Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/82/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci ţalobcov: 1. Ing. B. B., bytom T., 2. Ing. arch. Z. B., bytom T., zastúpených JUDr. R. M., advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v N., proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad v Trenčíne, so sídlom Hviezdoslavova ul. 3, Trenčín, za účasti: 1. A. D., bytom H., 2. M. D., bytom H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.s.: KSÚ 2009-33/138-1/MŠ zo dňa 15. decembra 2008, o odvolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -48 zo dňa 12. januára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Trenčíne č. k. -48 zo dňa 12. januára 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej len ako „krajský súd“

alebo „prvostupňový súd“) zamietol v súlade s ustanovením (ďalej len ako „OSP“) ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým ţalovaný zmenil podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie č.s. zo dňa 27. júna 2008, ktorým Mesto I., ako príslušný stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“) postupom podľa v spojení s

stavebného zákona vydal pre stavebníkov (A. D., M. D.) dodatočné povolenie stavby „V.“ ul. R., na pozemku č. KN 966, katastrálne územie I. a zároveň podľa § 88a ods. 4 a § 87 ods. 1 stavebného zákona nariadil stavebníkom vykonať v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia nevyhnutné úpravy na zhotovených častiach stavby, tak, ţe vo výroku rozhodnutia na str. 1 v odseku začínajúcom „V.“ ul. R., na pozemku parc. č. X. v k.ú. I. vypustil vetu cit. „... a zároveň podľa § 88a ods. 4 a § 87 ods. 1 stavebného zákona nariaďuje stavebníkovi vykonať v lehote do 1 mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia nevyhnutné úpravy na zhotovených častiach uvedenej stavby v rozsahu :...“ a nahradil ju vetou „...a zároveň podľa § 88a ods. 4 v spojení v stavebného zákona nariaďuje stavebníkovi vykonať v lehote do 4 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úpravy na zhotovených častiach stavby v rozsahu :...“. O trovách konania rozhodol podľa tak, ţe ţalobcom, ktorí neboli v konaní úspešní, právo na ich náhradu nepriznal.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, ţe je nesporné, ţe

ţalobné dôvody sú totoţné s podmienkami na vykonanie úprav na zhotovených častiach stavby, ktoré boli určené v prvostupňovom rozhodnutí, okrem preskúmania svetelných podmienok. Uviedol, ţe ţalovaný napadnutým rozhodnutím nariadil aj s prihliadnutím na námietky uplatnené ţalobcami v stavebnom konaní, stavebníkom vykonať v lehote 4 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, úpravy na zhotovených častiach v rozsahu konkretizovanom v prvostupňovom rozhodnutí. Námietku, ktorou ţalobcovia poukazovali na to, ţe povoľovaná stavba tieni na pozemok v ich vlastníctve, vzhliadol za nedôvodnú, argumentujúc príleţitosťou, poskytnutou ţalobcom prvostupňovým správnym orgánom, ktorí mali moţnosť v súlade s § 137 ods. 1, 3 stavebného zákona, domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva súdnou cestou v rámci občiansko-súdneho konania, avšak v konaní bolo nesporné, ţe ţalobcovia túto moţnosť v určenej lehote nevyuţili a preto stavebný úrad, postupoval správne, keď si o vznesenej námietke urobil úsudok sám ( stavebného zákona). Odvolávajúc sa na ustanovenie vety prvej (pre súd je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia) neprihliadol na uplatnené ţalobné dôvody, nakoľko posúdenie, či nariadené úpravy boli vykonané v súlade s rozhodnutiami správnych orgánov o dodatočnom povolení stavby, bude predmetom kolaudačného konania. Rovnako neprihliadol ani na ostatné, ţalobcami na pojednávaní uvedené námietky (napr. závadné konanie osôb navštevujúcich pohostinstvo s terasou) a to z dôvodu, ţe boli uplatnené jednak po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie ţaloby ( ) a taktieţ preto, ţe rozhodovanie o týchto skutočnostiach nepatrí do právomoci stavebných orgánov. Majúc za to, ţe ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečiac si potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili z nich správny právny záver, zamietol ţalobu podľa , ako nedôvodnú.

Proti rozsudku krajského súdu podali ţalobcovia v zákonnej lehote odvolanie,

domáhajúc sa zrušenia rozhodnutia ţalovaného, č.s.: KSÚ 2009-33/138-1/Mš zo dňa 15. decembra 2008 (správne sa mali domáhať podľa vety prvej , aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, ţe zruší rozhodnutie správneho

orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie), ktorého obsah je totoţný s obsahom ţaloby, vytýkajúc, vo vzťahu k prvostupňovému súdu, ţe jeho rozhodnutie (ako aj rozhodnutia správnym orgánov) povaţujú, bez bliţšej špecifikácie, za vecne nesprávny. Rovnako, ako v ţalobných dôvodoch namietali, ţe stavebníci nedodrţali svoj záväzok a nevybudovali vsakovaciu jamu podľa stavebnej dokumentácie (dokonca uviedli, ţe nie je vybudovaná ţiadna vsakovacia jama) a taktieţ, ţe nie je vybudované odvodňovanie formou drenáţnych rúr a drenáţnej vrstvy po obvode terasy, a teda nie je zabezpečené dostatočné odvádzanie povrchových vôd zo zastavaného pozemku. Ďalej poukázali na to, ţe stavebníci nedodrţali deklarovaný postup pri stavbe, robia si čo chcú, stavbu vyuţívajú načierno, ktorú skutočnosť doloţili aj predloţenou fotodokumentáciou, avšak tieto dôkazy prvostupňový súd neakceptoval. Záverom uviedli, ţe rozhodnutiami a postupmi správnych orgánov boli ukrátení na svojich právach a preto navrhli odvolaciemu súdu, aby po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým zruší v plnom rozsahu v záhlaví uvedené rozhodnutie ţalovaného. Zároveň si uplatnili aj náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcov uviedol, ţe krajský súd

postupoval správne, keď ţalobu v celom rozsahu zamietol, poukazujúc na ustanovenie veta prvá , v zmysle ktorého je pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia, teda v čase do 15. decembra 2008, kedy bolo napadnuté rozhodnutie vydané a preto skutočnosti, vzniknuté po tomto dátume, sú pre toto konanie irelevantné. Ďalej poukázal na to, ţe ţalobcovia sa ochrany svojich práv musia domáhať inak ako ţalobou na preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia. Zotrvajúc na svojom vyjadrení k ţalobe zo dňa 11. februára 2009 zdôraznil, ţe ţalobcami namietané skutočnosti, konkrétne, či stavebníci vykonajú nariadené úpravy a dodrţia podmienky stavebného povolenia, budú predmetom kontroly stavebného úradu – Mesta I. pri kolaudácii stavby s tým, ţe prvostupňový správny orgán nevydá kolaudačné rozhodnutie, pokiaľ stavebníci nevykonajú uvedené úpravy na stavbe a nedodrţia podmienky stavebného povolenia. Upriamil pozornosť na to, ţe ak stavebník uţíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, jedná sa o priestupok podľa stavebného zákona, pričom stavebný úrad takéto podozrenie preskúma, a ak sa preukáţe spáchanie skutku, priestupok sa prejedná v samostatnom konaní. Taktieţ uviedol, ţe pokiaľ účastníci akcií, usporadúvaných stavebníkmi, znečisťujú okolie a majetok ţalobcov, táto skutočnosť nesúvisí s predmetom preskúmania napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa jedná o susedský spor, ktorý môţe byť predmetom samostatného súdneho konania podľa . Odvolávajúc sa na vyššie uvedené je ţalovaný presvedčený, ţe všetky práva a zákonnosť boli v ţalobou napadnutom rozhodnutí dodrţané, nie je mu známy dôvod na zrušenie svojho rozhodnutia a preto navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd

odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania ( veta prvá

a ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a ), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov nie je moţné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (, ).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti ( ).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav,

ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( ).

Odvolací súd z predloţeného administratívneho spisu zistil, ţe Mesto I., ako

príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona, vydalo v súlade s § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a stavebného zákona dňa 27. júna 2008 pre stavebníkov A. D. a M. D. rozhodnutie č.s. (ďalej len ako „prvostupňové správne rozhodnutie“), ktorým dodatočne povolilo stavbu „V.“ ul. R., na pozemku č. X. v katastrálnom území I. a zároveň podľa § 88a ods. 4 a § 87 ods. 1 stavebného zákona nariadilo stavebníkom v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia vykonať nevyhnutné úpravy na zhotovených častiach uvedenej stavby v presne vymedzenom rozsahu. Predmetné rozhodnutie bolo vydané následne po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č.s. zo dňa 23. júna 2004, rozhodnutím odvolacieho orgánu č. KSÚ 2004/00633-3 Br zo dňa 20. septembra 2004 a vrátení mu veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán v intenciách zrušujúceho rozhodnutia doplnil dokazovanie, nariadil ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním, vyzval stavebníkov na predloţenie rozhodnutí dotknutých orgánov štátnej správy o tom, ţe dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, vykonal zároveň štátny stavebný dohľad a rozhodol o uplatnených námietkach a pripomienkach, dospejúc k záveru, ţe dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podali ţalobcovia v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v dôsledku ktorého ţalovaný v súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil prvostupňové správne rozhodnutie tak, ţe vo výroku rozhodnutia na str. 1 v odseku začínajúcom „V.“ ul. R., na pozemku parc. č. X. v k.ú. I. vypustil vetu cit. „... a zároveň podľa § 88a ods. 4 a § 87 ods. 1 stavebného zákona nariaďuje stavebníkovi vykonať v lehote do 1 mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia

nevyhnutné úpravy na zhotovených častiach uvedenej stavby v rozsahu :...“ a nahradil ju vetou „...a zároveň podľa § 88a ods. 4 v spojení v § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona nariaďuje stavebníkovi vykonať v lehote do 4 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úpravy na zhotovených častiach stavby v rozsahu :...“, pričom ostatné časti výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia, ţalovaný správny orgán potvrdil. Svoje rozhodnutie zmeniť časť výroku napadnutého rozhodnutia zdôvodnil tým, ţe v danom správnom konaní sa rozhoduje podľa § 88a ods. 4 v spojení s § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, nakoľko sa nevedie konanie o nevyhnutných úpravách na stavbe podľa § 87 stavebného zákona a preto prvostupňový správny orgán nemal dôvod vo výroku rozhodnutia uplatniť citované ustanovenie. Zároveň poopravil lehotu na vykonanie úprav na zhotovených častiach stavby, ktorá začne plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, zdôrazniac, ţe uvedené chyby v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu nie sú zásadného charakteru, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní a preto odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil vo vyššie zmienenej časti s tým, ţe ostatné časti výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia potvrdil, pričom sa náleţite v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami ţalobcov, upriamiac ich pozornosť na to, ţe vykonanie nariadených úprav skontroluje prvostupňový správny orgán pri kolaudácii stavby s tým, ţe kolaudačné rozhodnutie nebude vydané, pokiaľ stavebníci nevykonajú rozhodnutím nariadené úpravy.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie

stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, ţe stavba bola

postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predloţil doklady o tom, ţe dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré uţ bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predloţených v stavebnom konaní.

Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení

stavby stavebný úrad dodatočne povolí uţ vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy uţ realizovanej stavby.

Podľa § 88 ods. 1 stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad

najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodrţali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej uţívanie nebude ohrozovať

verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany ţivota a zdravia osôb, ţivotného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie

podľa tohto zákona, sa pokúsia vţdy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

Podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde

k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemoţnila uskutočniť poţadované opatrenie alebo by ho umoţnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáţe stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

Podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa

musí predloţiť dôkaz, ţe na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môţe si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po posúdení odvolacích námietok ţalobcov,

vyhodnotiac ich za totoţné so ţalobnými námietkami, povaţuje predovšetkým za potrebné uviesť, ţe prvostupňový súd sa s nimi podrobne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorým sa aj v plnom rozsahu stotoţňuje ( veta prvá ). Súhlasne s názorom prvostupňového súdu mal odvolací súd za to, ţe uplatnené ţalobné dôvody a teda aj odvolacie námietky sú obsahovo totoţné s nariadenými úpravami na zhotovených častiach stavby, ktoré boli stavebníkom uloţené vykonať napadnutým rozhodnutím ţalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím podľa stavebného zákona, s výnimkou poţiadavky ţalobcov, uplatnenej v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ktorej neopodstatnenosť však ţalovaný správny orgán náleţite odôvodnil, odvolávajúc sa na ustanovenie stavebného zákona, s ktorým odôvodnením sa správne stotoţnil aj prvostupňový súd.

Preskúmavajúc napadnutý rozsudok prvostupňového súdu, ako aj napadnuté

rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu, nedá odvolaciemu súdu nesúhlasiť s ich prijatými závermi o tom, ţe jednak dodatočné povolenie stavby, vzhľadom na súhlasné záväzné stanoviská (§ 140b stavebného zákona) ako aj podklady predloţené v stavebnom konaní, nie je v rozpore s verejnými záujmami a teda nie je dôvod na odstránenie stavby a jednak, ţe splnenie správnymi orgánmi nariadených úprav (§ 88a ods. 4 stavebného zákona) stavby stavebníkmi, bude predmetom kolaudačného konania, v rámci ktorého bude povinnosťou príslušného stavebného úradu nevydať kolaudačné rozhodnutie v prípade, ak stavebníci nariadené úpravy neuskutočnia ( stavebného zákona). Naviac, vychádzajúc z ustanovenia , v zmysle ktorého je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový

stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, bolo v súdnom konaní právne irelevantné či stavebníci nariadené úpravy stavby vykonali resp. nevykonali. Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 88 ods. 5, resp. § 88 ods. 6 písm. b) stavebného zákona, ktorý ustanovuje stavebnému úradu povinnosť nariadiť odstránenie stavby v prípade, ak stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, avšak táto skutočnosť nie je predmetom súdneho prieskumu v danom konaní.

Odvolací súd, tieţ posúdiac formálne a obsahové náleţitosti rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu ako aj ţalovaného, nevzhliadol ich nezákonnosť, tieto podľa jeho názoru, sú náleţite a podrobne odôvodené, zdôrazniac zároveň, ţe ţalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí náleţitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcov, vznesenými v ich odvolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, povaţujúc rozhodnutia ţalovaného

správneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo a náleţite zisteného skutkového stavu, vyhodnotiac námietky ţalobcov uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné a stotoţniac sa s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, napadnutý rozsudok ako vecne správny, podľa v spojení s veta druhá , potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa a v spojení s veta prvá tak, ţe ţalobcom nepriznal ich náhradu, pretoţe neboli v tomto konaní úspešní a ţalovanému a zúčastneným osobám preto, ţe im z dôvodu neúspešného odvolania ţalobcov trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ţiadnu náhradu trov konania neuplatnili.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 23. februára 2011

JUDr. Jaroslava F ú r o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth