Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/291/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I. P., zastúpeného JUDr. M.

K., proti ţalovanému Ing. Ľ. H., zastúpenému JUDr. E. K., o zrušenie vecného bremena za

primeranú náhradu, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn. ,

o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 23. júna 2009, sp.zn. 8 Co

20/2009, rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 23. júna 2009,

sp. zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom z 12. novembra 2008 č.k. -188

zrušil vecné bremeno viaznuce na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. X, k.ú. a obce D.,

ako KN parc. č. X trvalé trávnaté porasty o výmere X m2, KN parc.č. X zastavané plochy

a nádvoria o výmere X m2 a stavba súp. č. X postavená na KN parc. č. X, zodpovedajúce

právu ţalovaného bezodplatne doţivotne uţívať všetky uvedené nehnuteľnosti, zriadené na

základe darovacej zmluvy spojenej so zriadením vecného bremena zo dňa 28. októbra 2003,

uzavretej medzi Ing. Ľ. H. ako darcom a Mgr. K. H. ako obdarovanou, ktorej vklad bol

povolený Správou katastra D. pod č. X. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému ako

náhradu za zrušenie vecného bremena sumu 340.000 Sk do 15 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku s tým, ţe o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov

dospel k záveru, ţe od zriadenia vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam v prospech

ţalovaného dohodou medzi ich bývalou vlastníčkou Mgr. K. H. a ním došlo k zmene pomerov

sprevádzanou vznikom hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou ţalovaného

ako oprávneného z vecného bremena. Nemoţnosť z pohľadu ţalobcu ako terajšieho vlastníka,

ďalšieho spolunaţívania v predmetných nehnuteľnostiach medzi ţalobcom a jeho rodinou

so ţalovaným ho viedla v súčasnej dobe k tomu, ţe nikto sporné nehnuteľnosti neuţíva.

Za existujúcej situácie ţalobca nie je ochotný investovať ani len do ich jednoduchej údrţby

a uţ vôbec nie do zhodnocovania, dôsledkom čoho je stav, ţe jednotlivé stavby chátrajú

a strácajú na svojej všeobecnej hodnote, s čím priamo súvisí aj postupné a pomerne rýchle

strácanie hodnoty práva ţalovaného z vecného bremena, ktorý naviac na ich uţívanie nie je

bytostne odkázaný. Aj keď ţalovaný má vedený trvalý pobyt na adrese predmetných

nehnuteľností, nebolo zistené, ţe by v nich, a to uţ aj v období, kedy ich vlastnila jeho matka,

trvale býval, keď jeho uţívanie týchto nehnuteľností v uvedenom období, aj následne aţ

do času, kedy došlo k výmene zámkov 4. októbra 2007, moţno charakterizovať len ako ich

občasné navštevovanie. S poukazom na existujúci stav aj z pohľadu ustanovenia § 3 ods. 1

potom dospel k záveru, ţe je namieste zrušiť vecné bremeno zriadené

v prospech ţalovaného za primeranú náhradu a ţe sú splnené zákonné predpoklady pre takýto

postup podľa . Pri stanovení výšky primeranej náhrady

vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. E. D. č. X zo dňa

20. septembra 2008, v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu vecného bremena

spočívajúceho v oprávnení doţivotného a bezplatného uţívania predmetných nehnuteľností

ţalovaným vo výške 340.000 Sk. Rozhodnutie v časti o trovách konania oprel o ustanovenie

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 23. júna 2009 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania

ţalobcovi nepriznal. Samostatným výrokom pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu

prvého stupňa. Výrok o trovách odvolacieho konania odôvodnil tak, ţe o nich rozhodoval

podľa ustanovenia , keď v odvolacom konaní mal úspech ţalobca, avšak

s pouţitím ustanovenia ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

keďţe dôvody hodné osobitného zreteľa videl v okolnostiach danej veci s tým, ţe ţalovaný

danú situáciu nevyvolal, zmena vlastníckeho práva na strane povinného z vecného bremena

nastala pri nútenom výkone práva v exekučnom konaní. Výrok o pripustení dovolania

odôvodnil tým, ţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a to v otázke, či

pri výklade ustanovenia za zmenu pomerov je moţné

povaţovať zmenu vlastníctva k nehnuteľnostiam zaťaţeným vecným bremenom na základe

exekúcie.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, navrhol ho zmeniť

a ţalobu zamietnuť a ţalobcu zaviazať na náhradu trov konania. S poukazom na ustanovenie

vytkol obom súdom niţšieho stupňa nesprávne právne

posúdenie otázky vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou

oprávneného z dôvodu zmeny pomerov, keď prvostupňový aj odvolací súd tvrdí, ţe zmenou

vlastníckeho práva draţbou z matky ţalovaného na tretiu osobu, ktorá následne predmetné

nehnuteľnosti predala ţalobcovi, došlo k takej zmene pomerov, ktorá mala za následok vznik

hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou ţalovaného. To znamená, ţe

odvolací súd (ktorý sa stotoţnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa) vznik zmeny

pomerov viaţe na zmluvný prevod vlastníctva na ţalobcu, ale v kontexte s draţbou

nehnuteľnosti. Tieto dve udalosti spája do jedného celku, pričom ich vzájomne podmienil.

Teda, neposudzuje dve právne skutočnosti (draţbu a kúpnu zmluvu) jednotlivo, ale

vo vzájomnej súvislosti, ako navzájom neoddeliteľné skutočnosti a v tomto kontexte potom

posudzuje aj zmenu pomerov. Stav, keď vlastníctvo aj s vecným bremenom prešlo na tretiu

osobu (Dr. S. Š.), tu však bol uţ pred zmenou pomerov, o ktoré sa ţalobca opiera, pretoţe Dr.

Š. ako vydraţiteľ predával zaťaţené nehnuteľnosti ţalobcovi kúpnou zmluvou, teda za

okolností, ktoré tu uţ boli. V prípade ţalobcu došlo len k ďalšej zmene vlastníckeho práva na

základe kúpnej zmluvy, pri ktorej uţ konštantná judikatúra ustálila, ţe zmena v osobe

vlastníka nehnuteľnosti je síce povaţovaná za zmenu pomerov, ale ako zmena nemôţe byť

posudzovaná tá osobná situácia, s ktorou nový vlastník nahradzoval vlastníka

predchádzajúceho (vychádzajúc zo zásady, ţe vlastník nemôţe preniesť na ďalšieho vlastníka

viac práv, ako má on sám). Keďţe predchádzajúci vlastník trpel vecné bremeno, osobná

situácia nového vlastníka sa kúpnou zmluvou nezmenila.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu nesúhlasil s názorom prezentovaným v dovolaní

ţalovaným. Podľa názoru ţalobcu je rozhodujúce práve posúdenie, či k zmene pomerov došlo

pri zmene vlastníctva na základe exekúcie. Keď teda práve táto právna skutočnosť zakladá

zmenu pomerov, môţe sa kaţdý aj následný vlastník domáhať zrušenia vecného bremena

za náhradu podľa . Oprávnenie domáhať sa zrušenia

vecného bremena je právom vlastníka nehnuteľnosti a skutočnosť, ţe sa zrušenia nedomáhal

predchádzajúci vlastník, nemôţe byť na ťarchu ďalšieho vlastníka nehnuteľnosti. Stotoţnil sa

s názorom prvostupňového aj odvolacieho súdu v tom smere, ţe treba odlišovať situáciu, kedy

k následnej zmene vlastníctva nehnuteľnosti zaťaţenej vecným bremenom dôjde na základe

zmluvy od prípadov, kedy sa tak udeje na základe inej právnej skutočnosti. Ak by sa nový

vlastník nehnuteľnosti ako osoba bez nejakých výraznejších pozitívnych väzieb

k oprávnenému z vecného bremena, ktoré na základe dispozičného riešenia predmetnej

nehnuteľnosti nemoţno reálne vykonávať, nemohol domáhať jeho zrušenia, tak zriadenie

vecného bremena v takomto prípade by predstavovalo efektívnu moţnosť pre jej vlastníka,

ako zamedziť, výrazne obmedziť moţnosť jej speňaţenia a následne po speňaţení obmedziť

moţnosť jej uţívania novým vlastníkom nehnuteľnosti. Takýto postup výrazne sťaţuje

moţnosť efektívneho uspokojenia pohľadávok veriteľov vlastníka takejto nehnuteľnosti

priznaných exekučným titulom. Z uvedených dôvodov navrhol ţalobca dovolanie ţalovaného

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa a vo výroku svojho rozhodnutia vyslovil, ţe je dovolanie prípustné. Preto

dovolanie ţalovaného proti tomuto rozsudku podľa prípustné je.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie zaloţiť

výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, ţe toto rozhodnutie je zásadného

právneho významu. V prípade dovolania pripusteného odvolacím súdom v zmysle § 238

ods. 3 je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, ţe spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), a to práve len

v konkrétne vymedzenej otázke. V dovolacom konaní môţu byť v takomto prípade

predmetom súdneho posudzovania iba právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací

súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2 veta druhá

).].

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia

dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady konania uvedené

v ustanovení dovolateľom namietané neboli a ani dovolacím súdom neboli

zistené.

Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa moţno

dovolaciemu súdu vytknúť, ţe jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho

súdu v prípade dovolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci je posúdiť, či

odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správny právny predpis a či ho aj správne

interpretoval.

Vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod je predmetom preskúmania dovolacím súdom

právna otázka (pre ktorú odvolací súd pripustil dovolanie) týkajúca sa výkladu ustanovenia

v tom smere, či za zmenu pomerov je moţné

povaţovať zmenu vlastníctva k nehnuteľnostiam zaťaţeným vecným bremenom na základe

exekúcie, teda, inými slovami, či je moţné povaţovať za zmenu pomerov, ktorou vznikne

hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného zmenu vlastníctva

na základe inej právnej skutočnosti (v danom prípade draţbou v rámci exekúcie), akou je

kúpna, darovacia alebo iná zmluva, pričom odvolací súd, stotoţniac sa s právnym záverom

súdu prvého stupňa, otázku zásadného právneho významu vyriešil tak, ţe na rozdiel

od zmluvného (slobodného) prevodu vlastníctva nehnuteľnosti zaťaţenej vecným bremenom,

pri zmene vlastníctva takejto nehnuteľnosti v rámci núteného výkonu rozhodnutia sa jedná

o takú zmenu pomerov, pri ktorej vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom

a výhodou oprávneného.

Ako je uţ vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené, ţalobca sa domáhal

zrušenia vecného bremena za náhradu podľa .

Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou

oprávneného, môţe súd rozhodnúť, ţe sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje

alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemoţno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môţe

súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňaţné plnenie (§ 151p ods. 3

).

Z tohto cit. ustanovenia je zrejmé, ţe predvída, ţe práva

a povinnosti vyplývajúce z vecných bremien nie sú nemenné; v dôsledku zmeny podmienok,

za ktorých vecné bremeno vzniklo, zákon umoţňuje súdu vecné bremeno obmedziť alebo

zrušiť za predpokladu, ţe zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom

a výhodou oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, či tento stav nastal zavinením niektorého

z účastníkov tohto vzťahu. Pri rozhodovaní o obmedzení alebo o zrušení vecného bremena

v dôsledku zmeny pomerov treba brať do úvahy všetky okolnosti prípadu. Predovšetkým je

potrebné zistiť, či došlo k zmene pomerov, a v kladnom prípade posúdiť, nakoľko táto zmena

mala vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako sa prejavila

na uţívaní nehnuteľnosti vecným bremenom zaťaţenej a vziať do úvahy ujmu, ktorá

oprávnenému nastane v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena za náhradu

a porovnať ju s prípadnou ujmou, ktorá vznikla vlastníkovi zaťaţeného pozemku

(nehnuteľnosti) v dôsledku zmeny pomerov. Právne významný je len ten hrubý nepomer,

ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov.

Zmena v osobe vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej viazne vecné bremeno, je

nepochybne zmenou, pretoţe v budúcnosti bude potrebné posudzovať prípadné zmeny

so zreteľom na osobu tohto nového vlastníka a jeho pomery, ktoré sa pochopiteľne môţu

vyvíjať odlišne od predchádzajúceho vlastníka. Avšak nový vlastník nemôţe nadobudnúť viac

prác, neţ mal jeho predchodca, a preto ako zmena nemôţe byť posudzovaná tá osobná

situácia, s ktorou nový vlastník nahradzoval predchádzajúceho vlastníka.

Vychádzajúc z uvedeného, pri rozhodovaní súdu o moţnosti obmedziť alebo zrušiť

vecné bremeno za primeranú náhradu, zákon kladie dôraz iba na takú relevantnú zmenu

pomerov, v dôsledku ktorej vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou

oprávneného, pričom nerozlišuje, či k takej zmene pomerov, ktorou nesporne je i zmena

vlastníka nehnuteľnosti zaťaţenej vecným bremenom, došlo pri „slobodnom“ (vo význame

zmluvnom) prevode vlastníctva takejto nehnuteľnosti alebo v dôsledku „straty“ vlastníctva

pôvodného vlastníka takejto nehnuteľnosti a jej nadobudnutia novým vlastníkom

„neslobodným“ (vo význame vynúteným) spôsobom, napr. draţbou v rámci exekúcie (o ktorý

prípad ide aj v prejednávanej veci). Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle rozlišovať medzi

„slobodným“ a „neslobodným“ prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na ktorých

viazne vecné bremeno z hľadiska kategorizácie, podľa ktorej by pri zmluvnom prevode

vlastníctva bolo potrebné skúmať vplyv takejto zmeny pomerov na vznik hrubého nepomeru

medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, zatiaľ čo pri vynútenom prevode

vlastníctva by išlo o takú zmenu pomerov, ktorá bez ďalšieho hrubý nepomer medzi vecným

bremenom a výhodou oprávneného zakladá, bol by ho stanovil výslovne.

bliţšie neuvádza, v čom má spočívať zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy

rozsahu a obsahu vecného bremena. Preto aj s prihliadnutím na nepochybne všeobecne platnú

zásadu, ţe zmena vlastníka veci zaťaţenej vecným bremenom nemá vplyv na právne

postavenie jeho subjektov (bez ohľadu na to, na základe akej právnej skutočnosti ku zmene

vlastníctva došlo), nezmenená osobná situácia nového vlastníka, s ktorou nahradzoval

predchádzajúceho vlastníka, nemôţe byť posudzovaná za vyššie uvedenú relevantnú zmenu

pomerov. V prejednávanej veci to potom znamená, ţe pokiaľ vlastníctvo k predmetným

nehnuteľnostiam zaťaţeným vecným bremenom najprv v rámci exekúcie v draţbe nadobudla

tretia osoba (Dr. Š.), ktorá ich následne v nezmenenom faktickom a právnom stave zmluvne

previedla na ţalobcu, ktorý v čase ich kúpy mal vedomosť o rozsahu a obsahu vecného

bremena viaznuceho na týchto nehnuteľnostiach (dispozičné riešenie nehnuteľností v čase ich

vydraţenia Dr. Š. v porovnaní s časom ich zmluvného prevodu na ţalobcu sa nezmenilo),

nemôţe ţalobca túto svoju situáciu, existujúcu v čase nadobudnutia nehnuteľnosti uplatňovať

ako zmenu pomerov, zakladajúcu hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou

oprávneného.

Pokiaľ teda v preskúmavanej veci odvolací súd otázku zásadného právneho významu,

ktorá odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa vyriešil tak, ţe na rozdiel

od zmluvného prevodu vlastníctva nehnuteľnosti zaťaţenej vecným bremenom, pri zmene

vlastníctva takejto nehnuteľnosti v rámci núteného výkonu rozhodnutia sa jedná o takú zmenu

pomerov, pri ktorej vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou

oprávneného, aj keď na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho

ale interpretoval, v dôsledku čoho rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil v zmysle

ustanovenia z dôvodu podľa a vec mu vrátil

na ďalšie konanie s tým, ţe právny názor dovolacieho súdu je záväzný, a v novom rozhodnutí

rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2011

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová