Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/97/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD.,

v právnej veci navrhovateľa: S. alias U., nar. X., štátny príslušník Pakistanu, t. č. miesto

pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov M., zastúpený Mgr. J., AK S., proti

odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda,

Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície

Ministerstva vnútra, Ádorská 34, Dunajská Streda, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

odporcu č. p. UHCP-BA-DS-AV-21/2010 zo dňa 15. júna 2010, na odvolanie navrhovateľa

proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -56 zo dňa 21. septembra 2010,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č. k. -56 zo dňa 21. septembra 2010 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave rozsudkom uvedeným vo výroku, potvrdil rozhodnutie

č. p. UHCP-BA-DS-AV-21/2010 zo dňa 15. júna 2010, ktorým odporca podľa § 62 ods. 1

písm. a/ o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len zákon o pobyte cudzincov) zaistil dňom 15.6.2010 o 9.45 hod. navrhovateľa na čas

nevyhnutne potrebný, najviac do 14.12.2010 (podľa § 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov)

a podľa § 62 ods. 4 zákona navrhovateľa umiestnil v Útvare policajného zaistenia

pre cudzincov M..

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu odvolacích dôvodov.

K námietke, že v súvislosti s konaním vo veci administratívneho vyhostenia správny orgán

nesprávne rozhodol o neexistencii prekážok administratívneho vyhostenia, krajský súd

uviedol, že predmetom súdneho prieskumu je iba rozhodnutie o zaistení. V rámci tohto

prieskumu iba preveril, či preukázateľne existuje vykonateľné rozhodnutie vytvárajúce

nevyhnutný právny podklad pre zaistenie a v tomto prípade nebola spochybnená existencia

predbežne vykonateľného rozhodnutia o zaistení. Poverená zástupkyňa neuviedla žiadne iné

konkrétne dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie o zaistení za účelom administratívneho

vyhostenia za nezákonné. Krajský súd takisto nezistil dôvody, pre ktoré by bolo v rozpore

so zákonom obmedzenie osobnej slobody smerujúce k výkonu rozhodnutia

o administratívnom vyhostení osoby, ktorej totožnosť je sporná, nemá na území Slovenskej

republiky žiadnych rodinných príslušníkov, nemá platný cestovný doklad ani finančné

prostriedky na vycestovanie.

Na základe uvedených skutočností krajský súd napadnuté rozhodnutie ako vecne

správne potvrdil.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom poverenej zástupkyne

včas odvolanie z dôvodov, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

3

skutkovým zisteniam ( ), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( ) a doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2

písm. e/ ).

Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení,

ktoré je podkladom pre rozhodnutie o zaistení, bolo napadnuté odvolaním, o tomto opravnom

prostriedku bolo medzičasom rozhodnuté v neprospech navrhovateľa a navrhovateľ

v zákonnej lehote navrhne rozhodnutie preskúmať súdom a súčasne bude žiadať o odklad

vykonateľnosti rozhodnutia.

Navrhovateľ má za to, že navrhovateľ nebol zaistený v zhode s konaním, ktoré

ustanovuje zákon, nakoľko súd nebral do úvahy skutočnosť, že odporca nedostatočne skúmal

prekážky administratívneho vyhostenia, svoje rozhodnutie o neexistencii prekážok

administratívneho vyhostenia nedostatočne odôvodnil a dospel tak k nesprávnemu záveru

o neexistencii prekážok administratívneho vyhostenia, pričom práve toto rozhodnutie malo

byť podkladom na vydanie rozhodnutia o zaistení. Súčasne súd nesprávne vyložil ustanovenia

§ 62 zákona o pobyte cudzincov, ktoré sa má aplikovať v súlade so zásadou proporcionality,

pričom automatické zaistenie na najdlhšiu dobu túto zásadu zásadným spôsobom porušuje.

Na základe uvedených skutočností žiadal navrhovateľ, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu sa ruší

a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že sa plne pridržiava a trvá

na svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo krajskému súdu zastané dňa 15.7.2010

pod č. p.: UHCP-BA-DS-AV-21/2010. Odporca záverom svojho vyjadrenia uviedol,

že jednoznačne zastáva názor a tvrdí, že cudzinec ako vízový cudzinec sa zdržiaval na území

Slovenskej republiky bez cestovného dokladu, víza alebo platného povolenia na pobyt, alebo

dočasného povolenia k pobytu vydaného jednou zo zmluvných strán, porušil ustanovenie

4

čl. 19 ods. 1 a čl. 21 ods. 1, 2 Schengenského dohovoru a teda zdržiaval sa na území

Slovenskej republiky bez oprávnenia.

Na základe uvedených skutočností preto odporca trvá na svojom rozhodnutí o zaistení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,

že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 22. februára 2011 ( a ).

Z administratívneho spisu bolo zistené, že navrhovateľ prvýkrát požiadal o azyl

na území Slovenskej republiky po svojom nelegálnom príchode dňa 24.10.2009. Vzhľadom

na to, že nesplnil podmienky ustanovené v alebo o azyle

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení rozhodnutím Migračného úradu

č. p.: MU-676/13/PO-Ž-2009 zo dňa 12.11.2009, azyl na území Slovenskej republiky nebol

cudzincovi udelený a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana.

Dňa 20.11.2009 navrhovateľ svojvoľne bez udania dôvodu a upovedomenia personálu

opustil pobytový tábor a nelegálne vycestoval do Talianska, kde požiadal o azyl, a následne

bol podľa Dublinského dohovoru vrátený späť na územie Slovenskej republiky,

kde opakovanie požiadal o azyl na území Slovenskej republiky z politických dôvodov.

Vzhľadom na to, že Migračný úrad v predchádzajúcom konaní navrhovateľovi neudelil azyl

ani neposkytol doplnkovú ochranu a v novom konaní neuviedol navrhovateľ žiadne nové

skutočnosti, podľa ktorých by sa skutkový stav podstatne zmenil, Migračný úrad rozhodnutím

č. p.: MU-246/PO-Ž-2010 zo dňa 11.6.2010 konanie zastavil.

5

Vzhľadom na to, že bol naplnený dôvod pre administratívne vyhostenie cudzinca

v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona o pobyte cudzincov odporca vydal rozhodnutie

č. p.: UHCP-BA-DS-AV-21/2010 zo dňa 15.6.2010 o administratívnom vyhostení a určení

zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 3 rokov do 15.6.2013.

Rozhodnutím č. p. UHCP-BA-DS-AV-21/2010 zo dňa 15. júna 2010, potom odporca

podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) zaistil dňom 15.6.2010 o 9.45 hod.

navrhovateľa na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 14.12.2010 (podľa § 62 ods. 3 zákona

o pobyte cudzincov) a podľa § 62 ods. 4 zákona navrhovateľa umiestnil v Útvare policajného

zaistenia pre cudzincov M.. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu

v Trnave č. k. -56 zo dňa 21. septembra 2010.

V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa

podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými

námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne

posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Podľa Z.z účinného od 1.1.2008 policajt

je oprávnený zaistiť cudzinca na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo

výkonu trestu vyhostenia.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov cudzinec môže byť zaistený na čas

nevyhnutne potrebný, najviac však na 180 dní.

6

Nevyhnutným podkladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení je v zmysle § 62 ods. 1

písm. a/ zákona o pobyte cudzincov preukázanie existencie rozhodnutia o administratívnom

vyhostení.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zaistení navrhovateľa splnením podmienok podľa

§ 62 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, a to existenciu rozhodnutia odporcu

o administratívnom vyhostení navrhovateľa č. p. UHCP-BA-DS-AV-21/2010 zo dňa 15. júna

2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval odvolacie námietky navrhovateľa

za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Nezistil

ani žiadne pochybenie v postupe odporcu ani krajského súdu.

Z uvedených dôvodov preto bolo možné vyvodiť záver, že rozhodnutie odporcu

o zaistení navrhovateľa podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, bolo potrebné

považovať za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho

rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku

stotožnil, námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa

v spojení s ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a , tak, že navrhovateľovi,

ako neúspešnému účastníkovi konania trovy odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 22. februára 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová