Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/221/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B. C., bývajúceho v Z.,

zastúpeného JUDr. J. H., advokátom v B., proti žalovanému: P., s.r.o., so sídlom v I.,

o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, vedenej na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 9. decembra 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 14. novembra 2007 č.k. -89,

zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že mu patrí právo zodpovedajúce

vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jeho práva prechodu peši a prejazdu motorovým

vozidlom cez pozemok žalovaného, parc. č. X., v kat. úz. I., zap. na LV č. X. na pozemok

parc. č. X. žalovaného a z neho na parc. č. X. vo vlastníctve žalobcu, v kat. úz. I., zap. na LV

č. X. Katastrálneho úradu v B., Správe katastra S. a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

žalovanému náhradu trov konania v sume 213,17 Eur (6.422,- Sk) k rukám advokátky. Svoje

rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 151n ods. 1,2, § 151o ods. 1, 2, § 142 ods. 3, § 135c

ods. 3 v znení platnom v čase jeho rozhodovania s tým, že zriadiť

vecné bremeno k pozemku môže súd len v prípadoch ustanovených v ,

v iných prípadoch vecné bremeno nemôže zriadiť ani vtedy, keby sa z okolností prípadu

javilo jeho zriadenie nevyhnutným východiskom na riešenie problému. V prejednávanej veci

však nejde o žiaden prípad, v rámci ktorého by súd mohol vecné bremeno zriadiť.

2

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil , úspechom žalovaného v konaní

a vznikom mu trov na právnom zastúpení.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. decembra 2009 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s poukazom na ustanovenie

, keď sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením a na zdôraznenie

jeho vecnej správnosti uviedol, že spôsoby vzniku vecných bremien sú ustanovené

v a sú ustanovené taxatívne a použitie analógie v prejednávanej veci

nie je možné. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume

134,78 Eur.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal rozsudok

odvolacieho súdu a tiež rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie

z dôvodu, že odvolací súd porušil ustanovenie f/ v tom, že mal upozorniť

účastníkov na zmenu ustanovenia a mal ich vyzvať, aby sa k tejto skutočnosti

vyjadrili. Keďže tak neurobil, odňal im možnosť konať pred súdom. Odvolacie konanie trpí aj

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď odvolací súd pracoval

so zákonom, v ktorom nebola evidovaná novela ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho

zákonníka, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci tak, ako to má na mysli

ustanovenie , Za inú vadu možno považovať aj to, že „odvolací

súd nevyžiadal stanovisko vlastníka priľahlého pozemku, kde okrem vlastníctva pozemku

žalovaného bol dotknutý iný vlastník“.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie žalobcu je neprípustné

a nároky ním uplatňované sú nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

predovšetkým jeho prípustnosť a dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

3

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania sú podrobne

upravené v , a , pričom v sú stanovené podmienky prípustnosti

dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu,

v § 238 sú podmienky prípustnosti stanovené pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo forme

rozsudku a v § 239 pre rozhodnutie vo forme uznesenia.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa, preto bolo potrebné podmienky prípustnosti v tomto prípade skúmať podľa

a .

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), ďalej proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

odvolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ) a tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci sa nejedná o žiaden z uvedených prípadov,

t.j. dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej,

nesmeruje ani proti rozsudku, v ktorom by sa dovolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu, nakoľko dovolací súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, dovolanie nebolo

podané ani proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky,

dovolanie žalobcu nie je podľa prípustné.

S prihliadnutím na námietku žalobcu a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť

dovolacieho súdu ( ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v až g/ , dovolací súd

sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde nižšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto

vád, t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

4

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo prekážku už prv začatého konania, nepodania

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka konať pred súdom alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania pred

nesprávne obsadeným súdom. Pokiaľ ide o procesné vady podľa § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/,

g/ , ktoré žalobca v dovolaní ani nenamietal, tieto v dovolacom konaní nevyšli najavo,

preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

K námietke žalobcu, že odvolací súd mu odňal možnosť pred súdom konať tým,

že ho neupozornil na novelizované znenie ustanovenia

(hmotnoprávny predpis), dovolací súd uvádza, že dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť

dovolania podľa je taký vadný procesný postup súdu v občianskom

súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať

procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Ustanovenie

odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti

s faktickou činnosťou (procesným postupom) súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci

v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci súdom, pri ktorom súd aplikuje

hmotnoprávne alebo procesné predpisy na zistený skutkový stav, sa vo všeobecnosti

účastníkovi neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/

(viď R 43/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je síce relevantný

dovolací dôvod, ktorý možno úspešne uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241

ods. 2 písm. c/ ), nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nie je

procesnou vadou konania v zmysle (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ). Súdy nižších stupňov v danej veci z tých istých

skutkových zistení vyvodili zhodný právny záver, že zriadenie vecného bremena

v prejednávanej veci nie je možné.

Námietka žalobcu, že súd neupozornil účastníkov na zmenu ustanovenia § 151o

a tým mu odňal možnosť konať pred súdom, nie je opodstatnená.

Odvolací súd zjavne neposudzoval vec podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho

zákonníka, preto ak nevyzval žalobcu aby sa k jeho použitiu vyjadril, neodňal mu tým

možnosť konať pred súdom. Žalobca vo svojej žalobe nežiadal vec posúdiť podľa

konkrétneho ustanovenia , naviac súd nie je takýmto právnym

posúdením viazaný a je povinný vec posúdiť podľa všetkých do úvahy prichádzajúcich

5

ustanovení. Pokiaľ tak nepostupuje, ide o nesprávne právne posúdenie veci, podraditeľné pod

ustanovenie , ktoré je relevantným dovolacím dôvodom len

v prípade procesne prípustného dovolania (por. vyššie uvedené).

Na základe uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd

postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pri prejednávaní veci procesne

nepochybil a svojím postupom žalobcovi neodňal možnosť konať pred súdom podľa § 237

písm. f/ .

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil aj tým, že konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (spočívajúcou v „nevyžiadaní

stanoviska“ od ďalšieho vlastníka iného priľahlého pozemku), treba uviesť, že inú procesnú

vadu ( ) považuje za prípustný dovolací

dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale

prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu a preto ani

zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Pokiaľ ide o dôvod dovolania žalobcu spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení

veci podľa , tento je možné preskúmať len v prípade, že dovolanie

je prípustné, nakoľko tento, ak by aj bol daný, sám osebe nezakladá prípustnosť dovolania,

preto sa ním dovolací súd nezaoberal.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania nie je

daná ani podľa , ani podľa a dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej

republiky ho preto podľa v spojení s veta prvá

odmietol bez toho, aby bola preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia

krajského súdu.

6

O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa (s použitím analógie) v spojení s a

ods. 1 , keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2011

JUDr. Eva Sakálová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Renáta Matejíková