Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/84/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Beaty

Miničovej a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Jany Hullovej, v právnej veci ţalobcu

1/ Ing. I. H. J., ţalobcu 2/ R. P. rod. H. T. a ţalobcu 3/ J. R. rod. H. M., právne zastúpených

JUDr. A. F., advokátom so sídlom D., proti ţalovanému JUDr. J. V., advokát, so sídlom M.,

správca konkurznej podstaty úpadcu K. s. r. o. v konkurze, F., IČO: X., o vylúčenie peňažnej

odplaty za speňažený majetok z konkurznej podstaty úpadcu, na odvolanie ţalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. júna 2009, č. k.

-174, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. júna 2009, č. k.

-174 p o t v r d z u j e.

Ţalobcom 1/ aţ 3/ súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 23. 06. 2009, č. k.

-174 rozhodol tak, ţe ţalovaný je povinný vylúčiť z konkurznej podstaty

úpadcu K. s. r. o. v konkurze, sídlo F., IČO: X.., peňaţnú odplatu v sume 6 124,28 Eur,

získanú a prijatú do podstaty z predaja veci - hospodárske budovy (prasačník), leţiacej

na pozemku PK X. a KN parcela č. X. v katastrálnom území V., ktorá bola zapísaná

2

v súpise konkurznej podstaty úpadcu K. s. r. o. v konkurze, podľa katastra nehnuteľností

v čase jej odpredaja správcom označenej ako dielňa bez súpisného čísla, na parcele č. X. v k.

ú. V.. Vo zvyšku súd konanie zastavil a ţalobcom 1/ aţ 3/ súd náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe ţalobcovia 1/

aţ 3/ sa ţalobou zo dňa 15. 08. 2008 domáhali voči ţalovanému vylúčenia peňaţnej odplaty

za speňaţený majetok z konkurznej podstaty ţalobcu vo výške 250 000,-- Sk,

po čiastočnom späťvzatí vo výške 184 500,-- Sk, t. j. 6 124,28 Eur. Ţalovaný, aj podľa

vyjadrenia ţalobcov, zaradil predmetnú nehnuteľnosť, ktorej peňaţnej odplaty sa ţalobcovia

domáhajú, do súpisu konkurznej podstaty oprávnene, nakoľko bola vedená na liste vlastníctva

úpadcu. Túto skutočnosť nespochybňujú ani ţalobcovia, ani správca konkurznej podstaty,

ktorý uviedol, ţe nemal vedomosť o tom, ţe by k predmetnej nehnuteľnosti patrilo vlastnícke

právo iných osôb ako úpadcu. Ţalobcovia uviedli, ţe sa o tom, ţe ich stavba - hospodárska

budova (prasačník) bola viackrát prevedená, dozvedeli iba v januári 2007, kedy im túto

skutočnosť oznámil P. O.. Zistili, ţe predmetnú nehnuteľnosť nadobudla spoločnosť A. I.

s. r. o., kúpou od MVDr. H. ktorá ju nadobudla od správcu konkurznej podstaty a táto stavba

je v celosti zapísaná ako vlastníctvo spoločnosti A. I. s. r. o., na LV č. X. pre k. ú. V.. Z

rozhodnutia P. Ú. v L. č. Vn X./93 zo dňa 01. 09. 1993 súd prvého stupňa zistil, ţe P. Ú. v L.

týmto rozhodnutím priznal oprávneným osobám, medzi ktorými sa nachádzali aj ţalobcovia,

vlastnícke právo jednak k pozemkom, stavbám, kde okrem iných bola v rozhodnutí uvedená

aj hospodárska budova (prasačník) vedená v pozemkovo-kniţnej vloţke č. X. PK X. parcela

č. X., a to v celosti s tým, ţe nehnuteľnosti na vloţke č. X. získa JUDr. J. V. D. v 3/6, R. P.

rod. H. v 1/6, Ing. I. H. v 1/6 a J. B. rod. H. v 1/6. Z Protokolu o odovzdaní

a prevzatí vecí a nehnuteľností vo veci reštitučných nárokov JUDr. J. V. D. a spol. mal súd

preukázané, ţe odovzdávajúci S., š. p., S. Š. M. L. odovzdal dňa 31. 08. 1994 na základe

Dohody o náhrade za budovy a stavby dotknuté reštitúciou uzavretej dňa 16. 06. 1994, ako aj

podľa rozhodnutia P. Ú. v L. Vn X./93 zo dňa 01. 09. 1993 k 01. 09. 1994 tieto veci a stavby:

okrem iných aj hospodársku budovu, dielne a sklad inventárne číslo X.. Z osvedčenia

o dedičstve je zrejmé, ţe ţalobcovia sa stali jediní závetní aj zákonní dedičia všetkého

majetku JUDr. J. V. D. a dedením nadobudli aj jeho spoluvlastnícky podiel 3/6-ín

z uvedenej stavby hospodárska budova (prasačník) a ţalobcovia sa stali ideálnymi

podielovými spoluvlastníkmi kaţdý po 1/3-ne celku. Z prílohy Zmluvy o predaji časti

3

podniku č. X./2002, a to konkrétne z výpisu z LV č. X. súd zistil, ţe predmetná nehnuteľnosť

na parc. č. X., nazvaná dielňa bola vedená ako vlastníctvo F. N. M. a následne zapísaná ako

vlastníctvo spoločnosti K., s. r. o., v celosti.

Po vykonaní dokazovania predloţenými dôkazmi mal súd prvého stupňa za to, ţe

nárok ţalobcov je dôvodný. Ţalobcovia hodnoverným spôsobom preukázali oprávnenosť

svojho nároku, teda tú skutočnosť, ţe predmetná nehnuteľnosť bola v ich vlastníctve, a to

na základe rozhodnutia P. Ú. v L. č. Vn X./93, následne im bola ku dňu 31. 08. 1994

protokolárne odovzdaná, bola zahrnutá aj do znaleckého posudku, ktorý dal vyhotoviť

pozemkový úrad a bola týmto znaleckým posudkom ohodnotená ako nehnuteľnosť patriaca

oprávneným osobám. Nejakým spôsobom, zrejme nedopatrením sa nedostala na LV ţalobcov,

ktorí sú jej vlastníkmi, následne bola zapísaná ako vlastníctvo úpadcu a správca konkurznej

podstaty po zistení, ţe má okrem iných aj túto nehnuteľnosť vo vlastníctve úpadcu na základe

opatrenia krajského súdu, túto predal a v súčasnej dobe je táto nehnuteľnosť vlastníctvom

spoločnosti A. I., s. r. o. Ţalobcovia počas konania preukázali, ţe im vlastníctvo tejto

nehnuteľnosti patrilo, je pravdou, ţe v čase spisovania konkurznej podstaty ju mal správca

konkurznej podstaty zahrnutú vo vlastníctve úpadcu. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal

aj z predloţeného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

a hoci bolo zrejmé, ţe takáto ţaloba je dôvodná, ţalobcovia sa t. č. uţ nemôţu domáhať

vylúčenia predmetnej nehnuteľnosti z konkurznej podstaty v zmysle ust. § 19 ZKV, nakoľko

uţ sa v konkurznej podstate takáto nehnuteľnosť nenachádza. Preto majú podľa názoru súdu

prvého stupňa právo na vylúčenie peňaţnej odplaty za speňaţený majetok. Vzhľadom

na takto zistený skutkový stav súd ţalobe vyhovel a určil, ţe ţalovaný je

povinný vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu K., s. r. o., peňaţnú odplatu vo výške

6 124,28 Eur. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle ust. , a to

tak, ţe ţalobcom 1/ aţ 3/ náhradu trov konania nepriznal.

Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa v časti povinnosti vylúčiť z konkurznej

podstaty úpadcu peňaţnú odplatu vo výške 6 124,28 Eur podal odvolanie ţalovaný a ţiadal

napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe súd ţalobu ţalobcov v plnom rozsahu zamietne. Uviedol,

ţe ako správca konkurznej podstaty sa necíti byť pasívne legitimovaný v tomto súdnom spore,

pretoţe v podstate úpadca K., s. r. o. v konkurze, F., bol uţ 3. vlastník predmetných

4

nehnuteľností, ktoré boli prevádzané na základe konkrétnych zmlúv, pretoţe pôvodný vlastník

Š. M. previedol predtým nehnuteľnosti prostredníctvom F. N. M. na spoločnosť L. N., s. r. o.,

L. a následne tieto nehnuteľnosti boli dané do nájmu inej spoločnosti a potom odpredané

spoločnosti K. s. r. o. L. Na základe príslušných informácii zo S. K. v L. ţalovaný tieto

nehnuteľnosti zapísal do konkurznej podstaty, pričom navrhovatelia nevzniesli ţiadne

námietky proti takémuto zápisu s tým, ţe podľa schváleného plánu speňaţenia ţalovaný

predmetné nehnuteľnosti predával, a to prostredníctvom inzerátov v regionálnych denníkoch

s tým, ţe tieto nehnuteľnosti boli odpredané aţ v 3. kole záujemkyni MVDr. H. ktorá ich

následne podľa zistenia v súdnom konaní previedla na ďalší subjekt A.I., s. r. o., R.. Z týchto

dôvodov teda odvolateľ nepovaţuje rozhodnutie súdu za správne, pretoţe ako správca

konkurznej podstaty postupoval so starostlivosťou riadneho hospodára a výlučne

so schváleným plánom speňaţenia a nemal vedomosť o akýchkoľvek nárokoch navrhovateľov

na predmetné nehnuteľnosti.

Odvolateľ ďalej samotné rozhodnutie súdu prvého stupňa povaţuje z hľadiska

odôvodnenia za nejasné a nezrozumiteľné, pričom ak súd konštatuje na strane X., ţe nejakým

spôsobom, zrejme nedopatrením sa nedostala na list vlastníctva predmetná nehnuteľnosť

ţalobcov, tak táto skutočnosť je zrejme konštatovaním súdu, ktoré nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní, ani v ţiadnom právnom predpise, pretoţe bolo povinnosťou navrhovateľov, ktorí

získali predmetné nehnuteľnosti v reštitúcii, sa snaţiť o to, aby došlo aj k ich zápisu

na príslušných listoch vlastníctva. Pokiaľ sa tak nestalo a predmetné nehnuteľnosti boli

súčasťou privatizačného projektu a následne odpredávané viacerým subjektom, kde v podstate

táto nehnuteľnosť v súčasnej dobe uţ päťkrát zmenila majiteľa, tak odvolateľ nechápe, ţe

v tomto smere môţe byť zaviazaný ako správca konkurznej podstaty vylúčiť peňaţnú odplatu

vo výške 6 124,28 Eur, získanú do podstaty z predaja veci.

Odvolateľ má za to, ţe navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80

písm. c/ na takejto určovacej ţalobe, a to z toho dôvodu, ţe v podstate nehnuteľnosť

bola prevádzaná legálnym spôsobom na základe skutočností, vyplývajúcich zo správy

katastra, kde podľa katastrálneho zákona je zrejmé, ţe vlastníkom nehnuteľností je ten

subjekt, ktorý je zapísaný ako vlastník na príslušnej správy katastra, pokiaľ sa nepreukáţe

v súdnom konaní inak. Vylúčením peňaţnej odplaty vo výške 6 124,28 Eur by došlo

5

k poškodeniu veriteľov úpadcu, ktorí si uplatnili nároky v konkurznom konaní a ktoré im boli

správcom konkurznej podstaty priznané. Z týchto dôvodov ţalovaný podáva odvolanie proti

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý okrem citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR

neodôvodnil ţiadnymi právnymi skutočnosťami, ktorými by bolo moţné polemizovať, prečo

tak rozhodol a prečo vyhovel takémuto ţalobnému návrhu.

Ţalobcovia 1/ aţ 3/ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, ţe

prvostupňový súd v tejto veci správne a aj v súlade so zákonom vyhodnotil prejudiciálnu

otázku tohto sporu, spočívajúcu v tom, kto bol do roku 2006 (kedy ju ţalovaný, ako SKP

úpadcu speňaţil) vlastníkom stavby hospodárska budova (prasačník), evidovanej pôvodne

v Účtovnej evidencii povinnej osoby (S. S., š.p.) do roku 1994 ako dielňa a sklad

s inventárnym číslom X.. Súd podľa ţalobcov správne ustálil, ţe spoluvlastníctvo k celej tejto

stavbe ţalobcovia nadobudli jednak právoplatným reštitučným rozhodnutím P. Ú. v L. číslo

Vn X./93 z 01. 09. 1993, ako aj dedením po ich právnom predchodcovi, JUDr. J. V. D. po

ktorom všetci traja ţalobcovia boli jeho dedičia, medzi sebou v rovnakých podieloch, lebo nik

iný po ňom tento majetok v M. nededil.

Ţalobcovia vo svojom vyjadrení zdôraznili, ţe bývalej povinnej osobe S., S. Š. M.,

štátny podnik, bolo taktieţ riadne doručené reštitučné rozhodnutie P. Ú. v L. číslo Vn X./93 z

01. 09. 1993. Sporná stavba bola ţalobcom, ako oprávneným osobám protokolárne a aj

v prírode fyzicky vydaná v roku 1994 zo strany povinnej osoby S. S. š. p. Predmetná stavba

preto uţ nemala ţiaden zákonný dôvod naďalej ostať ani v evidencii M. S. S., š. p. Tento

štátny podnik taktieţ mal podľa zákona povinnosť postarať sa aj o to, aby táto stavba uţ

medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve štátu, ku ktorým mal právo hospodárenia, nebola

evidovaná ani na liste vlastníctva S. S., š. p. na katastri (

o katastri nehnuteľností, resp. od 01. 01. 1996

o katastri nehnuteľností). Podľa zákona táto stavba potom po r. 1993 z uvedených dôvodov

nemohla byť ani súčasťou či zloţkou toho majetku, ktorý v rámci privatizácie tohto štátneho

podniku zo zákona prešiel na F. N. M. S.. Následne túto stavbu v rámci zmluvy

o predaji podniku ani F. S. nemohol platne previesť do vlastníctva spoločnosti K., s.r.o., lebo

ju F. S. nevlastnil a nemal k nej ani ţiadne iné právo, ktoré by ho oprávňovalo touto stavbou,

ako nehnuteľnosťou, v rámci zmluvy o predaji podniku platne disponovať

6

a prevádzať jej vlastníctvo. Vo vzťahu k tejto stavbe, ako nehnuteľnosti, v súvislosti

s uzavretou zmluvou o predaji podniku medzi predávajúcim F. S. a kupujúcim K.

s. r. o., sa neuplatňuje ani ust. v spojení s , lebo

pouţitie ust. je v tomto prípade, pretoţe ide o nehnuteľnosť,

podľa ţalobcov pojmovo vylúčené. V časti, týkajúcej sa uvedenej spornej stavby je teda

Zmluva o predaji časti podniku č. X./2002 absolútne neplatná podľa ust. § 37 ods. 2

, lebo ňou F. S. vo vzťahu k nej prevádzal na kupujúceho viac

vlastníckych práv, neţ v skutočnosti mal. Z uvedeného podľa ţalobcov vyplýva, ţe ani

spoločnosť K., s. r. o. sa podľa zákona nestala, ani nemohla stať vlastníkom tejto stavby

napriek tomu, ţe ju mala zapísanú aj na liste vlastníctva. Preto aj po vyhlásení konkurzu

na majetok úpadcu K., s. r. o., bola táto stavba ţalovaným, ako SKP úpadcu K., s. r. o.,

neoprávnene zaradená a zapísaná aj do súpisu konkurznej podstaty úpadcu (§ 6 zákona č.

328/199 1 Zb. o konkurze a vyrovnaní).

Ţalobcovia 1/ aţ 3/ ďalej uvádzajú, ţe počas súdneho sporu nikdy netvrdili, ţe

ţalovaný oprávnene zapísal uvedenú stavbu do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Takéto

tvrdenie prvostupňového súdu zrejme vychádza iba z nesprávnej interpretácie výpovede

právneho zástupcu ţalobcov na pojednávaní 02. 06. 2009, kde ale bola reč iba o tom, ţe ak

mal predmetnú stavbu úpadca na LV zapísanú, tak činnosť ţalovaného, ako správcu v čase jej

predaja nemoţno z odbornej stránky spochybniť, lebo postupoval podľa zákona a iba neskôr

sa zistilo, ţe takto predal nehnuteľnosť, ktorá v skutočnosti nepatrila úpadcovi. Napriek tomu,

ţe úpadca nebol vlastníkom predmetnej stavby a k jej speňaţeniu zo strany SKP úpadcu došlo

skôr, neţ mu ţalovaní oznámili, ţe oni sú jej vlastníkmi a nie úpadca, a teda ţe je

neoprávnene zaradená aj do súpisu podstaty, takéto jej nadobudnutie MVDr. H.

od SKP úpadcu K., s. r. o. v rámci jej speňaţenia v konkurze má podľa ţalobcov právne

účinky platného prevodu vlastníctva aj voči ţalobcom, ako pôvodným vlastníkom tejto stavby

( ZKV, ). V takom prípade ţalobcom neostávalo iné, ako

domáhať sa od SKP úpadcu ţalobou vydania uţ iba toho výťaţku, ktorý za speňaţenie

uvedenej stavby do konkurznej podstaty prijal. Podľa ţalobcov tým je daná pasívna

legitimácia ţalovaného, ako SKP úpadcu K., s. r. o., v tomto súdnom spore, ktorá mu inak

v tejto veci vyplýva aj z ust. § 14 ods. 1 písm. c/ ZKV.

Ţaloba ţalobcov 1/ aţ 3/ o vydanie peňaţnej náhrady (surogátu) namiesto ich

pôvodného nároku na vylúčenie predmetnej stavby zo súpisu podstaty úpadcu je typickou

procesnou ţalobou. Takúto ţalobu majú právo ţalobcovia, ako vlastníci, takto v konkurze uţ

správcom speňaţenej veci, podať kedykoľvek počas trvania konkurzu, bez ohľadu na to, či

k jej podaniu uţ boli, alebo ešte neboli konkurzným súdom vyzvaní. Preto sa na rozdiel

od tvrdenia ţalovaného, uvedeného v jeho odvolaní, v tomto konaní podľa ţalobcov

nevyţaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu podľa ust.

Ţalobcovia zdôrazňujú to, ţe aby súd mohol o takejto procesnej ţalobe ţalobcov konať, sa

vyţaduje, aby konkurz proti úpadcovi prebiehal, resp. trval, aby ţalobcovia uplatnili u SKP

úpadcu skutočnosť, ţe ich vec (nehnuteľnosť) bola ním neoprávnene zaradená (zapísaná)

do súpisu konkurznej podstaty úpadcu a aby lehota na podanie takejto ţaloby (ak bola súdom

určená podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV) neuplynula márne ešte pred jej podaním.

Ţalobcovia majú za to, ţe v danom prípade sú všetky tieto podmienky splnené. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti ţalobcovia ţiadajú, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok krajského súdu v tejto veci ako vecne správny potvrdil a zaviazal ţalovaného

na náhradu trov konania ţalobcov. Ţalobcovia vyjadrením k odvolaniu ţalovaného zároveň

oznámili, ţe nesúhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu v tejto veci bez nariadenia

pojednávania o odvolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa ust. a a po preskúmaní napadnutého

rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, ţe odvolaniu

ţalovaného nie je moţné vyhovieť.

Z podaného odvolania vyplýva, ţe k porušeniu odvolateľovho základného práva

na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu

došlo tým, ţe napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ust. je

mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo pouţitie právnej

normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemoţno pouţiť. Vec sa chápe širšie neţ výrok

napadnutého rozhodnutia a patrí sem aj posúdenie predbeţných otázok, otázok ţalovateľnosti

8

nároku a dodrţiavania procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv

na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

Predmetom sporu je ţalobcami 1/ aţ 3/ uplatnený nárok na vylúčenie peňaţnej odplaty

za speňaţený M. z konkurznej podstaty ţalobcu vo výške 250 000,-- Sk, po čiastočnom

späťvzatí vo výške 184 500,-- Sk, t. j. 6 124,28 Eur. Ţalobcovia svoj nárok odvodzujú od tej

skutočnosti, ţe správca konkurznej podstaty (ţalovaný) zapísal do súpisu konkurznej podstaty

úpadcu K., s. r. o. v konkurze, hospodársku budovu (prasačník), leţiacu na pozemku PK X.

a KN parcela č. X. v katastrálnom území V., za ktorú budovu ţalovaný získal a prijal

do podstaty z predaja veci peňaţnú odplatu v sume 6 124,28 Eur. Ţalobcovia v konaní

hodnoverným spôsobom preukázali oprávnenosť svojho nároku, teda tú skutočnosť, ţe

predmetná nehnuteľnosť bola v ich vlastníctve, a to na základe rozhodnutia P. Ú. v L. č. Vn

X./93. Pri tejto skutočnosti je potrebné zdôrazniť, ţe v čase zaradenia tejto nehnuteľnosti do

súpisu konkurznej podstaty úpadcu, ako aj v čase jej odpredaja, bola predmetná nehnuteľnosť

vedená na liste vlastníctva úpadcu.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -90 zo dňa

08. 04. 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 05. 2005, bol vyhlásený konkurz

na obchodnú spoločnosť K., s. r. o., so sídlom F., IČO: X.. Za správcu konkurznej podstaty

bol ustanovený JUDr. J. V., advokát, M..

Podľa ust. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ZKV“) súpis podstaty (ďalej len „súpis“) vykoná správca podľa

pokynov súdu s pouţitím zoznamu predloţeného úpadcom.

Podľa ust. § 19 ods. 1 ZKV ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa

do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou

o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Súd uloţí tomu, kto uplatňuje,

ţe sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal ţalobu proti správcovi

na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, ţe ţaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, ţe

vec je do súpisu zahrnutá oprávnene (ust. § 19 ods. 2 ZKV).

9

Zápis M. do súpisu konkurznej podstaty deklaruje navonok skutočnosť, ţe správca

konkurznej podstaty povaţuje takýto majetok za majetok podstaty a nakladá s ním ako

s majetkom podliehajúcim konkurzu. Súpis majetku podstaty predstavuje titul, ktorým

správca konkurznej podstaty dokladá, ţe je oprávnený so spísaným majetkom pri jeho

speňaţení nakladať. Za súčasť majetku konkurznej podstaty úpadcu sa povaţuje všetok

majetok, o ktorom správca konkurznej podstaty vykonal súpis, a ktorý z tohto súpisu nebol

vylúčený. V prípade, ţe nastane nevyvrátiteľná domnienka správnosti súpisu vecí, práv alebo

iných majetkových hodnôt do konkurznej podstaty, je správca konkurznej podstaty osobou

oprávnenou takýto majetok speňaţiť. Právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla

vlastníka) proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je

vylučovacia (excindačná) ţaloba podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV. Legitimácia k vylučovacej

ţalobe je daná tým, ţe vec bola správcom zaradená (zapísaná) do súpisu podstaty.

Vylučovacia ţaloba je svojou povahou ţalobou procesnou, prostredníctvom ktorej ţaloby sa

pre dobu trvania konkurzu konečným spôsobom vymedzuje príslušnosť určitého majetku

ku konkurznej podstate.

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, ţe správca konkurznej podstaty (ţalovaný) zapísal

do súpisu konkurznej podstaty úpadcu K., s. r. o. v konkurze, hospodársku budovu

(prasačník), leţiacu na pozemku PK X. a KN parcela č. X. v katastrálnom území V., ktorú

následne aj speňaţil. Ţalobcovia 1/ aţ 3/ v konaní preukázali, ţe predmetná nehnuteľnosť bola

ich vlastníctvom, ktorú skutočnosť preukázali rozhodnutím P. Ú. v L. č. Vn X./93, pričom

údaj o vlastníckom práve úpadcu k tejto nehnuteľnosti, vyplývajúci z listu vlastníctva, bol

nesprávny. Ţalobcovia 1/ aţ 3/ však proti tomuto spísanému majetku nepodali vylučovaciu

ţalobu podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, ţe aţ do dňa

podania ţaloby zo dňa 15. 08. 2008, neboli ţalobcovia 1/ aţ 3/ konkurzným súdom vyzvaní

na podanie takejto ţaloby podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV, preto ani konkurzným súdom určená

lehota na jej podanie v prípade ţalobcov ani nemohla začať plynúť, z ktorej skutočnosti

vyplýva, ţe ak ani nezačala plynúť, tak ju ţalobcovia ani nemohli zmeškať.

V čase po speňaţení dotknutej nehnuteľnosti, ţalobcovia z titulu svojho vlastníckeho

práva uţ nemôţu vznášať ţiadne nároky proti osobe, ktorá následne tento majetok nadobudla

od správcu konkurznej podstaty v dôsledku jeho speňaţenia. Ţalobcom 1/ aţ 3/ v predmetnom

10

prípade neuplynula lehota na podanie vylučovacej ţaloby podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV, pričom

ţalobu na vylúčenie hospodárskej budovy (prasačník), leţiacej na pozemku PK X. a KN

parcela č. X. v katastrálnom území V., uţ ţalobcovia podať ani nemôţu, nakoľko tento

majetok. uţ netvorí konkurznú podstatu úpadcu, lebo bol speňaţený. V takomto prípade majú

ţalobcovia 1/ aţ 3/ oprávnenie uplatniť ţalobu o vylúčenie peňaţnej odplaty

za speňaţený majetok z konkurznej podstaty úpadcu podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV, ktorú ţalobu

ţalobcovia 1/ aţ 3/ dňa 15. 08. 2008 aj podali.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia odvolací súd dospel k záveru, ţe súd

prvého stupňa správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny

záver, keď napadnutým rozhodnutím uloţil ţalovanému povinnosť vylúčiť z konkurznej

podstaty úpadcu K., s. r. o. v konkurze, peňaţnú odplatu v sume 6 124,28 Eur, získanú

a prijatú do podstaty z predaja veci tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd preto napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa ust. potvrdil.

V odvolacom konaní nebol ţalovaný úspešný a právo na náhradu trov odvolacieho

konania vzniklo ţalobcom 1/ aţ 3/ ( v spojení s ).

Ţalobcovia 1/ aţ 3/ si vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uplatnili náhradu trov odvolacieho

konania. Odvolací súd ţalobcom 1/ aţ 3/ ich náhradu ţalovaným nepriznal s poukazom na ust.

Dôvody osobitného zreteľa odvolací súd videl v tom, ţe ţalobcovia

opomenutím nemali svoje preukázané vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti riadne

evidované v katastri nehnuteľností, čo viedlo k tomu, ţe správca konkurznej podstaty riadne

si vykonávajúci povinnosti správcu, predmetnú nehnuteľnosť zapísal do súpisu konkurznej

podstaty bez toho, aby zápis ţalobcovia napadli vylučovacou ţalobou, a úspešne

v konkurznom konaní odpredal, ktorému postupu vzhľadom na okolnosti zistenia vlastníctva

nehnuteľnosti a časovej následnosti nemoţno vytknúť nesprávnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 17. februára 2011

11

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová