Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/286/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. E. H., 2/ L.

T.T., 3/ A. T.T.,

4/ J. T.T., všetkých zastúpených JUDr. J. H., proti žalovanému 1/ B., 2/ H. M., o neplatnosť

kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde

Bratislava II, pod sp. zn. , na dovolanie žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 29. júna 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 4. decembra 2008, č.k. -124

zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ až 4/ domáhali, aby súd určil, že kúpna zmluva

z 10. mája 1979 uzatvorená medzi A. T., L. T., A. T. a K. T. ako predávajúcimi a

Československým štátom je neplatná. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,

že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy

uzatvorenej 10. mája 1979, teda vyhovením žaloby by sa na ich právnom postavení nič

nezmenilo. Uviedol, že pokiaľ žalobcovia zotrvávajú na názore o absolútnej neplatnosti tohto

právneho úkonu, mali a mohli podať priamo žalobu na určenie vlastníckeho práva voči

žalovaným 1/ a 2/ ako súčasne zapísaným vlastníkom nehnuteľností, pretože jedine takýto

rozsudok je spôsobilým právne relevantným podkladom pre zápis (zmenu) vlastníctva v

katastri nehnuteľností. Dospel

k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú vo veci vecne pasívne legitimovaní. Ďalej uviedol, že

argumentácia žalobcov prevzatá údajne z komentára k platnému

v čase uzatvárania zmluvy, že nedostatkom slobody vôle nie je prípad, keď niekto robí právny

úkon v tiesni, ibaže ho v dôsledku takej tiesne urobil za nápadne nevýhodných podmienok

a v tom prípade spôsobí absolútnu neplatnosť právneho úkonu napriek skutočnosti, že tieseň

vo všeobecnosti vyvoláva len účinky relatívnej neplatnosti, nemá oporu v zákonnej úprave

platnej ku dňu uzatvárania zmluvy, teda k 10. máju 1979. V tom čase už platil Občiansky

zákonník, ktorý úpravu uvedenú v neprevzal. Komentár citovaný

žalobcami platil podľa starej právnej úpravy a vzťahoval sa k vyššie citovanému ustanoveniu

zákonu , ktorý v čase uzatvárania zmluvy už nebol platný ani účinný,

nakoľko bol zrušený Iba tieseň, ktorá dolieha na predávajúceho

takou intenzitou, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobil, za súčasného splnenia

nápadne nevýhodných podmienok má, a aj mala, podľa vtedy platného právneho poriadku,

ten následok, že od takejto zmluvy je a aj bolo možné iba odstúpiť. Dodal, že odstúpenie

od zmluvy podlieha premlčaniu podľa vo všeobecnej

trojročnej lehote, ktorá plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (odo dňa

uzatvorenia zmluvy) a že žalovaný 2/ takúto námietku aj vzniesol. Poukázal aj na to, že inak

sa nedostatkom slobody vôle, ktorý spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, rozumie

nedovolený nátlak (fyzický alebo psychický), prípadne bezprávna vyhrážka zo strany druhého

účastníka právneho úkonu. Takéto konanie v predmetnej veci nebolo zistené a žalobcami ani

preukázané. Uviedol, že nebol zistený žiadny nátlak zo strany kupujúceho, naopak, zo strany

predávajúcich bola vyvinutá iniciatíva vedúca k odpredaju nehnuteľností v ich vlastníctve. Ak

podľa argumentácie žalobcov kúpnu zmluvu z 10. mája 1979 uzatvorili v tiesni za nápadne

nevýhodných podmienok, mali si uplatňovať svoje nároky, ktorých cieľom má byť navrátenie

predaných nehnuteľností späť do ich vlastníctva, podľa

o mimosúdnych rehabilitáciách. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142

ods. 1

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. júna 2010, sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil. Žalovaným 1/ a 2/

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Konštatoval, že súd prvého stupňa náležite zistil

skutkový stav veci, vec po právnej stránke správne posúdil a rozhodnutie patričným

spôsobom odôvodnil, na ktoré odôvodnenie aj poukázal. V tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ

súd zamietne určovaciu žalobu podľa pre nedostatok naliehavého

právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súčasne preskúmal žalobu z vecnej

stránky. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia a

Rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaním žalobcovia 1/ až 3/. Prípustnosť

dovolania odôvodnili ustanovením tvrdiac, že im ako účastníkom

konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. K odňatiu možnosti konať

pred súdom malo dôjsť podľa ich názoru tým, že odvolací súd uskutočnil pojednávanie aj

napriek ich nesúhlasu s pojednávaním bez ich právneho zástupcu, ktorý sa z pojednávania

ospravedlnil, pretože sa chceli k danej veci vyjadriť a doplniť dokazovanie. Navrhli, aby

dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd potvrdil rozsudok

odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa.

Žalovaný 2/ sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním žalobcov 1/ až 3/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcov

1/ až 3/ nie je podľa až 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania

ale v dovolacom konaní neboli zistené.

Žalobcovia 1/ až 3/ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/

a g/ netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na žalobcami 1/ až 3/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší

súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti ich tvrdenia, že

v prejednávanej veci im bola odňatá možnosť pred ním ( ) konať.

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a žalobcom neznemožnil uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom

na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.

Žalobcovia 1/ až 3/ v dovolaní namietali, že odvolací súd vykonal pojednávanie aj

napriek ospravedlneniu sa ich právneho zástupcu z pojednávania pred odvolacím súdom a ich

nesúhlasu s pojednávaním bez jeho prítomnosti.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Dovolacia námietka žalobcov 1/ až 3/ je neopodstatnená. Z obsahu spisu, konkrétne

písomného podania žalobcov 2/ a 3/ z 27. mája 2010 (č.l. 147) vyplýva, že žalobcovia 2/ a 3/

ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní odvolacieho súdu z dôvodu ich pobytu

v zahraničí a zároveň uviedli, že nemajú námietky, aby sa pojednávanie uskutočnilo v ich

neprítomnosti. Súčasťou písomného vyjadrenia žalobkyne 1/ adresovaného odvolaciemu súdu

z 2. júna 2010 (č.l. 149) nie je ospravedlnenie jej z účasti na pojednávaní odvolacieho súdu,

ani žiadosť o odročenie pojednávania. Obsahom spisu taktiež nie je žiadosť žalobcu 4/, ani

právneho zástupcu žalobcov o odročenie pojednávania.

Dovolací súd zdôrazňuje, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne

a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v , nemožno

chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že

súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Ustanovenie

umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý, aj keď bol riadne predvolaný,

nedostavil sa na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto

predpokladu vychádza aj ustanovenie , v zmysle ktorého pojednávanie sa môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Pokiaľ preto v danom prípade právny zástupca žalobcov

(ani žalobcovia) nepožiadali o odročenie pojednávania a odvolací súd za týchto okolností

pojednával v ich neprítomnosti, nedošlo k porušeniu žiadnych procesných ustanovení, ani

k odňatiu práva patriaceho žalobcom ako účastníkom konania. Postupom, ktorý sa nepriečil

, nemohol odvolací súd žalobcom odňať možnosť konať pred

súdom. Žalobcami tvrdený dôvod prípustnosti ich dovolania podľa preto

nie je daný.

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcov nemožno vyvodiť ani z iných

ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní neboli žalobcovia úspešní a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovaným 1/ a 2/ ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal žalovaným 1/a 2/ náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. februára 2011

JUDr. Vladimír Magura, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová