O.s.p., nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému správnemu
orgánu náhrada trov odvolacieho konania neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 16. februára 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová