Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
0e5/364923.bdf0cf.pdf
PDF · 127.94 KB
No categories available
2Obo/68/2010
Najvyšší súd 2 Obo 68/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci úpadcu R. D. N., so sídlom v N.,
IČO: X., o schválenie konečnej správy o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovaní
odmeny a výdavkov správcu, na odvolanie konkurzného veriteľa S. K., a. s., C., IČO:
X. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10. mája 2010, č. k. 6K/149/02-294,
takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10. mája 2010, č. k. 6 K /149/02-294
p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 10. 05. 2010, č. k. 6K/149/02-294 schválil
konečnú správu s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správkyne zo dňa 09. 10. 2009
so zmenami tak, že príjmy konkurznej podstaty predstavujú sumu 328 351,44 Eur, odmena
správkyne predstavuje sumu 43 162,05 Eur, pohľadávky proti podstate predstavujú sumu
284 678,93 Eur a na rozdelenie veriteľom zostáva suma 510,46 Eur.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
01. 10. 2002, č. k. 6K/149/02-7 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka R. D. N., so sídlom
v N. a za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. D. G., Š.. Správkyňa
konkurznej podstaty dňa 14. 10. 2009 predložila súdu konečnú správu o speňažení majetku
patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správkyne
zo dňa 09. 10. 2009, ktorá bola od 21. 12. 2009 do 07. 01. 2010 vyvesená na úradnej tabuli
Krajského súdu v Košiciach s tým, že úpadca a veritelia boli upovedomení o možnosti podať
proti nej námietky v lehote do 15 dní.
Proti konečnej správe podal v zákonnej lehote námietky konkurzný veriteľ S. K., a. s.,
B.. Namietal v nich výšku odmeny správkyne konkurznej podstaty a neprimerane vysoké
výdavky konkurzného konania. Poukázal na to, že výsledkom činnosti správkyne konkurznej
podstaty je spotrebovanie celého výťažku zo speňaženia a prevádzkovania majetku úpadcu,
pričom on ako oddelený veriteľ nebol ani len čiastočne uspokojený z výťažku z predaja
nehnuteľností, na ktoré mal zriadené záložné právo. Ďalej namietal nesprávnosť údajov
uvedených v položke príjmov v konečnej správe a nesprávne vyčíslený súčet pohľadávok
proti podstate. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd predloženú konečnú správu neschválil.
Správkyňa konkurznej podstaty podala k námietkam dňa 08. 02. 2010 vyjadrenie,
ktoré následne doplnila podaním doručeným súdu dňa 06. 05. 2010.
Krajský súd v Košiciach ako súd konkurzný prejednal konečnú správu podľa ust. § 29
ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZKV“) a dospel k záveru, že námietky veriteľa S. K., a. s.‚ B., sú čiastočne
opodstatnené. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 10. 05. 2010, na ktorom bola schválená
konečná správa, zástupca veriteľa S. K., a. s., B. uviedol, že po doplnení konečnej správy
správkyňou konkurznej podstaty netrvá na námietkach ohľadne nákladov uvedených
v konečnej správe, avšak naďalej zotrval na námietke, týkajúcej sa výšky odmeny správkyne
konkurznej podstaty tak, ako ju uviedol v námietkach.
Súd prvého stupňa mal z obsahu konkurzného spisu preukázané, že výška príjmov
konkurznej podstaty predstavuje sumu 328 351,44 Eur a odmena správkyne konkurznej
podstaty predstavuje sumu 43 162,05 Eur. Správkyňa konkurznej podstaty si vyčíslila odmenu
za výkon svojej činnosti počas konkurzného konania v sume 43 656,-- Eur podľa vyhlášky č.
493/91 Zb., pričom za základ pre výpočet svojej odmeny určila sumu 285 502,93 Eur.
V zmysle námietok veriteľa súd prepočítal odmenu správkyne konkurznej podstaty a dospel
k záveru, že správkyňa nesprávne vypočítala odmenu, hoci vychádzala z toho istého základu
ako veriteľ, t. j. zo sumy 285 502,93 Eur, a to z dôvodu, že zo strany správkyne došlo
k sčítacej chybe. Súd sa preto stotožnil s námietkou veriteľa S. K., a. s., B. a odmenu
správkyne konkurznej podstaty určil vo výške 43 162,05 Eur.
V odôvodnení rozhodnutia súd ďalej konštatoval, že správkyňa konkurznej podstaty
v konečnej správe, v časti pohľadávky proti podstate, špecifikovala náklady na správu
a udržiavanie konkurznej podstaty podľa ust. § 31 ods. 6 ZKV. Zástupca veriteľa S. K., a. s.,
B., na pojednávaní dňa 10. 05. 2010 uviedol, že po vyjadrení sa správkyne k námietkam
a vysvetlení spotrebovaného výťažku uznáva správkyňou vyplatené pohľadávky proti
podstate. Správkyňa konkurznej podstaty vo vyjadrení k námietkam veriteľa zdôvodnila aj
nezrovnalosti, týkajúce sa speňaženia tovaru v sume 705,11 Eur, vysporiadala sa aj
s pohľadávkami proti podstate a stotožnila sa s námietkami veriteľa, že súčet pohľadávok bol
vyšší o sumu 21,28 Eur s tým, že toto nesprávne vyčíslenie pohľadávok vzniklo z dôvodu
sčítacej chyby. Po prepočte odmeny správkyne konkurznej podstaty, uvedenej v konečnej
správe, následne došlo k navýšeniu sumy určenej na rozdelenie pre veriteľov vo výške 510,46
Eur.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa na pojednávaní dňa
10. 05. 2010 podľa ust. § 29 ods. 4 ZKV schválil konečnú správu s vyčíslením odmeny
a výdavkov správkyne so zmenami tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.
Proti uzneseniu, v časti výdavkov konkurzu - pohľadávok proti podstate, sa odvolal
konkurzný veriteľ S. K., a. s., B.. Uviedol, že proti konečnej správe podal námietky z dôvodu
nesprávne určenej odmeny správkyne, výdavkov konkurzu, ako aj istých nezrovnalostí
konečnej správy. Súd prvého stupňa uznal námietky za čiastočne opodstatnené, keď v zmysle
námietok určil odmenu správkyne konkurznej podstaty a upravil súčet pohľadávok proti
podstate a ďalej určil, že na rozdelenie veriteľom po odstránení nezrovnalostí zostáva suma
510,46 Eur.
Čo sa týka námietok ohľadne spotrebovania celého výťažku zo speňaženia majetku
úpadcu odvolateľ uviedol, že súd prvého stupňa do zápisnice zo dňa 10. 05. 2010 opačne
zaprotokoloval vyjadrenie právneho zástupcu S. K., a. s., keď uviedol, že zástupca veriteľa
netrvá na námietkach v tejto časti (výdavky) a námietku nezrovnalostí konečnej správy
ponecháva na zváženie súdu, pričom vyjadrenie právneho zástupcu bolo presne opačné, čo je
logické a vyplýva aj z vyjadrenia správkyne zo dňa 08. 02. 2010, keďže táto uznala
opodstatnenosť námietky ohľadne sčítacej chyby pri pohľadávkach proti podstate a vysvetlila
aj príjmy v sumách 914,16 Eur a 2 058,-- Eur. Z uvedeného preto logicky vyplýva, že právny
zástupca S. K., a. s., ďalej netrval na námietke ohľadne nezrovnalostí konečnej správy (nebolo
preto potrebné ponechávať niečo na posúdenie súdu), keďže správkyňa námietky v tejto časti
akceptovala. Práve naopak, právny zástupca napriek vyjadreniu správkyne k výdavkom
konkurzu ponechal na zváženie súdu posúdenie námietok v tejto časti a následné rozhodnutie
o nich, keďže S. K., a. s., je toho názoru, že ako oddelený veriteľ v predmetnom konkurze
bola podstatne ukrátená na uspokojení práve v dôsledku spotrebovania celého výťažku
zo založeného majetku úpadcu. Napriek tomu, že konkurz bol vyhlásený za existencie plnej
prevádzky úpadcu, ktorý vykonával poľnohospodársku činnosť s existujúcim živým aj
mŕtvym inventárom, má za to, že náklady konkurzného konania sa javia ako neprimerane
vysoké a nehospodárne vynaložené, keďže živý inventár bol odpredaný v priebehu troch
mesiacov od vyhlásenia konkurzu a nehnuteľný majetok počas jedného roka od jeho
vyhlásenia. Výsledkom činnosti správkyne je spotrebovanie celého výťažku zo speňaženia
a prevádzkovania majetku úpadcu, vrátane finančných prostriedkov ku dňu vyhlásenia
konkurzu a z tohto pohľadu bol konkurz pre veriteľov zbytočný, vrátane oddeleného veriteľa
S. K., a. s., ktorá nie je ani čiastočne uspokojená z výťažku nehnuteľností, na ktoré mala
zriadené záložné právo. Z uvedeného vyplýva, že správkyňa nepostupovala
v súlade s ust. § 2 ods. 2 ZKV, podľa ktorého cieľom konkurzu je dosiahnuť pomerné
uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku. Pre objektívne zhodnotenie vzniknutých
nákladov na prevádzkovanie družstva by správkyňa mala všetky náklady podrobnejšie
štrukturalizovať z časového a druhového hľadiska.
Podľa názoru odvolateľa z dôvodu chybnej protokolácie v zápisnici o schválení
konečnej správy sa súd vôbec nevysporiadal s jeho námietkami, podanými proti konečnej
správe ohľadne výdavkov konkurzu. Navrhol preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
K odvolaniu konkurzného veriteľa sa vyjadrila správkyňa konkurznej podstaty úpadcu.
Uviedla, že predmetom pojednávania na súde bolo prejednanie konečnej správy vzhľadom
na námietky konkurzného veriteľa, uvedené v písomnom podaní zo dňa 30. 12. 2009
a stanovisku správkyne k nim, ktorá v ňom v celom rozsahu zotrvala na opodstatnenosti
vyčíslených nákladov. Na pojednávaní boli prejednané všetky body námietok, ktoré podal
veriteľ proti konečnej správe. Námietky boli prejednané jednotlivo, pričom náklady
a spotrebovaný výťažok boli konkretizované a špecifikované v zmysle jednotlivých
nákladových položiek chronologicky s poukazom na predložené doklady, písomnosti,
opatrenia a protokoly. Podané vysvetlenie s odôvodnením príčiny vzniku nákladov
a spotrebovaného výťažku, ako aj predložené doklady, dosvedčujúce jednotlivé náklady
a dôvod ich vzniku právny zástupca na pojednávaní nespochynil, nenamietal, uznal ich
bez pripomienok a k jednotlivým položkám nežiadal o ich bližšiu špecifikáciu, resp.
považoval ich za dostačujúce. Konkurzný spis obsahoval jednotlivé zmluvy, dohody,
opatrenia a doklady, preukazujúce dôvody vzniku jednotlivých nákladov a ich vyplatenie,
pričom tieto boli v konkurznom spise na pojednávaní dňa 10. 05. 2010 plne k dispozícii
a veriteľovi nič nebránilo, aby v prípade nesúhlasu s tým-ktorým nákladom ho namietal alebo
neuznal, resp. ten-ktorý doklad spochybnil, k čomu však nedošlo.
Ďalej uviedla, že z predložených dokladov a písomností bolo jednoznačne preukázané,
že všetky náklady boli nevyhnutné a súviseli s prevádzkou, pričom počas celej doby
prevádzky sa konalo hospodárne a veľmi zodpovedne. Trvala preto na opodstatnenosti
vzniknutých nákladov. K námietke veriteľa v odvolaní, že náklady sa javia ako neprimerane
vysoké a nehospodárne vynaložené vzhľadom k tej skutočnosti, že živý inventár bol
odpredaný v priebehu troch mesiacov od vyhlásenia konkurzu a nehnuteľný majetok počas
jedného roka od jeho vyhlásenia uviedla, že dokladmi nachádzajúcimi sa v konkurznom spise,
s ktorými bol veriteľ oboznámený, bolo nespochybniteľne preukázané, že náklady boli
vynaložené počas obdobia, keď ešte nebol odpredaný živý inventár, hnuteľný a nehnuteľný
majetok, pričom nimi bolo nespochybniteľne preukázané, že išlo výlučne o náklady, ktoré
boli nevyhnutné a súviseli s existenciou živého inventára a jeho následným odpredajom.
Všetky náklady boli a sú jednotlivo, položkovite a podrobne štrukturalizované aj z časového
a druhového hľadiska tak, ako to žiadal veriteľ. Keďže však údajne neprimerane vysoké
výdavky nie sú veriteľom bližšie konkretizované, nevie sa k nim vyjadriť. S poukazom
na uvedené navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O. s. p.)
prejednal vec v medziach dôvodov odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu konkurzného
veriteľa nie je možné vyhovieť.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu
R. D. N., so sídlom v N., schválil konečnú správu s vyúčtovaním odmeny a výdavkov
správkyne konkurznej podstaty.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa
10. 05. 2010, v časti týkajúcej sa námietky, resp. výhrady konkurzného veriteľa S. K., a. s.,
k výdavkom konkurzu, s ktorou (podľa odvolateľa) sa súd prvého stupňa nevysporiadal
s poukazom na chybnú protokoláciu v zápisnici o pojednávaní zo dňa 10. 05. 2010.
Z obsahu konkurzného spisu vyplýva, že správkyňa konkurznej podstaty predložila
súdu dňa 14. 10. 2009 konečnú správu o speňažení majetku patriaceho do konkurznej
podstaty úpadcu s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správkyne zo dňa 09. 10. 2009.
Na pojednávaní, konanom dňa 10. 05. 2010, sa súd prvého stupňa zaoberal prejednaním
námietok konkurzného veriteľa S. K., a. s., ktoré veriteľ podal proti konečnej správe
a na ktorom následne aj za prítomnosti zástupcu tohto veriteľa súd schválil konečnú správu
so zmenami, vyplývajúcimi z napadnutého uznesenia.
Zo zápisnice o pojednávaní dňa 10. 05. 2010 vyplýva, že zástupca veriteľa S. K., a. s.,
B., po doplnení správkyňou netrval na námietkach ohľadne spotrebovaných nákladov, pričom
naďalej zotrval na námietke, týkajúcej sa určenia odmeny správkyne konkurznej podstaty.
Na základe uvedeného súd prvého stupňa prepočítal odmenu správkyne konkurznej podstaty
v súlade s námietkami veriteľa a po odstránení sčítacej chyby výšku odmeny upravil-znížil
zo sumy 43 656,-- Eur na sumu 43 162,05 Eur. S touto námietkou veriteľa sa súd prvého
stupňa zaoberal a dostatočne aj vysporiadal.
V odvolaní ďalej odvolateľ namietal, že súd prvého stupňa v zápisnici zo dňa
10. 05. 2010 opačne zaprotokoloval vyjadrenie jeho zástupcu, keď uviedol, že zástupca
veriteľa netrvá na námietkach v časti výdavkov konkurzného konania, avšak zotrváva
na svojich námietkach ohľadom odmeny správkyne konkurznej podstaty. Odvolací súd
k tomuto uvádza, že v prípade, ak sa účastník po obdržaní zápisnice z pojednávania
domnieval, že pri vyhotovení zápisnice došlo k chybám v texte zápisnice v tom smere, že
obsah zaznamenanej výpovede účastníka nezodpovedal obsahu jeho výpovede
na pojednávaní, tak účastník konania mal právo požiadať súd, ktorý ju vyhotovil, o opravu
dotknutej časti zápisnice. Súd prvého stupňa v zápisnici zo dňa 10. 05. 2010 nevykonal žiadnu
opravu v jej obsahu, pričom zo spisu ani nevyplýva, že by veriteľ S. K., a. s., o takúto opravu
súd prvého stupňa požiadal. Pokiaľ by veriteľ o opravu zápisnice súd prvého stupňa bol
požiadal, ten by sa jeho žiadosťou zaoberal a zaujal k nej svoj postoj, či už v pozitívnom
alebo negatívnom zmysle. Údajne chybnú protokoláciu v zápisnici o pojednávaní súdu prvého
stupňa veriteľ namietal až v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa. Tento dôvod
odvolateľa však nemožno považovať za postup súdu, ktorým by odvolateľovi bola odňatá
možnosť konať pred súdom a nemožno ho považovať ani za taký dôvod, ktorý by mal dopad
na napadnutú výrokovú časť uznesenia súdu prvého stupňa o schválení konečnej správy
s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správkyne konkurznej podstaty. V odvolaní odvolateľ
nekonkretizoval, ktoré náklady, resp. výdavky vzniknuté počas konkurzného konania
považoval za neprimerane vysoké a nehospodárne vynaložené. Súčasťou konkurzného spisu
sú zmluvy, opatrenia konkurzného súdu, ako aj doklady preukazujúce dôvod vzniku
jednotlivých nákladov a výšku ich vyplatenia. Tieto písomnosti, ako aj jednotlivé opatrenia
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice - okolie, protokoly a záznamy boli
zástupcovi odvolateľa k dispozícii na pojednávaní súdu dňa 10. 05. 2010. Uvedené
písomnosti a doklady ani v jednom prípade neboli zo strany zástupcu odvolateľa-veriteľa
spochybnené, resp. namietané. Nepochybne tak, ako je povinnosťou správkyne konkurznej
podstaty postupovať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou, je tiež povinnosťou
konkurzného súdu preveriť účtované výdavky. Keďže z odvolania konkurzného veriteľa nie je
zrejmé, ktoré konkrétne náklady, resp. výdavky považuje za neprimerane vysoké
a nehospodárne vynaložené a z akých konkrétnych dôvodov, odvolací súd tento všeobecne
formulovaný, nekonkrétny a tiež nepodložený dôvod odvolania nepovažoval za právne
relevantný odvolací dôvod, z ktorého by bolo možné vyvodiť pochybenie súdu prvého stupňa
pri vydaní uznesenia, ktorým súd schválil konečnú správu s vyúčtovaním odmeny a výdavkov
správkyne so zmenami tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.
Z ust. § 2 ods.2 ZKV (na ktorý poukazoval odvolateľ) vyplýva, že cieľom konkurzu
(alebo vyrovnania) je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku. Je síce
pravdou, že v konkurznom konaní všeobecne platí zásada pomerného uspokojenia veriteľov,
vyjadrená v zákone (§ 2 ods.2 ZKV), avšak táto zásada neplatí bez výhrad v každom
jednotlivom prípade. Pomerné uspokojenie platí len v rámci jednotlivých tried, pokiaľ
všetkých veriteľov nie je možné uspokojiť, a to či už u pohľadávok, ktoré je možné uspokojiť
počas konkurzného konania alebo u pohľadávok, ktoré je možné uspokojiť na základe
rozvrhového uznesenia. Teda, v konkurznom konaní môže nastať situácia, že sú uspokojení
všetci veritelia v plnom rozsahu, resp. len niektorí z nich pomerne, resp. niektorí nie sú
uspokojení vôbec. Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa,
že v posudzovanom prípade bol konkurz pre veriteľov zbytočný, keďže účelom zákona
o konkurze a vyrovnaní podľa ust. § 1 ods. 1 ZKV je usporiadanie majetkových pomerov
dlžníka, ktorý je v úpadku.
S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 17. februára 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová