Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/247/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti o medzičasom plnoleté

deti 1/ Z. B., nar. X., 2/ B. B., nar. X., obe trvalo bytom u matky Ing. A. B., bývajúcej

v T., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. J. R., advokátom v M., proti odporcovi

Ing. J. B., bývajúcemu v M., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. M. C., advokátom V.,

o výživné, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní

matky a odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 12. novembra 2009 sp. zn.

takto

rozhodol:

Dovolanie matky o d m i e t a .

Dovolanie odporcu o d m i e t a .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom z 15. mája 2009 č.k. -851 uložil

odporcovi platiť výživné na medzičasom plnoleté deti – Z. vo výške 663,88 Eur od 3. apríla

2001 do 30. septembra 2001 a B. vo výške 663,88 Eur od 3. apríla 2001 do 16. augusta 2006,

výživné zročné od 3. apríla 2001 do 16. augusta 2006 spolu vo výške 32 330,52 Eur uložil

odporcovi zaplatiť do 30 dní k rukám matky a vo zvyšnej časti návrh matky zamietol

a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil právne

ustanoveniami § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 veta prvá, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 a § 118

Zákona o rodine, vecne tým, že rodičia detí spolu nežijú, preto bolo potrebné upraviť ich

práva a povinnosti k nim. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zásad pre určenie

výživného uvedených v Zákone o rodine, keď zisťoval výšku odôvodnených potrieb

2

oprávnených detí, výšku príjmov oboch rodičov, zvážil ich životnú úroveň, prihliadol k tomu,

kto z rodičov sa o deti osobne staral a pri určení výšky výživného prihliadol aj na finančné

možnosti povinného odporcu.

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 12. novembra 2009 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie

správnosti jeho dôvodov. Uviedol, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci,

správne vyhodnotil osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov medzičasom plnoletých

detí, potreby navrhovateliek a výživné v sume 663,88 Eur na každú v danom období

považoval za zodpovedajúce ich odôvodneným potrebám a tiež možnostiam a schopnostiam

odporcu povinného platiť výživné v tejto sume.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie matka navrhovateliek

(Ing. A. B.) aj odporca.

Matka navrhovateliek navrhla rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu

prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie a to s poukazom

na ustanovenie , , pretože rozhodnutia oboch súdov vychádzajú

z neúplne zisteného skutkového stavu, nedostatočného dokazovania, nedostatočného zistenia

zárobkových a majetkových pomerov otca detí (odporcu) a z nesprávneho znaleckého

posudku. Namieta, že týmto rozhodnutím došlo k porušeniu práv matky daných .

Poukázala tiež na ustanovenie § 118 Zákona o rodine, keď takáto právna úprava je v jej

neprospech.

Odporca vo svojom dovolaní navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a to s poukazom na ustanovenie ,

pretože vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Uviedol, že odvolací súd konal v zložení, ktorého

členom bol aj sudca JUDr. Ladislav Mejstrík, ktorý rozhodoval o úprave práv a povinností

k maloletej B. aj na súde prvého stupňa ako samosudca v konaní vedenom pod sp. zn.

. Ak v predmetnej veci na súde prvého stupňa súd použil ako dôkaz a podklad pre

zistenie skutkového stavu veci aj rozhodnutie Okresného súdu Martin vedeného pod sp. zn.

z 8. decembra 2004, potom JUDr. Ladislav Mejstrík ako člen senátu odvolacieho

súdu sa podieľal na hodnotení okrem iného aj svojho vlastného rozhodnutia, ktoré vydal ešte

3

ako sudca prvostupňového súdu. Takýmto postupom a rozhodnutím v konaní

bolo odvolacím súdom v zmysle ustanovenia porušené jeho právo

na nestranného sudcu. Zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie

vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), ktorí sú zastúpení v súlade

s ustanovením , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či dovolania smerujú proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

V predmetnom konaní išlo o výživné na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva

rodičov detí a za dobu, kedy deti boli ešte maloleté. Dovŕšením plnoletosti detí v priebehu

konania o výživnom matka prestala byť ich zákonnou zástupkyňou, neprestala byť však

účastníčkou konania, pretože predmetom konania je výživné za obdobie, kedy deti ešte

nenadobudli plnoletosť. Jej dovolanie bolo preto potrebné posudzovať ako dovolanie podané

na to oprávnenou osobou.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je

ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), ďalej proti rozsudku odvolacieho

súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci ( ) a napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

V ustanovení zakotvuje zásadu, že dovolanie

nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine (výnimku z tejto zásady

predstavujú rozsudky o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností,

o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi

dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení).

V preskúmavanej veci išlo o vyživovaciu povinnosť rodičov k medzičasom plnoletým

deťom, avšak na čas ich maloletosti a len do rozvodu manželstva (§ 62 až § 65 Zákona

o rodine). Išlo tu teda o takú vec upravenú Zákonom o rodine, na ktorú sa nevzťahuje

výnimka v zmysle Vychádzajúc z toho je opodstatnený záver, že

dovolaním matky navrhovateliek a odporcu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vykazuje

znaky rozsudku, v prípade ktorého je procesná prípustnosť dovolania vylúčená ustanovením

Dovolanie matky a odporcu by vzhľadom na uvedené mohlo byť procesne prípustné,

len ak by napadnutý rozsudok bol vydaný v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád

uvedených v ( ). Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné proti každému rozsudku odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodovalo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj

rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené

(viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998). Na druhej strane ale treba zdôrazniť, že

prípustnosť dovolania v zmysle nezakladá samo osebe tvrdenie účastníka

o existencii niektorej z uvedených procesných vád; určujúcim je zistenie, že k vade tejto

povahy skutočne došlo.

Dôvody, ktoré by zakladali prípustnosť dovolania podľa až f/

dovolatelia nenamietali a vady tejto povahy nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť

dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Osobitne sa dovolací súd zameral na posúdenie, či konanie nie je zaťažené procesnou

vadou odporcom výslovne namietanou a to, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 237

písm. g/ ).

Podľa , sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti

o ich nezaujatosti.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, na súde vyššieho stupňa sú vylúčení

i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide

o rozhodovanie o dovolaní.

Napokon podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú

okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho

rozhodovaní v iných veciach.

Dôvodnosť svojho dovolania odporca vyvodzuje zo skutočnosti, že člen odvolacieho

senátu JUDr. Ladislav Mejstrík v konaní o rozvode manželstva vedenom na Okresnom súde

Martin pod sp. zn. rozhodoval aj o úprave práv a povinností k maloletej B., ktorú

v takom konaní zveril do výchovy matky a rozhodol o jeho povinnosti platiť jej výživné na

čas po rozvode. Z uvedeného vyvodil, že pokiaľ odvolací súd v predmetnej veci konal

v zložení, ktorého členom bol aj sudca JUDr. Ladislav Mejstrík, ktorý rozhodoval o úprave

práv a povinností k maloletej B. aj na súde prvého stupňa ako samosudca, rozhodoval v oboch

stupňoch ten istý sudca, čím bolo porušené jeho právo na nestranného sudcu.

S názorom odporcu vysloveným v dôvodoch dovolania nie je možné sa stotožniť.

Ustanovenie Zákona o rodine a v nadväznosti naň aj , majú

obdobnú obligatórnu úpravu o tom, že v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletého

6

dieťaťa, ak súd manželstvo rozvádza, upraví na čas po rozvode aj vzťahy – výkon

rodičovských práv a povinností manželov (rodičov) k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu

z ich manželstva. Ide tu o povinné spojenie dvoch konaní – o rozvod manželstva a o úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností manželov k ich maloletému dieťaťu a súčasne

o určenie výživného rodičovi, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, t.j. ide o úpravu

pomerov manželov k maloletým deťom, ktoré pochádzajú z ich manželstva na čas

po rozvode.

Predmetom konania vedeného na Okresnom súde v Martine pod sp. zn.

a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. je úprava práv a povinností

k maloletým deťom Z. a B. na čas do rozvodu manželstva ich rodičov.

Z uvedeného vyplýva, že ide o dve samostatné konania. Člen odvolacieho senátu

JUDr. Ladislav Mejstrík v konaní o rozvod manželstva vedenom na Okresnom súde Martin

pod sp. zn. rozhodoval o výživnom na maloletú B. na čas po rozvode manželstva,

pričom predmetom tohto konania je výživné na čas do rozvodu manželstva, t.j. výživné za iné

(rozvodu predchádzajúce) obdobie, a preto sa JUDr. Ladislav Mejstrík nepodieľal na

hodnotení svojho vlastného rozhodnutia.

V odvolacom konaní teda nepôsobil sudca v zmysle ustanovenia

vylúčený. Za týchto okolností nemohol byť rozsudok odvolacieho súdu považovaný

za nesprávny, pretože v danej veci bolo rešpektované a zachované ústavné právo účastníkov

konania na prejednanie a rozhodnutie veci zákonným sudcom. Odvolací súd predmetnú vec

prejednal a rozhodol v zložení, ktoré zodpovedá zákonu. Neobstojí preto námietka odporcu

o vade konania zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa

Matka navrhovateliek svoje dovolanie odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/,

c/ , t.j. že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je

7

vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup

súdu v občianskom súdnom konaní.

Z hľadiska dovolateľkou tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu

opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého

zákonného dôvodu prípustné. Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom,

ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne

došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané

napadnuté rozhodnutie bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ , nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle

Keďže dovolanie nie je procesne prípustné, nemohol sa dovolací súd zaoberať dovolateľkou

namietanou inou vadou konania ( ).

V dovolaní matka odvolaciemu súdu vytýka aj to, že rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,

ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je taktiež relevantný dovolací dôvod, avšak

rovnako ako iná vada konania, samo osebe prípustnosť dovolania nezakladá, pretože ani ono

nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia.

I keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho

(ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné

(o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Z dôvodu, že dovolanie nie je procesne

prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci

dovolacím súdom.

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,

že v prejednávanej veci je dovolanie matky aj odporcu podľa

procesne neprípustné. So zreteľom na to, ich mimoriadne opravné prostriedky odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s ustanovením a veta prvá , lebo ide o konanie

o výživnom na čas maloletosti detí, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2011

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová