Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/224/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. F., bývajúceho v B.,

2/ A. F., bývajúcej tamtieţ, obaja zastúpení JUDr. D. Š., advokátkou v B., proti ţalovanému

B. s.r.o. so sídlom v B., zastúpenému JUDr. T. Č., advokátkou v B., o nahradenie prejavu

vôle, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , na dovolanie

ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. mája 2010 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 5. februára 2010 č.k. -138

ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali nahradenia prejavu vôle ţalovaného uzavrieť s nimi

kúpnu zmluvu o prevode bytu, zamietol. Podľa rozhodol, ţe o trovách

konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, ţe uţ

v čase prijatia o vlastníctve bytov musel byt spĺňať zákonnú definíciu

podľa jeho ustanovenia § 2 ods. 1, t.j., ţe muselo ísť o miestnosť alebo súbor miestností, ktoré

boli rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a mohli na tento účel slúţiť ako

samostatné bytové jednotky a zároveň sa museli nachádzať v budove alebo stavbe spĺňajúcej

charakteristiku bytového domu, alebo v budove, v ktorej bola viac ako polovica podlahovej

plochy určená na bývanie s viacej ako tromi bytmi, a v ktorej boli byty a nebytové priestory

za podmienok ustanovených v zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých

vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu boli súčasne

v podielovom spoluvlastníctve bytov a nebytových priestorov. V zmysle tohto ustanovenia

predmetom prevodu mali byť byty predtým dlhodobejšie obývané nájomníkmi a slúţiace

na uspokojovanie ich dlhodobých bytových potrieb, pričom novelou

2

bola zakotvená povinnosť previesť byt len v tých prípadoch, ak nie je nájom bytu dohodnutý

na určitý čas, z čoho vyplýva prvotný účel zákona. Keďţe ţalovaný v roku X. nadobudol

kúpnou zmluvou nehnuteľnosť, ktorá bola v tom čase internátom, a nešlo o bytový dom

s jednotlivými bytmi, a táto nehnuteľnosť sa zmenila na bytový dom aţ v roku X. ţalovaným

realizovanou prestavbou z vlastných prostriedkov, ţalovaný nemá povinnosť previesť byty

v predmetnom dome za cenu a za podmienok definovaných v ust. § 18 zákona o vlastníctve

bytov.

Na odvolanie ţalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 25. mája 2010

sp. zn. s poukazom na ustanovenie , potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa povaţujúc ho za vecne správy, v celom rozsahu sa stotoţnil s jeho

odôvodnením a preto sa vo svojom odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti

dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa. Na dôvaţok uviedol,

ţe ţalovaný kupoval budovu ktorá bola internátom, teda nie obytným domom v trhovom

prostredí za dohodnutú kúpnu cenu, do tejto investoval a pretvoril ju vykonanými investíciami

na obytný dom, v ktorom nadobudol byty originálnym spôsobom – ich vytvorením

z miestností neslúţiacich na trvalé bývanie na byty. Obstarávacou cenou bytového domu

v prípade ţalovaného je potom cena stavby internátu s pozemkom a vloţených investícií

na prestavbu na byty. Uviedol, ţe v prípade ţalovaného ide o obdobné postavenie ako

u vlastníka bytu, ktorý tento nadobudol podľa

v trhových podmienkach s tým rozdielom, ţe tento nadobudol v trhových podmienkach

budovu, ktorú pretvoril na obytný dom s bytmi.

Rozsudok odvolacieho súdu napadli ţalobcovia dovolaním, v ktorom podrobne

zopakovali skutočnosti uvádzané v priebehu konania, uviedli jednotlivé ustanovenia zákona

č. , z ktorých vyvodzujú existenciu svojho predkupného práva k predmetnému

bytu. Svoje dovolanie odôvodnili ustanovením a nasl. , nesprávnym právnym

posúdením veci ( – správne ods. 2 – pozn. dovolacieho súdu) a tieţ

tým, ţe postupom súdov im bola odňatá moţnosť konať pred súdom, čo vidia nielen v tom,

ţe neboli vykonané dôkazy, ktoré ţiadali, ale aj v tom, ţe došlo k nesprávnej aplikácii práva

a zákona na danú vec. Pokiaľ dovolací súd neprehodnotí rozhodnutia oboch súdov prijaté

na základe nesprávneho právneho názoru, ako rozhodnutia, ktorými bola ţalobcom odňatá

moţnosť konať pred súdom, nebola im poskytnutá náleţitá súdna ochrana a bolo tak porušené

3

ich ústavné právo. Z uvedených dôvodov ţiadali rozsudky oboch súdov zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaný navrhol dovolanie ţalobcov zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďţe konanie o kaţdom mimoriadnom opravnom

prostriedku má vţdy znak výnimočnosti, rámec moţného prieskumu obmedzuje zákon len

na taxatívne ustanovené dôvody prípustnosti konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.

V zmysle moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť dovolania ţalobcov v danom prípade nemoţno vyvodiť z vyššie uvedených

ustanovení, lebo napadnutý rozsudok nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (

) a v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd nevyslovil prípustnosť

dovolania v zmysle .

So zreteľom na to by dovolanie ţalobcov mohlo byť procesne prípustné,

len ak by napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závaţnou procesnou

vadou v zmysle . O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, ţe nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.

Vady konania v zmysle aţ e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané porušenie ustanovenia § 237

písm. f/ , ktorého sa mal dopustiť súd niţšieho stupňa, sa dovolací súd osobitne zaoberal

otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola dovolateľom odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké

postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv, napr.

právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať

do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým

vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ),

5

na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( ) a pod.]. Dovolací

súd v danom prípade z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo

postihnuté procesnou vadou, znemoţňujúcou ţalobcom realizáciu ich procesných práv.

Pokiaľ ţalobcovia v dovolaní tvrdili, ţe súd nevykonal nimi navrhnuté dôkazy

významné pre zistenie skutkového stavu veci, treba uviesť, ţe podľa ustálenej súdnej praxe

nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal

účastníkovi moţnosť konať pred súdom (R 37/1993). Účastníkovi konania totiţ zákon ukladá

povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môţu slúţiť

všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký

posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov ( veta prvá a veta prvá ). O tom, ktoré z navrhovaných

dôkazov (prípadne takých, ktoré nie sú navrhované) budú vykonané, rozhoduje však súd.

Z uvedeného je zrejmé, ţe účastníkovi konania priznáva právo

vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie ţalobcovia v danej veci aj

vyuţili (nebolo im odňaté). Uvedená námietka ţalobcov preto nezakladá prípadnú vadu

konania v zmysle .

Ţalobcovia svoje dovolanie odôvodnili tieţ odkazom na ustanovenie § 241 ods. 2

písm. c/ (t.j., ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym

posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv

v zmysle (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, sp. zn. ). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je

Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým

moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (por. ), zároveň je

ale zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších

6

stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle , pretoţe

(ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania

neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (por. napr. rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. ). I keby podľa názoru dovolateľov išlo

o nesprávne právne posúdenie veci (dovolací súd z tohto aspektu vec neposudzoval), táto

skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale

prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia . V dôsledku toho by posúdenie,

či odvolací súd pouţil správny právny predpis a či ho správne interpretoval

alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery, prichádzalo

do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale

v prejednávanej veci nešlo). Keďţe dovolanie ţalobcov nie je procesne prípustné, nemohol

dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom

( ).

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa (s pouţitím analógie) v spojení s a

ods. 1 , keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2011

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Renáta Matejíková