Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/100/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa

Hargaša a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci navrhovateľov: 1. M. S., bytom Č.Č., 2. D. L., bytom Č.Č., zastúpená navrhovateľom 1, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Senci, so sídlom Hurbanova 21, Senec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.j. zo dňa 22. mája 2008, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -11 zo dňa 25. novembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. -11 zo dňa 25. novembra 2009 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu č.j. 705-741/2008-Lu zo dňa 22. mája 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave potvrdil v záhlaví uvedené

rozhodnutie, ktorým odporca rozhodol, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky uvedené v o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj „reštitučný zákon“ alebo „“) na navrátenie alebo priznanie práva na náhradu za nehnuteľnosť par. č. 3113 vo výmere 4 366 m², zapísanú v pozemnoknižnej vložke č. X., katastrálne územie Č., nakoľko táto neprešla

2

do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby spôsobom uvedeným v reštitučného zákona. O trovách konania rozhodol, odvolávajúc sa na v spojení s tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia plne stotožnil s názorom

odporcu o nemožnosti vyhovieť uplatnenému reštitučnému nároku navrhovateľov z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok v ustanovení § 2 ods. 1 reštitučného zákona, keďže v rozhodnom období nimi uplatňovaný pozemok neprešiel na štát alebo inú právnickú osobu, ale na konkrétne fyzické osoby. Dôvodil ďalej tým, že z obsahu identifikácie parciel Správy katastra Pezinok zo dňa 14. septembra 1994 ako aj z obsahu geometrického plánu Strediska geodézie, okres Bratislava – vidiek zo dňa 30. októbra 1965 vyplýva, že dotknutá parcela č. X. bola pri sceľovaní pozemkov (tzv. komasácia) pridelená a vymeraná F. a J. B. ako parcela nová, vedená v evidencii nehnuteľností pod parcelným číslom X. o výmere 4 531 m²; táto parcela bola uvedeným geometrickým plánom rozdelená na dve parcely a to X./1 a X./2. Odvolávajúc sa na vyššie uvedené, krajský súd rozhodnutie odporcu podľa ako vecne správne potvrdil.

Proti rozsudku krajského súdu podali navrhovatelia v zákonom stanovenej

lehote odvolanie, vytýkajúc prvostupňovému súdu nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a jeho nesprávne právne posúdenie. Predovšetkým poukazovali na tú skutočnosť, že sceľovanie pozemkov (tzv. komasácia) v obci Č. nebola nikdy ukončená zápisom o vykonaní a zapísaní komasácie. Ďalej namietali, že Mestský národný výbor (ďalej aj ako „MNV“) v Č. nebol oprávnený vydávať potvrdenie o pridelení parcely F. a J. B. z dôvodu, že nevlastnilo žiadnu pôdu a zároveň tvrdili, že na MNV v Č. musel existovať zápis o prechode pôdy odobraním dotknutej parcely na štát, a až následne MNV v Č. mohol vydať pôdu novým vlastníkom. S poukazom na tieto tvrdenia navrhli doplniť dokazovanie v tom smere, aby bolo uskutočnenie komasácie v obci Č. preukázané právoplatným rozhodnutím a rovnako žiadali predložiť hodnoverný doklad o odobratí pôdy pani M. B. a pridelení jej náhradného pozemku, považujúc ho za „alfu a omegu“ celého reštitučného sporu, tvrdiac zároveň, že pôda bola oprávnenej osobe odobratá bez náhrady.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že v danom

prípade neboli splnené podmienky ustanovené v § 2 ods. 1 reštitučného zákona obhajujúc svoj názor tým, že pri komasácii uskutočnenej v obci Č. bola nehnuteľnosť, ktorej vydanie si navrhovatelia uplatňujú (parcela č. 3113 zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. X.), vymeraná a pridelená konkrétnej fyzickej osobe, poukazujúc na geometrický plán č. A-920-12-636/65 zo dňa 30. októbra 1965 a potvrdenie MNV v Č. zo dňa 29. marca 1966 vydané F. B. pre účely darovania predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň uviedol, že z predložených dokladov nevyplýva, že by bola naplnená skutková podstata ustanovenia § 3 ods. 1 písm. o/ reštitučného zákona. Z uvedených dôvodov preto navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania ( veta prvá a ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov treba priznať úspech.

Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo posúdenie reštitučného

nároku navrhovateľov na navrátenie vlastníctva k žiadanému pozemku v intenciách ustanovení reštitučného zákona.

Odvolací súd v danej veci posudzoval rozsudok krajského súdu, ktorým bolo

potvrdené rozhodnutie žalovaného správneho orgánu na základe opravného prostriedku navrhovateľov na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktorým im správny orgán nepriznal navrátenie vlastníctva a ani náhradu k žiadanému pozemku v zmysle ustanovení reštitučného zákona, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene

a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb, a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku. Reštitučné predpisy boli vydané s cieľom zmierniť následky niektorých majetkových krívd a majú uľahčiť uplatnenie nárokov oprávnených osôb, nie vylúčiť ich podľa všeobecných právnych predpisov. Zároveň si bol zákonodarca vedomý, že odstránenie všetkých krívd nie je reálne a že sa teda musí uspokojiť len s nápravou niektorých, a preto výklad týchto právnych predpisov nemôže byť natoľko dogmatický a ústavne nekonformný, že by zakladal de facto voči niektorým osobám krivdy nové. Preto pri aplikácii reštitučných predpisov treba postupovať veľmi citlivo, aby nedošlo k ďalším krivdám.

Reštitučný zákon v ustanovení § 1 upravuje navrátenie vlastníctva

k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu ( a až 39 ). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria:

4

a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond. Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa reštitučného zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3 (§ 2 ods. 1 reštitučného zákona).

Podľa § 3 ods. 1 reštitučného zákona, oprávneným osobám sa navráti

vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom

konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa alebo podľa o trestnom konaní súdnom () v znení , d) odňatia bez náhrady postupom podľa SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť, j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,

5

p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané

ľudské práva a slobody,

r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy. 8) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

Podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona sa na konanie podľa odseku 2 vzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa vety prvej o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Správny poriadok“) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne

a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu administratívneho spisu považoval

za nesporné, že ku sceľovaniu pozemkov v obci Č. podľa o niektorých technicko-hospodárskych úpravách pozemkov (sceľovací zákon) účinného do 26. septembra 1955 alebo na základe vládneho nariadenia č. o opatreniach v odbore hospodársko-technických úpravách pozemkov, ktorým bol sceľovací zákon zrušený, reálne došlo. Táto skutočnosť vyplýva z výkazu plôch ku geometrickému plánu č. A-920-12-636/65 Strediska geodézie, okres Bratislava – vidiek zo dňa 30. októbra 1965, zakresľujúceho stav pozemnoknižný a stav pokomasačný, a taktiež je táto skutočnosť ozrejmená v identifikácii parciel vydanej Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Pezinok dňa 14. septembra 1994, pod č.j. 2241/94. Odvolací súd však dokazovanie uskutočnené odporcom ohľadom posúdenia oprávnenosti navrhovateľmi uplatneného reštitučného nároku vyhodnotil za zjavne nedostatočné. Správnemu orgánu sa nedá nevytknúť, a to napriek tomu, že preukázateľne niekoľkokrát vyzýval navrhovateľov pod následkami zastavenia konania podľa Správneho poriadku na doplnenie podania o ním požadované doklady, nerešpektovanie zásady materiálnej (objektívnej) pravdy, podstatou ktorej je úplné a presné zistenie skutkového stavu, nakoľko tento uspokojujúc sa výkazom ku geometrickému plánu, identifikáciou parciel a potvrdením MNV v Č., dosvedčujúcimi len vykonanie komasácie v katastrálnom území Č., avšak nepreukazujúcimi jej právny dôvod, vydal negatívne rozhodnutie o uplatnenom reštitučnom nároku, odvolávajúc sa na nesplnenie podmienok uvedených v reštitučného zákona, keďže žiadaná nehnuteľnosť neprešla do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby spôsobom uvedeným v citovaného zákona. Odvolací súd pri posudzovaní existencie uplatneného reštitučného titulu nesúladne s názorom

6

odporcu, ako aj prvostupňového súdu vychádza z toho, že pokiaľ nebolo v správnom konaní nepochybne preukázané, že sceľovanie pozemkov v katastrálnom území Č. bolo vykonané v súlade s právnym predpisom účinným v čase jeho uskutočnenia, nedá sa kategoricky vylúčiť prevzatie nehnuteľnosti štátom bez právneho dôvodu, ktoré by oprávnenosť uplatneného reštitučného titulu podložilo. Odvolací súd zastáva ďalej názor, že v danom prípade bolo povinnosťou správneho orgánu objasniť priebeh a výsledky komasácie pozemkov v katastrálnom území Č., a až na základe zistených skutočností, o návrhu navrhovateľov rozhodnúť.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dokazovanie správneho orgánu je potrebné

doplniť a vykonať v rozsahu, ktorý je nad možnosti súdneho konania, lebo podľa vety druhej súd môže vykonať iba dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Pochybil preto krajský súd, keď potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb,

o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ) a ich úlohou nie je hľadať dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnutie správneho orgánu potvrdené. Ak je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné, súd nemôže nahrádzať jeho dôvody.

Keďže vo veci konajúci a rozhodujúci správny orgán nevykonal právne

relevantné dôkazy v záujme náležitého ozrejmenia skutkového stavu veci a ani krajský súd nevykonal žiadne dôkazy, bol dôvod na to, aby odvolací súd v súlade s zmenil rozsudok krajského súdu, rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa v spojení s a veta prvá .

V ďalšom konaní odporca doplní dokazovanie v zhora naznačenom smere, a to

predovšetkým zadovážením si rozhodnutia príslušného orgánu o schválení projektu pozemkových úprav vykonaných v katastrálnom území Č. v rozhodnom období vo vzťahu k právnej predchodkyni navrhovateľov. Až po doplnení dokazovania a zisťovania v naznačenom smere bude možné vo veci opätovne rozhodnúť, pričom odporca svoje rozhodnutie aj patričným spôsobom odôvodní tak, aby rozhodnutie zodpovedalo zákonu (§ 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku).

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd tak, že v konaní úspešným

navrhovateľom v 1. a 2. rade ich náhradu nepriznal ( v spojení s , a veta prvá ), nakoľko si ich náhradu neuplatnili ( v spojení s veta prvá ) a ani im v konaní trovy nevznikli.

7

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 23. februára 2011

JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth