Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1fb/381865.1e336f.pdf
PDF · 146.61 KB
No categories available
4Ndt/3/2011
Najvyšší súd 4 Ndt 3/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Miroslava Osifa v trestnej
veci proti obžalovanému M. M., pre prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania
so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí
17. februára 2011 o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. sa trestná vec obžalovaného M. M. vedená
pod sp. zn. 4 T 174/2010 Okresnému súdu Humenné n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Na základe obžaloby prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry
zo 14. decembra 2010, sp. zn. OPv 295/08 (doručenej na Okresný súd Humenné
21. decembra 2010), sa na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 4 T 174/2010 vedie trestné
konanie proti obvinenému M. M. pre prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania
so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a pre zločin nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Obžalovaný M. M. 7. februára 2011 podal na Okresný súd Humenné písomný návrh
na odňatie a prikázanie veci, ktorým požiadal o odňatie posudzovanej trestnej veci
Okresnému súdu Humenné a jej prikázanie Okresnému súdu Bratislava I.
Svoju žiadosť odôvodnil tým, že sudca, ktorému bola vec pridelená na prejednanie
a rozhodnutie (JUDr. M. S.) tzv. „diskriminačnou žalobou“ žaluje Slovenskú republiku
zastúpenú Ministerstvom Spravodlivosti Slovenskej republiky o 100 000 eur a tým ako sudca
prejavil svoju nemorálnosť napriek tomu, že by mal spĺňať kritéria morálky a dodržiavať
zákony Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu nepovažuje menovaného sudcu
za zákonného a nestranného, pretože sa chce nezákonne priživiť na daniach občanov.
V ďalších častiach podaného návrhu poukázal na pochybenia, ktorých sa mal Okresný
súd Humenné (sudca JUDr. J. K.) a odvolací Krajský súd Prešov (nemenovaní sudcovia) pri
rozhodovaní o jeho väzbe dopustiť (JUDr. B. pri započítaní väzby
do trestu), v dôsledku čoho po vyčerpaní všetkých procesných možností podal trestné
oznámenie na všetkých zúčastnených sudcov ako aj žiadosť o náhradu škody spôsobenú
podľa § 7 zákona č. 514/2003 Zb. zák. a pre nezákonnosť väzby aj do „Štrasburgu“. Zároveň
vo veci väzby „podal dovolanie podľa § 371 ods. 2 Tr. por.“, a preto nedovolí, aby jeho
trestnú vec prejednávali a rozhodovali sudcovia Okresného súdu Humenné a o sudcoch
v Humennom, či Prešove. V ďalšej časti podaného návrhu sa podrobne zaoberal vadami,
ktorými podľa jeho názoru trpí podaná obžaloba.
Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vec Okresnému
súdu Humenné odňal a prikázal ju na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava I.
Sudca Okresného súdu Humenné JUDr. M. S. v písomnom vyjadrení
zo 7. februára 2011, ktoré bolo spolu so spisom doručené najvyššiemu súdu 11. februára 2011
uviedol, že tvrdenia obžalovaného vo vzťahu k jeho osobe sú nepravdivé a zavádzajúce,
pretože žalobu, na ktorú obžalovaný vo svojom návrhu poukazuje vzal späť, čo napokon
vyplýva z uznesenia Okresného súdu Bratislava I z 23. augusta 2010, sp. zn. 8 C 127/2007.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako najbližšie spoločne nadriadený súd (nakoľko
Okresný súd Humenné a Okresný súd Bratislava I sa nachádzajú v obvodoch rôznych
krajských súdov) preskúmal spis vzťahujúci sa na prerokúvanú trestnú vec a zistil, že nie
sú splnené zákonné podmienky na odňatie trestnej veci obžalovaného M. M. Okresnému súdu
Humenné a jej prikázanie Okresnému súdu Btratislava I.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní veci
rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým,
že pre tzv. „delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.
Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia
na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu
vyplývajúceho z článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, že „nikoho nemožno odňať
jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva
obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali, kto
bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia zákonných podmienok § 23
ods. 1 Tr. por.
Platná právna úprava nedefinuje pojem „dôležité dôvody“.
Vzhľadom na výnimočnosť takého postupu, treba nimi rozumieť dôvody, ktoré
v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania
prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná, a to najmä spravodlivé prejednanie veci
v primeranej lehote, náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom
na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a zásadu prednostného a urýchleného
vybavovania väzobných vecí.
Medzi dôležité dôvody, tzv. delegácie treba zahrnúť najmä prípady vylúčenia všetkých
sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho
istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu
k obžalovanému je sudca alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba,
väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť, má bydlisko v obvode iného
vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu
konania (hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov štátu). Za dôležité
dôvody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej súdnej praxe
považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať
vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých
sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie
veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti
a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných
ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza
Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou
od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Vyplýva
to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého –
„nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon“.
Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t. j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec
odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené tak
závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu
neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.
Z obsahu predloženého procesného spisu a obžalovaným podaného návrhu na odňatie
a prikázanie veci najvyšší súd nezistil žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by mala byť trestná
vec v zmysle podaného návrhu odňatá Okresnému súdu Humenné, pričom svoju prieskumnú
povinnosť zameral na skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o otázke odňatia a prikázania
veci.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti
pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,
k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu
činnému v tomto konaní.
Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody
vzniku pochybnosti o nezaujatosti tohto – ktorého orgánu a pre ktoré v prípade ich
preukázania je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Medzi tieto
nepatrí obžalovaným uvádzaný dôvod navyše za situácie, keď už nie je ani pravdivý.
Podľa ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1
Tr. por. treba rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám
poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené
jemu blízke osoby. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám
uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere
príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo
nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka, sú najmä strany trestného konania.
Z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. možno pritom rozhodnúť len o vylúčení
sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb.
I keď zákon v ustanovení § 31 ods. 1 Tr. por. spája vylúčenie sudcov z prejednania
a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno
mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí
sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be
done“)], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 31 ods. 1 Tr. por.
predstavuje výnimku z vyššie spomenutej ústavnej zásady (č. 48 ods. 1).
Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci
len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť
v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Sudcovi bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie pomocou technických
prostriedkov a námietku zaujatosti možno vznášať len proti tým sudcom, ktorí
sa na prejednávaní a rozhodovaní vecí skutočne podieľajú a nie proti všetkým sudcom súdu.
S ohľadom na uvedené možno preto uzavrieť, že v predmetnej veci neboli splnené
zákonné podmienky na vylúčenie sudcu JUDr. M.. S. z prejednania a rozhodovania veci.
Podania, na ktoré obžalovaný vo svojom návrhu poukázal, ktorými napáda
rozhodovaciu činnosť, respektíve procesný postup niektorých sudcov (nie JUDr. M.. S.) preto
nemôžu, rovnako ako ani ďalšie obžalovaným v návrhu uvádzané skutočnosti, samé osebe
odôvodňovať postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru,
že zákonné podmienky na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. splnené neboli, a preto rozhodol
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 17. februára 2011
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková