Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/81/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a z členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej v právnej veci žalobcu: Ing. J. J., bytom D. N. N. X., zastúpeného JUDr. T. P.,

advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v B., N. S. X., proti žalovanému: Krajskému

lesnému úradu v Trenčíne, Námestie sv. Anny 7, Trenčín, za účasti: 1/ Urbár V.,

pozemkové spoločenstvo, 2/ Podielnické poľnohospodárske družstvo D. N. N., 3/

Rímskokatolícka cirkev, Farnosť D. N. N., 4/ M. I., bytom D. N. N. 209, 5/ Urbárske

pozemkové spoločenstvo D. N. N., 6a/ V. H., bytom D. N. V., X., 6b/ M. H., bytom D. N.

V. X., 6c/ Ing. A. H., bytom D. N. V. X., 6d/ Ing. I. H., bytom D. N. V. X., 7/

Rímskokatolícka cirkev S. K. N., 8/ Pozemkové spoločenstvo M., 9/ Poľovnícka

spoločnosť vlastníkov poľovných pozemkov P., X./ Pozemkové spoločenstvo urbariátu

R., D. N. V., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 20. mája 2009,

č.: 2009/00117-6, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

č.k. -45 z 1. decembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č.k. -45 z 1. decembra 2009, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku,

ktorým ako odvolací orgán rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Prievidzi č. 2009/00001-

-000431 z 28. januára 2009 - ktorým boli zmenené hranice poľovného revíru R. a uznaný

poľovný revír P. – zmenil tak, že v bode A/ rozhodnutia neuznal podľa § 6 ods.1 zák.č.

o poľovníctve v znení neskorších predpisov, poľovný revír P. a v bode B/

rozhodnutia podľa článku II. ods.3 , ktorým bol zmenený a doplnený

zákon o poľovníctve nezmenil uznaný poľovný revír R..

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd dospel k záveru, že žalovaný vo veci

postupoval a rozhodoval v súlade so zákonom. Krajský súd uviedol, že pre posúdenie veci

bolo rozhodujúce, či žiadosť o zmenu hraníc poľovného revíru R. a uznanie poľovného revíru

P. podali vlastníci poľovných revírov, ktorí vlastnia súvislé poľovné pozemky o výmere

aspoň 500 ha alebo ich oprávnení nájomcovia, resp. v ich mene tak konali splnomocnení

zástupcovia na základe plnomocenstiev, v ktorých bol bez akýchkoľvek pochybností

vymedzený rozsah zastupovania. Z písomného podania doručeného správnemu orgánu

prvého stupňa v roku 2004 a jeho doplnenia v roku 2008 vyplýva, že o zmenu hraníc

poľovného revíru R. a uznanie poľovného revíru P. podali žiadosť: P. Q., ktorý zomrel X.

jeho dedičia RNDr. P. Q. a Ing. A. D., sa pripojili k podanej žiadosti dňa 2.októbra 2008.

Podľa zápisov na LV č. X., č. X. a č. X. kat. úz. D. N. V., bol P. Q. vlastníkom poľovných

pozemkov v podiele 4/5 z výmery 419,25 ha, čo zodpovedá 376,89 ha. Žalobca v roku 2004

uviedol, že je vlastníkom poľovných pozemkov vo výmere 15,41 ha. Zo žiadosti z roku 2004

jednoznačne vyplýva, že u časti žiadateľov – M. I., K. H., Ing. P. S., Ing. P. B., MUDr. I. S. –

ide o spoluvlastníctvo k poľovným pozemkom, nie sú však uvedení ďalší ich spoluvlastníci

ani veľkosť ich spoluvlastníckych podielov k tam uvedeným výmerám. Ďalej krajský súd

uviedol, že Pozemkové spoločenstvo urbariátu R., D. N. V., Pozemkové spoločenstvo M.. R.,

A. PPD D. N. N., Urbársky spolok B., Pozemkové spoločenstvo urbariát D. N. N.,

Pozemkové spoločenstvo urbariátu D., Pozemkové spoločenstvo K. V., nie sú vlastníkmi

poľovných pozemkov. Tieto spoločenstvá neboli splnomocnené jednotlivými vlastníkmi

poľovných pozemkov na podanie žiadosti o zmenu poľovného revíru a tiež nie sú

oprávnenými nájomcami poľovných pozemkov. Teda pozemkové spoločenstvá nemohli byť

v danej veci účastníkmi správneho konania. Ak v mene pozemkových spoločenstiev podali

3

žiadosť o zmenu poľovného revíru ich štatutárni zástupcovia, konali tak nad rámec svojich

právomocí. Zdôraznil, že žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podal len žalobca,

ktorý nie je vlastníkom súvislých poľovných pozemkov vo výmere aspoň 500 ha, ktorá

výmera je nevyhnutnou podmienkou na uznanie poľovného revíru v zmysle § 6 ods.1 zákona

o poľovníctve platného do 31. augusta 2009. Preto rozhodnutím a postupom žalovaného

nemohol byť žalobca ukrátený na svojich právach v zmysle , pričom

žalobca toto tvrdenie, ktoré je podľa druhej hlavy piatej časti nevyhnutnou náležitosťou

žaloby, v žalobe ani neuviedol.

Krajský súd zároveň uviedol, že Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

rozhodnutím č. 886/2005-720/64 z 10. augusta 2005 rozhodovalo v inej veci, a to vo veci

nájmu výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. pre nájomcu Poľovnícke združenie R.

so sídlom D. N. N.. V odôvodnení tohto rozhodnutia ústredný orgán štátnej správy vyslovil

názor, že pred schvaľovaním zmlúv o nájme poľovného revíru R. je potrebné rozhodnúť

o žiadosti vlastníkov poľovných pozemkov na rozdelenie poľovného revíru R., čo však podľa

názoru súdu neznamená, že týmto bol pre správne orgány vyslovený záväzný právny názor na

to, aby bolo vyhovené návrhu na rozdelenie poľovného revíru R. v zmysle podanej žiadosti

niektorými vlastníkmi poľovných pozemkov, ako to tvrdil žalobca. Podľa názoru súdu,

správne orgány boli v zmysle cit. rozhodnutia povinné rozhodnúť o žiadosti o rozdelenie

poľovného revíru R. pred schválením zmlúv o nájme poľovných pozemkov, avšak

rozhodnutie v tejto veci bolo v právomoci príslušných správnych orgánov.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie

s návrhom, aby odvolací súd podľa napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel

žalobe, alebo, aby napadnuté rozhodnutie zrušil podľa Žalobca

uviedol, že podľa jeho názoru „krajský súd vykonal dostatočné dokazovanie, ale vec

nesprávne právne posúdil, pretože nedostatočne zistil skutkový stav (?) a nesprávne aplikoval

o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Správny poriadok“)“. Krajský súd

nesprávne stanovil, že žalobca nebol legitimovaný podať žalobu, keďže sám nevlastní

500ha poľovných pozemkov. Táto téza je nesprávna, pretože výmera 500ha je minimálnou

výmerou pre poľovný revír v rámci správneho konania. Výmera potrebná pre revír môže byť

aj vo vlastníctve viacerých vlastníkov. Žalobca bol účastníkom správneho konania a ako taký

4

má právo aj sám podať predmetnú žalobu i keď sám nevlastní potrebnú výmeru. Ďalej

žalobca uviedol, že porušenie alebo rozpor so zákonom videl v tom, že správne orgány

nerešpektovali názory uvedené v rozhodnutí ústredného orgánu štátnej správy. V zmysle § 65

Správneho poriadku môže nadriadený správny orgán preskúmavať právoplatné rozhodnutia

nižších správnych orgánov, má právo zrušiť a zmeniť preskúmavané rozhodnutia.

Je len prirodzené, že takéto kroky sú záväzné aj pre podriadené orgány, čo analogicky

vyplýva z ustanovenia § 59 ods. 3 Správneho poriadku. Z vykonaného dokazovania vyplýva,

že správne orgány na úseku poľovníctva už roky vedú správne konania týkajúce

sa schvaľovania zmlúv o postúpení práva poľovníctva v prospech dvoch poľovníckych

organizácií v poľovnom revíri R.. V rámci týchto správnych konaní bol podaný aj návrh na

rozdelenie revíru medzi dve poľovnícke organizácie. Ústredný orgán štátnej správy –

Ministerstvo pôdohospodárstvo Slovenskej republiky, rozhodoval podľa § 65 Správneho

poriadku a dňa 10. augusta 2005 vydal rozhodnutie č. 886/2005-720/64. Ministerstvo

rozhodovalo o preskúmaní rozhodnutí lesných úradov o schválení zmlúv o postúpení

poľovného práva v prospech jednej poľovníckej organizácie. Ministerstvo zrušilo toto

rozhodnutie a zaujalo právne stanovisko, aby sa najprv rozhodovalo o rozdelení revíru.

Keďže takéto rozhodnutie vyžaduje nové dvojinštančné správne konanie, v ktorom lesné

úrady majú svoje kompetencie, ministerstvo nevyslovilo záväzný pokyn na rozdelenie revíru,

ale z obsahu ministerského rozhodnutia vyplynul názor ministerstva, že rozdelenie revíru

by vyriešilo problém. Na základe toho krajský lesný úrad zrušil predošlé rozhodnutie

obvodného lesného úradu. Obvodný lesný úrad v súlade s názorom žalobcu pochopil

ministerské rozhodnutie tak, že svojím novým rozhodnutím rozdelil revír. Po odvolaniach

zo strany účastníkov krajský lesný úrad napadnutým rozhodnutím zmenil rozhodnutie

obvodného lesného úradu a zrušil rozdelenie revíru. Práve v tomto postupe videl žalobca

porušenie zmyslu a ducha zákona o správnom konaní. Ústredný orgán štátnej správy svojím

rozhodnutím predostrel líniu riešenia a hoci prvostupňový správny orgán sa touto líniou riadil,

odvolací orgán presadil svoj názor. Po formálnej stránke samozrejme má krajský lesný úrad

kompetenciu podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmeniť napadnuté rozhodnutie, ale mal

by pritom rešpektovať názor nadriadeného orgánu, ako aj kompetencie prvostupňového

orgánu. Záverom žalobca uviedol, že rozhodnutie o rozdelení revíru bolo názorovo správne

a spravodlivé. Oba žiadajúce poľovnícke organizácie by rozdelením boli získali osobitné

revíry s dostatočnou výmerou, krajský lesný úrad vlastne presadzuje, aby celý revír dostala

jedna poľovnícka organizácia. Aj nespravodlivá a neobjektívna aplikácia zákona je v rozpore

5

so zákonom. Práve v tomto videl žalobca dôvod pre podanie žaloby. K tejto podstate žaloby

vlastne krajský súd nezaujal v rozsudku stanovisko, a preto je nepreskúmateľné aký názor

ho k tomu viedol. Krajský súd v poslednom odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku

iba vyslovil, že sa nestotožnil s názorom žalobcu ohľadne názoru ministerstva vo veci, ale

bližšie to nevysvetlil.

Žalobca dôvody odvolania doplnil podaním z 20. januára 2010, v rámci ktorého

uviedol, že rozsudok sa vôbec nezaoberal zákonným nárokom účastníkov konania na

stanovenie nového revíru rozdelením. V zmysle § 6 bývalého zák. č. 23/62 Zb. o poľovníctve,

vznikol nárok na určenie revíru pre poľovnícku organizáciu, ktorá predložila formou zmluvy

o postúpení poľovného práva, právo k výmere minimálne 500ha. Táto podmienka v správnom

konaní bola splnená a prekročená, a preto vzniklo právo na určenie revíru, nového aj formou

rozdelenia pôvodného. Tým, že žalovaný zamietol svojím rozhodnutím rozdelenie revíru,

porušil práva žiadateľa v tomto zmysle. Krajský súd na toto porušenie práva svojím

rozsudkom vôbec nereagoval, ale nesprávne stanovil, že samotný žalobca nemá 500ha

poľovnej plochy a tým súd spochybňuje jeho legitimáciu podať žalobu. Žalobca bol jedným

z účastníkov správneho konania, ktorí spolu spĺňali zákonnú podmienku pre stanovenie revíru

500 ha poľovnej plochy. Každý účastník správneho konania má právo podať žalobu podľa

Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu 1/ k časti

odvolania: „Krajský súd nesprávne stanovil, že žalobca nebol legitimovaný podať žalobu,

keďže sám nevlastní 500 ha poľovných pozemkov“ uviedol, že súd jednoznačne uviedol,

že žalobca nemohol byť ukrátený na svojich právach, pretože nebol jediným žiadateľom

o uznanie poľovného revíru s výmerou minimálne 500ha. Žalobca bol len jedným z viacerých

vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí dňa 3. mája 2004 podali na Obvodný lesný úrad

v Prievidzi žiadosť o uznanie poľovného revíru vlastníkov poľovných pozemkov. V žalobe

žalobca vôbec neuviedol, ako bol ukrátený na svojich právach napadnutým rozhodnutím.

Ďalej žalovaný zdôraznil, že žalobca ako vlastník poľovných pozemkov podpísal dňa

17. augusta 2004 zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. pre

nájomcu Poľovnícka spoločnosť vlastníkov poľovných pozemkov P.. Konanie v tejto veci

bolo rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Prievidzi č. zo dňa

24. septembra 2004 prerušené, ktorý stav trvá dodnes. Pokiaľ si v roku 2004 žalobca uplatnil

6

svoje právo poľovníctva a rozhodol sa prenajať výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri

R., absurdne v roku 2009 podáva žalobu o preskúmanie rozhodnutia, ktoré zachovalo

poľovný revír R. uznaný v roku 2001. K časti odvolania, ktoré obhajuje postup ministerstva

a prvostupňového orgánu žalovaný uviedol, že Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej

republiky v rozpore s § 65 Správneho poriadku zrušilo rozhodnutie odvolacieho orgánu a vec

vrátilo na nové odvolacie konanie – a to vo veci schvaľovania zmluvy o nájme výkonu práva

poľovníctva v poľovnom revíri R. pre nájomcu, Poľovnícke združenie R.. V tomto rozhodnutí

prejudikovalo ďalší postup v inom správnom konaní a v právnom názore nariadilo, aby

odvolací orgán zaviazal prvostupňový orgán pred schvaľovaním zmlúv najprv rozhodnúť

o rozdelení poľovného revíru R.. K takémuto postupu nemalo ministerstvo zmocnenie zo

zákona o poľovníctve, ktorý nedáva prioritu konaniu o tzv. rozdelení poľového revíru pred už

začatým a neukončeným konaním o schvaľovaní zmluvy o nájme výkonu poľovníctva. Tento

názor odvolací orgán uviedol aj v rozhodnutí č. 2008/00221 zo dňa 1. júla 2008, ktorým vrátil

vec: schvaľovanie zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva, na prvý stupeň na nové

prejednanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ods. ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach

žaloby a v rozsahu odvolania žalobcu / /, a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ustanovenia vety prvej s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 17. februára 2011 ( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Odvolací súd s poukazom na dôvody odvolania žalobcu v prvom rade považoval za

potrebné vysporiadať sa s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby.

7

Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že žalobca sa svojou žalobou domáhal postupu

súdu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti upravujúcej

„Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“ (§ 247 a nasl.

).

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa veta prvá žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá

o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho

orgánu ukrátená na svojich právach.

V posudzovanej veci je nespornou skutočnosťou, že žalobca bol účastníkom

správneho konania, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia, ktorého preskúmania

zákonnosti sa v predmetnom súdnom konaní domáhal, t.j. rozhodnutia žalovaného uvedeného

v záhlaví tohto rozsudku, ktorým ako odvolací orgán rozhodnutie Obvodného lesného úradu

v Prievidzi č. 2009/00001-000431 z 28. januára 2009 - ktorým boli zmenené hranice

poľovného revíru R. a uznaný poľovný revír P. – zmenil tak, že v bode A/ rozhodnutia

neuznal podľa o poľovníctve v znení neskorších predpisov,

poľovný revír P. a v bode B/ rozhodnutia podľa článku II. ods.3 , ktorým

bol zmenený a doplnený zákon o poľovníctve nezmenil uznaný poľovný revír R..

Vzhľadom na túto skutočnosť aktívna legitimácia žalobcu na podanie predmetnej

žaloby bola jednoznačne daná. Odvolací súd prisvedčil tiež argumentácii žalobcu, že

výmera 500 ha pre účely predmetného konania môže byť aj vo vlastníctve viacerých

vlastníkov a žalobca - ktorý bol účastníkom správneho konania v posudzovanej veci - mal

právo podať predmetnú žalobu, a to napriek tomu, že uvedenú výmeru sám nevlastní. Treba

však uviesť, že krajský súd – aj keď v rámci odôvodnenia tvrdil, že žalobu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia podal len žalobca, ktorý nie je vlastníkom súvislých poľovných

pozemkov vo výmere aspoň 500 ha, ktorá výmera je nevyhnutnou podmienkou na uznanie

poľovného revíru v zmysle § 6 ods.1 zákona o poľovníctve platného do 31. augusta 2009 -

8

sa žalobou meritórne zaoberal za účasti žalobcu ako účastníka konania. V tomto smere teda

nedošlo k ukráteniu žalobcu na jeho právach.

Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou, ktorá musí okrem všeobecných

náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré

napadá, vyjadrenie v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov,

v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný

návrh robí (, ), pričom s poukazom na citované ustanovenie

náležitosťou žaloby jej aj tvrdenie, že žalobca bol napadnutým rozhodnutím,

resp. postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach.

Podľa žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Konanie podľa druhej hlavy piatej časti je dôsledne ovládané dispozičnou

zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec

žalobcom v žalobe vymedzeným. Ide o zásadu iudex ne eat petita partium (sudca nech nejde

nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia , a súd musí túto zásadu

aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť

napadnutého rozhodnutia. Žalobca môže žalobu rozširovať len do konca lehoty zákonom

ustanovenej na podanie žaloby ( ). Po jej uplynutí ďalšie výhrady voči žalobe

nemôže vznášať (princíp koncentračnej zásady).

Ak žalobca v žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia neuvedie, akými

konkrétnymi nezákonnosťami rozhodnutie žalovaného správneho orgánu trpí, v čom bol

žalobca týmto rozhodnutím ukrátený na svojich právach (pričom všeobecné tvrdenie,

že rozhodnutím bol porušený zákon, resp. že rozhodnutie nemá oporu v zákone,

je nepostačujúce pre úspech v konaní), konajúci súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad

stranami tieto skutočnosti za žalobcu nevyhľadáva, keďže práve tieto skutočnosti podľa

majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti

rozhodnutia súdom, ktorým je súd podľa viazaný. Tak tomu bolo aj

v posudzovanej veci.

9

Z podkladov súdneho spisu tiež vyplýva, že žalobca až v odvolaní, resp.

v doplňujúcich dôvodoch odvolania uviedol, že krajský súd sa vôbec nezaoberal zákonným

nárokom účastníkov konania na stanovenie nového revíru rozdelením. Odvolací súd v tomto

smere konštatuje, že vzhľadom na to, že žalobca uvedenú skutočnosť v rámci žaloby vôbec

nenamietal, resp. neuviedol ako žalobný dôvod, nebolo možné v rámci odvolacieho konania

túto jeho námietku zohľadniť.

Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd svoje stanovisko k rozhodnutiu

Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 886/2005-720/64 z 10. augusta 2005

– ktorým rozhodovalo vo veci nájmu výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. pre

nájomcu Poľovnícke združenie R. so sídlom D. N. N. a ako ústredný orgán štátnej správy

vyslovilo názor, že pred schvaľovaním zmlúv o nájme poľovného revíru R. je potrebné

rozhodnúť o žiadosti vlastníkov poľovných pozemkov na rozdelenie poľovného revíru R. –

odôvodnil dostatočne, a preto na námietky žalobcu nebolo možné prihliadnuť.

Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom

krajského súdu, vrátane administratívneho spisu žalovaného zistil, že dôvody uvádzané

žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu v súlade s ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

a tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech,

ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 17. februára 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

10

Dagmar Bartalská