Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d96/362921.13f1fe.pdf
PDF · 137.21 KB
No categories available
5Obo/84/2009
Najvyšší súd 5 Obo 84/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Beaty
Miničovej a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Jany Hullovej, v právnej veci ţalobcu
1/ Ing. I. H. J., ţalobcu 2/ R. P. rod. H. T. a ţalobcu 3/ J. R. rod. H. M., právne zastúpených
JUDr. A. F., advokátom so sídlom D., proti ţalovanému JUDr. J. V., advokát, so sídlom M.,
správca konkurznej podstaty úpadcu K. s. r. o. v konkurze, F., IČO: X., o vylúčenie peňažnej
odplaty za speňažený majetok z konkurznej podstaty úpadcu, na odvolanie ţalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. júna 2009, č. k.
52Cbi/17/2008-174, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. júna 2009, č. k.
52Cbi/17/2008-174 p o t v r d z u j e.
Ţalobcom 1/ aţ 3/ súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 23. 06. 2009, č. k.
52Cbi/17/2008-174 rozhodol tak, ţe ţalovaný je povinný vylúčiť z konkurznej podstaty
úpadcu K. s. r. o. v konkurze, sídlo F., IČO: X.., peňaţnú odplatu v sume 6 124,28 Eur,
získanú a prijatú do podstaty z predaja veci - hospodárske budovy (prasačník), leţiacej
na pozemku PK X. a KN parcela č. X. v katastrálnom území V., ktorá bola zapísaná
v súpise konkurznej podstaty úpadcu K. s. r. o. v konkurze, podľa katastra nehnuteľností
v čase jej odpredaja správcom označenej ako dielňa bez súpisného čísla, na parcele č. X. v k.
ú. V.. Vo zvyšku súd konanie zastavil a ţalobcom 1/ aţ 3/ súd náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe ţalobcovia 1/
aţ 3/ sa ţalobou zo dňa 15. 08. 2008 domáhali voči ţalovanému vylúčenia peňaţnej odplaty
za speňaţený majetok z konkurznej podstaty ţalobcu vo výške 250 000,-- Sk,
po čiastočnom späťvzatí vo výške 184 500,-- Sk, t. j. 6 124,28 Eur. Ţalovaný, aj podľa
vyjadrenia ţalobcov, zaradil predmetnú nehnuteľnosť, ktorej peňaţnej odplaty sa ţalobcovia
domáhajú, do súpisu konkurznej podstaty oprávnene, nakoľko bola vedená na liste vlastníctva
úpadcu. Túto skutočnosť nespochybňujú ani ţalobcovia, ani správca konkurznej podstaty,
ktorý uviedol, ţe nemal vedomosť o tom, ţe by k predmetnej nehnuteľnosti patrilo vlastnícke
právo iných osôb ako úpadcu. Ţalobcovia uviedli, ţe sa o tom, ţe ich stavba - hospodárska
budova (prasačník) bola viackrát prevedená, dozvedeli iba v januári 2007, kedy im túto
skutočnosť oznámil P. O.. Zistili, ţe predmetnú nehnuteľnosť nadobudla spoločnosť A. I.
s. r. o., kúpou od MVDr. H. ktorá ju nadobudla od správcu konkurznej podstaty a táto stavba
je v celosti zapísaná ako vlastníctvo spoločnosti A. I. s. r. o., na LV č. X. pre k. ú. V.. Z
rozhodnutia P. Ú. v L. č. Vn X./93 zo dňa 01. 09. 1993 súd prvého stupňa zistil, ţe P. Ú. v L.
týmto rozhodnutím priznal oprávneným osobám, medzi ktorými sa nachádzali aj ţalobcovia,
vlastnícke právo jednak k pozemkom, stavbám, kde okrem iných bola v rozhodnutí uvedená
aj hospodárska budova (prasačník) vedená v pozemkovo-kniţnej vloţke č. X. PK X. parcela
č. X., a to v celosti s tým, ţe nehnuteľnosti na vloţke č. X. získa JUDr. J. V. D. v 3/6, R. P.
rod. H. v 1/6, Ing. I. H. v 1/6 a J. B. rod. H. v 1/6. Z Protokolu o odovzdaní
a prevzatí vecí a nehnuteľností vo veci reštitučných nárokov JUDr. J. V. D. a spol. mal súd
preukázané, ţe odovzdávajúci S., š. p., S. Š. M. L. odovzdal dňa 31. 08. 1994 na základe
Dohody o náhrade za budovy a stavby dotknuté reštitúciou uzavretej dňa 16. 06. 1994, ako aj
podľa rozhodnutia P. Ú. v L. Vn X./93 zo dňa 01. 09. 1993 k 01. 09. 1994 tieto veci a stavby:
okrem iných aj hospodársku budovu, dielne a sklad inventárne číslo X.. Z osvedčenia
o dedičstve je zrejmé, ţe ţalobcovia sa stali jediní závetní aj zákonní dedičia všetkého
majetku JUDr. J. V. D. a dedením nadobudli aj jeho spoluvlastnícky podiel 3/6-ín
z uvedenej stavby hospodárska budova (prasačník) a ţalobcovia sa stali ideálnymi
podielovými spoluvlastníkmi kaţdý po 1/3-ne celku. Z prílohy Zmluvy o predaji časti
podniku č. X./2002, a to konkrétne z výpisu z LV č. X. súd zistil, ţe predmetná nehnuteľnosť
na parc. č. X., nazvaná dielňa bola vedená ako vlastníctvo F. N. M. a následne zapísaná ako
vlastníctvo spoločnosti K., s. r. o., v celosti.
Po vykonaní dokazovania predloţenými dôkazmi mal súd prvého stupňa za to, ţe
nárok ţalobcov je dôvodný. Ţalobcovia hodnoverným spôsobom preukázali oprávnenosť
svojho nároku, teda tú skutočnosť, ţe predmetná nehnuteľnosť bola v ich vlastníctve, a to
na základe rozhodnutia P. Ú. v L. č. Vn X./93, následne im bola ku dňu 31. 08. 1994
protokolárne odovzdaná, bola zahrnutá aj do znaleckého posudku, ktorý dal vyhotoviť
pozemkový úrad a bola týmto znaleckým posudkom ohodnotená ako nehnuteľnosť patriaca
oprávneným osobám. Nejakým spôsobom, zrejme nedopatrením sa nedostala na LV ţalobcov,
ktorí sú jej vlastníkmi, následne bola zapísaná ako vlastníctvo úpadcu a správca konkurznej
podstaty po zistení, ţe má okrem iných aj túto nehnuteľnosť vo vlastníctve úpadcu na základe
opatrenia krajského súdu, túto predal a v súčasnej dobe je táto nehnuteľnosť vlastníctvom
spoločnosti A. I., s. r. o. Ţalobcovia počas konania preukázali, ţe im vlastníctvo tejto
nehnuteľnosti patrilo, je pravdou, ţe v čase spisovania konkurznej podstaty ju mal správca
konkurznej podstaty zahrnutú vo vlastníctve úpadcu. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
aj z predloţeného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 394/2002
a hoci bolo zrejmé, ţe takáto ţaloba je dôvodná, ţalobcovia sa t. č. uţ nemôţu domáhať
vylúčenia predmetnej nehnuteľnosti z konkurznej podstaty v zmysle ust. § 19 ZKV, nakoľko
uţ sa v konkurznej podstate takáto nehnuteľnosť nenachádza. Preto majú podľa názoru súdu
prvého stupňa právo na vylúčenie peňaţnej odplaty za speňaţený majetok. Vzhľadom
na takto zistený skutkový stav súd ţalobe vyhovel a určil, ţe ţalovaný je
povinný vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu K., s. r. o., peňaţnú odplatu vo výške
6 124,28 Eur. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle ust. § 150 O. s. p., a to
tak, ţe ţalobcom 1/ aţ 3/ náhradu trov konania nepriznal.
Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa v časti povinnosti vylúčiť z konkurznej
podstaty úpadcu peňaţnú odplatu vo výške 6 124,28 Eur podal odvolanie ţalovaný a ţiadal
napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe súd ţalobu ţalobcov v plnom rozsahu zamietne. Uviedol,
ţe ako správca konkurznej podstaty sa necíti byť pasívne legitimovaný v tomto súdnom spore,
pretoţe v podstate úpadca K., s. r. o. v konkurze, F., bol uţ 3. vlastník predmetných
nehnuteľností, ktoré boli prevádzané na základe konkrétnych zmlúv, pretoţe pôvodný vlastník
Š. M. previedol predtým nehnuteľnosti prostredníctvom F. N. M. na spoločnosť L. N., s. r. o.,
L. a následne tieto nehnuteľnosti boli dané do nájmu inej spoločnosti a potom odpredané
spoločnosti K. s. r. o. L. Na základe príslušných informácii zo S. K. v L. ţalovaný tieto
nehnuteľnosti zapísal do konkurznej podstaty, pričom navrhovatelia nevzniesli ţiadne
námietky proti takémuto zápisu s tým, ţe podľa schváleného plánu speňaţenia ţalovaný
predmetné nehnuteľnosti predával, a to prostredníctvom inzerátov v regionálnych denníkoch
s tým, ţe tieto nehnuteľnosti boli odpredané aţ v 3. kole záujemkyni MVDr. H. ktorá ich
následne podľa zistenia v súdnom konaní previedla na ďalší subjekt A.I., s. r. o., R.. Z týchto
dôvodov teda odvolateľ nepovaţuje rozhodnutie súdu za správne, pretoţe ako správca
konkurznej podstaty postupoval so starostlivosťou riadneho hospodára a výlučne
so schváleným plánom speňaţenia a nemal vedomosť o akýchkoľvek nárokoch navrhovateľov
na predmetné nehnuteľnosti.
Odvolateľ ďalej samotné rozhodnutie súdu prvého stupňa povaţuje z hľadiska
odôvodnenia za nejasné a nezrozumiteľné, pričom ak súd konštatuje na strane X., ţe nejakým
spôsobom, zrejme nedopatrením sa nedostala na list vlastníctva predmetná nehnuteľnosť
ţalobcov, tak táto skutočnosť je zrejme konštatovaním súdu, ktoré nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, ani v ţiadnom právnom predpise, pretoţe bolo povinnosťou navrhovateľov, ktorí
získali predmetné nehnuteľnosti v reštitúcii, sa snaţiť o to, aby došlo aj k ich zápisu
na príslušných listoch vlastníctva. Pokiaľ sa tak nestalo a predmetné nehnuteľnosti boli
súčasťou privatizačného projektu a následne odpredávané viacerým subjektom, kde v podstate
táto nehnuteľnosť v súčasnej dobe uţ päťkrát zmenila majiteľa, tak odvolateľ nechápe, ţe
v tomto smere môţe byť zaviazaný ako správca konkurznej podstaty vylúčiť peňaţnú odplatu
vo výške 6 124,28 Eur, získanú do podstaty z predaja veci.
Odvolateľ má za to, ţe navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80
písm. c/ O. s. p. na takejto určovacej ţalobe, a to z toho dôvodu, ţe v podstate nehnuteľnosť
bola prevádzaná legálnym spôsobom na základe skutočností, vyplývajúcich zo správy
katastra, kde podľa katastrálneho zákona je zrejmé, ţe vlastníkom nehnuteľností je ten
subjekt, ktorý je zapísaný ako vlastník na príslušnej správy katastra, pokiaľ sa nepreukáţe
v súdnom konaní inak. Vylúčením peňaţnej odplaty vo výške 6 124,28 Eur by došlo
k poškodeniu veriteľov úpadcu, ktorí si uplatnili nároky v konkurznom konaní a ktoré im boli
správcom konkurznej podstaty priznané. Z týchto dôvodov ţalovaný podáva odvolanie proti
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý okrem citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR
neodôvodnil ţiadnymi právnymi skutočnosťami, ktorými by bolo moţné polemizovať, prečo
tak rozhodol a prečo vyhovel takémuto ţalobnému návrhu.
Ţalobcovia 1/ aţ 3/ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, ţe
prvostupňový súd v tejto veci správne a aj v súlade so zákonom vyhodnotil prejudiciálnu
otázku tohto sporu, spočívajúcu v tom, kto bol do roku 2006 (kedy ju ţalovaný, ako SKP
úpadcu speňaţil) vlastníkom stavby hospodárska budova (prasačník), evidovanej pôvodne
v Účtovnej evidencii povinnej osoby (S. S., š.p.) do roku 1994 ako dielňa a sklad
s inventárnym číslom X.. Súd podľa ţalobcov správne ustálil, ţe spoluvlastníctvo k celej tejto
stavbe ţalobcovia nadobudli jednak právoplatným reštitučným rozhodnutím P. Ú. v L. číslo
Vn X./93 z 01. 09. 1993, ako aj dedením po ich právnom predchodcovi, JUDr. J. V. D. po
ktorom všetci traja ţalobcovia boli jeho dedičia, medzi sebou v rovnakých podieloch, lebo nik
iný po ňom tento majetok v M. nededil.
Ţalobcovia vo svojom vyjadrení zdôraznili, ţe bývalej povinnej osobe S., S. Š. M.,
štátny podnik, bolo taktieţ riadne doručené reštitučné rozhodnutie P. Ú. v L. číslo Vn X./93 z
01. 09. 1993. Sporná stavba bola ţalobcom, ako oprávneným osobám protokolárne a aj
v prírode fyzicky vydaná v roku 1994 zo strany povinnej osoby S. S. š. p. Predmetná stavba
preto uţ nemala ţiaden zákonný dôvod naďalej ostať ani v evidencii M. S. S., š. p. Tento
štátny podnik taktieţ mal podľa zákona povinnosť postarať sa aj o to, aby táto stavba uţ
medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve štátu, ku ktorým mal právo hospodárenia, nebola
evidovaná ani na liste vlastníctva S. S., š. p. na katastri (§ 14 písm. a/ zákona č. 266/1992 Zb.
o katastri nehnuteľností, resp. od 01. 01. 1996 § 20 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností). Podľa zákona táto stavba potom po r. 1993 z uvedených dôvodov
nemohla byť ani súčasťou či zloţkou toho majetku, ktorý v rámci privatizácie tohto štátneho
podniku zo zákona prešiel na F. N. M. S.. Následne túto stavbu v rámci zmluvy
o predaji podniku ani F. S. nemohol platne previesť do vlastníctva spoločnosti K., s.r.o., lebo
ju F. S. nevlastnil a nemal k nej ani ţiadne iné právo, ktoré by ho oprávňovalo touto stavbou,
ako nehnuteľnosťou, v rámci zmluvy o predaji podniku platne disponovať
a prevádzať jej vlastníctvo. Vo vzťahu k tejto stavbe, ako nehnuteľnosti, v súvislosti
s uzavretou zmluvou o predaji podniku medzi predávajúcim F. S. a kupujúcim K.
s. r. o., sa neuplatňuje ani ust. § 483 ods. 3 v spojení s § 446 Obchodného zákonníka, lebo
pouţitie ust. § 446 Obchodného zákonníka je v tomto prípade, pretoţe ide o nehnuteľnosť,
podľa ţalobcov pojmovo vylúčené. V časti, týkajúcej sa uvedenej spornej stavby je teda
Zmluva o predaji časti podniku č. X./2002 absolútne neplatná podľa ust. § 37 ods. 2
Občianskeho zákonníka, lebo ňou F. S. vo vzťahu k nej prevádzal na kupujúceho viac
vlastníckych práv, neţ v skutočnosti mal. Z uvedeného podľa ţalobcov vyplýva, ţe ani
spoločnosť K., s. r. o. sa podľa zákona nestala, ani nemohla stať vlastníkom tejto stavby
napriek tomu, ţe ju mala zapísanú aj na liste vlastníctva. Preto aj po vyhlásení konkurzu
na majetok úpadcu K., s. r. o., bola táto stavba ţalovaným, ako SKP úpadcu K., s. r. o.,
neoprávnene zaradená a zapísaná aj do súpisu konkurznej podstaty úpadcu (§ 6 zákona č.
328/199 1 Zb. o konkurze a vyrovnaní).
Ţalobcovia 1/ aţ 3/ ďalej uvádzajú, ţe počas súdneho sporu nikdy netvrdili, ţe
ţalovaný oprávnene zapísal uvedenú stavbu do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Takéto
tvrdenie prvostupňového súdu zrejme vychádza iba z nesprávnej interpretácie výpovede
právneho zástupcu ţalobcov na pojednávaní 02. 06. 2009, kde ale bola reč iba o tom, ţe ak
mal predmetnú stavbu úpadca na LV zapísanú, tak činnosť ţalovaného, ako správcu v čase jej
predaja nemoţno z odbornej stránky spochybniť, lebo postupoval podľa zákona a iba neskôr
sa zistilo, ţe takto predal nehnuteľnosť, ktorá v skutočnosti nepatrila úpadcovi. Napriek tomu,
ţe úpadca nebol vlastníkom predmetnej stavby a k jej speňaţeniu zo strany SKP úpadcu došlo
skôr, neţ mu ţalovaní oznámili, ţe oni sú jej vlastníkmi a nie úpadca, a teda ţe je
neoprávnene zaradená aj do súpisu podstaty, takéto jej nadobudnutie MVDr. H.
od SKP úpadcu K., s. r. o. v rámci jej speňaţenia v konkurze má podľa ţalobcov právne
účinky platného prevodu vlastníctva aj voči ţalobcom, ako pôvodným vlastníkom tejto stavby
(§ 27 ZKV, § 132 Občianskeho zákonníka). V takom prípade ţalobcom neostávalo iné, ako
domáhať sa od SKP úpadcu ţalobou vydania uţ iba toho výťaţku, ktorý za speňaţenie
uvedenej stavby do konkurznej podstaty prijal. Podľa ţalobcov tým je daná pasívna
legitimácia ţalovaného, ako SKP úpadcu K., s. r. o., v tomto súdnom spore, ktorá mu inak
v tejto veci vyplýva aj z ust. § 14 ods. 1 písm. c/ ZKV.
Ţaloba ţalobcov 1/ aţ 3/ o vydanie peňaţnej náhrady (surogátu) namiesto ich
pôvodného nároku na vylúčenie predmetnej stavby zo súpisu podstaty úpadcu je typickou
procesnou ţalobou. Takúto ţalobu majú právo ţalobcovia, ako vlastníci, takto v konkurze uţ
správcom speňaţenej veci, podať kedykoľvek počas trvania konkurzu, bez ohľadu na to, či
k jej podaniu uţ boli, alebo ešte neboli konkurzným súdom vyzvaní. Preto sa na rozdiel
od tvrdenia ţalovaného, uvedeného v jeho odvolaní, v tomto konaní podľa ţalobcov
nevyţaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p.
Ţalobcovia zdôrazňujú to, ţe aby súd mohol o takejto procesnej ţalobe ţalobcov konať, sa
vyţaduje, aby konkurz proti úpadcovi prebiehal, resp. trval, aby ţalobcovia uplatnili u SKP
úpadcu skutočnosť, ţe ich vec (nehnuteľnosť) bola ním neoprávnene zaradená (zapísaná)
do súpisu konkurznej podstaty úpadcu a aby lehota na podanie takejto ţaloby (ak bola súdom
určená podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV) neuplynula márne ešte pred jej podaním.
Ţalobcovia majú za to, ţe v danom prípade sú všetky tieto podmienky splnené. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti ţalobcovia ţiadajú, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok krajského súdu v tejto veci ako vecne správny potvrdil a zaviazal ţalovaného
na náhradu trov konania ţalobcov. Ţalobcovia vyjadrením k odvolaniu ţalovaného zároveň
oznámili, ţe nesúhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu v tejto veci bez nariadenia
pojednávania o odvolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p. a po preskúmaní napadnutého
rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, ţe odvolaniu
ţalovaného nie je moţné vyhovieť.
Z podaného odvolania vyplýva, ţe k porušeniu odvolateľovho základného práva
na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu
došlo tým, ţe napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. je
mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo pouţitie právnej
normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemoţno pouţiť. Vec sa chápe širšie neţ výrok
napadnutého rozhodnutia a patrí sem aj posúdenie predbeţných otázok, otázok ţalovateľnosti
nároku a dodrţiavania procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv
na správnosť rozhodnutia vo veci samej.
Predmetom sporu je ţalobcami 1/ aţ 3/ uplatnený nárok na vylúčenie peňaţnej odplaty
za speňaţený M. z konkurznej podstaty ţalobcu vo výške 250 000,-- Sk, po čiastočnom
späťvzatí vo výške 184 500,-- Sk, t. j. 6 124,28 Eur. Ţalobcovia svoj nárok odvodzujú od tej
skutočnosti, ţe správca konkurznej podstaty (ţalovaný) zapísal do súpisu konkurznej podstaty
úpadcu K., s. r. o. v konkurze, hospodársku budovu (prasačník), leţiacu na pozemku PK X.
a KN parcela č. X. v katastrálnom území V., za ktorú budovu ţalovaný získal a prijal
do podstaty z predaja veci peňaţnú odplatu v sume 6 124,28 Eur. Ţalobcovia v konaní
hodnoverným spôsobom preukázali oprávnenosť svojho nároku, teda tú skutočnosť, ţe
predmetná nehnuteľnosť bola v ich vlastníctve, a to na základe rozhodnutia P. Ú. v L. č. Vn
X./93. Pri tejto skutočnosti je potrebné zdôrazniť, ţe v čase zaradenia tejto nehnuteľnosti do
súpisu konkurznej podstaty úpadcu, ako aj v čase jej odpredaja, bola predmetná nehnuteľnosť
vedená na liste vlastníctva úpadcu.
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 55K/176/2004-90 zo dňa
08. 04. 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 05. 2005, bol vyhlásený konkurz
na obchodnú spoločnosť K., s. r. o., so sídlom F., IČO: X.. Za správcu konkurznej podstaty
bol ustanovený JUDr. J. V., advokát, M..
Podľa ust. § 18 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZKV“) súpis podstaty (ďalej len „súpis“) vykoná správca podľa
pokynov súdu s pouţitím zoznamu predloţeného úpadcom.
Podľa ust. § 19 ods. 1 ZKV ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa
do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou
o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Súd uloţí tomu, kto uplatňuje,
ţe sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal ţalobu proti správcovi
na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, ţe ţaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, ţe
vec je do súpisu zahrnutá oprávnene (ust. § 19 ods. 2 ZKV).
Zápis M. do súpisu konkurznej podstaty deklaruje navonok skutočnosť, ţe správca
konkurznej podstaty povaţuje takýto majetok za majetok podstaty a nakladá s ním ako
s majetkom podliehajúcim konkurzu. Súpis majetku podstaty predstavuje titul, ktorým
správca konkurznej podstaty dokladá, ţe je oprávnený so spísaným majetkom pri jeho
speňaţení nakladať. Za súčasť majetku konkurznej podstaty úpadcu sa povaţuje všetok
majetok, o ktorom správca konkurznej podstaty vykonal súpis, a ktorý z tohto súpisu nebol
vylúčený. V prípade, ţe nastane nevyvrátiteľná domnienka správnosti súpisu vecí, práv alebo
iných majetkových hodnôt do konkurznej podstaty, je správca konkurznej podstaty osobou
oprávnenou takýto majetok speňaţiť. Právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla
vlastníka) proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je
vylučovacia (excindačná) ţaloba podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV. Legitimácia k vylučovacej
ţalobe je daná tým, ţe vec bola správcom zaradená (zapísaná) do súpisu podstaty.
Vylučovacia ţaloba je svojou povahou ţalobou procesnou, prostredníctvom ktorej ţaloby sa
pre dobu trvania konkurzu konečným spôsobom vymedzuje príslušnosť určitého majetku
ku konkurznej podstate.
Z obsahu súdneho spisu vyplýva, ţe správca konkurznej podstaty (ţalovaný) zapísal
do súpisu konkurznej podstaty úpadcu K., s. r. o. v konkurze, hospodársku budovu
(prasačník), leţiacu na pozemku PK X. a KN parcela č. X. v katastrálnom území V., ktorú
následne aj speňaţil. Ţalobcovia 1/ aţ 3/ v konaní preukázali, ţe predmetná nehnuteľnosť bola
ich vlastníctvom, ktorú skutočnosť preukázali rozhodnutím P. Ú. v L. č. Vn X./93, pričom
údaj o vlastníckom práve úpadcu k tejto nehnuteľnosti, vyplývajúci z listu vlastníctva, bol
nesprávny. Ţalobcovia 1/ aţ 3/ však proti tomuto spísanému majetku nepodali vylučovaciu
ţalobu podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, ţe aţ do dňa
podania ţaloby zo dňa 15. 08. 2008, neboli ţalobcovia 1/ aţ 3/ konkurzným súdom vyzvaní
na podanie takejto ţaloby podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV, preto ani konkurzným súdom určená
lehota na jej podanie v prípade ţalobcov ani nemohla začať plynúť, z ktorej skutočnosti
vyplýva, ţe ak ani nezačala plynúť, tak ju ţalobcovia ani nemohli zmeškať.
V čase po speňaţení dotknutej nehnuteľnosti, ţalobcovia z titulu svojho vlastníckeho
práva uţ nemôţu vznášať ţiadne nároky proti osobe, ktorá následne tento majetok nadobudla
od správcu konkurznej podstaty v dôsledku jeho speňaţenia. Ţalobcom 1/ aţ 3/ v predmetnom
prípade neuplynula lehota na podanie vylučovacej ţaloby podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV, pričom
ţalobu na vylúčenie hospodárskej budovy (prasačník), leţiacej na pozemku PK X. a KN
parcela č. X. v katastrálnom území V., uţ ţalobcovia podať ani nemôţu, nakoľko tento
majetok. uţ netvorí konkurznú podstatu úpadcu, lebo bol speňaţený. V takomto prípade majú
ţalobcovia 1/ aţ 3/ oprávnenie uplatniť ţalobu o vylúčenie peňaţnej odplaty
za speňaţený majetok z konkurznej podstaty úpadcu podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV, ktorú ţalobu
ţalobcovia 1/ aţ 3/ dňa 15. 08. 2008 aj podali.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia odvolací súd dospel k záveru, ţe súd
prvého stupňa správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny
záver, keď napadnutým rozhodnutím uloţil ţalovanému povinnosť vylúčiť z konkurznej
podstaty úpadcu K., s. r. o. v konkurze, peňaţnú odplatu v sume 6 124,28 Eur, získanú
a prijatú do podstaty z predaja veci tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd preto napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
V odvolacom konaní nebol ţalovaný úspešný a právo na náhradu trov odvolacieho
konania vzniklo ţalobcom 1/ aţ 3/ (§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.).
Ţalobcovia 1/ aţ 3/ si vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uplatnili náhradu trov odvolacieho
konania. Odvolací súd ţalobcom 1/ aţ 3/ ich náhradu ţalovaným nepriznal s poukazom na ust.
§ 150 O. s. p. Dôvody osobitného zreteľa odvolací súd videl v tom, ţe ţalobcovia
opomenutím nemali svoje preukázané vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti riadne
evidované v katastri nehnuteľností, čo viedlo k tomu, ţe správca konkurznej podstaty riadne
si vykonávajúci povinnosti správcu, predmetnú nehnuteľnosť zapísal do súpisu konkurznej
podstaty bez toho, aby zápis ţalobcovia napadli vylučovacou ţalobou, a úspešne
v konkurznom konaní odpredal, ktorému postupu vzhľadom na okolnosti zistenia vlastníctva
nehnuteľnosti a časovej následnosti nemoţno vytknúť nesprávnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 17. februára 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová