Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/227/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne J. F.F., zastúpenej

JUDr. E. R., proti žalovanému 1/ Z., IČO X., zastúpenému Advokátskou kanceláriou R., 2/

A. B., 3/ M.

S., 4/ A. T., 5/ F. T., 6/ P. V., 7/ Ing. R. F., 8/ A.. F., zastúpenému opatrovníkom Ing. R.

F., 9/ F. F., 10/ V. B., 11/ R. S., 12/ R. S., 13/ J. S., 14/ D. S., 15/ A. S., 16/ M. S., 17/

V. S., 18/ L. C., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na

Okresnom súde Nitra pod sp. zn.

, na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 25. júna 2009,

sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov dovolacieho konania

v sume 32,28 € na účet jeho zástupcu Advokátskej kancelárie R., do troch dní.

Žalovaným 2/ až 18/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) rozsudkom z 3. decembra 2007, č.k.

-268 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určiť, že do dedičstva

po poručiteľke J. C., zomrelej X., patrí nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území

CH., pôvodne zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. X., kat. úz. N. ako parcela č. X. - lúka

tak, ako je vyznačená

na geometrickom pláne č. X. z 15. marca 2007, ako parcela č. X. - zastavané plochy vo

výmere 1452 m2 a parcela číslo X. vo výmere 56 m2, v celosti. Žalobkyni uložil povinnosť

zaplatiť žalovaným 2/, 4/, 5/, 6/ a 9/ náhradu trov konania vo výške

18 926,- Sk na účet právneho zástupcu žalovaných JUDr. N. K., do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Ostatným žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Zamietnutie

žaloby odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 126

ods. 1, , , , , a .

Mal za to, že k rodinnej deľbe v rodine F. malo prísť v roku 1944, kedy na Slovensku platilo

uhorské obyčajové právo. Neexistuje však žiadny podklad o tom, že táto rodinná deľba

skutočne prebehla a že na jej základe bolo darom získané vlastnícke právo od J.

a M.M.. Ak takáto zmluva bola uzavretá, bola uzavretá iba ústnou formou,

a preto nemohla byť základom pre prevod nehnuteľnosti do vlastníctva nadobúdateľa. Takáto

zmluva však mohla byť základom dobromyseľnosti nadobúdateľa o nadobudnutí

nehnuteľnosti do držby. Uviedol, že obyčajové právo na Slovensku platné do 31. decembra

1950 vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby. Ak by v roku 1944 došlo medzi J.

a M.M. a ich deťmi skutočne k rodinnej deľbe s následným darovaním reálne vydeleného

pozemku matke žalobkyne a jej bratovi, na podklade neperfektných darovacích zmlúv, mohli

by mať tieto skutočnosti za následok dobromyseľnosť držby a nadobudnutie vlastníckeho

práva vydržaním. Žalobkyňa podľa názoru súdu nepredložila žiadny dôkaz o tom, že k ro-

dinnej deľbe došlo. Išlo iba o jej subjektívne tvrdenie, ktoré nebolo podložené žiadnym

relevantným dôkazom. Na záver konštatoval, že v danej veci ide o určovaciu žalobu podľa §

80 písm. c) , že žalobkyňa síce osvedčila naliehavý právny záujem na takomto určení

rozdielom medzi evidenčným stavom a skutočným stavom nehnuteľností, no ňou tvrdené

okolnosti o darovaní časti spornej nehnuteľnosti o výmere 1500 m2 jej matke zo strany

pôvodných pozemkovoknižných vlastníkov nepreukázala. Konštatoval, že žalobkyňa ne-

preukázala pasívnu legitimáciu žalovaných, okrem žalovaného 1/, pretože ostatní žalovaní nie

sú súčasnými vlastníkmi nehnuteľnosti. O trovách konania rozhodol s poukazom na

ustanovenie

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 25. júna

2009, sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobkyni uložil povinnosť

zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 52,45 € advokátovi J. R.

do troch dní. Dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a

odvolanie opodstatnené nie je. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie Na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodal, že podstatnou otázkou posúdenia,

ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa, bolo, či žalobkyňa pri danosti naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení preukázala splnenie zákonných podmienok pre

nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania jej matkou. V tejto súvislosti poukázal na

to, že podľa obyčajového práva platného na území Slovenska

do 31. decembra 1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť

po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Bolo tomu tak napriek tomu, že v pozemkovej

knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, bol ako

vlastník uvedený niekto iný. Vlastnícke právo však nemohol vydržať ten, kto nebol

dobromyseľný pri začiatku svojej držby. Z výsledkov vykonaného dokazovania podľa

názoru odvolacieho súdu vyplýva len ten záver, že pôvodní pozemnoknižní spoluvlastníci -

rodiny S. a F. - si pozemnoknižnú parcelu reálne rozdelili a v rozdelenom stave užívali dva

pozemky. Darovanie polovice z rozdeleného pozemku rodiny F., matke žalobkyne, však aj

podľa názoru odvolacieho súdu skutočne preukázané nebolo a v dôsledku toho nebolo možné

prijať záver o tom, že J. C. bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou sporného pozemku právnym

titulom vydržania podľa a že vo vlastníctve za jej

života nedošlo k žiadnym zmenám. Nadobudnutie vlastníctva za účinnosti Občianskeho

v znení neskorších predpisov žalobkyňa netvrdila a ani

nepreukazovala. Za takejto situácie nebolo právne významné posudzovať opodstatnenosť

zápisu vlastníckeho práva Mesta N. (pôvodný žalovaný 1/) na liste vlastníctva Správy

katastra v N.. O trovách konania žalovaného rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 2

v spojení s ustanovením

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila

s poukazom na ustanovenie , t.j. že obe rozhodnutia súdov nižších

stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietala nesprávnosť

skutkových zistení súdov nižších stupňov. Uviedla, že „so závermi súdov nižších stupňov sa

nemôže stotožniť, považuje ich za právne nesprávne“ a to konkrétne v záveroch súdov

o neunesení dôkazného bremena, ktoré je v rozpore s vykonaným dokazovaním. V dovolaní

rozoberala skutkový stav veci tak, ako ho uvádzala v konaní pred súdmi nižších stupňov.

Navrhla, aby dovolací súd vec vrátil späť na nové prejednanie a rozhodnutie.

Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie ako

neprípustné odmietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

Žalovaní 2/ až 18/ sa k podanému dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu

nie je podľa až 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania

ale v dovolacom konaní neboli zistené.

Žalobkyňa ako dovolací dôvod doslovne uviedla, že napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa

).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že

nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia žalobkyne boli opodstatnené, ňou uvádzané skutočnosti by mali

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania podľa V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený

skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy až

vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde.

Z obsahu dovolania žalobkyne ale vyplýva, že namieta nesprávnosť skutkových zistení

odvolacím súdom. Treba uviesť, že v zmysle ustanovenia dôvodom

dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je

„ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného

dokazovania. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho

skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým

účelom môže vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou

inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa.

Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym

posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho

prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho

súdu – nemá možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto

dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom

konaní podľa ustanovenia , in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

Keďže ustanovenia , až 3 dovolanie žalobkyne proti

rozsudku odvolacieho súdu nepripúšťajú, bolo potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť

podľa v spojení s Vzhľadom na to Najvyšší

súd Slovenskej republiky, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa

zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd priznal žalovanému 1/ náhradu trov dovolacieho konania, ktorá

spočíva v odmene advokáta za jednu právnu službu, ktorú poskytol žalovanému

vypracovaním vyjadrenia z 3. augusta 2010 k dovolaniu žalobkyne (§ 14 ods. 1 písm. c/

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10

ods. 1 vyhlášky vo výške 19,92 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16

ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,21 € )] po pripočítaní DPH v sume 5,15 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky)

predstavuje spolu predstavuje spolu 32,28 €. Keďže žalovaní 2/ až 18/ nepodali návrh

na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania ( ), preto im ich dovolací

súd nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. februára 2011

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová