Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/87/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a z členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci ţalobcu R. K., bytom v P., ul. U. č. X., zastúpeného Mgr. R. L.,

advokátom so sídlom v P., Š. X., proti ţalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného

zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, Pionierska ul. č. 33, Prešov, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.p.: KRP-179/DI-2-2008 zo 7. novembra 2008, o

odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11. decembra 2009, č.k.

-45, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 11. decembra 2009, č.k. -45, p o t v r d z u j e .

Ţalovaný je p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume 127,44 € k rukám

jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.2 písm. a/ a d/ Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) zrušil rozhodnutie ţalovaného

uvedené v záhlaví tohto rozsudku v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ,

Okresný dopravný inšpektorát Poprad z 2. septembra 2008 , č.p. ORP-673/DI-2-SK-2008

2

a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň rozhodol o povinnosti ţalovaného

nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 252,69 € do 10 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku.

Ţalovaný uvedeným rozhodnutím podľa o správnom

konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie ţalobcu

zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu

Okresného riaditeľstva PZ v Poprade, č.p. : ORP-673/DI-2-SK-2008 z 2. septembra 2008 –

ktorým ţalobca za porušenie ustanovenia

Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“ alebo „zákon o premávke na pozemných komunikáciách“) na tom

skutkovom základe, ţe dňa 2. júna 2008 o 10,15 hod. v Poprade na ulici M. pri hoteli „S.“

s osobným automobilom zn. Š F., EČ: P.-X. nerešpektoval zvislé dopravné značenie D - 57a

(pešia zóna) a B – 1 (zákaz vjazdu) s dodatkovou tabuľou „Zásobovanie povolené od 6.00

hod do 9.00 hod.“ bol uznaný vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa

o priestupkoch v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), za čo mu podľa § 22 ods.2 zákona

o priestupkoch bola uloţená pokuta vo výške 2000 Sk a zároveň podľa § 79 ods.1 cit. zákona

s poukazom na vyhlášky MV SR č. , ktorou sa ustanovuje paušálna suma

trov konania o priestupkoch, ţalobcovi bola uloţená povinnosť uhradiť trovy konania vo

výške 500 Sk spolu s uloţenou pokutou do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe krajský súd v danom prípade dospel k záveru,

ţe správne orgány vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutia

sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Poukazujúc na ust.

krajský súd konštatoval, ţe ţalobca má právo

nehnuteľnosti na ulici M. v P. uţívať tak, ako je upravené v darovacej zmluve zo 6.

decembra 1999, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 8. decembra 1999

pod č. V 3358/99. Zdôraznil, ţe ţiadna dopravná značka nemôţe obmedzovať ţalobcu vo

výkone zriadeného vecného bremena, uţívať nehnuteľnosti na ulici M. v P. a zároveň uviedol,

ţe ţiadna dopravná značka, ani jej účel v cestnej premávke nemôţe byť vykladaný v rozpore

s ustanoveniami , ako je to v tomto prípade voči ţalobcovi, teda ţe

3

bude obmedzovať ţalobcu v jeho práve, ktoré mu vyplýva zo zmluvy. Záverom krajský súd

skonštatoval, ţe sa stotoţnil s názorom ţalobcu, ţe v jeho prípade ide o šikanózny postup

správnych orgánov voči nemu pri uplatňovaní zriadeného vecného bremena k nehnuteľnosti,

parc.č. X. a X. a rodinnému domu č.s. X. na parc.č. X. v kat. úz. P..

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal ţalovaný správny orgán v zákonnej

lehote odvolanie, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, ţe zákon

o premávke na pozemných komunikáciách, účinný v čase spáchania skutku a Občiansky

zákonník sú dva samostatné zákony upravujúce dve odlišné oblasti práva, medzi ktorými nie

je vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Zákon o premávke na pozemných komunikáciách je

osobitný zákon, ktorý upravuje premávku na pozemných komunikáciách, práva a povinnosti

fyzických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a právnických osôb, ako aj

pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku cestnej premávky. je

rovnako osobitný zákon, ktorý upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb,

majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na

ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Ţalovaný

poukázal na skutočnosť, ţe v zmysle ust. moţno

ukladať aj povinnosti, a to: a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri

zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa

Slovenskej republiky alebo c) nariadením vlády podľa Slovenskej

republiky. Podľa medze základných práv a slobôd

moţno upraviť za podmienok ustanovených len zákonom,

upravuje zákonné obmedzenia základných práv

a slobôd, ktoré musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky,

uvádza, ţe pri obmedzovaní základných práv

a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môţu pouţiť len na

ustanovený cieľ. vo vzťahu medzi jednotlivcom a verejnou mocou slúţi predovšetkým

na ochranu jednotlivca pred verejnou mocou. Za tým účelom štát v ústave priznáva

jednotlivcom základné práva a slobody, ktoré majú povahu oprávnení. Slovenskej

republiky oveľa zriedkavejšie ustanovuje jednotlivcovi povinnosti, ktoré má voči štátu.

Výslovne ustanovené povinnosti nemoţno stotoţniť so všetkými povinnosťami, ktoré sú

v štáte potrebné pre zabezpečenie funkčného vzťahu medzi jednotlivcom a verejnou mocou.

Zdôraznil, ţe sa zakladá na predpoklade, ţe jednotlivec môţe

4

byť zaťaţený povinnosťami. V článku 13 ods. 1 sa určuje jedna formálna a jedna materiálna

podmienka, ktorá sa pri ukladaní povinnosti musí splniť. Formálnou podmienkou súladu

povinností s je uloţenie povinností pri zachovaní pravidiel

určených pre ukladanie povinností. Povinnosť musí byť určená v uznanom prameni

práva, takým je: a) zákon, b) vykonávací právny predpis, ktorý je vydaný na základe

výslovného splnomocnenia ustanoveného v zákone a v rozsahu udeleného splnomocnenia,

c) medzinárodná zmluva uvedené vo výpočte ,

ak priamo zakladá povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, d) nariadenie vlády.

Materiálnou podmienkou ktorá sa pri ukladaní ústavne konformnej povinnosti musí splniť,

je zachovanie základného práva alebo slobody. Ak sa povinnosťou poprie základné právo

alebo sloboda, materiálna podmienka nie je

splnená. Za popretie základného práva v materiálnom právnom štáte nemoţno označiť iba

zrušenie základného práva alebo slobody, ale aj uloţenie povinnosti, ktorej plnenie má za

následok, ţe základné právo alebo sloboda sa pre oprávnenú osobu stane nedostupné alebo

pred orgánom verejnej moci nevymoţiteľné. Podstatou povinnosti je zabezpečenie záväzku,

ktorý od jednotlivca moţno v demokratickom a právnom štáte vyţadovať vo verejnom

záujme na riadne fungovanie verejnej moci alebo na vytvorenie podmienok, v ktorých tretia

osoba, subjekt práva, bude môcť svoje právo riadne uplatniť. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe

kaţdé právo jednej osoby je vo svojej podstate konfliktné k právu inej osoby. Uplatnením

práva jedného sa obmedzuje dostupnosť iného práva pre osobu, ktorej sa právo priznalo.

Konflikt práv sa v právnom štáte rieši prostredníctvom poţiadavky spravodlivej rovnováhy,

ktorá sa na rozhraní protikladných práv má nastoliť tak, aby ani jedno z konfliktných práv

nebolo nadmerne obmedzené kvôli inému právu. Poţiadavka spravodlivej rovnováhy je

súčasťou opatrení slúţiacich pri obmedzovaní práva na splnenie ústavnej podmienky dbať na

podstatu a zmysel obmedzovaného práva. Podľa druhej vety Slovenskej

republiky sa ustanovené obmedzenia môţu pouţiť len na ustanovený cieľ. Rad ústavných

noriem v taxatívnom výpočte výslovne uvádza formálne a materiálne podmienky, ktoré sa

musia splniť, aby sa príslušné základné právo alebo sloboda mohli obmedziť. Ţalovaný

s poukazom na uviedol, ţe tento nebráni štátu prijímať zákony, ktoré povaţuje

za nevyhnutné, aby upravil uţívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečil

platenie daní a iných poplatkov alebo pokút. Zásah do pokojného uţívania majetku však

napriek tomu musí zachovávať spravodlivú rovnováhu medzi potrebami verejného alebo

všeobecného záujmu spoločnosti a poţiadavkami ochrany základných práv jednotlivcov.

5

Kaţdé opatrenie zasahujúce do práva na pokojné uţívanie majetku, musí nastoliť spravodlivú

rovnováhu medzi poţiadavkou všeobecného záujmu spoločnosti a potrebou dodrţiavania

základných práv jednotlivca. Zároveň musí existovať rozumný pomer proporcionality medzi

pouţitými prostriedkami a cieľom, ktorý sleduje kaţdé opatrenie pozbavujúce osobu

vlastníckeho práva. Ţalovaný na základe uvedeného zastáva názor, ţe ţalobca ako účastník

cestnej premávky bol povinný uposlúchnuť príkaz vyplývajúci z dopravnej značky

umiestnenej na verejnej prístupnej komunikácii. Skutočnosť, či má vodič vozidla akýkoľvek

vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti umiestnenej za uvedenou dopravnou značkou je k platnosti

predmetnej značky absolútne irelevantný, pretoţe uvedená dopravná značka bola na danom

mieste umiestnená z určitého dôvodu, v súlade so všeobecným záujmom. Podľa stanoviska

Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Poprade bola pôvodná dopravná značka č.

D57a (pešia zóna) v máji roku 2008 doplnená o symbol B - 1 (zákaz vjazdu) s nápisom

„zásobovanie od 6 do 9 hod“ a doplnená o dodatkovú tabuľku s nápisom „vjazd v inom čase

moţný len s povolením MsÚ Poprad“. Uvedená zmena bola vykonaná na základe poţiadavky

MsÚ Poprad, ako príslušného cestného správneho orgánu z dôvodu nerešpektovania

dopravnej značky č. D - 57a (pešia zóna) a nárastu počtu vozidiel pohybujúcich sa v pešej

zóne.

Ţalovaný uviedol, ţe v ţiadnom prípade nespochybňuje skutočnosť, ţe ţalobca má

právo uţívať nehnuteľnosti na ulici M. v P. tak, ako je uvedené v darovacej zmluve zo 6.

decembra 1999, na základe ktorej bolo zriadené vecné bremeno k danej nehnuteľnosti v jeho

prospech. Nesúhlasil však s argumentom krajského súdu, ţe ţiadna dopravná značka nemôţe

obmedzovať ţalobcu vo výkone zriadeného vecného bremena uţívať predmetné

nehnuteľnosti, pretoţe zriadené vecné bremeno k danej nehnuteľnosti nezbavuje ţalobcu

povinnosti dbať na dopravné značky alebo dopravné zariadenia, uloţenú účastníkovi cestnej

premávky zákonom o premávke na pozemných komunikáciách. Uviedol, ţe výkon

zriadeného vecného bremena ţalobcu k danej nehnuteľnosti bol aj v danom prípade

umoţnený, a to doplnením dopravnej značky č. D - 57a (pešia zóna) a B - 1 (zákaz vjazdu)

o dodatkovú tabuľku s nápisom „vjazd v inom čase moţný len s povolením MsÚ Poprad“.

Podľa názoru ţalovaného, ţalobca aj napriek zriadenému vecnému bremenu k nehnuteľnosti

na ulici M. v P. v jeho prospech, ako majiteľ tam umiestnenej prevádzky, resp. ako obyvateľ

alebo vlastník tam umiestneného domu, bol povinný na vjazd do uvedenej zóny zaobstarať si

povolenie v tom čase MsÚ Poprad, s povolením ktorým by mal do zóny za

6

dopravnou značkou č. D - 57a (pešia zóna) a B - 1 (zákaz vjazdu) s nápisom „zásobovanie

od 6 do 9 hod“ a doplnenú o dodatkovú tabuľku s nápisom „vjazd v inom čase moţný len

s povolením MsÚ Poprad“ umoţnený prístup aj v inom, ako vyznačenom čase. Na

základe uvedeného ţalovaný uviedol, ţe podľa jeho názoru jeho postup ako aj postup

prvostupňového správneho orgánu v konaní o priestupku v predmetnej veci bol v súlade

s , so zákonom, ako aj ostatnými všeobecne záväznými

právnymi predpismi. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne a právne správny potvrdiť. Uviedol, ţe ţalovaný zastával názor,

ţe ţalobca ako účastník cestnej premávky bol povinný uposlúchnuť príkaz vyplývajúci

z dopravnej značky umiestnenej na verejne prístupnej komunikácii. Skutočnosť, či má vodič

vozidla akýkoľvek vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti umiestnenej za uvedenou dopravnou

značkou je k platnosti predmetnej značky absolútne irelevantný. Toto tvrdenie absolútne

nerešpektuje vlastnícke alebo iné podobné práva, nezachováva ţiaden rozumný pomer medzi

pouţitými prostriedkami a cieľom a uţ vôbec nehovorí o spravodlivej rovnováhe, podľa

názoru ţalobcu moţno tento názor komentovať iba výrokom „Vlastníctvo je nič, dopravné

značka je všetko“. A naviac, dopravná značka nie je platná pre kaţdého rovnako, ak ostatných

vlastníkov nehnuteľností na M. ulici v P. dopravná značka neobmedzuje, ţalobca bol povinný

poţiadať Mesto P., aby mu povolilo uţívať nehnuteľnosť bez obmedzenia, čo je uţ

naozajstným šikanovaním občana. Krajský súd vec správne právne posúdil a ţalobca sa

konečne domohol spravodlivosti, nakoľko aj súd v rozsudku konštatoval, ţe obmedzeniami,

ktoré voči nemu presadzovala štátna aj miestna polícia, boli porušované jeho základné práva

a slobody. Ďalej ţalobca poukázal na časť odvolania ţalovaného, kde boli teoreticky

rozoberané formálne a materiálne podmienky, ktoré pri ukladaní povinnosti jednotlivcovi

musia byť podľa zachované, ale v ďalšom všetky tieto teórie

sám ţalovaný poprel, ak uviedol, ţe zriadené vecné bremeno k danej nehnuteľnosti

nezbavovalo ţalobcu povinnosti dbať na dopravné značky alebo dopravné zariadenia. Ţalobca

poukázal na rozsudok Nejvyššího správního soudu č. k. – 45 zo dňa 14.

decembra 2009, a to v smere k splneniu materiálnej stránky priestupku a nutnosti jej

preukázania a odmietnutie paušalizovania tézy o tom, ţe materiálny aspekt priestupku je vţdy

zahrnutý v aspekte formálnom; podstatnou skutočnosťou je, ţe materiálny aspekt priestupku

7

je jedným zo základných atribútov definície priestupku a musí sa vţdy preukazovať a nikdy

nie prezumovať. Ani správny orgán prvého stupňa a ani ţalovaný neskúmali a vôbec sa

nezaoberali otázkou, ako bol konaním ţalobcu porušený alebo ohrozený niektorý právom

chránený záujem spoločnosti, ktorý by zohľadnil skutočnú mieru ohrozenia, a teda nebolo

preukázané, ako v prípade ţalobcu malo dôjsť k naplneniu materiálneho znaku priestupku

podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch. Zároveň ţalobca ţiadal, aby mu súd priznal náhradu

trov odvolacieho konania v sume 254,88 €, ktorej výšku v rámci písomného vyjadrenia

špecifikoval (za 2 úkony právnej pomoci).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ods. ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v rozsahu

odvolania ţalovaného / /, a dospel k záveru, ţe tomuto odvolaniu nemoţno

priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia

vety prvej s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

17. februára 2011 ( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia

ţalovaného správneho orgánu, ktorým ako odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie

Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Poprade, č.p.: ORP-673/DI-

2-SK-99 z 2. septembra 2008 – ktorým ţalobca za porušenie ustanovenia § 3 ods.2 písm. b/

zákona o premávke na pozemných komunikáciách na tom skutkovom základe, ţe dňa

2. júna 2008 o 10,15 hod. v Poprade na ulici M. pri hoteli „S.“ s osobným automobilom zn. Š

F., EČ: P.-X. nerešpektoval zvislé dopravné značenie D - 57 a (pešia zóna) a B – 1 (zákaz

vjazdu) s dodatkovou tabuľou „Zásobovanie povolené od 6.00 hod do 9.00 hod.“ bol uznaný

vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods.1 písm. k/ zákona SNR č.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

8

o priestupkoch“), za čo mu podľa § 22 ods.2 zákona o priestupkoch bola uloţená pokuta vo

výške 2000 Sk.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe

vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré

mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 22 zákona o priestupkoch sa v zmysle ods. 1 priestupku dopustí ten, kto

a) ako vodič motorového vozidla prekročí povolenú rýchlosť ustanovenú vo všeobecne

záväznom právnom predpise o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky 3a) alebo

prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou,

b) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, po jeho odobratí

alebo v čase zadrţania vodičského preukazu okrem prípadov, ak sa ho učí viesť podľa

právnych predpisov alebo ak sa podrobuje skúške z jeho vedenia,

c) ako vodič motorového vozidla s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 7500 kg nedodrţí

ustanovenie o obmedzení jazdy určené pre niektoré druhy vozidiel,

d) ako vodič sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil motorové vozidlo

alebo si nesplnil povinnosť účastníka dopravnej nehody ustanovenú v osobitnom

zákone, 3b),

e) ako vodič sa nezdrţal poţitia alkoholického nápoja alebo uţitia inej návykovej látky

po dopravnej nehode v čase, ak by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou, alebo

počas jazdy poţil alkoholický nápoj alebo uţil inú návykovú látku,

f) ako vodič sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva

dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi,

alebo ak sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi,

alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou

návykovou látkou, 3c) hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre

jeho zdravie,

9

g) ako vodič počas vedenia vozidla poţije alkoholický nápoj alebo uţije inú návykovú

látku, alebo vedie vozidlo bezprostredne po poţití alkoholu alebo uţití inej návykovej

látky, alebo v čase, keď by mohol byť pod ich vplyvom,

h) vedie vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si

privodil poţitím alkoholického nápoja alebo uţitím inej návykovej látky,

i) vedie vozidlo vyradené z cestnej premávky alebo vozidlo vyradené z evidencie

vozidiel, alebo vozidlo, ktoré nie je opatrené evidenčným číslom, ak tejto povinnosti

podlieha, alebo vozidlo, ktoré nespĺňa podmienky na pouţívanie v cestnej premávke,

j) neoprávnene pouţije osobitné označenie vozidla prepravujúceho ťaţko zdravotne

alebo ťaţko pohybovo postihnutú osobu alebo poruší zákaz zastavenia alebo státia na

mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce ťaţko zdravotne alebo ťaţko pohybovo

postihnutú osobu,

k) iným konaním, než ako je uvedené v písmenách a) až h),poruší všeobecne

záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, 3d),

l) porušením uvedeným v písmene k) bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť

cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú nehodu.

Podľa ods. 2 za priestupok podľa ods. 1 písm. k/ moţno uloţiť pokutu do 2000 Sk,

za priestupok podľa ods. 1 písm. c/ a d/ moţno uloţiť pokutu do 5000 Sk a zákaz činnosť

do 6 mesiacov, za priestupok podľa odseku 1 písm. a/, b/ a 1/ moţno uloţiť pokutu

do 7000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka, za priestupok podľa ods. 1 písm. j/ moţno

uloţiť pokutu do 10 000 Sk, za priestupok podľa ods. 1 písm. g/ a i/ moţno uloţiť pokutu

do 10 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka, za priestupok podľa ods. 1 písm. e/, f/ a h/

moţno uloţiť pokutu do 15 000 Sk a zákaz činnosti do dvoch rokov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania

posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového

stavu veci. Ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie o priestupku bolo vedené takým

procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané

spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.

Zákon o priestupkoch v ustanovení § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva

a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré

10

je upravené v o správnom konaní v znení neskorších predpisov

poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv. Predovšetkým zakotvuje

zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený z priestupku má právo

vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom, uplatňovať

skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi

ani k priznaniu nemôţe byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená,

ţe správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti,

musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo).

Zákon o priestupkoch v ustanovení § 51 zakotvuje, ţe „ak nie je v tomto zákone

ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom

konaní“. V odkaze pod čiarou č. 4 uvádza o správnom konaní (správny

poriadok). To znamená, ţe správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodrţiavať

najmä základné zásady správneho konania (§ 3), ustanovenie správneho poriadku týkajúce

sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl.) ako aj ustanovenia správneho poriadku

zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl.).

V ustanovení § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho

konania. Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1).

Z uvedenej zásady vyplýva, ţe správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné

postupovať v súlade s , zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv,

ktoré v súlade s majú prednosť pred zákonmi.

Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe

ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového

stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je

premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu

predmetnej zásady vyplýva, ţe správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný

vykonávať dokazovanie tak, aby boli náleţite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti

dôleţité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové

zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti

(presnosť zistenia).

11

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán

uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri

hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe

ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich

vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Odvolací súd nemá pochybnosti o tom, ţe je právom správneho orgánu, ktorý vedie

konanie o priestupku rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná. Je na úvahe správneho orgánu

rozhodnúť, či určitý dôkaz nie je potrebné vykonať (§ 32 správneho poriadku).

Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj výber

dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného

s jeho právomocou danou mu zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní ako

aj z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je priestupkové konanie v zákone o priestupkoch

zaloţené, taktieţ zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania (§ 3 ods. 3 posledná veta

správneho poriadku). To však neznamená, ţe by správny orgán v prípade konania

o priestupku, ktoré má v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry v zásade charakter konania

o trestnom obvinení nerešpektoval procesné práva obvineného z priestupku, základné zásady

správneho konania a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(uverejnený v Zbierke ), ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces.

Podľa veta prvá je Slovenská republika

zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa

medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na

vykonanie ktorých nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú

práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované

a vyhlásené ustanoveným spôsobom, majú prednosť pred zákonmi.

Keďţe Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“)

je medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, v zmysle čl. 7 ods. 5

je postavený na úroveň ústavného zákona. To znamená, ţe

v Slovenskej republike má kaţdá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý

12

proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Bolo by v rozpore s princípmi právneho štátu ak by právo

na spravodlivý proces nebolo dodrţané.

Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré

subsumuje základné súdno-procesné princípy. V podobe ústavných princípov sú nadriadené

a . Zo štrasburskej judikatúry vyplýva,

ţe tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a exekučné.

Princípmi spravodlivého súdneho konania sú najmä princíp „rovnosti zbraní“,

„kontradiktórnosť súdneho konania“, „právo osobnej prítomnosti na konaní“ a „zákaz

inkriminácie vlastnej osoby“.

Článok 6 ods. 3 Dohovoru zakotvuje minimálne práva obvineného z trestného činu.

Podľa písmena d/ cit. článku obvinený z trestného činu má právo vypočúvať alebo dať

vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech

za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.

Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je rozhodujúca

klasifikácia protiprávneho konania na správne delikty a trestné delikty vnútroštátnym

právnym poriadkom. Napr. v rozsudkoch K. proti Slovensku a L. proti Slovensku (rozsudky

sú z 2. septembra 1998), v ktorých išlo o právo na preskúmanie rozhodnutia o postihu za

priestupok súdom, Európsky súd pre ľudské práva vychádzal najmä zo zákona o priestupkoch,

ktorý je adresovaný všetkým občanom. Nejde o predpis, ktorý by bol adresovaný iba

obmedzenej skupine občanov a aj sankcie, ktoré boli v predmetných veciach uloţené (pokuty

vo výške 1000 Sk a 300 Sk) povaţoval súd za sankcie represívneho charakteru. Európsky súd

pre ľudské práva dospel k záveru, ţe ide o trestné veci (matiere penále, criminal matters) a to

bez ohľadu na relatívne nízke sankcie.

Vo všetkých veciach, ktoré je moţné subsumovať pod pojem „veci trestného

charakteru“, musí mať osoba proti ktorej sa vedie konanie, moţnosť domôcť sa práva na

spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru.

13

Princíp „rovnosti zbraní“, t.j. ţe kaţdá strana v konaní musí mať rovnakú príleţitosť

predloţiť svoj prípad a ţiadna z nich nesmie byť podstatne zvýhodnená vo vzťahu k druhej

strane, platí aj v občianskoprávnom konaní a taktieţ pri preverovaní zákonnosti a postupu

orgánov verejnej správy súdom. Tento princíp musí byť premietnutý do celého procesu,

ak má byť proces spravodlivým.

Odvolací súd dospel k záveru, ţe v prípade ţalobcu išlo o vec trestného charakteru.

Odvolací súd po oboznámení sa s predloţeným kompletným spisovým materiálom

krajského súdu, vrátane administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe v priebehu správneho

konania došlo zo strany správnych orgánov k závaţnému procesnému pochybeniu, pretoţe

ţalobca pred vydaním rozhodnutia nebol oboznámený s podkladmi rozhodnutia. Uvedená

skutočnosť mala za následok porušenie práva ţalobcu na spravodlivý proces.

Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, ţe správne orgány neoznačili, resp.

pre účely konania ani nezadováţili všeobecné záväzné nariadenie Mesta P., ktoré malo

upravovať povolenie vjazdu do horeuvedenej pešej zóny.

S ohľadom na horeuvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného okrem procesného pochybenia bolo vydané

zároveň aj na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Za účelom náleţitého

zistenia skutkového stavu veci bude potrebné vykonať ďalšie dôkazy a iba po doplnení

dokazovania v naznačenom smere bude môcť ţalovaný vo veci ţalobcu opätovne rozhodnúť.

S poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok krajského súdu v súlade s ust. potvrdil.

Podľa ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri

novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

a tak, ţe ţalobcovi, ktorý v tomto konaní mal úspech,

priznal náhradu za jeden úkon právnej sluţby podľa § 11 ods.1 písm. a/ vyhlášky

14

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb

v znení účinnom v rozhodujúcom období, a to za vyjadrenie k odvolaniu proti rozsudku

vo výške 120,23 € + režijný paušál za rok 2010 v sume 7,21 €, teda spolu v sume 127,44 €.

Za ďalší ţalobcom nešpecifikovaný úkon titulom právneho zastúpenia z dôvodu

nepreukázanie jeho účelnosti, náhrada priznaná nebola.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 17. februára 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská