Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)547/361731.10a7ba.pdf
PDF · 139.89 KB
No categories available
8Sžo/81/2010
Najvyšší súd 8Sžo/81/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a z členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny
Adamcovej v právnej veci žalobcu: Ing. J. J., bytom D. N. N. X., zastúpeného JUDr. T. P.,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v B., N. S. X., proti žalovanému: Krajskému
lesnému úradu v Trenčíne, Námestie sv. Anny 7, Trenčín, za účasti: 1/ Urbár V.,
pozemkové spoločenstvo, 2/ Podielnické poľnohospodárske družstvo D. N. N., 3/
Rímskokatolícka cirkev, Farnosť D. N. N., 4/ M. I., bytom D. N. N. 209, 5/ Urbárske
pozemkové spoločenstvo D. N. N., 6a/ V. H., bytom D. N. V., X., 6b/ M. H., bytom D. N.
V. X., 6c/ Ing. A. H., bytom D. N. V. X., 6d/ Ing. I. H., bytom D. N. V. X., 7/
Rímskokatolícka cirkev S. K. N., 8/ Pozemkové spoločenstvo M., 9/ Poľovnícka
spoločnosť vlastníkov poľovných pozemkov P., X./ Pozemkové spoločenstvo urbariátu
R., D. N. V., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 20. mája 2009,
č.: 2009/00117-6, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 13S/83/2009-45 z 1. decembra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 13S/83/2009-45 z 1. decembra 2009, p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
2
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku,
ktorým ako odvolací orgán rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Prievidzi č. 2009/00001-
-000431 z 28. januára 2009 - ktorým boli zmenené hranice poľovného revíru R. a uznaný
poľovný revír P. – zmenil tak, že v bode A/ rozhodnutia neuznal podľa § 6 ods.1 zák.č.
23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov, poľovný revír P. a v bode B/
rozhodnutia podľa článku II. ods.3 zák.č. 99/1993 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený
zákon 23/1962 Zb. o poľovníctve nezmenil uznaný poľovný revír R..
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd dospel k záveru, že žalovaný vo veci
postupoval a rozhodoval v súlade so zákonom. Krajský súd uviedol, že pre posúdenie veci
bolo rozhodujúce, či žiadosť o zmenu hraníc poľovného revíru R. a uznanie poľovného revíru
P. podali vlastníci poľovných revírov, ktorí vlastnia súvislé poľovné pozemky o výmere
aspoň 500 ha alebo ich oprávnení nájomcovia, resp. v ich mene tak konali splnomocnení
zástupcovia na základe plnomocenstiev, v ktorých bol bez akýchkoľvek pochybností
vymedzený rozsah zastupovania. Z písomného podania doručeného správnemu orgánu
prvého stupňa v roku 2004 a jeho doplnenia v roku 2008 vyplýva, že o zmenu hraníc
poľovného revíru R. a uznanie poľovného revíru P. podali žiadosť: P. Q., ktorý zomrel X.
jeho dedičia RNDr. P. Q. a Ing. A. D., sa pripojili k podanej žiadosti dňa 2.októbra 2008.
Podľa zápisov na LV č. X., č. X. a č. X. kat. úz. D. N. V., bol P. Q. vlastníkom poľovných
pozemkov v podiele 4/5 z výmery 419,25 ha, čo zodpovedá 376,89 ha. Žalobca v roku 2004
uviedol, že je vlastníkom poľovných pozemkov vo výmere 15,41 ha. Zo žiadosti z roku 2004
jednoznačne vyplýva, že u časti žiadateľov – M. I., K. H., Ing. P. S., Ing. P. B., MUDr. I. S. –
ide o spoluvlastníctvo k poľovným pozemkom, nie sú však uvedení ďalší ich spoluvlastníci
ani veľkosť ich spoluvlastníckych podielov k tam uvedeným výmerám. Ďalej krajský súd
uviedol, že Pozemkové spoločenstvo urbariátu R., D. N. V., Pozemkové spoločenstvo M.. R.,
A. PPD D. N. N., Urbársky spolok B., Pozemkové spoločenstvo urbariát D. N. N.,
Pozemkové spoločenstvo urbariátu D., Pozemkové spoločenstvo K. V., nie sú vlastníkmi
poľovných pozemkov. Tieto spoločenstvá neboli splnomocnené jednotlivými vlastníkmi
poľovných pozemkov na podanie žiadosti o zmenu poľovného revíru a tiež nie sú
oprávnenými nájomcami poľovných pozemkov. Teda pozemkové spoločenstvá nemohli byť
v danej veci účastníkmi správneho konania. Ak v mene pozemkových spoločenstiev podali
3
žiadosť o zmenu poľovného revíru ich štatutárni zástupcovia, konali tak nad rámec svojich
právomocí. Zdôraznil, že žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podal len žalobca,
ktorý nie je vlastníkom súvislých poľovných pozemkov vo výmere aspoň 500 ha, ktorá
výmera je nevyhnutnou podmienkou na uznanie poľovného revíru v zmysle § 6 ods.1 zákona
o poľovníctve platného do 31. augusta 2009. Preto rozhodnutím a postupom žalovaného
nemohol byť žalobca ukrátený na svojich právach v zmysle § 247 ods.1 O.s.p., pričom
žalobca toto tvrdenie, ktoré je podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nevyhnutnou náležitosťou
žaloby, v žalobe ani neuviedol.
Krajský súd zároveň uviedol, že Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
rozhodnutím č. 886/2005-720/64 z 10. augusta 2005 rozhodovalo v inej veci, a to vo veci
nájmu výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. pre nájomcu Poľovnícke združenie R.
so sídlom D. N. N.. V odôvodnení tohto rozhodnutia ústredný orgán štátnej správy vyslovil
názor, že pred schvaľovaním zmlúv o nájme poľovného revíru R. je potrebné rozhodnúť
o žiadosti vlastníkov poľovných pozemkov na rozdelenie poľovného revíru R., čo však podľa
názoru súdu neznamená, že týmto bol pre správne orgány vyslovený záväzný právny názor na
to, aby bolo vyhovené návrhu na rozdelenie poľovného revíru R. v zmysle podanej žiadosti
niektorými vlastníkmi poľovných pozemkov, ako to tvrdil žalobca. Podľa názoru súdu,
správne orgány boli v zmysle cit. rozhodnutia povinné rozhodnúť o žiadosti o rozdelenie
poľovného revíru R. pred schválením zmlúv o nájme poľovných pozemkov, avšak
rozhodnutie v tejto veci bolo v právomoci príslušných správnych orgánov.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie
s návrhom, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel
žalobe, alebo, aby napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. Žalobca
uviedol, že podľa jeho názoru „krajský súd vykonal dostatočné dokazovanie, ale vec
nesprávne právne posúdil, pretože nedostatočne zistil skutkový stav (?) a nesprávne aplikoval
zákonné ustanovenia zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Správny poriadok“)“. Krajský súd
nesprávne stanovil, že žalobca nebol legitimovaný podať žalobu, keďže sám nevlastní
500ha poľovných pozemkov. Táto téza je nesprávna, pretože výmera 500ha je minimálnou
výmerou pre poľovný revír v rámci správneho konania. Výmera potrebná pre revír môže byť
aj vo vlastníctve viacerých vlastníkov. Žalobca bol účastníkom správneho konania a ako taký
4
má právo aj sám podať predmetnú žalobu i keď sám nevlastní potrebnú výmeru. Ďalej
žalobca uviedol, že porušenie alebo rozpor so zákonom videl v tom, že správne orgány
nerešpektovali názory uvedené v rozhodnutí ústredného orgánu štátnej správy. V zmysle § 65
Správneho poriadku môže nadriadený správny orgán preskúmavať právoplatné rozhodnutia
nižších správnych orgánov, má právo zrušiť a zmeniť preskúmavané rozhodnutia.
Je len prirodzené, že takéto kroky sú záväzné aj pre podriadené orgány, čo analogicky
vyplýva z ustanovenia § 59 ods. 3 Správneho poriadku. Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že správne orgány na úseku poľovníctva už roky vedú správne konania týkajúce
sa schvaľovania zmlúv o postúpení práva poľovníctva v prospech dvoch poľovníckych
organizácií v poľovnom revíri R.. V rámci týchto správnych konaní bol podaný aj návrh na
rozdelenie revíru medzi dve poľovnícke organizácie. Ústredný orgán štátnej správy –
Ministerstvo pôdohospodárstvo Slovenskej republiky, rozhodoval podľa § 65 Správneho
poriadku a dňa 10. augusta 2005 vydal rozhodnutie č. 886/2005-720/64. Ministerstvo
rozhodovalo o preskúmaní rozhodnutí lesných úradov o schválení zmlúv o postúpení
poľovného práva v prospech jednej poľovníckej organizácie. Ministerstvo zrušilo toto
rozhodnutie a zaujalo právne stanovisko, aby sa najprv rozhodovalo o rozdelení revíru.
Keďže takéto rozhodnutie vyžaduje nové dvojinštančné správne konanie, v ktorom lesné
úrady majú svoje kompetencie, ministerstvo nevyslovilo záväzný pokyn na rozdelenie revíru,
ale z obsahu ministerského rozhodnutia vyplynul názor ministerstva, že rozdelenie revíru
by vyriešilo problém. Na základe toho krajský lesný úrad zrušil predošlé rozhodnutie
obvodného lesného úradu. Obvodný lesný úrad v súlade s názorom žalobcu pochopil
ministerské rozhodnutie tak, že svojím novým rozhodnutím rozdelil revír. Po odvolaniach
zo strany účastníkov krajský lesný úrad napadnutým rozhodnutím zmenil rozhodnutie
obvodného lesného úradu a zrušil rozdelenie revíru. Práve v tomto postupe videl žalobca
porušenie zmyslu a ducha zákona o správnom konaní. Ústredný orgán štátnej správy svojím
rozhodnutím predostrel líniu riešenia a hoci prvostupňový správny orgán sa touto líniou riadil,
odvolací orgán presadil svoj názor. Po formálnej stránke samozrejme má krajský lesný úrad
kompetenciu podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmeniť napadnuté rozhodnutie, ale mal
by pritom rešpektovať názor nadriadeného orgánu, ako aj kompetencie prvostupňového
orgánu. Záverom žalobca uviedol, že rozhodnutie o rozdelení revíru bolo názorovo správne
a spravodlivé. Oba žiadajúce poľovnícke organizácie by rozdelením boli získali osobitné
revíry s dostatočnou výmerou, krajský lesný úrad vlastne presadzuje, aby celý revír dostala
jedna poľovnícka organizácia. Aj nespravodlivá a neobjektívna aplikácia zákona je v rozpore
5
so zákonom. Práve v tomto videl žalobca dôvod pre podanie žaloby. K tejto podstate žaloby
vlastne krajský súd nezaujal v rozsudku stanovisko, a preto je nepreskúmateľné aký názor
ho k tomu viedol. Krajský súd v poslednom odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku
iba vyslovil, že sa nestotožnil s názorom žalobcu ohľadne názoru ministerstva vo veci, ale
bližšie to nevysvetlil.
Žalobca dôvody odvolania doplnil podaním z 20. januára 2010, v rámci ktorého
uviedol, že rozsudok sa vôbec nezaoberal zákonným nárokom účastníkov konania na
stanovenie nového revíru rozdelením. V zmysle § 6 bývalého zák. č. 23/62 Zb. o poľovníctve,
vznikol nárok na určenie revíru pre poľovnícku organizáciu, ktorá predložila formou zmluvy
o postúpení poľovného práva, právo k výmere minimálne 500ha. Táto podmienka v správnom
konaní bola splnená a prekročená, a preto vzniklo právo na určenie revíru, nového aj formou
rozdelenia pôvodného. Tým, že žalovaný zamietol svojím rozhodnutím rozdelenie revíru,
porušil práva žiadateľa v tomto zmysle. Krajský súd na toto porušenie práva svojím
rozsudkom vôbec nereagoval, ale nesprávne stanovil, že samotný žalobca nemá 500ha
poľovnej plochy a tým súd spochybňuje jeho legitimáciu podať žalobu. Žalobca bol jedným
z účastníkov správneho konania, ktorí spolu spĺňali zákonnú podmienku pre stanovenie revíru
500 ha poľovnej plochy. Každý účastník správneho konania má právo podať žalobu podľa
Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu 1/ k časti
odvolania: „Krajský súd nesprávne stanovil, že žalobca nebol legitimovaný podať žalobu,
keďže sám nevlastní 500 ha poľovných pozemkov“ uviedol, že súd jednoznačne uviedol,
že žalobca nemohol byť ukrátený na svojich právach, pretože nebol jediným žiadateľom
o uznanie poľovného revíru s výmerou minimálne 500ha. Žalobca bol len jedným z viacerých
vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí dňa 3. mája 2004 podali na Obvodný lesný úrad
v Prievidzi žiadosť o uznanie poľovného revíru vlastníkov poľovných pozemkov. V žalobe
žalobca vôbec neuviedol, ako bol ukrátený na svojich právach napadnutým rozhodnutím.
Ďalej žalovaný zdôraznil, že žalobca ako vlastník poľovných pozemkov podpísal dňa
17. augusta 2004 zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. pre
nájomcu Poľovnícka spoločnosť vlastníkov poľovných pozemkov P.. Konanie v tejto veci
bolo rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Prievidzi č. 380/2004/1591 zo dňa
24. septembra 2004 prerušené, ktorý stav trvá dodnes. Pokiaľ si v roku 2004 žalobca uplatnil
6
svoje právo poľovníctva a rozhodol sa prenajať výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri
R., absurdne v roku 2009 podáva žalobu o preskúmanie rozhodnutia, ktoré zachovalo
poľovný revír R. uznaný v roku 2001. K časti odvolania, ktoré obhajuje postup ministerstva
a prvostupňového orgánu žalovaný uviedol, že Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej
republiky v rozpore s § 65 Správneho poriadku zrušilo rozhodnutie odvolacieho orgánu a vec
vrátilo na nové odvolacie konanie – a to vo veci schvaľovania zmluvy o nájme výkonu práva
poľovníctva v poľovnom revíri R. pre nájomcu, Poľovnícke združenie R.. V tomto rozhodnutí
prejudikovalo ďalší postup v inom správnom konaní a v právnom názore nariadilo, aby
odvolací orgán zaviazal prvostupňový orgán pred schvaľovaním zmlúv najprv rozhodnúť
o rozdelení poľovného revíru R.. K takémuto postupu nemalo ministerstvo zmocnenie zo
zákona o poľovníctve, ktorý nedáva prioritu konaniu o tzv. rozdelení poľového revíru pred už
začatým a neukončeným konaním o schvaľovaní zmluvy o nájme výkonu poľovníctva. Tento
názor odvolací orgán uviedol aj v rozhodnutí č. 2008/00221 zo dňa 1. júla 2008, ktorým vrátil
vec: schvaľovanie zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva, na prvý stupeň na nové
prejednanie a rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach
žaloby a v rozsahu odvolania žalobcu /§ 212 ods.1 O.s.p./, a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ustanovenia § 250ja ods.2 vety prvej O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 17. februára 2011 (§ 156 ods.1 a ods.3 O.s.p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Odvolací súd s poukazom na dôvody odvolania žalobcu v prvom rade považoval za
potrebné vysporiadať sa s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby.
7
Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že žalobca sa svojou žalobou domáhal postupu
súdu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej
„Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“ (§ 247 a nasl.
O.s.p.).
Podľa § 247 ods.1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250 ods.2 veta prvá O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá
o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho
orgánu ukrátená na svojich právach.
V posudzovanej veci je nespornou skutočnosťou, že žalobca bol účastníkom
správneho konania, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia, ktorého preskúmania
zákonnosti sa v predmetnom súdnom konaní domáhal, t.j. rozhodnutia žalovaného uvedeného
v záhlaví tohto rozsudku, ktorým ako odvolací orgán rozhodnutie Obvodného lesného úradu
v Prievidzi č. 2009/00001-000431 z 28. januára 2009 - ktorým boli zmenené hranice
poľovného revíru R. a uznaný poľovný revír P. – zmenil tak, že v bode A/ rozhodnutia
neuznal podľa § 6 ods.1 zák.č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov,
poľovný revír P. a v bode B/ rozhodnutia podľa článku II. ods.3 zák.č. 99/1993 Z.z., ktorým
bol zmenený a doplnený zákon 23/1962 Zb. o poľovníctve nezmenil uznaný poľovný revír R..
Vzhľadom na túto skutočnosť aktívna legitimácia žalobcu na podanie predmetnej
žaloby bola jednoznačne daná. Odvolací súd prisvedčil tiež argumentácii žalobcu, že
výmera 500 ha pre účely predmetného konania môže byť aj vo vlastníctve viacerých
vlastníkov a žalobca - ktorý bol účastníkom správneho konania v posudzovanej veci - mal
právo podať predmetnú žalobu, a to napriek tomu, že uvedenú výmeru sám nevlastní. Treba
však uviesť, že krajský súd – aj keď v rámci odôvodnenia tvrdil, že žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia podal len žalobca, ktorý nie je vlastníkom súvislých poľovných
pozemkov vo výmere aspoň 500 ha, ktorá výmera je nevyhnutnou podmienkou na uznanie
poľovného revíru v zmysle § 6 ods.1 zákona o poľovníctve platného do 31. augusta 2009 -
8
sa žalobou meritórne zaoberal za účasti žalobcu ako účastníka konania. V tomto smere teda
nedošlo k ukráteniu žalobcu na jeho právach.
Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou, ktorá musí okrem všeobecných
náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré
napadá, vyjadrenie v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov,
v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný
návrh robí (§ 249 ods.1, 2 O.s.p.), pričom s poukazom na citované ustanovenie § 247 ods.1
O.s.p. náležitosťou žaloby jej aj tvrdenie, že žalobca bol napadnutým rozhodnutím,
resp. postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach.
Podľa § 250b ods.1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
Konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je dôsledne ovládané dispozičnou
zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec
žalobcom v žalobe vymedzeným. Ide o zásadu iudex ne eat petita partium (sudca nech nejde
nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods.2 O.s.p., a súd musí túto zásadu
aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Žalobca môže žalobu rozširovať len do konca lehoty zákonom
ustanovenej na podanie žaloby (§ 250b O.s.p.). Po jej uplynutí ďalšie výhrady voči žalobe
nemôže vznášať (princíp koncentračnej zásady).
Ak žalobca v žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia neuvedie, akými
konkrétnymi nezákonnosťami rozhodnutie žalovaného správneho orgánu trpí, v čom bol
žalobca týmto rozhodnutím ukrátený na svojich právach (pričom všeobecné tvrdenie,
že rozhodnutím bol porušený zákon, resp. že rozhodnutie nemá oporu v zákone,
je nepostačujúce pre úspech v konaní), konajúci súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad
stranami tieto skutočnosti za žalobcu nevyhľadáva, keďže práve tieto skutočnosti podľa
§ 249 ods.2 O.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti
rozhodnutia súdom, ktorým je súd podľa § 250b O.s.p. viazaný. Tak tomu bolo aj
v posudzovanej veci.
9
Z podkladov súdneho spisu tiež vyplýva, že žalobca až v odvolaní, resp.
v doplňujúcich dôvodoch odvolania uviedol, že krajský súd sa vôbec nezaoberal zákonným
nárokom účastníkov konania na stanovenie nového revíru rozdelením. Odvolací súd v tomto
smere konštatuje, že vzhľadom na to, že žalobca uvedenú skutočnosť v rámci žaloby vôbec
nenamietal, resp. neuviedol ako žalobný dôvod, nebolo možné v rámci odvolacieho konania
túto jeho námietku zohľadniť.
Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd svoje stanovisko k rozhodnutiu
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 886/2005-720/64 z 10. augusta 2005
– ktorým rozhodovalo vo veci nájmu výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. pre
nájomcu Poľovnícke združenie R. so sídlom D. N. N. a ako ústredný orgán štátnej správy
vyslovilo názor, že pred schvaľovaním zmlúv o nájme poľovného revíru R. je potrebné
rozhodnúť o žiadosti vlastníkov poľovných pozemkov na rozdelenie poľovného revíru R. –
odôvodnil dostatočne, a preto na námietky žalobcu nebolo možné prihliadnuť.
Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom
krajského súdu, vrátane administratívneho spisu žalovaného zistil, že dôvody uvádzané
žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
krajského súdu v súlade s ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech,
ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 17. februára 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
10
Dagmar Bartalská