Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/161/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu K. K., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. A. Š., advokátom v B., proti ţalovanému J. M., bývajúcemu v B.,

zastúpenému JUDr. L. P., advokátom v Ţ., za účasti vedľajšieho účastníka na strane

ţalovaného A., a.s., D., o náhradu škody z ublíženia na zdraví, vedenej na Okresnom súde

Ţilina pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline

z 12. februára 2009, sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina (v poradí druhým) rozsudkom zo 6. mája 2008, č.k. 16 C 12/1998-

300 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal voči ţalovanému náhrady škody z ublíţenia

na zdraví, ktorá mu mala vzniknúť pri dopravnej nehode dňa X., kedy ţalovaný riadil osobné

motorové vozidlo zn. Š. na ceste X. v smere od Ţ. na M., pričom v kilometri X. pri

odbočovaní vľavo na miesto leţiace mimo vozovku sa náleţite nepresvedčil, ţe je

predchádzaný iným motorovým vozidlom a v protismernom jazdnom pruhu zapríčinil

dopravnú nehodu. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 420 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Konštatoval, ţe ţalovaný ţiadnym spôsobom neporušil právne povinnosti

vyplývajúce mu z platného právneho predpisu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, ţe

ţalovaný začal odbočovať vľavo na miesto leţiace mimo cesty uţ skôr, ako ţalobca začal

predchádzať autobus idúci za vozidlom ţalovaného a teda sa zaradil vľavo.

Pri tomto úkone dodrţal všetky povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 19 ods. 1

vyhlášky FMV č. o pravidlách premávky na pozemných komunikáciách. Včas

dal znamenie o zmene smeru jazdy, čo bolo preukázané i svedeckými výpoveďami I. K.,

šoféra automobilu, ktorý išiel oproti automobilom účastníkov a svedka M., vodiča autobusu

zaradeného za vozidlom ţalovaného. Podľa názoru súdu prvého stupňa to bol práve ţalobca,

ktorý svojím počínaním porušil ustanovenie § 15 ods. 5 písm. a/ cit. vyhlášky, keď predbiehal

kolónu motorových vozidiel aj napriek tomu, ţe nevedel, či sa bude môcť bezpečne zaradiť

späť do svojho jazdného pruhu.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 12. februára 2009 sp.zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. V odôvodnení

rozsudku sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu. V súvislosti

s poukazovaním ţalobcu tak v odvolaní, ako aj v priebehu prvostupňového konania,

na porušenie právnej povinnosti zo strany ţalovaného, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 19

ods. 1 vyhlášky FMV č. odvolací súd skonštatoval správnosť dôvodov

napadnutého prvostupňového rozhodnutia, podľa ktorého zo strany ţalovaného k porušeniu

právnej povinnosti nedošlo, čo ostatne vyplýva aj z rozhodnutia Okresného súdu Ţilina

z 30. septembra 1996, sp.zn. .

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ţiadal ho zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil

ustanovením s tým, ţe súd porušil jeho právo na spravodlivé súdne

konanie nedostatočným odôvodnením rozsudku. Poukázal na to, ţe keď nie je rozhodnutie

odvolacieho súdu riadne a presvedčivo odôvodnené a teda nespĺňa náleţitosti, ktoré preňho

predpisuje , ţalobca nemá moţnosť nijakým spôsobom právne, ale aj skutkovo

argumentovať proti nemu, čím mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Odvolaciemu

súdu vytkol, ţe nevysvetlil, prečo neberie do úvahy znalecké dokazovanie Ú. V tejto

súvislosti dovolateľ vyslovil názor, ţe pre posúdenie zodpovednosti, zvlášť v dopravnej

nehode pri rozhodovaní o zavinení je predovšetkým otázkou odborného posudku znalca z

príslušného odboru. Jedná sa totiţ o náročné matematické výpočty, technické postupy, ktoré

umoţnia presne zistiť zavinenie účastníkov dopravnej nehody, preto by mal súd poskytnúť

väčšiu váhu takémuto odbornému dokazovaniu, ako výpovediam svedkov, ktoré boli navyše

spochybnené.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol toto dovolanie odmietnuť a súčasne si

uplatnil náhradu trov dovolacieho konania pozostávajúcich z odmeny advokáta za dva úkony

právnej sluţby. Vedľajší účastník na strane ţalovaného vo svojom vyjadrení k dovolaniu toto

ţiadal zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky podľa

a ), je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu z aţ 3

nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ , pričom nezistil

existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa , na ktoré

poukazoval dovolateľ. Ţalobca tvrdí, ţe riadnym a presvedčivým neodôvodnením rozsudku

odvolacieho súdu sa tento dopustil porušenia práva účastníka na spravodlivé súdne konanie

a takýmto postupom odňal ţalobcovi moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať

proti rozhodnutiu, teda odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom.

Podľa , dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom podľa cit. ustanovenia sa rozumie postup súdu,

ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky

súdny poriadok. V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké

postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv [napr.

právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať

do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali

( ), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

Zo spisu nevyplýva, ţe by súdy v prejednávanej veci v prípade ţalobcu nerešpektovali

niektoré z týchto práv. K vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedenému tvrdeniu

ţalobcu, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa treba uviesť, ţe ak

odvolací súd pri odôvodnení svojho rozhodnutia vyuţil moţnosť danú mu ustanovením § 219

ods. 2 , neporušil tým právo ţalobcu na spravodlivé súdne konanie a takýmto postupom

neodňal ţalobcovi právo konať pred súdom.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

V preskúmavanej veci je z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu zrejmé, ţe

sa v plnom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré vyhovuje

zákonným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku v Takýto

postup odvolacieho súdu pri odôvodnení vlastného rozhodnutia je v súlade s cit. ustanovením

, preto ani nemoţno na ťarchu odvolaciemu súdu pripísať, ţe jeho

rozhodnutie nie je riadne a presvedčivo odôvodnené a teda nespĺňa náleţitosti, ktoré preňho

predpisuje , ako sa mylne domnieva dovolateľ.

Keďţe v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné, nebola

preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je neprípustné, preto ho odmietol

( v spojení s ).

Úspešnému ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, pretoţe trovy súvisiace s odmenou právneho zástupcu ţalovaného

za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval za potrebné a účelné bránenie práva, lebo v porovnaní

s jeho vyjadreniami v základnom konaní neobsahovalo nové okolnosti. Vedľajšiemu

účastníkovi v dovolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2011

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Renáta Matejíková