Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/143/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členiek JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej

v právnej veci žalobcov: 1. M. R., bytom M. C. č. 65, B. B., 2. D. R., bytom M. C. č. 65, B. B.,

obaja zastúpení JUDr. Ľ. B., advokátkou, K. č. 4, B. B., proti žalovanému: Úrad geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého č. 2, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO-1942/2006/Ba zo dňa 26. júna 2006, na

spoločné odvolanie žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -36 zo

dňa 16. februára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -36 zo dňa 16. februára 2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č. V 3445/2003 zo dňa 25.07.2005 povolila Správa katastra Banská Bystrica

vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k bytu č. X., nachádzajúcom sa na 11. poschodí

bytového domu na pozemku parc. č. X., súpisné číslo X., orientačné číslo X. na M. C.,

v katastrálnom území B., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach

domu a pozemkoch parc. č. X. a parc. č. X. vo veľkosti X., na základe Zmluvy o prevode

vlastníctva bytu zo dňa 13.08.2003 uzatvorenej medzi J., spol. s r.o., M. C. č. 65, B. B. (teraz J.,

spol. s r.o. v konkurze) ako predávajúcim a žalobcami ako kupujúcimi. Žalobcovia podali návrh na

vklad do katastra nehnuteľností dňa 14.08.2003.

Predmetná nehnuteľnosť – byt č. X. bola predmetom aj kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2002

uzatvorenej medzi J., spol. s r.o. ako predávajúcim a P. &. Y. A., s.r.o. ako kupujúcim. Návrh na

vklad bol podaný dňa 27.01.2003 a konanie na Správe katastra Banská Bystrica bolo vedené pod č.

V 237/2003.

Proti rozhodnutiu správy katastra č. V 3445/2003 podala Krajská prokuratúra v Banskej

Bystrici dňa 13.12.2005 protest č. Kd 2115/05-7, ktorému Katastrálny úrad v Banskej Bystrici

rozhodnutím č. zo dňa 22.02.2006 vyhovel a rozhodnutie Správy katastra Banská

Bystrica V 3445/2003 zo dňa 25.07.2005 zrušil. Na základe odvolania žalobcov preskúmal

žalovaný správny orgán – Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky napadnuté

rozhodnutie katastrálneho úradu, ktoré rozhodnutím č. LPO-1942/2006/Ba zo dňa 26.06.2006

potvrdil a odvolanie žalobcov zamietol.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že § 41 ods. 2 zákona

č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(ďalej len „katastrálny zákon“) zakotvuje zásadu priority zápisov, ktorá spočíva v tom, že práva

k tej istej nehnuteľnosti musia byť zapísané v poradí, v akom bola zmluva, verejná listina alebo iná

listina na správu katastra doručená. Predmetná nehnuteľnosť - byt č. X. bola aj predmetnom kúpnej

zmluvy, o ktorej sa rozhodovalo v konaní č. V 237/2003 na Správe katastra Banská Bystrica

a v čase vydania rozhodnutia č. V 3445/2003 nebolo o povolení vkladu vlastníckeho práva v konaní

č. V 237/2003 právoplatne rozhodnuté; pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci zápisu práva

z listiny doručenej ako prvej, nemohol správny orgán rozhodnúť o zápise práva k nehnuteľnosti

z listiny doručenej na správu katastra ako druhej. Tým, že správny orgán rozhodol o vklade

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v konaní č. V 3445/2003, porušil zákon.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti rozhodnutiu žalovaného podali žalobcovia včas spoločnú žalobu podľa § 247 a nasl.

, v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“). Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie

a po nariadení pojednávania dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú v súlade so zákonom a preto žalobu zamietol.

Vo svojom rozsudku uviedol, že posudzovanie vkladového konania vo veci návrhu

vedeného na správe katastra pod č. V 3445/2003 v intenciách ustanovenia

v pôvodnom konaní by bolo možné len za predpokladu, že by konanie vedené na správe katastra

pod č. V 237/2003 bolo právoplatne skončené, rešpektujúc zásadu priority poradia zápisov

do katastra nehnuteľností na základe návrhov na vklad vlastníckeho práva. Vzhľadom k tomu, že

v čase rozhodovania správou katastra o návrhu na vklad vo veci č. V 3445/2003 zo dňa 25.07.2005,

vo vkladovom konaní vedenou správou katastra pod č. V 237/2003 nebolo právoplatne rozhodnuté,

správa katastra v tomto pôvodnom konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva postupovala

v rozpore s ustanovením § 41 ods. 2 v spojení s § 44 katastrálneho zákona, v dôsledku čoho

rozhodla v rozpore s § 31 ods. 1, 2 a 3 katastrálneho zákona v spojení s § 3 ods. l a 4 zákona

č. o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Správny poriadok“). Z uvedených dôvodov žalovaný svojím rozhodnutím č. LPO-1942/2006/Ba

zo dňa 26.06.2006 rozhodol správne, keď zamietol odvolanie žalobcov proti rozhodnutiu

katastrálneho úradu, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora.

III.

Odvolanie žalobcov a vyjadrenie žalovaného

Proti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia včas spoločné odvolanie a žiadali, aby

odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu v celom rozsahu z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby

ho zmenil tak, že návrhu žalobcov vyhovie v plnom rozsahu a prizná im nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

V odvolaní uviedli, že účelom ustanovenia § 41 ods. 2 katastrálneho zákona je zabezpečiť

výlučne prioritu práv k nehnuteľnosti. Podľa názoru žalobcov ušlo pozornosti prvostupňového

súdu, že nielen rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. , ale aj

predchádzajúce rozhodnutia súdov, týkajúce sa konania č. V 237/2003, konštatovali absolútnu

neplatnosť predloženej kúpnej zmluvy uzavretej medzi J., spol. s r.o. a P. &. Y. A., s.r.o. pre rozpor

so V čase rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva k bytu

žalobcov už mala túto neplatnosť konajúca správa katastra za preukázanú a potvrdenú ako svoj

právny názor, že pre porušenie nájomníckych práv vyplývajúcich zo bola

zmluva, uplatnená v konaní č. V 237/2003, absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka, pričom absolútna neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, nemusí sa jej

následkov dovolávať žiadny z účastníkov a podľa súdnej praxe sa absolútne neplatný právny úkon

ani nevyhlasuje, ale sa naň hľadí tak, ako keby nebol vôbec urobený. Absolútne neplatný právny

úkon tak nemohol vyvolať žiadne právne ani procesné účinky a preto v danom prípade ani nemohla

vzniknúť žiadna priorita práva ani listiny. Podľa názoru žalobcov bolo výlučným účelom

navrhovateľa v tomto konaní zmariť snahu žalobcov a ďalších 26 účastníkov súdneho konania č.

vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica o nahradení vôle predávajúceho odpredať

im byty v súlade so a zrušenie rozhodnutí o povolení nijako neprispelo

nastoleniu zákonnosti v prejednávanej veci, naopak vytvorilo priestor pre ďalšie obštrukcie pri

realizácii práva žalobcov na odkúpenie nájomného bytu za podmienok upravených v zákone č.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov vyjadril prípisom zo dňa 28.04.2010. Podľa jeho názoru

nie je odvolanie žalobcov dôvodné, pretože odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je vecne

správny a dostatočne odôvodnený. Vecnej správnosti nasvedčuje aj právny názor Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) vyslovený v rozsudku zo dňa 21.10.2008,

sp. zn. , ktorý bol vydaný v skutkovo a právne podobnej veci a v ktorom Najvyšší súd

SR konštatoval, že ak správa katastra povolila vklad práva na základe návrhu na vklad doručeného

na správu katastra v poradí druhom, pričom o návrhu doručenom na správu katastra v poradí prvom,

týkajúcom sa totožnej nehnuteľností nebolo právoplatne rozhodnuté, postupovala v rozpore

so zásadou priority zápisov ustanovenou v § 41 ods. 2 katastrálneho zákona. V nadväznosti

na právny názor Najvyššieho súdu SR poukázal žalovaný na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 28.06.2007, sp. zn. , v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky

uviedol, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú

otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď; teda že obdobné situácie

musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky

za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši

odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Vzhľadom

na uvedené navrhol žalovaný napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Podľa preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že

bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje podľa druhej hlavy piatej časti

„Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom

správnych orgánov“.

Podľa je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci

skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy

nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok krajského súdu,

rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa ako aj konania,

ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného skúmal najmä

z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcov uvedenými

v žalobe a či z takto vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého

rozhodnutia žalovaného a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými osobami v zákonnej

lehote ( ) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (

v spojení s ), dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým,

že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

17.02.2011 ( a ).

Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že Správa katastra Banská Bystrica povolila

rozhodnutím č. V 3445/2003 zo dňa 25.07.2005 vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

k bytu č. X. bytového domu v katastrálnom území Banská Bystrica, vrátane spoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemkoch parc. č. X. a parc. č. X. vo

veľkosti X., na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 13.08.2003 uzatvorenej medzi J.,

spol. s r.o. ako predávajúcim a žalobcami ako kupujúcimi. Podkladom pre rozhodnutie správy

katastra bol rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -449 zo dňa 02.04.2003, na

ktorom bola vyznačená právoplatnosť dňa 29.07.2003, ktorým bol nahradený prejav vôle

predávajúceho. Žalobcovia podali návrh na vklad do katastra nehnuteľností dňa 14.08.2003.

Predmetná nehnuteľnosť bola predmetom aj kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2002 uzatvorenej

medzi J., spol. s r.o. ako predávajúcim a P. &. Y. A., s.r.o. ako kupujúcim, pričom návrh na vklad

do katastra nehnuteľností podali obaja účastníci skôr ako žalobcovia – už dňa 27.01.2003. Tento

návrh na vklad bol Správou katastra Banská Bystrica zamietnutý rozhodnutím č. V 237/2003 zo dňa

19.08.2003, ktoré na základe podaného opravného prostriedku potvrdil aj Krajský súd v Banskej

Bystrici. Po podaní odvolania proti rozhodnutiu krajského súdu bol tento rozsudkom Najvyššieho

súdu SR sp. zn. zo dňa 02.12.2004 zmenený a vec bola vrátená správe katastra na

ďalšie konanie. Správa katastra Banská Bystrica, v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR,

rozhodnutím č. V 237/2003 zo dňa 21.07.2005 čiastočne zamietla vyššie uvedený návrh na vklad

ohľadne prevodu vlastníctva k 21 bytom, medzi ktorými bol aj predmetný byt č. X. a ohľadne

povolenia vkladu k zostávajúcim 25 bytom konanie prerušila. Proti rozhodnutiu v časti o zamietnutí

návrhu na vklad podali obaja účastníci kúpnej zmluvy odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici

rozsudkom sp. zn. zo dňa 10.11.2005 potvrdil rozhodnutie správy katastra, pričom

uvedený rozsudok bol následne potvrdený aj Najvyšším súdom SR – rozsudkom sp. zn.

zo dňa 25.01.2007.

Proti rozhodnutiu správy katastra č. V 3445/2003 podala Krajská prokuratúra v Banskej

Bystrici dňa 13.12.2005 protest č. Kd 2115/05-7 z dôvodu porušenia zásady zachovania poradia

návrhov na povolenie vkladu vyplývajúcu z ustanovenia § 41 ods. 2 katastrálneho zákona a navrhla

rozhodnutie zrušiť. Katastrálny úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. zo dňa

22.02.2006 protestu vyhovel a rozhodnutie správy katastra č. V 3445/2003 zo dňa 25.07.2005

zrušil. Na základe odvolania žalobcov preskúmal žalovaný správny orgán – Úrad geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie katastrálneho úradu, ktoré

rozhodnutím č. LPO-1942/2006/Ba zo dňa 26.06.2006 potvrdil a odvolanie žalobcov zamietol.

Po potvrdení rozhodnutia žalovaného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.

-36 zo dňa 16.02.2010 sa žalobcovia v lehote stanovenej zákonom odvolali na Najvyšší

súd SR.

Správy poriadok v § 69 upravuje konanie o proteste prokurátora, podľa ktorého ak sa protest

prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje

rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim

zákonu. Ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu

so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do 30 dní

na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa; ak ide o ústredný orgán

štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním

ustanovenej osobitnej komisie. Rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi

a účastníkom konania. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať

(podať rozklad).

Katastrálne konanie upravuje § 22 a nasl. katastrálneho zákona. Podľa § 22 ods. 1

katastrálneho zákona účinného do 14.04.2004 sa v katastrálnom konaní zapisujú práva

k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o určení priebehu hranice pozemkov, o zmenách hraníc

katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte

a o obnove katastrálneho operátu; podľa ods. 2 je na katastrálne konanie príslušná správa katastra,

v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť a podľa ods. 3 sa v katastrálnom konaní

postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak katastrálny zákon alebo iný zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 28 katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1

zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 1), pričom právne účinky

vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (ods. 3)

a právne účinky vkladu zo zmluvy o prevode bytu a nebytového priestoru do vlastníctva nájomcu

podľa osobitného predpisu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení ku dňu

doručenia návrhu na vklad (ods. 5).

Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona sa konanie o povolení vkladu začína na návrh

účastníka konania.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona preskúma správa katastra platnosť zmluvy, a to

najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či

sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne

právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada

správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu

(§ 31 ods. 2 katastrálneho zákona). Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad

povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné,

správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona).

Práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú v poradí, v akom sa správe katastra doručili

návrhy na zápis do katastra, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 41 ods. 2 katastrálneho

zákona).

Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný správny orgán, ako aj správny orgán prvého stupňa

v preskúmavanej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci správne zistili

skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver a preto ich rozhodnutia sú

skutkovo a právne správne. Žalovaný správny orgán správne potvrdil rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa, ktorým protestu prokurátora vyhovel a zrušil rozhodnutie správy

katastra č. V 3445/2003 zo dňa 25.07.2005 a odvolanie žalobcov zamietol, pretože správa

katastra týmto rozhodnutím porušila ustanovenie § 41 ods. 2 v spojení s § 31 ods. 1, 2 a 3

katastrálneho zákona v spojení s § 3 ods. 1 a 4 Správneho poriadku, keďže povolila vklad

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe návrhu doručeného na správu katastra

v poradí druhom, pričom o návrhu doručenom na správu katastra v poradí prvom,

týkajúcom sa totožnej nehnuteľnosti, nebolo právoplatne rozhodnuté. Týmto postupom

správa katastra konala v rozpore so zásadou priority zápisov ustanovenou v § 41 ods. 2

katastrálneho zákona.

Z tohto pohľadu preto bola irelevantná námietka žalobcov uvedená v odvolaní, že v čase

rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva k bytu žalobcov už mala konajúca správa

katastra za preukázaný a potvrdený ako svoj právny názor, že pre porušenie nájomníckych práv

vyplývajúcich zo bola zmluva uplatnená v konaní č. V 237/2003 absolútne

neplatná v zmysle . V konaní bolo dôležité poradie podania návrhov

na vklad do katastra nehnuteľností v zmysle § 41 ods. 2 katastrálneho zákona a nakoľko bol návrh

v konaní č. V 237/2003 podaný skôr, mala správa katastra rozhodnúť v konaní č. V 3445/2003

až po právoplatnom rozhodnutí vo veci č. V 237/2003. Až teraz - po právoplatnom ukončení

konania vedenom pod č. V 237/2003 (konanie bolo ukončené rozsudkom Najvyššieho súdu SR

sp. zn. zo dňa 25.01.2007), bude povinnosťou správy katastra pokračovať

vo vkladovom konaní vedenom pod č. V 3445/2003 a rozhodovať o vklade vlastníckeho práva

v intenciách

Rovnako, ako v tomto prípade, rozhodol Najvyšší súd SR už vo veci sp. zn.

rozsudkom zo dňa 21.10.2008, ktorým zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že žalobu žalobkyne

zamietol (v uvedenom prípade rozhodol Krajský súd v Bratislave o zrušení rozhodnutia žalovaného

správneho orgánu – Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky ako aj rozhodnutia

správneho orgánu prvého stupňa, ktorými bolo vyhovené protestu prokurátora na zrušenie

rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti), keďže krajský

súd rozhodol vo veci v rozpore s katastrálnym zákonom; konkrétne v rozpore s vyššie uvedenou

zásadou priority zápisov do katastra nehnuteľností. V rozsudku sp. zn. Najvyšší súd

SR uviedol: „Z uvedených dôvodov bol správny postup súdu prvého stupňa, pokiaľ na základe

žaloby podanej žalobkyňou, preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa, avšak na základe skutkových zistení zaujal vo veci nesprávny právny záver,

pretože posudzovanie vkladového konania vo veci návrhu vedeného na správe katastra

pod č. V 3438/2003 v intenciách ustanovení v pôvodnom konaní, by bolo

možné len za predpokladu, že by konanie vedené na správe katastra pod č. V 237/2003 bolo

právoplatne skončené, rešpektujúc zásadu priority poradia zápisov do katastra nehnuteľností

na základe návrhov na vklad vlastníckeho práva. Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania správou

katastra o návrhu na vklad vo veci č. V 3438/2003 dňa 25.7.2005, vo vkladovom konaní vedenom

správou katastra pod č. V 237/2003 nebolo právoplatne rozhodnuté, správa katastra v tomto

pôvodnom konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva postupovala v rozpore s § 41ods. 2

katastrálneho zákona v spojení s § 44, v dôsledku čoho rozhodla v rozpore s § 31 ods. 1, 2, 3

katastrálneho zákona a v spojení s § 3 ods. 1, 4 Správneho poriadku“.

Z uvedených dôvodov preto bolo možné vyvodiť záver, že rozhodnutie žalovaného, ktorým

potvrdil rozhodnutie katastrálneho úradu o vyhovení protestu krajskej prokuratúry a o zrušení

rozhodnutia správy katastra vzhľadom na ustanovenie § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, bolo

potrebné považovať za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho

rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku stotožnil,

námietkam žalobcov nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa v spojení s

ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa

v spojení s a , tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu

nepriznal, pretože žalobcovia neboli úspešní a žalovanému právo na náhradu trov nevzniklo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. februára 2011

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská