Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/52/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Štefana Sekelského

v trestnej veci obvineného H. K. a spol. pre pokračovací trestný čin úverového

podvodu podľa , v znení neskorších predpisov

(Tr. zák.) a iné prerokoval na verejnom zasadnutí 23. februára 2011 v Bratislave dovolanie

podané obvineným H. K., zastúpeného obhajcom Mgr. Ing. M. B. proti uzneseniu Krajského

súdu v Trenčíne z 12. januára 2010, sp. zn. a podľa § 386 ods. 1, ods. 2, § 388

ods. 1 rozhodol

t a k t o :

I.

Na základe a podľa Trestného

poriadku sa v y s l o v u j e, že napadnutým uznesením Krajského súdu v Trenčíne

z 12. januára 2010, sp. zn. , vo vzťahu k obvinenému H. K.

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení , v znení neskorších predpisov

(Tr. zák.), ,

Podľa sa z r u š u j e, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

z 12. januára 2010, sp. zn. , v celom rozsahu.

2

Súčasne sa z r u š u j ú aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa Krajskému súdu v Trenčíne sa p r i k a z u j e, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

II.

Podľa sa obvinený H. K. n e b e r i e d o v ä z b y .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici z 25. septembra 2007, sp. zn.

, bol obvinený H. K. uznaný za vinného v bodoch 1/ a 2/ rozsudku

z pokračovacieho trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3 Tr. zák.,

v bode 1/ rozsudku ako účastník – pomocník už právoplatne odsúdených R. K. a J. M. podľa

§ 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a v bode 3/ rozsudku z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156

ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom

základe, že

1/ J. V. pod vplyvom požitých alkoholických nápojov na podnet obžalovaného R. K.. ktorý

mu prisľúbil zabezpečenie ručiteľov na úver s podmienkou, že väčšiu časť úveru si sám

ponechá, dňa 8. septembra 2004 v N. D. požiadal S. o poskytnutie úveru a následne dňa 10.

septembra 2004 v pobočke S. na základe sfalšovaných potvrdení o svojom zamestnaní a

výške svojho čistého mesačného príjmu ako aj o zamestnaní a výške príjmu ručiteľov

obžalovaného H. K. a obžalovaného J. M., ktoré pre tento účel sčasti zabezpečil aj obžalovaný

R. K., uzavrel zmluvu o úvere vo výške 350 000 Sk, účelovo viazanom na rekonštrukciu

rodinného domu. ktorý sa zaviazal splácať spolu s navýšením v mesačných splátkach po 4

600 Sk od 20. októbra 2004 do 20. augusta 2014, pričom tohto dňa zároveň obžalovaný J. M.

a obžalovaný H. K. uzavreli so S. dohody o ručení k úverovej zmluve a všetci takto konali s

vedomím, že úver nebude použitý na deklarovaný účel a jeho riadne a včasné splácanie nie je

zabezpečené, pretože J. V., obžalovaný H. K. a obžalovaný J. M. boli nezamestnaní a nemali

pravidelný príjem a obžalovaný R. K. ako súkromný podnikateľ bol

3

vo finančnej tiesni a väčšiu časť úveru mienil použiť na úhradu svojich ďalších záväzkov

z podnikateľskej činnosti, po prevzatí úveru J. V. ešte dňa 10. septembra 2004 previedol celú

sumu úveru na účet obžalovaného R. K., ktorý mu z neho vyplatil 20 000 Sk v hotovosti

a obžalovanému H. K. a obžalovanému J. M. vyplatil odmenu za pomoc pri vybavení úveru

v presne nezistenej výške, a takýmto konaním J. V. a obžalovaný R. K. spoločne

a nerozdielne spôsobili S. škodu vo výške 350 000 Sk, pretože poskytnutý úver splácal

obžalovaný R. K. len dočasne a po zaplatení 17-tich splátok úver prestal splácať,

2/ obžalovaný H. K. na základe žiadosti o úver zo dňa 28. mája 2004 a sfalšovaného

potvrdenia o zamestnaní v spoločnosti F. a o výške svojho mesačného príjmu uzavrel so V.

dňa 31. mája 2004 v pobočke B. zmluvu o úvere vo výške 75 000 Sk, ktorý sa spolu

s navýšením zaviazal splácať v 42. mesačných splátkach po 2 414,78 Sk počnúc dňom

30. júna 2004 napriek tomu, že vedel, že vzhľadom na svoju nezamestnanosť a zlú finančnú

situáciu nebude schopný úver riadne a včas splatiť a po prevzatí úveru tento ani čiastočne

nesplatil, čím V. spôsobil škodu 75 000 Sk,

3/ obžalovaný H. K. v presne nezistenom čase od 00,15 hod. do 02,00 hod. dňa

15. apríla 2006 pred vchodom do baru hotela F. bezdôvodne fyzicky napadol P. B., nar. X.

takým spôsobom, že ho udrel päsťou do zadnej časti hlavy a keď sa otočil, udrel ho opätovne

päsťou do tváre, následkom čoho P. B. spadol na zem. kde ho obvinený viackrát kopol

do hornej časti tela a tváre, čím mu spôsobil zlomeninu nosa, pomliaždenie ľavej orbity

s okoloočným krvným výronom a prednú luxáciu pravého pleca s odlomením veľkého hrboľa

ramennej kosti, čo si vyžiadalo jeho lekárske ošetrenie a objektívnu práceneschopnosť

v trvaní 4 týždňov, s obmedzením v bežnom spôsobe jeho života po dobu najmenej 14 dní.

Za to bol obvinenému H. K., za skutky ustálené v bodoch 1/ a 2/ rozsudku, uložený

podľa § 250a ods. 3 Tr. zák., § 35 ods. 3 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody

v trvaní 3 (tri) roky a 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol obvinený

zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

4

Súčasne bol zrušený výrok o treste Trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín

z 1. októbra 2004, sp. zn. .

Za skutok ustálený v bode 3/ rozsudku, bolo u obvineného H. K.

podľa § 44 Tr. zák. upustené od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k Trestnému

rozkazu Okresného súdu Trenčín z 8. augusta 2006, sp. zn. .

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený H. K., na základe ktorého Krajský

súd v Trenčíne uznesením z 12. januára 2010, sp. zn. , po preskúmaní

zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie ako aj správnosti postupu konania, ktoré mu predchádzalo, rozhodol tak,

že postupom podľa odvolanie obvineného H. K. zamietol.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne podal dovolanie obvinený H. K., ktoré

odôvodnil prostredníctvom obhajcu Mgr. Ing. M. B..

Obvinený dovolanie podal z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/

Konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici z 25. septembra

2007, sp. zn. , bol uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu úverového

podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3 Tr. zák., ktorého sa dopustil dvomi dielčimi skutkami,

spáchanými 10. septembra 2004 a 28. mája 2004 na skutkovom základe ako je uvedený

v rozsudku okresného súdu.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, z 21. októbra 2008, sp. zn. ,

bol uznaný za vinného z trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3

Tr. zák., pričom skutku sa dopustil 22. septembra 2004, v podstate na skutkovom základe, že

dňa 22. septembra 2004 v B. požiadal o poskytnutie úveru vo výške 245 000 Sk. Tento

úver bol bankou schválený a následne dňa 27. septembra 2004 podpísal s poškodenou T.

Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. X., na základe čoho mu bola poskytnutá

5

čiastka vo výške 245 000 Sk, prevedená na jeho osobný účet, pričom k žiadosti o úver

predložil nepravdivé potvrdenie od zamestnávateľa o zamestnaní a príjme zo závislej činnosti.

Vyslovil názor, že z vyššie uvedeného vyplýva, že sa dopustil troch skutkov

napĺňajúcich jeden trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3 Tr. zák.,

pričom jednotlivé skutky spáchal 28. mája, 10. septembra a 22. septembra 2004. Všetky tieto

skutky, podľa jeho presvedčenia, vykazujú znaky časovej súvislosti, rovnakého predmetu

útoku a rovnakého spôsobu spáchania. Zámerom páchania všetkých troch skutkov bolo

zadovážiť si prostriedky na živobytie, pretože bol nezamestnaný.

V čase rozhodovania Krajského súdu v Trenčíne o jeho odvolaní už bol rozsudok

Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. , z 21. októbra 2008 právoplatný a krajský

súd o jeho existencii vedel z doplneného odpisu registra trestov. Vzhľadom na existenciu

tohto už právoplatného rozsudku, bolo trestné stíhanie za dva skutky tvoriace súčasť jedného

pokračovacieho trestného činu, za ktorý už bol právoplatne odsúdený, neprípustné

pre prekážku „res iudicata“. Krajský súd však v konaní pokračoval a odvolanie podané proti

prvostupňovému rozsudku zamietol.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací vyslovil,

že uznesením Krajského súdu v Trenčíne bol porušený zákon, zrušil uznesenie Krajského

súdu v Trenčíne z 12. januára 2010, zrušil výroky rozsudku Okresného súdu v Považskej

Bystrici z 25. septembra 2007, sp. zn. , vo vzťahu k bodom 1/ a 2/ a zastavil

trestné stíhanie obvineného pre skutky uvedené v bodoch 1/ a 2/ rozsudku okresného súdu,

alternatívne, aby vec vrátil Okresnému súdu v Považskej Bystrici a prikázal mu ju znovu

prerokovať a rozhodnúť v potrebnom rozsahu.

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici vo vyjadrení k podanému

dovolaniu uviedol, že dovolanie obvineného H. K., podané z dôvodu uvedeného

v považuje za nedôvodné.

Konštatoval, že v čase rozhodovania Krajského súdu v Trenčíne o odvolaní

obvineného K. skutočne existovala prekážka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle

6

ustanovenia , ktorú predstavoval rozsudok Okresného súdu

Bratislava II z 21. októbra 2008, sp. zn. , a bol teda daný dôvod na zastavenie

trestného stíhania podľa

Zároveň však uviedol, že zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie

obvineného ( ). Rozsudkom Okresného sudu Bratislava II, sp. zn.

, bolo u obvineného K. upustené od uloženia súhrnného trestu, preto nemožno

konštatovať, že bol za ten istý trestný čin potrestaný dvakrát. V prípade, že by

aj trestné stíhanie vedené na Okresnom súde v Považskej Bystrici pod sp. zn. ,

bolo podľa zastavené, bol by tu daný dôvod pre podanie návrhu

na povolenie obnovy konania vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.

, s dôvodným predpokladom, že v ďalšom konaní by obvinenému K. bol uložený

obdobný trest, ako mu bol uložený v konaní pred Okresným súdom v Považskej Bystrici,

sp. zn. .

Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby dovolací súd uznesením podľa § 382

písm. c/ dovolanie obvineného H. K. odmietol.

Zástupca generálneho prokurátora Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí

vyjadrenie okresného prokurátora modifikoval tak, že dovolanie považuje za dôvodné

a navrhuje mu vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) primárne

konštatujúc, že dovolanie je prípustné ( ), že bolo podané oprávnenou

osobou ( ), v stanovenej lehote a na príslušnom súde (

), pričom boli splnené jeho podmienky (, , ,

ods. 2 ), v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov

napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu so zameraním na dôvody uvedené v dovolaní

a dospel k záveru, že sú dané dôvody dovolania podľa , lebo

došlo k porušeniu zákona.

7

Podľa v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) -

účinného v čase spáchania skutkov - pokračovaním v trestnom čine sa rozumie také konanie,

ktorého jednotlivé čiastkové útoky vedené jednotným zámerom napĺňajú skutkovú podstatu

rovnakého trestného činu, sú spojené rovnakým alebo podobným spôsobom vykonania

a blízkou súvislosťou v čase a predmete útoku.

Podľa ods. 20 § 89 Tr. zák. ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný,

aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa takéto konanie od tohto úkonu ako nový

skutok.

Obvinený H. K. bol rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici

z 25. septembra 2007, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne

z 12. januára 2010, sp. zn. uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu

úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3 Tr. zák., ktorého sa dopustil dvomi dielčimi

skutkami, spáchanými 10. septembra 2004 a 28. mája 2004.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, z 21. októbra 2008, sp. zn. ,

bol uznaný za vinného z trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3

Tr. zák., pričom skutku sa dopustil 22. septembra 2004.

Vychádzajúc z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 89 ods. 19, ods. 20 Tr. zák.

je nespochybniteľné, že protiprávne konanie obvineného, ktorého sa dopustil dvomi skutkami,

spáchanými 28. mája 2004 a 10. septembra 2004 a pre ktoré bol odsúdený rozsudkom

Okresného súdu v Považskej Bystrici z 25. septembra 2007, v spojení s uznesením Krajského

súdu v Trenčíne z 12. januára 2010 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní tri roky

a desať mesiacov, tvorí čiastkové útoky jedného pokračovacieho trestného činu úverového

podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3 Tr. zák. aj s protiprávnym konaním, ktorého sa obvinený

dopustil 22.septembra 2004 a pre ktoré bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu

Bratislava II z 21. októbra 2008, sp. zn. .

Obvinenému H. K. bolo uznesenie o vznesení obvinenia pre skutok spáchaný 28. mája

2004 oznámené 17. júla 2006, pre skutok spáchaný 10. septembra 2004 oznámené 6. októbra

8

2006, teda až po tom ako spáchal skutok 22. septembra 2004, pre ktorý bol odsúdený

rozsudkom Okresného súdu Bratislava II.

Všetky tri skutky je nutné považovať za čiastkové útoky jediného pokračovacieho

trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

Podľa trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo

začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, proti ktorej

sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo

právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo

schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom

konaní zrušené.

Podľa súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní

zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v ustanovení

Podľa odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a trestné

stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie

trestného stíhania súdom prvého stupňa podľa alebo ods. 2

V čase rozhodovania Krajského súdu v Trenčíne 12. januára 2010 existovala prekážka

právoplatne rozhodnutej veci v zmysle , ktorú predstavoval

rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. , z 21. októbra 2008. O existencii

tohto rozsudku krajský súd vedel, pretože predseda senátu pri určení termínu odvolacieho

konania 2. decembra 2009 vyžiadal odpis registra trestov, tento bol vyhotovený 9. decembra

2009 a je súčasťou spisu na č.l. 493.

Krajský súd v Trenčíne porušil zákon, keď odvolanie obvineného H. K. postupom

podľa zamietol. Trestné stíhanie voči obvinenému pre skutky ustálené v bodoch

1/ a 2/ rozsudku súdu prvého stupňa bolo neprípustné pre prekážku už právoplatne

rozhodnutej veci.

9

Stanovisko okresného prokurátora v Považskej Bystrici vyslovené vo vyjadrení

k podanému dovolaniu, že u obvineného K. v konaní pred Okresným súdom Bratislava II bolo

za skutok spáchaný 22. septembra 2004, ktorý tvorí dielči skutok pokračovacieho trestného

činu podľa § 250a ods. 1, ods. 3 Tr. zák. upustené od uloženia súhrnného trestu, a teda

obvinený nebol za ten istý trestný čin potrestaný dvakrát je neakceptovateľné.

Ustanovenie vyžaduje, aby skoršie stíhanie pre ten istý

skutok skončilo právoplatným rozsudkom, čo sa v posudzovanom prípade stalo. Z tohto

pohľadu je irelevantné, že u obvineného bolo upustené od uloženia súhrnného trestu.

Neprípustnosť trestného stíhania podľa prichádza do úvahy

napríklad, aj keď skoršie stíhanie pre ten istý skutok bolo právoplatne podmienečne zastavené

a obvinený sa osvedčil a pod.

Tiež neobstojí stanovisko okresného prokurátora, že zistené porušenie zákona zásadne

neovplyvní postavenie obvineného, pretože aj v prípade, že by krajský súd trestné stíhanie

zastavil, prichádza do úvahy podanie návrhu na povolenie obnovy konania a v ďalšom konaní

by obvinenému bol uložený trest podobný tomu, ktorý mu bol uložený v konaní, sp. zn.

.

Podanie návrhu na povolenie obnovy konania vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu

Bratislava II, sp. zn. , je viazané na neistú podmienku, ktorou nie je možné

naprávať evidentné porušenie zákona krajským súdom.

Vzhľadom na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí, dovolací súd na podklade

dovolania podaného obvineným H. K., ktoré považoval za dôvodné, podľa § 386 ods. 1

vyslovil, že napadnutím uznesením Krajského súdu v Trenčíne bol porušený zákon

v citovaných ustanoveniach a podľa zrušil uznesenie krajského súdu

ako aj rozhodnutia nadväzujúce s tým, že prikázal, aby krajský súd vec v potrebnom rozsahu

novu prerokoval a rozhodol.

10

Podľa , ak sa na obvinenom vykonáva trest odňatia slobody

uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší,

rozhodne súčasne o väzbe.

V posudzovanom prípade bol obvinenému K. uložený trest odňatia slobody v trvaní tri

roky a desať mesiacov. Obvinený ku dňu rozhodovania na dovolacom súde vykonal

z uloženého trestu 3 roky, 1 mesiac a 3 dni (7. augusta 2006 - 6. augusta 2008,

od 21. januára 2010 do 23. februára 2011). Písomným podaním z 1. februára 2011 obvinený

žiadal, aby bol z výkonu trestu prepustený, najmä preto, že sa mu narodil syn, o ktorého

sa chce starať a prehlásil, že sa nebude skrývať a vyhýbať sa ďalšiemu konaniu.

Dovolací súd po zvážení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že u obvineného

v súčasnej dobe nie sú dané dôvody väzby (§ 71), preto rozhodol tak, že obvineného do väzby

neberie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 23. februára 2011

JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová