Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/334/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. M. K., bývajúceho

v L., proti ţalovanému P. P., a.s., so sídlom v B., IČO: X., o ochranu osobnosti a náhradu

nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. septembra 2007 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky

1. o d m i e t a dovolanie v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 13. septembra 2007 sp. zn. , ktorým potvrdil rozsudok

Okresného súdu Pezinok z 22. marca 2004 č.k. -220 vo výroku

zamietajúcom ţalobu vo zvyšku,

2. z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13. septembra 2007 sp. zn.

vo výroku,

a) ktorým zmenil výroky rozsudku Okresného súdu Pezinok z 22. marca 2004

č.k. -220 o povinnosti ţalovaného uverejniť ospravedlnenie

a zaplatiť ţalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 250 000 Sk tak, ţe

ţalobu zamieta,

b) o náhrade trov konania,

3. vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Pezinok rozsudkom z 22. marca 2004 č.k. -220 uloţil

ţalovanému povinnosť do 7 dní uverejniť na 3. strane denníka S. ospravedlnenie v znení:

V článku uverejnenom v denníku S. dňa 11. júla 2000 pod názvom PÔDU ZA STÁ

MILIÓNY ZÍSKALI NA DOBRÉ SLOVO za text: „Rodáci z D. vyuţili kurióznu moţnosť

nadobudnutia majetku, ktorú náš právny poriadok pozná, hoci sa málokedy vyuţíva.“, „Proti

notárskej zápisnici sa nedá odvolať a podstata zápisnice sa dá len ťaţko spochybniť.“,

„Potvrdenie a súhlas tohto zdruţenia má rovnakú právnu silu, akoby bol od Spolku v. z H., ale

notár M. K. uţ pracovitosť a poctivosť rodiny R. poznal a uznal splnenie podmienok na

vydrţanie nehnuteľnosti.“, „Celkovo si (podľa notára oprávnene) pripísali 1598 árov pôdy.“,

ďalej v článku uverejnenom v denníku S. dňa 14. júla 2000 pod názvom KTO CHCE PÔDU,

NECH SA HLÁSI U NOTÁRA za text: „Notár M. K. spisoval notárske zápisnice, na základe

ktorých v D. pri B. prešli do rúk jednotlivcov pozemky v hodnote stoviek miliónov korún.“,

„Šéf katastra v P. S. K. urobil to, čo mal zrejme urobiť notár M. K. – overil si to.“, ďalej

v článku uverejnenom v denníku S. dňa 18. júla 2000 pod názvom PREVODOM PÔDY V D.

SA BUDE ZAOBERAŤ SÚD, za text: „Podľa právneho experta, ktorý sa zaoberá

problematikou pôdy, by notár mal pri spisovaní zápisnice prihliadať aj na rozlohu pozemkov.

Ak ide o veľké a lukratívne plochy, mal by si vyţiadať dodatočné doklady, ktoré potvrdzujú

oprávnenosť vydrţania pôdy. Takéto konanie mu umoţňuje aj notársky zákon“, sa redakcia

denníka S. JUDr. M. K., notárovi so sídlom v B., ospravedlňuje. Zároveň uloţil ţalovanému

povinnosť zaplatiť ţalobcovi 250 000,- Sk titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ako aj

povinnosť zaplatiť mu 22 000,- Sk náhrady trov konania. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Výrok

o povinnosti ţalovaného uverejniť ospravedlnenie súd prvého stupňa odôvodnil tým, ţe

ţalovaný ako vydavateľ sa v článkoch uverejnených v univerzálnom celospoločenskom

denníku v dňoch 11., 14., 17. a 18. júla 2000 s titulkami PÔDU ZA STÁ MILIÓNY ZÍSKALI

NA DOBRÉ SLOVO, KTO CHCE PÔDU, NECH SA HLÁSI U NOTÁRA, NOVELA

O NOTÁROCH MÁ ZABRÁNIŤ PREVODOM PÔDY, PREVODOM PÔDY V D. SA

BUDE ZAOBERAŤ SÚD, dopustil vybočenia z rámca prípustnej kritiky, uverejnil úctu

zniţujúcu a škandalizujúcu kritiku osôb uvedených v týchto článkoch a pouţil výrazy, ktoré

mierou svojej expresivity sú v značnom nepomere k cieľu sledovanému kritikou – teda

informovaniu verejnosti o nedostatočnej právnej úprave inštitútu vydrţania nehnuteľností

realizovaného vyhlásením o splnení podmienok vydrţania pred notárom ako úradne

povolanou osobou a osvedčujúcou uskutočnenie vyhlásenia o vydrţaní. Vybočením z rámca

prípustnej kritiky zasiahol ţalovaný do osobnostných práv ţalobcu chránených § 11

a uverejnením predmetných článkov zníţil ţalovaný dôstojnosť a

váţenosť ţalobcu v spoločnosti, tak v očiach odbornej verejnosti (kolegov - notárov), ako aj v

očiach laickej verejnosti, ktorí sú potenciálnymi klientmi ţalobcu. Preto ţalobe o uverejnenie

ospravedlnenia vyhovel. Pokiaľ sa ţalobca domáhal okrem ospravedlnenia aj uloţenia

povinnosti ţalovanému uverejniť autorský článok ţalobcu zaoberajúci sa výkladom povahy

a povinností notára pri spisovaní notárskych zápisníc o vydrţaní spolu s fotografiou ţalobcu,

súd prvého stupňa ţalobu v tejto časti zamietol, majúc za to, ţe ospravedlnenie spolu

s autorským článkom a fotografiou ţalobcu by neplnilo funkciu primeranosti a účinnosti

ospravedlnenia. Podľa názoru súdu ale samotné ospravedlnenie nie je v danom prípade

postačujúce, lebo ţalovaný nielenţe zasiahol do ţalobcovej profesionálnej cti a dôstojnosti,

ale predmetnými článkami vyvolal aj dojem neserióznosti a nedôveryhodnosti ţalobcu ako

verejného notára. Ďalej prihliadol na to, ţe predmetné články boli uverejnené v denníku

s celoštátnou distribúciou, ţe k neoprávneným zásahom došlo opakovane vo viacerých

článkoch. Z uvedených dôvodov preto súd priznal ţalobcovi aj náhradu nemajetkovej ujmy

v sume 250 000 Sk a vo zvyšku v tejto časti ţalobu zamietol. O náhrade trov konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie oboch účastníkov rozsudkom z 13. septembra

2007 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti ospravedlnenia

a priznania náhrady nemajetkovej ujmy zmenil tak, ţe ţalobu zamieta. V časti, v ktorej súd

prvého stupňa ţalobu vo zvyšku zamietol, odvolací súd rozsudok potvrdil. Ţalobcovi uloţil

povinnosť zaplatiť ţalovanému 112 561 Sk náhrady trov konania. Na rozdiel od súdu prvého

stupňa nepovaţoval ţalobcom označené konanie ţalovaného za konanie objektívne spôsobilé

privodiť ujmu na právach ţalobcu chránených a nasl. .

Vychádzal z toho, ţe ţalovaný ako vydavateľ denníka S., má oprávnený záujem informovať

verejnosť o problematike právneho inštitútu vydrţania, a cieľom predmetných článkov bolo

poukázať na prax týkajúcu sa procesu nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

prostredníctvom právneho inštitútu vydrţania. Autori jednotlivých článkov kriticky a na

prípadoch z praxe poukázali na nedostatky právnej úpravy, ktorá neposkytovala dostatočné

garancie na zabránenie zneuţívania tohto spôsobu nadobúdania vlastníckeho práva. Meno

ţalobcu bolo v článkoch uvedené len v súvislosti s tým, ţe spisoval notárske zápisnice

osvedčujúce vyhlásenie účastníka o vydrţaní nehnuteľností v nich špecifikovaných; články sa

nedotýkali integrity ţalobcu. V článkoch všeobecne uvedené expresívne a

polemické hodnotenia výkonu notárskeho úradu nepovaţoval za také, ktoré by boli spôsobilé

spôsobiť ţalobcovi ujmu na cti a dôstojnosti, nakoľko meno a priezvisko ţalobcu (spolu

s menami a priezviskami osôb vyhlasujúcimi vydrţanie nehnuteľností) bolo uvádzané len

súvislosti s tým, ţe ţalobca ako notár spisoval zápisnice osvedčujúce vyhlásenie účastníka

o vydrţaní nehnuteľností. Údaje v týchto článkoch (za ktoré ţalobca ţiadal ospravedlnenie

a priznanie náhrady nemajetkovej ujmy) nie sú podľa odvolacieho súdu skutočnosťami

tvrdenými o osobe ţalobcu, ktoré by mali difamujúci a znevaţujúci charakter. Vzhľadom na

to, ţe ţalobcom tvrdený a preukázaný skutkový stav nie je objektívne spôsobilý vyvolať

ohrozenie alebo porušenie osobnostných práv ţalobcu v zmysle ,

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti (t.j. v časti ospravedlnenia

a priznania náhrady nemajetkovej ujmy) zmenil a ţalobu v tejto časti zamietol, a v časti

zamietajúcej ţalobu vo zvyšku rozsudok ako vecne správny potvrdil. Výrok o náhrade trov

konania odôvodnil

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, v ktorom namietal, ţe

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Trval na tom, ţe jednotlivé, v ţalobe uvedené články, boli

objektívne spôsobilé zasiahnuť do jeho chránených práv, nakoľko ţalovaný ich

prostredníctvom nekritizoval a negatívne nehodnotil iba nedostatočnú právnu úpravu inštitútu

vydrţania vo všeobecnej rovine, ale tým, ţe v tejto súvislosti uvádzal aj ţalobcove meno

a priezvisko, kritizoval aj osobu ţalobcu, ktorému neopodstatnene vytýkal porušenie takých

povinností, ktoré mu zákon vôbec neukladá a v konečnom dôsledku spochybňoval aj jeho

odbornú a morálnu spôsobilosť vykonávať povolanie notára. Podľa ţalobcu články

uverejnené ţalovaným v dôsledku neznalosti problematiky povinností notára pri spisovaní

zápisníc o vyhlásení vydrţania, zavádzajú verejnosť a navodzujú dojem o konaní ţalobcu ako

notára, ktoré bolo v rozpore so zákonom a morálkou. Na základe vyššie uvedeného navrhol,

aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) s právnickým vzdelaním

( ), preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa a dospel k záveru, ţe

dovolanie je čiastočne prípustné a dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom.

Dovolanie proti rozsudku je prípustné, pokiaľ je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238

ods. 1 ) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné aj

proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ak odvolací súd vo výroku rozsudku

vyslovil, ţe je dovolanie je prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3

).

V danom prípade je dovolaním napadnutý jednak výrok rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený výrok rozsudku súdu prvého stupňa zamietajúci ţalobu vo zvyšku,

jednak výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo vyhovujúcej časti ospravedlnenia a priznania náhrady nemajetkovej ujmy vo výške

250 000 Sk. Procesnú prípustnosť oboch častí dovolania je potrebné skúmať samostatne.

Keďţe dovolanie ţalobcu, smerujúce proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku

odvolacieho súdu nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému potvrdzujúcemu

rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti

nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súdu

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4,

nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani z

Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval,

preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané ( ). Z týchto

dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobcu v uvedenej časti nie je prípustné

a nakoľko neboli zistené ani vady konania uvedené v , preto dovolanie v tejto

časti bez ďalšieho odmietol ( v spojení s ).

Dovolanie ţalobcu je procesne prípustné ( ) len v časti, ktorá

smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu zmeňujúcemu výrok rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým uloţil ţalovanému uverejniť ospravedlnenie a zaplatiť mu 250 000 Sk náhrady

nemajetkovej ujmy (odvolací súd uvedený výrok zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol).

Pri skúmaní opodstatnenosti procesne prípustnej časti dovolania ţalobcu vychádzal dovolací

súd z tohto, ţe v zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil a slovne vymedzil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či rozsudok v napadnutej (procesne

prípustnej) časti nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v , dovolací súd sa zaoberal najprv otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ

prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Uvedené procesné vady v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od

vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej

dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

So zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k takejto

procesnej vade. Dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je takou (inou) vadou

postihnuté.

Vzhľadom k tomu, ţe odvolací súd vo veci rozhodol 13. septembra 2007, dovolací súd

postup odvolacieho súdu v odvolacom konaní posudzoval podľa ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku účinného v čase jeho rozhodovania (ďalej len „OSP“).

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami uvedenými v odsekoch 2 aţ 4.

Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Podľa súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené

podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav

veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb

a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania

dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby

odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je

opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny

rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd sám opakuje v potrebnom

rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od stavu

zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre jeho rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové závery a na ich podklade aj iné právne závery (ako

súd prvého stupňa), bez toho, aby vo veci opakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu;

potrebným rozsahom, v ktorom odvolací súd musí opakovať dokazovanie je rozsah potrebný

pre vydanie rozhodnutia vo veci samej.

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa,

mal dokazovanie v zmysle sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť

si tak rovnocenný a pred odvolacím súdom bezprostredne vykonaný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle . Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti

a ústnosti občianskeho súdneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojím odlišným

skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o zmene rozsudku súdu prvého stupňa dospel iba na

podklade prehodnotenia dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa.

Dovolací súd z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom

z 13. septembra 2007 (č.l. 260-261 spisu), na ktorom bolo rozhodnuté aj vo veci samej, zistil,

ţe odvolací súd na tomto pojednávaní ţiadne dokazovanie nevykonal. Nezopakoval ani

dôkazy vykonané súdom prvého stupňa, napriek tomu, ţe z nich vyvodil opačné závery ako

súd prvého stupňa. Jeho konštatovanie v odôvodnení rozsudku, ţe doplnil dokazovanie

výsluchom navrhovateľa (str. 5 rozsudku) je v rozpore s obsahom uvedenej zápisnice.

Z obsahu tejto zápisnice totiţ jednoznačne vyplýva, ţe dôkaz výsluchom ţalobcu ako

účastníka konania nebol na tomto pojednávaní vykonaný; išlo len o vyjadrenie ţalobcu

v zmysle a nie o dôkaz v zmysle Zároveň dovolací súd povaţuje za

potrebné uviesť, ţe podanie správy o doterajšom priebehu konania predsedom senátu alebo

povereným členom senátu podľa nie je opakovaním dokazovania v zmysle

a nasl. .

Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, ţe rozsudok nebolo moţné

v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov,

lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú, vzhľadom na zistenú

tzv. inú vadu konania ( ), pre toto posúdenie dostatočný podklad.

Nakoľko konanie odvolacieho súdu je postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), ktorá zakladá dôvod pre

zrušenie rozsudku, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu

v jeho zmeňujúcich výrokoch a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( )

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. februára 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková