Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžh/1/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny

Poláčkovej, PhD. v právnej veci ţalobcu: L. M.R.Š. – A. B., a.s. (B.), zastúpeného

advokátskou kanceláriou I., s.r.o., proti ţalovanému: Protimonopolný úrad

Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

č. 2006/DZ/R/2/048 zo dňa 21. apríla 2006, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č.k. -72 zo dňa 18. septembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -72 zo dňa 17. septembra 2009 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa zamietol

ţalobný návrh ţalobcu ako nedôvodný, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia

ţalovaného, ktorým ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu proti rozhodnutiu

Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru zneuţívania dominantného

2

postavenia č. 2005/DZ/2/1/127 zo dňa 30. novembra 2005, ktorým Protimonopolný

úrad SR rozhodol, ţe:

1. konanie podnikateľa L. M.R. Š. – A. B., a.s. (B.), spočívajúce v odmietnutí

zabezpečiť spoločnosti T. W., s.r.o., prístup k odbavovacej ploche letiska ako

k unikátnemu zariadeniu v čase od 21. júla 2004 je zneuţívaním dominantného

postavenia na relevantnom trhu poskytovania prístupu k odbavovacej ploche

L.M.R.Š. podľa o ochrane hospodárskej

súťaţe a o zmene a doplnení o organizácií

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov v znení ,

a (ďalej len „“) a

ods. 5 , a je preto podľa

zakázané;

2. na základe ustanovenia tak, ţe ukladá

podnikateľovi L.M.R.Š., a.s. povinnosť zdrţať sa konania uvedeného v bode 1

tohto rozhodnutia a odstrániť protiprávny stav do 30 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia;

3. na základe tak, ţe za zneuţívanie dominantného postavenia

uvedeného v bode 1 tohto rozhodnutia ukladá podnikateľovi L.M.P.Š., a.s.

pokutu vo výške 3 000 000,- Sk, ktorú je povinný uhradiť na účet

Protimonopolného úradu SR č. X.X., KS X., VS X., vedený v Š. p. v lehote do

30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Krajský súd takto rozhodol keď dospel k záveru, ţe nie je moţné prihliadnuť

k argumentom ţalobcu najmä preto, ţe sú vedené vo všeobecnej rovine a neuvádza

reálne a dostatočné dôkazy na to, ţe by existoval zákonný dôvod pre neposkytnutie

prístupu spoločnosti T. W., s.r.o., k unikátnemu zariadeniu letiska za účelom plnenia

jeho zmluvných záväzkov na poskytovanie ucelených sluţieb cateringu vrátane tzv.

Ramp handlingu, teda aj prevozu potravín a nápojov po ploche letiska a naloţenia na

palubu a z paluby lietadla zo strany ţalobcu. Podľa názoru krajského súdu ţalobca vo

svojich podaniach v podstate len nesúhlasil so zisteniami a závermi správneho

orgánu a svojou nedôslednosťou si zmaril aj dôkaz o prípadnej bezpečnostnej

3

nespoľahlivosti dotknutej spoločnosti cestou jej zamestnancov tým, ţe nepodal

návrh na priestupkové konanie, v ktorom by ich konanie bolo objektivizované.

Taktieţ krajský súd poukázal na to, ţe ţalovaný na základe dostatočne zisteného

skutkového stavu v súlade so vymedzil relevantný trh, na ktorom došlo

k porušeniu, tak aj samotné porušenie záujmov chránených ustanoveniami

o ochrane hospodárskej súťaţe špecifikovaných ako zákaz zneuţitia dominantného

postavenia na relevantnom trhu a prístupu k unikátnemu zariadeniu, akým je

L.M.R.Š., B., pričom nebolo preukázané, ţe by zo strany ţalobcu neboli súčasne

naplnené podmienky stanovené v , a o hospodárskej

súťaţi. Pokiaľ ţalobca v súvislosti so smernicou Rady č. 96/67/ES zo dňa 15.10.1996

a po jej implementácii nariadením vlády SR č. poukazoval na to, ţe

dotknuté letisko ako unikátne zariadenie nedosahuje parametre ani počtu

prepravených cestujúcich za rok, ani prepraveného nákladu, a ţe preto nie je viazaný

povinnosťou umoţniť voľný prístup súťaţiteľom poskytujúcim pre dmetné sluţby za

rešpektovania ostatných podmienok, tak krajský súd sa s takýmto názorom ţalobcu

nestotoţnil. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu ďalej vyplýva, ţe úprava

poskytovania prístupu k predmetnému trhu sluţieb bola ponechaná na vnútroštátnej

úprave. V našom právnom poriadku túto otázku neupravuje ani

Z.z. o civilnom letectve (letecký ), ktorý v ustanovení vymedzuje len iné

podnikanie v civilnom letectve, medzi ktoré zaraďuje aj poskytovanie sluţieb na

vybavenie cestujúcich a nákladu, ktoré moţno vykonávať len na základe povolenia

leteckého úradu, ktoré povolenie dotknutý ţiadateľ prístupu mal. Na druhej strane sa

za iné podnikanie v civilnom letectve nepovaţuje poskytovanie sluţieb na vybavenie

cestujúcich a nákladu a na pozemnú obsluhu lietadiel, pokiaľ tieto činnosti vykonáva

drţiteľ povolenia na prevádzkovanie letiska. Krajský súd v dôvodoch svojho

rozsudku poukázal na príslušné ustanovenia o ochrane

hospodárskej súťaţe, ktoré sa vzťahujú aj na ţalobcu a v tejto súvislosti poukázal na

to, ţe ţalovaný mohol konať a mal povinnosť konať tak ako konal, keď zistil

podozrenie z dominantného postavenia na trhu sluţieb na vybavenie cestujúcich

a nákladu zo strany ţalobcu. Predpokladom poskytovania sluţ ieb na vybavenie

cestujúcich, podľa ich druhu, ku ktorým patrí aj výroba a dodávka jedál a nápojov na

palubu a z paluby lietadiel, si vyţaduje umoţnenie prístupu na unikátne zariadenie

letiska pri dodrţaní všetkých bezpečnostných poţiadaviek osobitného cha rakteru.

4

Ţalobca podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie a ţiadal,

aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok ako nezákonný zrušil a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, ţe rozhodnutie ţalovaného

správneho orgánu nemá právny základ, nakoľko prístup k trhu sluţieb na vybavenie

cestujúcich a nákladu a pozemnej obsluhy lietadiel sa riadi predovšetkým smernicou

Rady č. 96/67/ES z 15.10.1996 o prístupe k trhu pozemnej obsluhy na letiskách

spoločenstva a po jej implementácii nariadením vlády SR č. o prístupe

na trh sluţieb na vybavenie cestujúcich a nákladu a pozemnej obsluhy lietadiel, ktoré

sú v tomto prípade vo vzťahu k o ochrane hospodárskej súťaţe osobitnými

predpismi. Ďalej poukázal na to, ţe smernica Rady č. 96/67/ES ako aj nariadenie

vlády SR obligatórne otvorenie trhu pozemnej obsluhy na letisku viaţu

na alternatívne splnenie dvoch kvantitatívnych podmienok, a to ročnej prepravy za

predchádzajúci kalendárny rok minimálne 2 000 000 cestujúcich a ročnej prepravy za

predchádzajúci kalendárny rok 50 000 ton nákladu. Podľa ţalobcu výkladom

a contrario treba jednoznačne dospieť k názoru, ţe také letisko, ktoré ani jedno

z týchto kvantitatívnych podmienok nesplní, nie je potom povinné trh sluţieb

pozemnej obsluhy sprístupniť a s týmto názorom sa stotoţnilo aj Ministerstvo

dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vo svojom stanovisku zn. zo dňa

19.06.2006 ako gestor a spracovateľ implementácie smernice Rady č. 96/67/ES.

V danom prípade L.M.R.Š. v rozhodnom období nesplnilo ani jednu

z predpokladaných kvantitatívnych podmienok. Podľa ţalobcu argumentáciu

ţalovaného, ţe predmetné ustanovenie nariadenia vlády SR ,

a to ustanovenie § 3 sa nevzťahuje na L.M.R.Š. z dôvodu, ţe toto letisko

v rozhodnom období nespĺňalo ani jedno z kvantitatívnych podmienok, nemoţno

povaţovať za správnu. Ţalobca uviedol, ţe § 1 ods. 1 tohto nariadenia vlády

ustanovuje rozsah pôsobnosti nariadenia tak, ţe nariadenie vlády upravuje

podrobnosti o prístupe na trh sluţieb na vybavenie cestujúcich a nákladu a pozemnej

obsluhy lietadiel na verejných letiskách na území Slovenskej republiky, teda na

všetkých verejných letiskách a takýmto letiskom je i L.M.R.Š., a naviac samotný

ţalovaný vo svojom stanovisku obsahujúcom oboznámenie s výsledkami šetrenia zo

dňa 08.11.2004 adresovanom spoločnosti T. W., s.r.o., priznáva aplikáciu smernice

rady č. 96/67/ES. V danom prípade ţalobca konal v dobrej viere, pričom mal za to,

ţe jeho konanie bolo odobrené príslušnými autoritami, a preto neporušil svojim

5

konaním, ktoré ţalovaný vyhodnotil ako nekalosúťaţné, ani ustanovenia smernice

a ani nariadenia vlády SR č.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu písomne vyjadril a ţiadal, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako zákonný potvrdil.

Poukázal na to, ţe odvolanie ţalobcu obsahuje námietky, s ktorými sa úrad

dostatočne vysporiadal v svojich rozhodnutiach a vo vyjadrení k ţalobe. Ţalovaný

uviedol, ţe z komunitárneho pohľadu bolo potrebné umoţniť prístup na trh sluţieb

pozemnej obsluhy na veľkých medzinárodných letiskách v rámci jednotného trhu ES

a aj preto sa smernica vzťahuje len na veľké letiská, ktoré spĺňajú príslušné obraty.

Ochrana hospodárskej súťaţe na menších letiskách je ponechaná v úplnom rozsahu

všeobecným národným súťaţným predpisom. Túto skutočnosť potvrdzuje

aj vyjadrenie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR z obdobia, keď

smernica nebola ešte transponovaná do slovenského právneho poriadku. Z toho

istého dôvodu ani nariadenie, ktoré neskôr prebralo smernicu do právneho poriadku

SR sa nevzťahuje na letisko B. V prípade, ţe nariadenie vôbec neupravuje istý druh

spoločenských vzťahov na úseku ochrany hospodárskej súťaţe, tak úrad aplikuje na

daný prípad ako všeobecný právny predpis. Podľa ţalovaného nie je moţné

pripustiť ţalobcov extenzívny náhľad, podľa ktorého ak osobitný predpis reguluje len

určitú skupinu právnych vzťahov, v rámci ktorej zakazuje isté konanie, ostatné

právne vzťahy, na ktoré sa nevzťahuje, sú automaticky povolené a všeobecné

predpisy, ktoré sa na ne majú aplikovať, by sa nepouţili. Úrad zastáva názor, ţe

smernica a teda ani nariadenie vlády sa nevzťahujú na ţalobcu, a teda ani na uvedený

prípad, pričom tento názor ţalovaného podporuje aj stanovisko Európskej komisie

generálneho riaditeľstva pre energiu a dopravu (dokumenty v spise na str. č. 42, 43).

Je preto vzhľadom na uvedené nepochybné, ţe konanie ţalobcu nie je vylúčené spod

osobnej pôsobnosti . Pokiaľ ţalobca v odvolaní uvádza, ţe jeho výklad

smernice a aj nariadenia podporuje aj ministerstvo dopravy, tak úrad má za to, ţe

ministerstvo dopravy sa nevyjadrovalo celkovo k hospodárskej súťaţi ani k moţnosti

aplikácie a ministerstvo dopravy nepodáva výklad súťaţných pravidiel a ani

neposudzuje hospodársku súťaţ a na toto je oprávnený v zmysle iba

Protimonopolný úrad SR. Ďalej ţalovaný uviedol, ţe hospodárska súťaţ prebieha na

všetkých letiskách bez ohľadu na ich veľkosť, a nie je moţné, aby na základe listu

6

ministerstva dopravy, ktoré ani nemá kompetenciu rozhodovať o aplikácii

všeobecného súťaţného predpisu, t.j. , prišlo ku konštatovaniu, ţe

hospodárska súťaţ na letisku neexistuje, resp. ţe nie je potrebné ju chrániť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení

s ) preskúmal odvolaním napadnutý

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,

ţe odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

v zmysle rozsudkom, ktorý verejne

vyhlásil ( ), pričom termín verejného

vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke www.nsud.sk.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na dôvody odvolania ţalobcu

posudzoval, či krajský súd ako i správne orgány pri rozhodovaní vychádzali

z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. S ohľadom na námietku ţalobcu

ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie pred správnym orgánom bolo

vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli

dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.

Podľa o ochrane hospodárskej súťaţe

(ďalej len „ZoOHS“) podnikateľ, ktorý je vlastníkom alebo správcom unikátneho

zaradenia, zneuţije svoje dominantné postavenie na relevantnom trhu, ak odmietne

k nemu zabezpečiť prístup a ak súčasne

a) unikátne zariadenie umoţňuje uspokojiť poţiadavky podnikateľa

na vyuţívanie unikátneho zariadenia pri súčasnom uspokojení poţiadaviek

vlastníka alebo správcu unikátneho zariadenia v čase najvyššieho dopytu

po jeho sluţbách a s prihliadnutím aj na plnenie jeho dlhodobých záväzkov,

7

b) podnikateľ ţiadajúci o prístup k unikátnemu zariadeniu s cieľom vyuţívať

ho je schopný zabezpečiť dodrţanie zodpovedajúcich kvalitatívnych

a kvantitatívnych parametrov unikátneho zariadenia, vyplývajúcich

z poţiadaviek na jeho prevádzku alebo ak podnikateľ ţiadajúci o vyuţívanie

unikátneho zariadenia, ktorým je právo, je schopný zabezpečiť dodrţanie

všetkých poţiadaviek na predmetné právo vyplývajúcich z osobitných

predpisov,

c) podnikateľ ţiadajúci o prístup k unikátnemu zariadeniu je schopný uhradiť

vlastníkovi alebo správcovi unikátneho zariadenia primeranú odplatu.

Podľa tohto zneuţívanie dominantného postavenia

na relevantnom trhu je zakázané.

Podľa tohto obmedzovanie súťaţe je kaţdé obmedzenie

voľnosti konania podnikateľa na relevantnom trhu, najmä vylučovanie existujúcich

alebo moţných súťaţných aktivít, skutočné alebo moţné zníţenie rozsahu

konkurenčnej aktivity alebo skresľovanie konkurenčných podmienok.

Podľa tohto relevantný trh je priestorový a časový súbeh

ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska

uţívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné.

Podľa tohto , priestorový relevantný trh je vymedzeným

územím, na ktorom sú súťaţné podmienky také homogénne, ţe toto územie môţe byť

odčlenené od ostatných území s odlišnými súťaţnými podmienkami.

Ustanovenie tohto obsahuje generálnu klauzulu, ktorá

zakazuje akékoľvek zneuţívanie dominantného postavenia podnikateľa, pričom

jednou z foriem takéhoto zneuţívania je aj odmietnutie prístupu k unikátnemu

zariadeniu špecifikovanému v .

Pokiaľ sa ţalobca vo svojej argumentácii odvoláva a poukazuje na smernicu

Rady č. 96/67/ES o prístupe k trhu sluţieb pozemnej obsluhy na letiskách

8

spoločenstva (ďalej len „smernica“) a transpozičné

o prístupe na trh sluţieb na vybavenie cestujúcich a nákladu a pozemnej obsluhy

lietadiel s účinnosťou od 01.01.2006 (ďalej len „nariadenie“), tak i najvyšší súd

sa stotoţňuje v tomto smere so ţalovaným ako i dôvodmi prezentovanými

v rozhodnutí krajského súdu, ţe smernica a ani nariadenie sa nevzťahujú na ţalobcu,

a teda nemôţu sa vzťahovať ani na predmetný posudzovaný prípad. V tomto smere

dáva i odvolací súd do pozornosti stanovisko Európskej komisie, Generálneho

riaditeľstva pre energiu a dopravu, ktoré sa nachádza v administratívnom spise,

a z tohto listinného dôkazného prostriedku nesporne vyplýva, ţe príslušné

ustanovenia smernice sa nevzťahujú z hľadiska príslušných kritérií tam uvedených na

letisko B. Príslušná smernica sa mala v členských štátoch aplikovať od 01.01.2001 na

letiskách, v ktorých príslušný ročný objem prepravy nie je niţší ako 2 000 000

cestujúcich alebo 50 000 ton nákladu. Z tohto dôvodu sa smernica vzťahuje

predovšetkým na veľké letiská, ktoré spĺňajú príslušné kritériá uvedené v smernici,

z čoho následne vyplýva, ţe letiská, ktoré nespĺňajú poţadované obratové kritéria

v smernici, tak tieto letiská nespadajú do osobnej pôsobnosti smernice a ochrana

hospodárskej súťaţe na menších letiskách sa ponecháva v jurisdikcii všeobecným

národným súťaţným predpisom. Preto i podľa názoru Najvyššieho súdu SR konanie

ţalobcu je potrebné subsumovať pod o ochrane hospodárskej

súťaţe a na konanie ţalobcu v danom prípade aplikovať príslušné ustanovenia tohto

vnútroštátneho predpisu.

Pokiaľ sa ţalobca v odvolaní bráni tým, ţe v danom prípade konal v dobrej

viere, keď mal za to, ţe jeho konanie bolo odobrené príslušnými autoritami,

odvolávajúc sa i na vyjadrenie ministerstva dopravy, tak v tomto smere sa Najvyšší

súd SR stotoţňuje so ţalovaným v tom, ţe ministerstvo dopravy sa nevyjadrovalo

celkovo k hospodárskej súťaţi a naviac správne tvrdí ţalovaný, ţe neprislúcha

do kompetencie ministerstva dopravy podávať výklad súťaţných pravidiel a ani

posudzovať hospodársku súťaţ, ktoré kompetencie prislúchajú z hľadiska

o ochrane hospodárskej súťaţe výlučne Protimonopolnému úradu SR.

Pokiaľ ţalobca odmieta prístup spoločnosti T. W., s.r.o., k odbavovacej ploche

letiska i z bezpečnostného hľadiska, tak i odvolací súd sa stotoţňuje s krajským

9

súdom ako i so ţalovaným, ţe tvrdenia ţalobcu sú v tomto smere iba vo všeobecnej

rovine bez uvedenia konkretizovaných dôvodov, ktoré bezpečnostné poţiadavky by

spoločnosť T. W., s.r.o., pri vstupe na odbavovaciu plochu nespĺňala, resp. nespĺňa.

Je pravdou, ţe ţalobca ako prevádzkovateľ je síce zodpovedný za bezp ečnosť

leteckej prevádzky, avšak táto skutočnosť mu nebráni umoţniť prístup k odbavovacej

ploche letiska príslušnému súťaţiteľovi bez preukázania konkrétnych skutočností,

ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť leteckej prevádzky.

Podľa o civilnom letectve v znení

neskorších predpisov (ďalej len „letecký “) prevádzkovateľ letiska zodpovedá

za bezpečnosť leteckej prevádzky na letisku. Na tento účel koordinuje činnosť

všetkých právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na prevádzkovaní

a pouţívaní letiska; pre porušenie bezpečnostného programu letiska ich môţe vylúčiť

z prepravy bez nároku na vrátenie cestovného alebo prepravného a vypovedať im

dohodu upravujúcu ich činnosť v územnom obvode letiska.

Podľa leteckého prevádzkovatelia lietadiel,

prevádzkovatelia letiska a leteckých pozemných zariadení a poskytovatelia letových

prevádzkových sluţieb sú povinný zabezpečiť ochranu cestujúcich, batoţiny,

poštových zásielok, nákladu lietadiel a ich posádok, letísk a leteckých pozemných

zariadení pred činmi protiprávneho zasahovania a vykonávajú preventívne opatrenia

v rozsahu určenom vládou alebo osobitným predpisom. Plnenie poţiadaviek

a dostatočnosť zaistenia bezpečnostnej ochrany hodnotí letecký úrad.

Z ustanovenia leteckého vyplýva, ţe za bezpečnostnú

ochranu a verejný poriadok na verejnom letisku zodpovedá jeho prevádzkovateľ.

Pri ich zisťovaní prevádzkovateľ letiska spolupracuje s útvarmi policajného zboru.

Odvolací súd i vzhľadom na uvedené ustanovenia leteckého dáva

za pravdu ţalobcovi, ţe je predovšetkým na ňom zodpovednosť za bezpečnosť

prevádzky letiska, avšak táto skutočnosť na druhej strane nemôţe znamenať,

ţe prevádzkovateľ letiska potenciálnych súťaţiteľov pri ich snahe vyuţívať unikátne

zariadenie k jeho vyuţitiu vôbec nepripustí. Taktieţ pokiaľ sa ţalobca napr. bránil

10

v priebehu správneho konania i tým, ţe v zmysle leteckého mu nevyplýva

povinnosť ako prevádzkovateľovi letiska uzatvárať napr. koordinačné dohody

s osobami činnými na letisku, teda aj so spoločnosťou T. W., s.r.o.,

tak Najvyšší súd SR sa stotoţňuje v tomto smere so ţalovaným, ţe takáto povinnosť

ţalobcovi vyplýva, avšak v zmysle o ochrane hospodárskej súťaţe, a to podľa

§ 8 ods. 6 a § 8 ods. 5, ktoré ustanovenie zakazuje podnikateľovi zneuţívať

dominantné postavenie, a to neumoţnením prístupu k unikátnemu zariadeniu.

Podľa leteckého , iným podnikaním v civilnom

letectve je poskytovanie sluţieb na vybavenie cestujúcich a nákladu.

Podľa leteckého iné podnikanie v civilnom letectve podľa

odseku 1 moţno vykonávať len na základe povolenia leteckého úradu. Letecký úrad

v povolení určí rozsah a podmienky iného podnikania.

Spoločnosť T. W., s.r.o., má od leteckého úradu schválený bezpečnostný

program, ktorý sa nachádza i v administratívnom spise a ktorý dostatočne

zabezpečuje, ţe všetky poskytované sluţby spoločnosťou T. W., s.r.o., teda i výroba

manipulácie a doprava nápojov a jedál leteckým dopravcom na palubu lietadiel sú

bezpečnostne chránené a sú predmetom kontroly s cieľom zabrániť vneseniu

akéhokoľvek zakázaného predmetu na palubu lietadla. Najvyšší súd SR pov aţuje za

potrebné zdôrazniť, ţe i zamestnanci spoločnosti T. W., s.r.o. boli leteckým úradom

posúdení ako bezpečnostne spoľahliví podľa leteckého , z čoho následne

vyplýva, ţe spoločnosť T. W., s.r.o., spĺňa i zákonné bezpečnostné poţiadavky.

V danom prípade sa preto odvolací súd stotoţňuje i so ţalovaným, ţe bezpečnosť

letiska v danom prípade nevylučuje hospodársku súťaţ.

Taktieţ z administratívneho spisu vyplýva, ţe spoločnosť T. W., s.r.o., má i na

letiskách v K. a P. prístup na odbavovacie plochy a catering dodáva aţ na paluby

lietadiel. Z písomných vyjadrení týchto letísk (listinné dôkazy na str. č. 65-66 spisu)

vyplýva, ţe letisko v K. ako i letisko v P. nevyberá od spoločnosti T. W., s.r.o.,

ţiaden poplatok a ani inú odplatu za moţnosť poskytovať sluţbu catering.

11

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Najvyšší súd SR stotoţňuje s krajským

súdom, ţe ţalobca v priebehu správneho konania a taktieţ ani v preskúmavacom

konaní pred krajským súdom neprodukoval také dôkazy, z ktorých by vyplývalo,

ţe u spoločnosti T. W., s.r.o., by existovali zákonné dôvody pre neposkytnutie

prístupu k unikátnemu zariadeniu letiska B. za účelom poskytovania sluţieb

cateringu vrátane tzv. Ramp handlingu, teda aj prevozu potravín a nápojov po ploche

letiska a naloţenia na palubu a z paluby lietadla.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok

krajského súdu ako súladný so v zmysle ustanovenia

potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle

ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1

, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému správnemu

orgánu náhrada trov odvolacieho konania neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 16. februára 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová