Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Ndt/3/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Miroslava Osifa v trestnej

veci proti obžalovanému M. M., pre prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania

so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí

17. februára 2011 o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci, rozhodol

t a k t o :

Podľa sa trestná vec obžalovaného M. M. vedená

pod sp. zn. Okresnému súdu Humenné n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na základe obžaloby prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry

zo 14. decembra 2010, sp. zn. OPv 295/08 (doručenej na Okresný súd Humenné

21. decembra 2010), sa na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. vedie trestné

konanie proti obvinenému M. M. pre prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania

so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a pre zločin nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Obžalovaný M. M. 7. februára 2011 podal na Okresný súd Humenné písomný návrh

na odňatie a prikázanie veci, ktorým požiadal o odňatie posudzovanej trestnej veci

Okresnému súdu Humenné a jej prikázanie Okresnému súdu Bratislava I.

Svoju žiadosť odôvodnil tým, že sudca, ktorému bola vec pridelená na prejednanie

a rozhodnutie (JUDr. M. S.) tzv. „diskriminačnou žalobou“ žaluje Slovenskú republiku

zastúpenú Ministerstvom Spravodlivosti Slovenskej republiky o 100 000 eur a tým ako sudca

prejavil svoju nemorálnosť napriek tomu, že by mal spĺňať kritéria morálky a dodržiavať

zákony Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu nepovažuje menovaného sudcu

za zákonného a nestranného, pretože sa chce nezákonne priživiť na daniach občanov.

V ďalších častiach podaného návrhu poukázal na pochybenia, ktorých sa mal Okresný

súd Humenné (sudca JUDr. J. K.) a odvolací Krajský súd Prešov (nemenovaní sudcovia) pri

rozhodovaní o jeho väzbe dopustiť (JUDr. B. pri započítaní väzby

do trestu), v dôsledku čoho po vyčerpaní všetkých procesných možností podal trestné

oznámenie na všetkých zúčastnených sudcov ako aj žiadosť o náhradu škody spôsobenú

podľa zák. a pre nezákonnosť väzby aj do „Štrasburgu“. Zároveň

vo veci väzby „podal dovolanie podľa “, a preto nedovolí, aby jeho

trestnú vec prejednávali a rozhodovali sudcovia Okresného súdu Humenné a o sudcoch

v Humennom, či Prešove. V ďalšej časti podaného návrhu sa podrobne zaoberal vadami,

ktorými podľa jeho názoru trpí podaná obžaloba.

Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vec Okresnému

súdu Humenné odňal a prikázal ju na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava I.

Sudca Okresného súdu Humenné JUDr. M. S. v písomnom vyjadrení

zo 7. februára 2011, ktoré bolo spolu so spisom doručené najvyššiemu súdu 11. februára 2011

uviedol, že tvrdenia obžalovaného vo vzťahu k jeho osobe sú nepravdivé a zavádzajúce,

pretože žalobu, na ktorú obžalovaný vo svojom návrhu poukazuje vzal späť, čo napokon

vyplýva z uznesenia Okresného súdu Bratislava I z 23. augusta 2010, sp. zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako najbližšie spoločne nadriadený súd (nakoľko

Okresný súd Humenné a Okresný súd Bratislava I sa nachádzajú v obvodoch rôznych

krajských súdov) preskúmal spis vzťahujúci sa na prerokúvanú trestnú vec a zistil, že nie

sú splnené zákonné podmienky na odňatie trestnej veci obžalovaného M. M. Okresnému súdu

Humenné a jej prikázanie Okresnému súdu Btratislava I.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní veci

rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým,

že pre tzv. „delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.

Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia

na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu

vyplývajúceho z článku 48 ods. 1 , že „nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva

obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali, kto

bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia zákonných podmienok § 23

ods. 1

Platná právna úprava nedefinuje pojem „dôležité dôvody“.

Vzhľadom na výnimočnosť takého postupu, treba nimi rozumieť dôvody, ktoré

v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania

prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná, a to najmä spravodlivé prejednanie veci

v primeranej lehote, náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom

na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a zásadu prednostného a urýchleného

vybavovania väzobných vecí.

Medzi dôležité dôvody, tzv. delegácie treba zahrnúť najmä prípady vylúčenia všetkých

sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho

istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu

k obžalovanému je sudca alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba,

väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť, má bydlisko v obvode iného

vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu

konania (hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov štátu). Za dôležité

dôvody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej súdnej praxe

považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať

vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých

sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti

a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím s účinnosťou

od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Vyplýva

to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 , podľa ktorého –

„nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon“.

Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t. j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec

odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené tak

závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu

neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.

Z obsahu predloženého procesného spisu a obžalovaným podaného návrhu na odňatie

a prikázanie veci najvyšší súd nezistil žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by mala byť trestná

vec v zmysle podaného návrhu odňatá Okresnému súdu Humenné, pričom svoju prieskumnú

povinnosť zameral na skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o otázke odňatia a prikázania

veci.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti

pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,

k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu

činnému v tomto konaní.

Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody

vzniku pochybnosti o nezaujatosti tohto – ktorého orgánu a pre ktoré v prípade ich

preukázania je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Medzi tieto

nepatrí obžalovaným uvádzaný dôvod navyše za situácie, keď už nie je ani pravdivý.

Podľa ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1

treba rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám

poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené

jemu blízke osoby. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám

uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo

nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka, sú najmä strany trestného konania.

Z dôvodov uvedených v možno pritom rozhodnúť len o vylúčení

sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb.

I keď zákon v ustanovení spája vylúčenie sudcov z prejednania

a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno

mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí

sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be

done“)], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa

predstavuje výnimku z vyššie spomenutej ústavnej zásady (č. 48 ods. 1).

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci

len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Sudcovi bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie pomocou technických

prostriedkov a námietku zaujatosti možno vznášať len proti tým sudcom, ktorí

sa na prejednávaní a rozhodovaní vecí skutočne podieľajú a nie proti všetkým sudcom súdu.

S ohľadom na uvedené možno preto uzavrieť, že v predmetnej veci neboli splnené

zákonné podmienky na vylúčenie sudcu JUDr. M.. S. z prejednania a rozhodovania veci.

Podania, na ktoré obžalovaný vo svojom návrhu poukázal, ktorými napáda

rozhodovaciu činnosť, respektíve procesný postup niektorých sudcov (nie JUDr. M.. S.) preto

nemôžu, rovnako ako ani ďalšie obžalovaným v návrhu uvádzané skutočnosti, samé osebe

odôvodňovať postup podľa

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru,

že zákonné podmienky na postup podľa splnené neboli, a preto rozhodol

spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 17. februára 2011

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková