Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a33/362127.0a3323.pdf
PDF · 103.24 KB
No categories available
1Cdo/161/2009
Najvyšší súd 1 Cdo 161/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu K. K., bývajúceho v B.,
zastúpeného JUDr. A. Š., advokátom v B., proti ţalovanému J. M., bývajúcemu v B.,
zastúpenému JUDr. L. P., advokátom v Ţ., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
ţalovaného A., a.s., D., o náhradu škody z ublíženia na zdraví, vedenej na Okresnom súde
Ţilina pod sp.zn. 16 C 12/1998, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline
z 12. februára 2009, sp.zn. 9 Co 248/2008, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a.
Ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţilina (v poradí druhým) rozsudkom zo 6. mája 2008, č.k. 16 C 12/1998-
300 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal voči ţalovanému náhrady škody z ublíţenia
na zdraví, ktorá mu mala vzniknúť pri dopravnej nehode dňa X., kedy ţalovaný riadil osobné
motorové vozidlo zn. Š. na ceste X. v smere od Ţ. na M., pričom v kilometri X. pri
odbočovaní vľavo na miesto leţiace mimo vozovku sa náleţite nepresvedčil, ţe je
predchádzaný iným motorovým vozidlom a v protismernom jazdnom pruhu zapríčinil
dopravnú nehodu. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Konštatoval, ţe ţalovaný ţiadnym spôsobom neporušil právne povinnosti
vyplývajúce mu z platného právneho predpisu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, ţe
ţalovaný začal odbočovať vľavo na miesto leţiace mimo cesty uţ skôr, ako ţalobca začal
predchádzať autobus idúci za vozidlom ţalovaného a teda sa zaradil vľavo.
Pri tomto úkone dodrţal všetky povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 19 ods. 1
vyhlášky FMV č. 99/1989 Zb. o pravidlách premávky na pozemných komunikáciách. Včas
dal znamenie o zmene smeru jazdy, čo bolo preukázané i svedeckými výpoveďami I. K.,
šoféra automobilu, ktorý išiel oproti automobilom účastníkov a svedka M., vodiča autobusu
zaradeného za vozidlom ţalovaného. Podľa názoru súdu prvého stupňa to bol práve ţalobca,
ktorý svojím počínaním porušil ustanovenie § 15 ods. 5 písm. a/ cit. vyhlášky, keď predbiehal
kolónu motorových vozidiel aj napriek tomu, ţe nevedel, či sa bude môcť bezpečne zaradiť
späť do svojho jazdného pruhu.
Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 12. februára 2009 sp.zn.
9 Co 248/2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. V odôvodnení
rozsudku sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu. V súvislosti
s poukazovaním ţalobcu tak v odvolaní, ako aj v priebehu prvostupňového konania,
na porušenie právnej povinnosti zo strany ţalovaného, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 19
ods. 1 vyhlášky FMV č. 99/1989 Zb. odvolací súd skonštatoval správnosť dôvodov
napadnutého prvostupňového rozhodnutia, podľa ktorého zo strany ţalovaného k porušeniu
právnej povinnosti nedošlo, čo ostatne vyplýva aj z rozhodnutia Okresného súdu Ţilina
z 30. septembra 1996, sp.zn. 1 T 418/96.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ţiadal ho zrušiť
a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil
ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. s tým, ţe súd porušil jeho právo na spravodlivé súdne
konanie nedostatočným odôvodnením rozsudku. Poukázal na to, ţe keď nie je rozhodnutie
odvolacieho súdu riadne a presvedčivo odôvodnené a teda nespĺňa náleţitosti, ktoré preňho
predpisuje O.s.p., ţalobca nemá moţnosť nijakým spôsobom právne, ale aj skutkovo
argumentovať proti nemu, čím mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Odvolaciemu
súdu vytkol, ţe nevysvetlil, prečo neberie do úvahy znalecké dokazovanie Ú. V tejto
súvislosti dovolateľ vyslovil názor, ţe pre posúdenie zodpovednosti, zvlášť v dopravnej
nehode pri rozhodovaní o zavinení je predovšetkým otázkou odborného posudku znalca z
príslušného odboru. Jedná sa totiţ o náročné matematické výpočty, technické postupy, ktoré
umoţnia presne zistiť zavinenie účastníkov dopravnej nehody, preto by mal súd poskytnúť
väčšiu váhu takémuto odbornému dokazovaniu, ako výpovediam svedkov, ktoré boli navyše
spochybnené.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol toto dovolanie odmietnuť a súčasne si
uplatnil náhradu trov dovolacieho konania pozostávajúcich z odmeny advokáta za dva úkony
právnej sluţby. Vedľajší účastník na strane ţalovaného vo svojom vyjadrení k dovolaniu toto
ţiadal zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania
nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu z § 238 ods. 1 aţ 3
O.s.p. nemoţno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., pričom nezistil
existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., na ktoré
poukazoval dovolateľ. Ţalobca tvrdí, ţe riadnym a presvedčivým neodôvodnením rozsudku
odvolacieho súdu sa tento dopustil porušenia práva účastníka na spravodlivé súdne konanie
a takýmto postupom odňal ţalobcovi moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať
proti rozhodnutiu, teda odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p., dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom podľa cit. ustanovenia sa rozumie postup súdu,
ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky
súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké
postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv [napr.
právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať
do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie
(§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali
(§ 123 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
Zo spisu nevyplýva, ţe by súdy v prejednávanej veci v prípade ţalobcu nerešpektovali
niektoré z týchto práv. K vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedenému tvrdeniu
ţalobcu, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. treba uviesť, ţe ak
odvolací súd pri odôvodnení svojho rozhodnutia vyuţil moţnosť danú mu ustanovením § 219
ods. 2 O.s.p., neporušil tým právo ţalobcu na spravodlivé súdne konanie a takýmto postupom
neodňal ţalobcovi právo konať pred súdom.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
V preskúmavanej veci je z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu zrejmé, ţe
sa v plnom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré vyhovuje
zákonným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku v § 157 ods. 2 O.s.p. Takýto
postup odvolacieho súdu pri odôvodnení vlastného rozhodnutia je v súlade s cit. ustanovením
§ 219 ods. 2 O.s.p., preto ani nemoţno na ťarchu odvolaciemu súdu pripísať, ţe jeho
rozhodnutie nie je riadne a presvedčivo odôvodnené a teda nespĺňa náleţitosti, ktoré preňho
predpisuje Občiansky súdny poriadok, ako sa mylne domnieva dovolateľ.
Keďţe v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, nebola
preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je neprípustné, preto ho odmietol
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Úspešnému ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania, pretoţe trovy súvisiace s odmenou právneho zástupcu ţalovaného
za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval za potrebné a účelné bránenie práva, lebo v porovnaní
s jeho vyjadreniami v základnom konaní neobsahovalo nové okolnosti. Vedľajšiemu
účastníkovi v dovolacom konaní trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. februára 2011
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Renáta Matejíková