Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/233/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej v právnej veci žalobcu BTK - bývanie, teplo, klimatizácia s.r.o., Hradská 1/a, 821 07 Bratislava, IČO: 35 786 418, práv. zast. iTRUST Legal, s.r.o., Trnavská cesta 50A, 821 02 Bratislava, IČO: 36 808 181, proti žalovanému HBR Slovakia, s. r. o., Nové záhrady I 13/A, 821 05 Bratislava, IČO: 36 430 366, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. -124 zo dňa 24.8.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. -124 zo dňa 24.8.2021 p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému proti žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným 4.8.2020 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k predmetu zálohu, a to nebytovému priestoru č. 1.1, nebytovému priestoru č. 1.2, nebytovému priestoru č. 2.1, nebytovému priestoru č. 3.1, nebytovému priestoru č. 4.1, spoluvlastníckemu podielu vo výške 4/8 k nebytovému priestoru č. 1.3 vo vchode: XX, na 1.p. v Bytovom dome so súpisným číslom XXXX na Rusovskej ceste 19, 851 01 Bratislava (postavenom na pozemku parcely reg. „C“ č. XXXX o výmere 750 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; priľahlé pozemky parcela reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 113 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, parcela reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 3 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 22 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria), spolu s príslušnou časťou podielu na priestore na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a príslušnou časťou podielu k pozemku vo výške 8674/286500, k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. Petržalka, evidovaným ako pozemky parcely registra „C“, a to parc. č. XXXX/XX o výmere 9 m2, zast. plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX o výmere 9 m2, zast. plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX o výmere 9 m2, zast. plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX o výmere 9 m2, zast. plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX o výmere 9 m2, zast. plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX o výmere 9 m2, zast. plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX o výmere 9 m2, zast. plocha a nádvorie, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Žalobca svoje tvrdenia odvodzoval od toho, že má voči dlžníkovi PhMr. Z. W. - lekáreň MAGMA, IČO: 30 805 813 (ďalej len „dlžník“) pohľadávku 672.075,06 EUR s prísl. titulom Zmluvy o dielo č. 002/2007 zo dňa 28.2.2007 v znení jej Dodatkov č. 1 až 6, priznanú rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. -1135 zo dňa 12.12.2017, právoplatným dňa 9.9.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 20.8.2020. Pohľadávka žalobcu je zabezpečená záložným právom zriadeným uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. -1297 zo

dňa 17.1.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. -1556 zo dňa 24.10.2019. Zápis záložného práva je v katastri pod položkou Z-6057/18 a Z-21781/2019. Žalobca podal na súde návrh na vykonanie exekúcie, ktorou bola poverená JUDr. Dana Šovčíková pod č. k. 235EX 5/21. Žalobca oznámil začatie výkonu záložného práva katastru nehnuteľnosti vedený pod poznámkou č. P-1357/2021 a aj ho zaslal dlžníkovi, záložcom a žalovanému. Dňa 3.3.2017 záložcovia Z. P. V. W. a žalovaný ako záložný veriteľ uzavreli Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorou zabezpečili budúce pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi, vzniknuté na základe akýchkoľvek právnych vzťahov, najmä však na základe Mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako mandatárom a dlžníkom ako mandantom dňa 30.7.2012 a Zmluvy o finančnom poradenstve uzatvorenej dňa 28.8.2012 medzi žalovaným ako poradcom a dlžníkom ako klientom. Najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávky žalovaného zabezpečujú, je určená na 250.000,- EUR. Záložné právo bolo Záložnou zmluvou zriadené k rovnakým nehnuteľnostiam ako má zriadené sudcovské záložné právo žalobca a aj k nehnuteľnostiam parcelách na LV č. XXXX, k.ú. W.. Vklad záložného práva bol povolený pod V - 14785/2017 dňa 21.6.2017. Záložná zmluva bola podpísaná takmer 5 rokov po podpise Mandátnej zmluvy a Zmluvy o finančnom poradenstve a asi 6 mesiacov po tom, čo dlžník na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava V uhradil 12.815,43 EUR s prísl., vyplývajúci zo Zmluvy o dielo č. 002/2007 zo dňa 28.2.2007 v znení jej Dodatkov č. 1 až 6. Žalovaný s ohľadom na totožné skutkové a právne okolnosti v čase uzavretia Záložnej zmluvy musel vedieť, že pohľadávka žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Žalovaný oznámil listom zo dňa 10.7.2021 žalobcovi začatie výkonu záložného práva evidovaného pod V-14785/2017 formou priameho predaja k predmetným nehnuteľnostiam na LV č. XXXX a č. XXXX. V poznámkach na liste vlastníctva je pod poradovým číslom P - 1425/2021. Na žalobcove žiadosti adresované dlžníkovi, záložcom a žalovanému o oznámenie výšky vymáhanej pohľadávky zo strany žalovaného neodpovedali. Dlžníka ako žalovaného v predmetných súdnych sporoch zastupoval Ing. A. S. - konateľ a spoločník žalovaného. Žalovaný má nepochybný materiálny (finančný) záujem na spochybnení pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi. Je potom nepochybné, že skutočnou motiváciou žalovaného nie je snaha o vymoženie pohľadávky zabezpečenej záložným právom od dlžníka, ale zmarenie uspokojenia žalobcovej pohľadávky priznanej právoplatným súdnym rozhodnutím, keď žalovaný vedome nereaguje na opakované ponuky žalobcu na odkúpenie pohľadávky voči dlžníkovi, resp. na jej vyplatenie postupom podľa . Vzhľadom na to, jeho pohľadávka je v skutočnosti fiktívna a Záložná zmluva je simulovaným právnym úkonom. Nie je možné vylúčiť, že Zabezpečované zmluvy boli v skutočnosti antidatované, aby sa vytvorilo zdanie existencie záväzkového vzťahu. Dotknuté právne úkony (zmluvy) sú tak absolútne neplatnými právnymi úkonmi s ohľadom na . Záveru o tom, svedčí aj vývoj tržieb a zisku žalovaného.

3. Žalobca ďalej uviedol, že z poznámky na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX k.ú. W. je zrejmé, že žalovaný ako záložný veriteľ začal výkon záložného práva, a to priamym predajom majetku dlžníka, na ktorom viazne záložné právo. Z úkonov žalovaného, t.j. adresovania oznámení žalobcovi a katastrálnemu odboru Okresného úradu A. - sa javí, že úmyslom žalovaného je uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu, t.j. z výťažku predaja zálohu pri priamom predaji. Zároveň v zmysle § 61q ods. 2 Exekučného poriadku, je možné exekúciu na záloh viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Inak povedané, záložné právo žalovaného predstavuje prekážku výkonu exekúcie - predaja zálohu v exekúcii 235EX 5/21 a zároveň v prípade predaja majetku priamym predajom sa majetok dlžníka prevedie na tretiu osobu nezaťažený záložným právom žalobcu. Žalobca svojou písomnou výzvou zo dňa 14.7.2021 vyzval žalovaného na oznámenie o výške vymáhanej pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Výzvu žalobca adresoval aj dlžníkovi a záložcom, a to vrátane jej zaslania formou elektronickej správy dňa 14.7.2021, dňa 26.7.2021 a dňa 30.7.2021 na emailové adresy žalovaného a dlžníka. Na výzvy žalobcu ani dlžník ani žalovaný nereagovali. Spolu s faktickou nečinnosťou dlžníka, správanie žalovaného vzbudzuje pochybnosti o zákonnosti jeho postupu a nepripúšťa iný logický výklad ako ten, že jeho úmyslom a cieľom (v súčinnosti s dlžníkom) je priamy predaj zálohu a zmarenie uspokojenia pohľadávky žalobcu. Priamy predaj zálohu by znamenal podstatný a nezvratný zásah do majetkových práv žalobcu a vznik škody, pričom žalobca je priamo ohrozený vznikom škody spočívajúcej v zmarení, príp. sťažení uspokojenia pohľadávky priznanej právoplatným súdnym rozhodnutím v dôsledku výkonu záložného práva žalovaným, pričom však žalobca namieta existenciu pohľadávky žalovaného, a tým aj existenciu záložného práva, príp. namieta existenciu záložného práva v dôsledku neplatnosti Záložnej zmluvy (a Zabezpečovaných zmlúv). Návrhom žalobca navrhol, aby súd nariadil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam do právoplatného skončenia konania o určenie, že záložné právo alebo pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi zo Zabezpečovaných zmlúv neexistuje. Žalobca poukázal na to, že nie je

v postavení priameho veriteľa žalovaného a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. , , , , , , , , , , , V odôvodnení súd uviedol, že skúmal, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami a mal za osvedčené, že žalobca má judikovanú pohľadávku vo výške 672.075,06 EUR s prísl. voči dlžníkovi W.. Z. W. - lekáreň MAGMA, IČO: 30 805 813. Zároveň má na nehnuteľnosti dlžníka zriadené sudcovské záložné právo, pričom osvedčil, že žalovaný má na tých istých nehnuteľnostiach dlžníka zriadené záložné právo, pričom je v katastri nehnuteľností zapísané ako prvé, t. zn., že žalovaný je prednostným záložným veriteľom. V priebehu výkonu záložného práva žalobcom sa žalovaný rozhodol začať výkon záložného práva priamym predajom a tak môže záloh previesť nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov v tomto prípade žalobcu ( ). Tieto skutočnosti mal súd osvedčené z výpisu z katastra nehnuteľností. Avšak z výpisu v katastri nehnuteľností súd prvej inštancie tiež zistil, že na majetok dlžníka bolo začaté konkurzné konanie podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. -126 zo dňa 21.7.2021, a to práve na návrh žalobcu, ktoré je vedené v katastri nehnuteľnosti pod poznámkou P-1529/2021. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vychádzal zo stavu v čase jeho vydania, a preto poukázal na zákona o konkurze a reštrukturalizácií, podľa ktorého jedným z účinkov začatia konkurzného konania je, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva, okrem taxatívne uvedených výnimiek, ktoré však v tejto veci nie sú dané (záloh tvoria výlučne nehnuteľné veci). Z uvedeného bolo zrejmé, že vo výkone záložného práva žalovaným ako prednostným záložným veriteľom sa nemôže pokračovať, a preto nie je dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov medzi sporovými stranami ani predpoklad, že exekúcia bude ohrozená, keď priamo žalobca podal voči dlžníkovi návrh na vyhlásenie konkurzu a je účastníkom vyššie uvedeného konkurzného konania.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. a uviedol, že z ust. , účinky začatia konkurzného konania sa netýkajú (iba) prípadov, kedy je zálohom hnuteľná vec, ale v zásade sa týkajú výkonu akéhokoľvek zabezpečovacieho práva, s výnimkami uvedenými v , pričom jednou z týchto výnimiek (účinkov začatého konkurzného konania) je aj výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, a to bez ohľadu na povahu zálohu. jednoznačne konštatuje, že účinky začatého konkurzného konania sa nevzťahujú na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou, bez ohľadu na predmet záložného práva (teda aj nehnuteľnosť). Inak povedané, žalovanému nič neznemožňuje, aby zmenil spôsob výkonu zabezpečovacieho práva z priameho predaja zálohu na predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe a v takom prípade účinky začatia konkurzného konania na tento spôsob výkonu zabezpečovacieho práva nemajú žiadny vplyv. Ak teda súd prvej inštancie konštatoval, že začatím konkurzného konania, ktoré inicioval žalobca, odpadla potreba dočasnej bezodkladnej úpravy vzťahu medzi stranami neodkladným opatrením, vec nesprávne právne posúdil, pretože aplikovaný právny predpis nesprávne vyložil. Z dotknutého ustanovenia právneho predpisu je zrejmé, že účinky začatia konkurzného konania nemajú žiadny dopad na výkon (pokračovanie výkonu) záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žalobca zdôrazňuje, že priamy predaj zálohu na dražbe je len jedným z možných spôsobov výkonu záložného práva a žalovanému nič nebráni, aby oznámil dlžníkovi zmenu spôsobu výkonu záložného práva a ďalej pokračoval vo výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou. V takom prípade je zároveň nepochybné, že bezodkladná potreba úpravy vzťahov medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia aj naďalej trvá.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že je v konaní záložným veriteľom označeného dlžníka, pričom aj na jeho postavenie prednostného záložného veriteľa sa vzťahujú účinky začatia konkurzného konania, tak ako vyplývajú z Žalovaný konštatoval, že žiaden úkon údajnej zmeny spôsobu výkonu zabezpečovacieho práva doteraz neučinil a ani nehodlá v budúcnosti učiniť. K Zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 3.3.2017 uviedol, že tá mohla byť zo strany žalobcu z Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor získaná iba nezákonným spôsobom, nakoľko žalobca nie je a nikdy nebol zmluvným účastníkom Záložnej zmluvy. V tejto súvislosti bolo na žalobcu podané trestné oznámenie. Ďalej uviedol, že mu ako konateľovi nikdy nebola akákoľvek ponuka na odkúpenie pohľadávky zo strany spoločnosti iTrust Legal, s.r.o. a ani zo strany spoločnosti BTK - bývanie, teplo, klimatizácia, s.r.o., doručená. Ak by akákoľvek ponuka na odkúpenie pohľadávky

existovala, JUDr. Raška / právny zástupca žalobcu/ by ju nepochybne predložil ako dôkaz, ktorý by bol prílohou jeho návrhu v tomto konaní. Žalovaný sa po pravidelnej kontrole na G..K..sk LV č. XXXX a LV č. XXXX v k.ú. A. - W. a následnom zistení zapísanej plomby na LV č. XXXX okamžite obrátil na p. Z. W., či predáva nehnuteľnosť bez vedomia a zákonného súhlasu prednostného záložného veriteľa spol. HBR Slovakia, s.r.o. a následne po preverení skutočností sa žalovaný k trestnému oznámeniu p. Z. W. v plnom rozsahu dňa 10.9.2021 pripojil. Konanie vedené na OS BA I pod sp.. zn. nie je doteraz právne ukončené. Platia účinky začatia konkurzného konania aj naďalej ,teda aj v čase podania odvolania a žalovaný predpokladá, že aj v čase vydania rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolanie žalobcu je preto nedôvodné v celom rozsahu a žalovaný navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa a 380 ods. 1 (ďalej len ) bez nariadenia pojednávania ( ) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu nie je dôvodné.

8. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa , začatie konkurzného konania má tieto účinky: na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky.

14. Neodkladne´ opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý´ je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý´ zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí´ ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré spôsobuje navrhovateľovu nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava ( ) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.

15. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie iba faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súd, pričom v súvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovania nevykonáva, nakoľko vychádza len z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín.

16. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

17. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia.

18. Navyše, v zmysle na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací poukazuje na to, že žalobca má na nehnuteľnosť dlžníka zriadené sudcovské záložné právo, žalovaný má na tých istých nehnuteľnostiach dlžníka zriadené záložné právo, pričom je v katastri nehnuteľností zapísané ako prvé, teda žalovaný je prednostným záložným veriteľom. Okresný súd Bratislava I dňa 28.7.2021 uznesením vyhlásil začatie konkurzného práva na majetok dlžníka, pričom súd správne poukázal na ust. , v zmysle ktorého vo výkone záložného práva žalovaným ako prednostným záložným veriteľom sa nemôže pokračovať, pričom nie je dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov medzi sporovými stranami a ani predpoklad, že exekúcia bude ohrozená, keďže žalobca podal voči dlžníkovi návrh na vyhlásenie konkurzu a zároveň je aj účastníkom konkurzného konania. Odvolací súd dodáva, že medzi hmotnoprávne účinky začatia konkurzného konania patrí to, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva.

19. Odvolací súd výzvou zo dňa 18. 1. 2022 o zaslanie informácie o stave konania sp. zn. adresovanej Okresnému súdu Bratislava I zistil, že uznesením zo dňa 21.7.2021 bol začaté konkurzné konanie na majetok dlžníka, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.7.2021. Uznesením zo dňa 19.8.2021 bola dlžníkovi zasielaná výzva na vyjadrenie sa k návrhu. Termín pojednávania nebol sudcom ešte stanovený. Z uvedeného vyplýva, že účinky začatia konkurzného konania platia aj naďalej. Z uvedeného je zrejmé, že vo výkone záložného práva žalovaným ako prednostným záložným veriteľom sa nemôže pokračovať a preto nie je dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov medzi sporovými stranami ani predpoklad, že exekúcia bude ohrozená.

20. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ani nepreukázal obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak neosvedčil dôvodnosť návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Na základe uvedených skutočností preto odvolací súd napadnuté uznesenie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, ako vecne správne potvrdil ( )

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).