Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/39/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a sudkýň JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej, v právnej veci žalobcu: J. S. – S., živnostníka, s miestom podnikania V., IČO X. právne zastúpeného Mgr. J. G., advokátom v D. , proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky , so sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica č.13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/713 -17270/2010/990526-r zo dňa 11.2.2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. -35 zo dňa 14. júla 2010 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č.k. -35 zo dňa 14. júla 2010 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalo bu

žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.I/226/713- 17270/2010/990526-r zo dňa 11.2.2010, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č.511/01992 Zb. v znení neskorších predpiso v potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Považská Bystrica č. /Maj zo dňa 12.11.2009, ktorým bol podľa bod l v znení neskorších predpisov vyrubený žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 13.249,28 Eur, s odôvodnením, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal opodstatnenosť uplatnenia výdavkov za stavebné práce a správca dane správne posúdil, že v prípade sporných výdavkov ich vynaloženie na daňové

2

účely nebolo preukázané , aj keď tieto žalobca účtoval . Výdavky preto nie sú podľa zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami a boli uplatnené v rozpore s /

Krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že správca

dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, v priebehu ktorej vypočul žalobcu viackrát, vyzval ho na predloženie dokladov, vypočul bývalého konateľa A., s.r.o. J.B. i súčasného konateľa M. a dožiadaním zisťoval skutočnoti o T., s.r.o., ktorý mal vykonať subdodávateľské práce pre A., s.r.o. Žalobca tvrdil, že mal obchodný vzťah s A., s.r.o. v roku 2007, ktorú zastupoval konateľ J. B. Práce vykonali zamestnanci dodávateľa a doklady podpisoval a preberal peniaze konateľ J.B. Konateľ J.B. však tvrdil, že stavebné práce vykonal dodávateľsky cez T., s.r.o. S., ale podpísal doklady a prevzal od žalobcu peniaze a keďže firmu predal, účtovníctvo už nemá. Nový konateľ A., s.r.o. (zmenu názvu od 8.11.2007, predtým I., s.r.o.) M.Č. uviedol, že doklady nemá a účtovníctvu nerozumie a spoločnosť na uvedenej adrese ani nesídli. Dodávateľ T., s.r.o. nekomunikuje s úradmi, poštu nepreberá, nezamestnáva žiadnych zamestnancov a konateľa sa nepodarilo zabezpečiť na výsluch ani pomocou polície. Je trestne stíhaný za vystavovanie fiktívnych faktúr po celej Slovenskej republike. Pre tieto rozpory a zistenie skutočnosti bol žalobca vyzvaný na preukázanie daňových výdavkov, keďže predložil len faktúry, pokladničné doklady a zmluvu z 1.5.2007. Iné doklady nepredložil a nevyjadril sa ani k protokolu o daňovej kontrole. Hodnovernosť predložených dokladov žalobcom spochybňuje skutočnosť, že ako dodávateľ je uvedená A., s.r.o., hoci v čase uzavretia zmluvy spoločnosť mala obchodné meno I., s.r.o. a podobne aj na viacerých faktúrach , keďže k zmene obchodného mena došlo až 8.11.2007.A j táto skutočnosť vzbudzuje pochybnosti o čase vyhotovenia uvedených dokladov, naviac, ak ich podpísal J.B. a konateľom sa stal až 18 .5.2007 (v čase podpísania zmluvy nebol vôbec oprávnený za spoločnosť konať ), pričom jeho podpis na všetkýc h dokladoch je evidentne iný, než v zápisnici o výpovedi pred správcom dane dňa 20.3.2009.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zastúpení advokátom včas

odvolanie. Namietal, že krajský súd vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a jeho skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a rovnako tiež právne závery prvostupňového súdu sú bez opory v právnych predpisoch. V ykonanie všetkých stavebných práv potvrdil aj samotný bývalý konateľ spoločnosti A., s.r.o. J.B. Preto nie je dostatočne zrejmé, na základe ktorých skutočností dospel krajský súd k záveru, že zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo. K zdaniteľnému plneniu zo strany spoločnosti A., s.r.o., skutočne došlo, pričom vzhľadom na charakter zdaniteľného plnenia, teda vykonanie príslušných stavebných prác predložil daňovému úradu aj žalovanému všetky dostupné podklady a oznámil mu známe skutočnosti. Uviedol, že skutkové pochybnosti na strane jeho dodávateľa ako aj dodávateľov, na ktoré nemal a nemá žiaden dosah, boli vykladané na jeho ťarchu. Je nesprávne prenášať na daňový subjekt zodpovednosť za to, že tretia osoba – dodávateľ resp. jeho dodávatelia si neplnili povinnosti voči da ňovému úradu. Na základe týchto skutočností nie je možné považovať vykonanie prá c za nerealizované.

3

Žalovaný vo vyjadrení zo d ňa 23.9.2010 k žalobe navrhoval, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že žalobca v odvolaní tvrdí tiež isté námietky, ktoré už boli predmetom súdneho pojednávania na Krajskom súde v Trenčíne. Žalovaný v odvolaní odkazoval na svoje stanovisko poda né k žalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu ( ods. l O.s.p, postupom podľa , veta prvá ) a následne potom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým potvrdil napadnutý rozs udok Krajského súdu v Trenčíne podľa veta druhá v spojení s ods. l, ako vecne správny.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd zistil, že v odvolacom konaní bola spornou zásadná právna

otázka, a to, či žalobcovi ako daňovému subjektu možno uznať ako daňové náklady výdavky na úhradu faktúr dodávateľovi, u ktorého existujú pochybnosti , či tento dodávateľ skutočne vykonal zaplatené stavebné práce a odovzdal ich žalobcovi ako daňovému subjektu. V danom prípade je zrejmé, že správca dane nespochybňuje skuto čnosť reálneho vykonania uhradených stavebných prác, ale spochybňuje skutočnosť, že boli vykonané dodávateľom práve tým dodávateľom, ktorému boli faktúr y uhradené. Správca dane túto daňovú situáciu kvalifikoval podľa ods. l a ods. l ako nedaňové výdavky, pretože výdavky neboli preukázateľn e vynaložené na dosiahnutie zabezpečeni a a udržania príjmov, aj keď o týchto žalobca riadne účtoval. Žalobca ako daňový subjekt súčasne tvrdil, že nemôže ovplyvniť stav účtovnej evidencie u svojich dodávateľov, ani túto evidenciu kontrolovať, a preto by tieto skutočnosti nemali byť zohľadňované v rámci jeho dôkazného bremena v daňovom konaní.

Podľa v znení účinnom ku dňu

31.12.2007 na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovan ý v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaní v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon nestanovuje inak.

Podľa v znení neskorších predpisov

daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zda niteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval a daňovými výdavkami nie sú a ni tie výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Najvyšší súd ustálil, že v tomto prípade je kľúčovou otázkou preukázanie

súvislosti daňových výdavkov so zdaniteľným príjmom daňového subjektu.

Najvyšší súd konštatuje, že výdavky v danom prípade predstavovali

úhrady za vykonané stavebné práce . Tieto úhrady sa vykonávali hotovostným spôsobom, pričom v administratívnom spise sa nac hádzajú výdavkové pokladničné doklady od žalobcu a príjmové pokladničné doklady od spoločnosti A., s.r.o. Z hľadiska účtovného t eda výdavky sú preukázané. To, čo v danom prípade nie je preukázané, je vecná súvislosť deklarovaných výdavkov so zdaniteľným príjmom žalobcu . Zdaniteľný príjem žalobcu súvisel s prijatými stavebnými prácami. Ak nebolo preukázané, že stavebné práce boli zaplatené tomu subjektu, ktorý ich reálne vykonal, neexistuje vecná súvislosť medzi prijatými stavebnými prácami a vykonanou odplatou za ne. Žalobca teda výdavok zaplatil niekomu, koho plnenie neprijal na uskutočňovanie vlastných zdaniteľných plnení. Dôkazové bremeno na preukázanie vecnej súvislosti má daňový su bjekt.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. l

v spojení s ods. l a ods. l veta prvá tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 18. januára 2011

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková