Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/30/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu K. M., bývajúceho v M.,

zastúpeného JUDr. M. M., advokátom v M., proti žalovanému D. H., bývajúcemu v M.,

o zaplatenie 2 024,82 Eur (61 000 Sk) s príslušenstvom a o protinávrhu žalovaného

o zaplatenie 2 439,75 Eur (73 500 Sk), vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 11

C 400/1999, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. októbra

2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce rozsudkom (v poradí druhým) z 12. septembra 2006, č.k.

-176 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 26. mája 2008 č.k. 11 C 400/1999-

222 žalobu žalobcu o zaplatenie 61 000 Sk (2 024,82 Eur) a protinávrhu žalovaného

o zaplatenie 73 500 Sk (2 439,75 Eur) zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania. Takto rozhodol, keď dospel k záveru, že žalobca ani žalovaný

neprodukovali žiadne dôkazy na preukázanie dôvodnosti svojich nárokov. Keďže účastníci

boli v konaní neúspešní, náhradu trov konania im nepriznal ( ).

Na odvolanie žalobcu a žalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 24. októbra

2008 sp.zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím

rozsudkom vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu na zaplatenie 61 000 Sk s príslušenstvom.

Zrušil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o zamietnutí protinávrhu

žalovaného na zaplatenie 73 500 Sk a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa

o neunesení dôkazného bremena žalobcom a preto rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí

žaloby žalobcu podľa potvrdil. Odvolaniu žalovaného (vo vzťahu k jeho

protinávrhu) vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa

a je daný. Mal za to, že výsledok hodnotenia dôkazov nie je

v súlade s ustanovením a závery súdu prvého stupňa ohľadne protinávrhu

žalovaného nemajú podklad v skutkových zisteniach, ktoré vyplynuli z doposiaľ vykonaného

dokazovania. Zároveň považoval rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti

za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím došlo k odňatiu práva účastníka konať pred

súdom.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktoré doplnil

podaním z 25. januára 2011 a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie

konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia , z ustanovenia

(posledne uvedené ustanovenie stratilo účinnosť 31. augusta 2005

– poznámka dovolacieho súdu) a z ustanovenia Vyčítal odvolaciemu

súdu, že neprihliadol na výpoveď žalovaného, ktorý potvrdil, že si od neho finančné

prostriedky požičiaval a pochybil pri posudzovaní vierohodnosti svedkov navrhnutých

žalovaným a tiež ponechal bez povšimnutia značné finančné problémy žalovaného

v inkriminovanej dobe. Podľa jeho názoru konanie trpí vadou podľa ,

keď proti sudkyni JUDr. Anne Toegelovej v priebehu konania vzniesol námietku zaujatosti

a aj napriek tomu v prejednávanej veci bola členkou senátu, ktorý vec prejednal a rozhodol.

Žalovaný nepovažoval dovolanie žalobcu za dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), predovšetkým skúmal, či dovolanie bolo podané proti

takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, resp. jeho častiam, proti ktorým ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa.

Žalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu vo všetkých výrokoch, t.j.

vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí

žaloby žalobcu na zaplatenie 61 000 Sk (2 024,82 Eur) s príslušenstvom a vo výroku, ktorým

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí protinávrhu žalovaného

na zaplatenie 73 500 Sk (2 439,75 Eur) a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia

vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania preto dovolací súd

skúmal vo vzťahu ku každému z napadnutých výrokov rozsudku odvolacieho súdu.

Žalobca dovolaním napáda potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu.

Prípustnosť dovolania v tejto časti treba posúdiť podľa ustanovenia upravujúceho

prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu.

V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok

( ), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci

rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

V danom prípade dovolanie žalobcu smeruje proti časti rozsudku, ktorá nevykazuje

znaky niektorého z rozsudkov uvedených v označenom zákonnom ustanovení ( ).

Vzhľadom na uvedené, treba jeho dovolanie v tejto časti považovať za neprípustné.

Výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa

a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie, má procesnú povahu uznesenia, i keď

tento výrok bol pojatý v rozsudku (, ).

Dovolanie účastníka proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je ním

napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo ak

odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev

na zaujatie stanoviska ( veta prvá ). Podľa je

dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Keďže výrok napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu majúci povahu uznesenia

nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, nemožno prípustnosť dovolania

žalobcu vyvodiť z ustanovenia a

Dovolanie žalobcu by bolo prípustné, a to tak proti tej časti rozhodnutia odvolacieho

súdu, ktoré má povahu rozsudku, ako aj proti tej časti, ktorá má povahu uznesenia iba vtedy,

ak by konanie odvolacieho súdu, ktoré predchádzalo ich vydaniu malo vady podľa

ustanovenia až g/ Podľa uvedeného ustanovenia totiž dovolanie je

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom

ustanovení dovolací súd nezistil.

Dovolateľ argumentoval v otázke prípustnosti dovolania tým, že dovolanie je

postihnuté vadou podľa s poukazom na to, že voči sudkyni JUDr. Anne

Toegelovej vzniesol v priebehu konania námietku zaujatosti. Z obsahu spisu nepochybne

vyplýva, že žalobca tak urobil podaním z 22. decembra 2006. V dôsledku uvedenej

skutočnosti Krajský súd v Košiciach predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(vec vedená pod sp.zn. ) na rozhodnutie. Vzhľadom na to, že žalobca

vyvodzoval zaujatosť menovanej sudkyne len z okolnosti spočívajúcej v postupe sudkyne

v konaní, na námietku zaujatosti neprihliadol ( a ) a spis vrátil

bez rozhodnutia Krajskému súdu v Košiciach (viď č.l. 206).

Vzhľadom na to, že dovolateľ v dovolaní trval na tom, že konanie je postihnuté vadou

podľa , dovolací súd posudzoval, či v ďalšom konaní (po vrátení spisu

dovolacím súdom) k takejto vade (ne)došlo.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočnosti,

ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia

určitého kvalifikovaného vzťahu sudcu k prejednávanej veci alebo jeho osobný vzťah

k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej snahe o správnosť

rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť

k nezákonnému rozhodnutiu. Pomer sudcu k veci je daný najmä vtedy, ak sudca má svoj

konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci. Môže ísť

o prípady, ak je sudca priamo zainteresovaný na výsledku konania (napr. je účastníkom

konania), prípadne má na tomto výsledku aj nepriamy záujem (napr. ako vedľajší účastník)

alebo získal informácie o veci tzv. neprocesným spôsobom, t.j. inak ako dokazovaním

a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo v zmysle O kvalifikovaný

pomer sudcu k účastníkom konania (ich zástupcom) ide najmä vtedy, ak bol založený

na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim.

Dovolací súd po preskúmaní veci nezistil žiaden taký kvalifikovaný vzťah sudkyne

k veci, resp. k účastníkom konania, ktorý by zakladal dôvod pre vylúčenie z prejednávania

a rozhodovania veci.

Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci v konaní

pred odvolacím súdom nerozhodoval vylúčený sudca, a preto nedošlo k žalobcom namietanej

procesnej vade ( ).

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

ods. 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy

nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2011

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Renáta Matejíková