Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/288/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. F. L., zastúpeného

JUDr. S. J., proti ţalovanej S., o zaplatenie 1 809 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Galanta pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave z 22. septembra 2010, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta rozsudkom zo 17. decembra 2009, č.k. -80

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal, aby súd uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť mu

náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 809 € s 9 % úrokom z omeškania od 5. augusta 2009

do zaplatenia, z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako

i určenia, ţe výrok rozhodnutia Okresného súdu Galanta, č.k. SA -114 zo dňa

4. apríla 2005 v znení rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp.zn. zo dňa

21. marca 2006 je neplatný v tej časti, ktorou tento výrok ukladá ţalobcovi povinnosť uhradiť

súdny poplatok za návrh vo výške 54 520,--Sk (1 809,73 €). Ţalovanej náhradu trov konania

nepriznal. Dospel k záveru, ţe ţaloba ţalobcu nie je dôvodná, nakoľko neboli splnené

základné zákonné podmienky danosti zodpovednosti za škodu, ktorá mala byť spôsobená

ţalobcovi ako poškodenému pri výkone verejnej moci. Konštatoval, ţe ţalobný návrh bol

podaný predčasne, keď v zmysle o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci mohol byť na súde podaný aţ po márnom

uplynutí 6 mesiacov od prijatia ţiadosti o predbeţné prerokovanie nároku. Za splnenú

a preukázanú nepovaţoval ďalšiu nevyhnutnú podmienku danosti zodpovednosti za škodu,

a to, ţe právoplatné rozhodnutie, ktorým mala byť škoda spôsobená, bolo pre nezákonnosť

zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Súd tieţ uzavrel, ţe neobstojí ani argumentácia

ţalobcu poukazujúca na ustanovenie , nakoľko súdy

rozhodovali o poplatkovej povinnosti v rámci občianskeho súdneho konania vedeného podľa

príslušných ustanovení a , teda

rozhodovali o veci, ktorá bez akýchkoľvek pochybností spadá do ich právomoci v zmysle § 7

Vzhľadom na nepreukázanie základných zákonných podmienok zakladajúcich

zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nezaoberal sa súd otázkou

vzniku škody, resp. nemajetkovej ujmy, ako ani otázkou príčinnej súvislosti medzi vznikom

škody a nezákonným rozhodnutím. Pokiaľ sa ţalobca ţalobou domáhal tieţ určenia, ţe výrok

rozhodnutia Okresného súdu Galanta v znení rozsudku Krajského súdu v Trnave, ukladajúci

ţalobcovi povinnosť uhradiť poplatok za návrh, je neplatný, s poukazom na ustanovenie § 80

písm. c/ súd skonštatoval, ţe určovacou ţalobou sa nemoţno domáhať určenia

neplatnosti rozhodnutia súdu, pretoţe tu nejde o právny vzťah, ani právo, ale o rozhodnutie

súdu ako individuálny právny akt a právoplatné rozhodnutie tvorí tieţ prekáţku rozhodnutej

veci (res iudicata). Pre podanie určovacej ţaloby, ktorej predmetom má byť určenie

neplatnosti rozhodnutia súdu potom neexistuje ţiaden zákonný podklad, a preto je takáto

určovacia ţaloba neprípustná. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 22. septembra 2010, sp.zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219

potvrdil. Ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V celom rozsahu sa

stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Uviedol, ţe keďţe

predbeţné prerokovanie nároku uplatneného ţalobou na základe ţiadosti ţalobcu, doručenej

ţalovanej dňa 19. augusta 2009, v čase prvostupňového konania uţ prebiehalo, nebolo

dôvodným, aby prvostupňový súd v zmysle vec postupoval Ministerstvu

spravodlivosti SR, ako to namietal odvolateľ, naviac v zmysle postúpeniu

veci muselo predchádzať uznesenie o zastavení tohto súdneho konania. Ustanovenie § 104

ods. 2 nebránilo prvostupňovému súdu vydať vo veci rozhodnutie, ktorým konanie

skončil. V danom prípade nedošlo podľa k zrušeniu alebo

zmene právoplatného rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená škoda, preto úvahy ţalobcu

o nezákonnosti dotknutých rozhodnutí povaţoval za právne irelevantné. Za správny a právne

nespochybniteľný povaţoval i záver prvostupňového súdu, ţe dotknuté súdy predmetnými

rozhodnutiami o uloţení povinnosti ţalobcovi zaplatiť súdny poplatok nijako neprekročili

svoju právomoc. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení

s

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý navrhol

rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241

ods. 2 písm. c/ a , tvrdiac, ţe postupom súdov mu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom. Za takú vadu označil, ţe súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí

nezaujali stanovisko k ţiadnemu z dôvodov podania ţaloby a ţalobu neprejednali z dôvodu,

ţe nemajú právomoc určiť neplatnosť právoplatného výroku rozsudku o poplatkovej

povinnosti. Mal za to, ţe návrh na určenie neplatnosti rozhodnutia o poplatkovej povinnosti

nie je a nemôţe byť návrhom na určenie neplatnosti právoplatného rozsudku. Namietal tieţ,

ţe prvostupňový súd nevyhodnotil dôkazy, na ktoré svojou ţalobou poukázal. V dôvodoch

dovolania rozoberal skutkový a právny stav veci.

Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a (

ods. 3 ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie nie je prípustné ani podľa

ustanovenia z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy pri

prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a ţalobcovi

neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho

práv a oprávnených záujmov.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je dôvodná námietka

dovolateľa týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej odôvodnenosti písomného

vyhotovenia rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z

29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré ţalobu zamietol a odvolací súd dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého

stupňa potvrdil. Ich rozhodnutia nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené,

resp. ústavne nekonformné, pretoţe súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov

neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Ako vyplýva aj

z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Dovolateľ v dovolaní tieţ namietal, ţe prvostupňový súd nijako nevyhodnotil dôkazy,

na ktoré svojím návrhom poukázal. Z tejto námietky dovolateľa nie je zrejmé, či namieta

nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie dôkazov. Dovolací súd

povaţuje za potrebné uviesť, ţe súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie

dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu

na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je

vţdy vecou súdu ( ) a nie účastníka konania. Ak súd v priebehu konania

nevykoná všetky navrhované dôkazy, nezakladá to vadu konania v zmysle § 237 písm. f/

, lebo to nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom (R 125/1999,

R 6/2000).

V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto

skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (pre

úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím

dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/

).

Obsah dovolania svedčí aj o názore dovolateľa, ţe k procesnej vade konania v zmysle

došlo tieţ v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci. Dovolací

súd preto povaţuje za potrebné uviesť, ţe ustanovenie dáva odňatie

moţnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie

s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci

súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti

dovolania podľa , pretoţe právnym posudzovaním veci súd neporušuje

ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka.

Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti

ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však ţiadne trovy dovolacieho konania

nepriznal z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. februára 2011

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová