Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
cef/361953.e0ed62.pdf
PDF · 125.9 KB
No categories available
3Cdo/334/2009
Najvyšší súd 3 Cdo 334/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. M. K., bývajúceho
v L., proti ţalovanému P. P., a.s., so sídlom v B., IČO: X., o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5 C 477/2000,
o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. septembra 2007 sp. zn.
3 Co 340/2005, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky
1. o d m i e t a dovolanie v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 13. septembra 2007 sp. zn. 3 Co 340/2005, ktorým potvrdil rozsudok
Okresného súdu Pezinok z 22. marca 2004 č.k. 5 C 477/2000-220 vo výroku
zamietajúcom ţalobu vo zvyšku,
2. z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13. septembra 2007 sp. zn.
3 Co 340/2005 vo výroku,
a) ktorým zmenil výroky rozsudku Okresného súdu Pezinok z 22. marca 2004
č.k. 5 C 477/2000-220 o povinnosti ţalovaného uverejniť ospravedlnenie
a zaplatiť ţalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 250 000 Sk tak, ţe
ţalobu zamieta,
b) o náhrade trov konania,
3. vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Pezinok rozsudkom z 22. marca 2004 č.k. 5 C 477/2000-220 uloţil
ţalovanému povinnosť do 7 dní uverejniť na 3. strane denníka S. ospravedlnenie v znení:
V článku uverejnenom v denníku S. dňa 11. júla 2000 pod názvom PÔDU ZA STÁ
MILIÓNY ZÍSKALI NA DOBRÉ SLOVO za text: „Rodáci z D. vyuţili kurióznu moţnosť
nadobudnutia majetku, ktorú náš právny poriadok pozná, hoci sa málokedy vyuţíva.“, „Proti
notárskej zápisnici sa nedá odvolať a podstata zápisnice sa dá len ťaţko spochybniť.“,
„Potvrdenie a súhlas tohto zdruţenia má rovnakú právnu silu, akoby bol od Spolku v. z H., ale
notár M. K. uţ pracovitosť a poctivosť rodiny R. poznal a uznal splnenie podmienok na
vydrţanie nehnuteľnosti.“, „Celkovo si (podľa notára oprávnene) pripísali 1598 árov pôdy.“,
ďalej v článku uverejnenom v denníku S. dňa 14. júla 2000 pod názvom KTO CHCE PÔDU,
NECH SA HLÁSI U NOTÁRA za text: „Notár M. K. spisoval notárske zápisnice, na základe
ktorých v D. pri B. prešli do rúk jednotlivcov pozemky v hodnote stoviek miliónov korún.“,
„Šéf katastra v P. S. K. urobil to, čo mal zrejme urobiť notár M. K. – overil si to.“, ďalej
v článku uverejnenom v denníku S. dňa 18. júla 2000 pod názvom PREVODOM PÔDY V D.
SA BUDE ZAOBERAŤ SÚD, za text: „Podľa právneho experta, ktorý sa zaoberá
problematikou pôdy, by notár mal pri spisovaní zápisnice prihliadať aj na rozlohu pozemkov.
Ak ide o veľké a lukratívne plochy, mal by si vyţiadať dodatočné doklady, ktoré potvrdzujú
oprávnenosť vydrţania pôdy. Takéto konanie mu umoţňuje aj notársky zákon“, sa redakcia
denníka S. JUDr. M. K., notárovi so sídlom v B., ospravedlňuje. Zároveň uloţil ţalovanému
povinnosť zaplatiť ţalobcovi 250 000,- Sk titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ako aj
povinnosť zaplatiť mu 22 000,- Sk náhrady trov konania. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Výrok
o povinnosti ţalovaného uverejniť ospravedlnenie súd prvého stupňa odôvodnil tým, ţe
ţalovaný ako vydavateľ sa v článkoch uverejnených v univerzálnom celospoločenskom
denníku v dňoch 11., 14., 17. a 18. júla 2000 s titulkami PÔDU ZA STÁ MILIÓNY ZÍSKALI
NA DOBRÉ SLOVO, KTO CHCE PÔDU, NECH SA HLÁSI U NOTÁRA, NOVELA
O NOTÁROCH MÁ ZABRÁNIŤ PREVODOM PÔDY, PREVODOM PÔDY V D. SA
BUDE ZAOBERAŤ SÚD, dopustil vybočenia z rámca prípustnej kritiky, uverejnil úctu
zniţujúcu a škandalizujúcu kritiku osôb uvedených v týchto článkoch a pouţil výrazy, ktoré
mierou svojej expresivity sú v značnom nepomere k cieľu sledovanému kritikou – teda
informovaniu verejnosti o nedostatočnej právnej úprave inštitútu vydrţania nehnuteľností
realizovaného vyhlásením o splnení podmienok vydrţania pred notárom ako úradne
povolanou osobou a osvedčujúcou uskutočnenie vyhlásenia o vydrţaní. Vybočením z rámca
prípustnej kritiky zasiahol ţalovaný do osobnostných práv ţalobcu chránených § 11
Občianskeho zákonníka a uverejnením predmetných článkov zníţil ţalovaný dôstojnosť a
váţenosť ţalobcu v spoločnosti, tak v očiach odbornej verejnosti (kolegov - notárov), ako aj v
očiach laickej verejnosti, ktorí sú potenciálnymi klientmi ţalobcu. Preto ţalobe o uverejnenie
ospravedlnenia vyhovel. Pokiaľ sa ţalobca domáhal okrem ospravedlnenia aj uloţenia
povinnosti ţalovanému uverejniť autorský článok ţalobcu zaoberajúci sa výkladom povahy
a povinností notára pri spisovaní notárskych zápisníc o vydrţaní spolu s fotografiou ţalobcu,
súd prvého stupňa ţalobu v tejto časti zamietol, majúc za to, ţe ospravedlnenie spolu
s autorským článkom a fotografiou ţalobcu by neplnilo funkciu primeranosti a účinnosti
ospravedlnenia. Podľa názoru súdu ale samotné ospravedlnenie nie je v danom prípade
postačujúce, lebo ţalovaný nielenţe zasiahol do ţalobcovej profesionálnej cti a dôstojnosti,
ale predmetnými článkami vyvolal aj dojem neserióznosti a nedôveryhodnosti ţalobcu ako
verejného notára. Ďalej prihliadol na to, ţe predmetné články boli uverejnené v denníku
s celoštátnou distribúciou, ţe k neoprávneným zásahom došlo opakovane vo viacerých
článkoch. Z uvedených dôvodov preto súd priznal ţalobcovi aj náhradu nemajetkovej ujmy
v sume 250 000 Sk a vo zvyšku v tejto časti ţalobu zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie oboch účastníkov rozsudkom z 13. septembra
2007 sp. zn. 3 Co 340/2005 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti ospravedlnenia
a priznania náhrady nemajetkovej ujmy zmenil tak, ţe ţalobu zamieta. V časti, v ktorej súd
prvého stupňa ţalobu vo zvyšku zamietol, odvolací súd rozsudok potvrdil. Ţalobcovi uloţil
povinnosť zaplatiť ţalovanému 112 561 Sk náhrady trov konania. Na rozdiel od súdu prvého
stupňa nepovaţoval ţalobcom označené konanie ţalovaného za konanie objektívne spôsobilé
privodiť ujmu na právach ţalobcu chránených § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Vychádzal z toho, ţe ţalovaný ako vydavateľ denníka S., má oprávnený záujem informovať
verejnosť o problematike právneho inštitútu vydrţania, a cieľom predmetných článkov bolo
poukázať na prax týkajúcu sa procesu nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
prostredníctvom právneho inštitútu vydrţania. Autori jednotlivých článkov kriticky a na
prípadoch z praxe poukázali na nedostatky právnej úpravy, ktorá neposkytovala dostatočné
garancie na zabránenie zneuţívania tohto spôsobu nadobúdania vlastníckeho práva. Meno
ţalobcu bolo v článkoch uvedené len v súvislosti s tým, ţe spisoval notárske zápisnice
osvedčujúce vyhlásenie účastníka o vydrţaní nehnuteľností v nich špecifikovaných; články sa
nedotýkali integrity ţalobcu. V článkoch všeobecne uvedené expresívne a
polemické hodnotenia výkonu notárskeho úradu nepovaţoval za také, ktoré by boli spôsobilé
spôsobiť ţalobcovi ujmu na cti a dôstojnosti, nakoľko meno a priezvisko ţalobcu (spolu
s menami a priezviskami osôb vyhlasujúcimi vydrţanie nehnuteľností) bolo uvádzané len
súvislosti s tým, ţe ţalobca ako notár spisoval zápisnice osvedčujúce vyhlásenie účastníka
o vydrţaní nehnuteľností. Údaje v týchto článkoch (za ktoré ţalobca ţiadal ospravedlnenie
a priznanie náhrady nemajetkovej ujmy) nie sú podľa odvolacieho súdu skutočnosťami
tvrdenými o osobe ţalobcu, ktoré by mali difamujúci a znevaţujúci charakter. Vzhľadom na
to, ţe ţalobcom tvrdený a preukázaný skutkový stav nie je objektívne spôsobilý vyvolať
ohrozenie alebo porušenie osobnostných práv ţalobcu v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka,
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti (t.j. v časti ospravedlnenia
a priznania náhrady nemajetkovej ujmy) zmenil a ţalobu v tejto časti zamietol, a v časti
zamietajúcej ţalobu vo zvyšku rozsudok ako vecne správny potvrdil. Výrok o náhrade trov
konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, v ktorom namietal, ţe
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Trval na tom, ţe jednotlivé, v ţalobe uvedené články, boli
objektívne spôsobilé zasiahnuť do jeho chránených práv, nakoľko ţalovaný ich
prostredníctvom nekritizoval a negatívne nehodnotil iba nedostatočnú právnu úpravu inštitútu
vydrţania vo všeobecnej rovine, ale tým, ţe v tejto súvislosti uvádzal aj ţalobcove meno
a priezvisko, kritizoval aj osobu ţalobcu, ktorému neopodstatnene vytýkal porušenie takých
povinností, ktoré mu zákon vôbec neukladá a v konečnom dôsledku spochybňoval aj jeho
odbornú a morálnu spôsobilosť vykonávať povolanie notára. Podľa ţalobcu články
uverejnené ţalovaným v dôsledku neznalosti problematiky povinností notára pri spisovaní
zápisníc o vyhlásení vydrţania, zavádzajú verejnosť a navodzujú dojem o konaní ţalobcu ako
notára, ktoré bolo v rozpore so zákonom a morálkou. Na základe vyššie uvedeného navrhol,
aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) s právnickým vzdelaním
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe
dovolanie je čiastočne prípustné a dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom.
Dovolanie proti rozsudku je prípustné, pokiaľ je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238
ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj
proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ak odvolací súd vo výroku rozsudku
vyslovil, ţe je dovolanie je prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3
O.s.p.).
V danom prípade je dovolaním napadnutý jednak výrok rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrdený výrok rozsudku súdu prvého stupňa zamietajúci ţalobu vo zvyšku,
jednak výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa
vo vyhovujúcej časti ospravedlnenia a priznania náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
250 000 Sk. Procesnú prípustnosť oboch častí dovolania je potrebné skúmať samostatne.
Keďţe dovolanie ţalobcu, smerujúce proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku
odvolacieho súdu nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému potvrdzujúcemu
rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti
nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súdu
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4,
nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani z § 238 ods. 3
O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval,
preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Z týchto
dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobcu v uvedenej časti nie je prípustné
a nakoľko neboli zistené ani vady konania uvedené v § 237 O.s.p., preto dovolanie v tejto
časti bez ďalšieho odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Dovolanie ţalobcu je procesne prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.) len v časti, ktorá
smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu zmeňujúcemu výrok rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým uloţil ţalovanému uverejniť ospravedlnenie a zaplatiť mu 250 000 Sk náhrady
nemajetkovej ujmy (odvolací súd uvedený výrok zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol).
Pri skúmaní opodstatnenosti procesne prípustnej časti dovolania ţalobcu vychádzal dovolací
súd z tohto, ţe v zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil a slovne vymedzil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či rozsudok v napadnutej (procesne
prípustnej) časti nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených
v § 237 O.s.p., dovolací súd sa zaoberal najprv otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ
prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Uvedené procesné vady v dovolacom konaní nevyšli najavo.
Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd
prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od
vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej
dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
So zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k takejto
procesnej vade. Dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je takou (inou) vadou
postihnuté.
Vzhľadom k tomu, ţe odvolací súd vo veci rozhodol 13. septembra 2007, dovolací súd
postup odvolacieho súdu v odvolacom konaní posudzoval podľa ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase jeho rozhodovania (ďalej len „OSP“).
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 OSP).
Podľa § 213 ods. 1 OSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami uvedenými v odsekoch 2 aţ 4.
Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám
(§ 213 ods. 2 OSP).
Podľa § 122 ods. 1 OSP súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené
podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Podľa § 125 OSP za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav
veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb
a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania
dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby
odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je
opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny
rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd sám opakuje v potrebnom
rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od stavu
zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre jeho rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové závery a na ich podklade aj iné právne závery (ako
súd prvého stupňa), bez toho, aby vo veci opakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu;
potrebným rozsahom, v ktorom odvolací súd musí opakovať dokazovanie je rozsah potrebný
pre vydanie rozhodnutia vo veci samej.
Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa,
mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 2 OSP sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť
si tak rovnocenný a pred odvolacím súdom bezprostredne vykonaný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 OSP. Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti
a ústnosti občianskeho súdneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojím odlišným
skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o zmene rozsudku súdu prvého stupňa dospel iba na
podklade prehodnotenia dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa.
Dovolací súd z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom
z 13. septembra 2007 (č.l. 260-261 spisu), na ktorom bolo rozhodnuté aj vo veci samej, zistil,
ţe odvolací súd na tomto pojednávaní ţiadne dokazovanie nevykonal. Nezopakoval ani
dôkazy vykonané súdom prvého stupňa, napriek tomu, ţe z nich vyvodil opačné závery ako
súd prvého stupňa. Jeho konštatovanie v odôvodnení rozsudku, ţe doplnil dokazovanie
výsluchom navrhovateľa (str. 5 rozsudku) je v rozpore s obsahom uvedenej zápisnice.
Z obsahu tejto zápisnice totiţ jednoznačne vyplýva, ţe dôkaz výsluchom ţalobcu ako
účastníka konania nebol na tomto pojednávaní vykonaný; išlo len o vyjadrenie ţalobcu
v zmysle § 215 OSP a nie o dôkaz v zmysle § 131 O.s.p. Zároveň dovolací súd povaţuje za
potrebné uviesť, ţe podanie správy o doterajšom priebehu konania predsedom senátu alebo
povereným členom senátu podľa § 215 OSP nie je opakovaním dokazovania v zmysle § 122
a nasl. OSP.
Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, ţe rozsudok nebolo moţné
v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov,
lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú, vzhľadom na zistenú
tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pre toto posúdenie dostatočný podklad.
Nakoľko konanie odvolacieho súdu je postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá zakladá dôvod pre
zrušenie rozsudku, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu
v jeho zmeňujúcich výrokoch a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b
O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. februára 2011
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková