Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)55d/362623.92fe76.pdf
PDF · 209.06 KB
No categories available
2Cdo/143/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 143/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Z., s. r. o., so
sídlom v B., zastúpeného Mgr. F.N., advokátom v B., proti povinnému L.D., bývajúcemu
v S.T., pre vymoženie 385,38 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto
nad Váhom pod sp. zn. 5 Er 2205/2008, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského
súdu v Trenčíne z 12. januára 2010 sp. zn. 5 CoE 177/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 3. novembra 2009 č. k.
5 Er 2205/2008 – 56 exekúciu, vykonaním ktorej poveril dňa 21. októbra 2008 súdneho
exekútora JUDr. V. K. Exekútorský úrad v N. , na základe vykonateľného rozhodnutia –
platobného výmeru č. 451/2005 vydaného 24. mája 2005 P. – D. Z. P. v konkurze , vyhlásil
za neprípustnú a túto zastavil. Uviedol, že rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky z 1. júla 1999 ( právoplatným 17. júla 1999 ) číslo 3215/1999 – A došlo k zrušeniu
povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne a k vstupu poisťovne do likvidácie v zmysle § 34
ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. Uznesením Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 7 K 70/01z 20. apríla 2001 bol na majetok poisťovne vyhlásený konkurz.
Platobný výmer, ktorý má byť exekučným titulom , nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale
správcom konkurznej podstaty, ktorému z ustanovení zákona č. 328/1991 Zb. nevyplýva
oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci ( správy ). Platobný výmer
vydaný správcom je preto nulitným aktom , ktorý nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho
nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval. V dôsledku toho absentuje exekučný titul pre
vykonanie exekúcie ( § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ). Poukázal na to, že
uvedené závery vyplývajú z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. apríla
2009 sp. zn. 3 MCdo 20/2008 .
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávneného uznesením z 12. januára 2010
sp. zn. 5 CoE 177/2009 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne ( § 219
O. s. p. ). V odôvodnení uviedol, že predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia ako
exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie súdu po materiálnej i formálnej
stránke, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok ( 41 ods. 1
Exekučného poriadku ). Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných
rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste ( § 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku ) . Za účinnosti zákona č.
273/1994 Z. z. pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne, ktoré
boli oprávnené vydávať rozhodnutia ( platobné výmery ) o predpise poistného. Platobný
výmer , ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou
poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu. Tento má pri správe majetku úpadcu
oprávnenie nakladať s majetkom ( § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní ). Pod správou majetku úpadcu v uvedenom zmysle nemožno rozumieť výkon
práv prislúchajúcich orgánu verejnej moci ( zdravotnej poisťovne ). Postavenie orgánu
verejnej moci by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá
by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ
takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca konkurznej podstaty nie je
oprávnený vydávať individuálne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41
Exekučného poriadku. Na platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je potrebné
hľadieť ako na nulitný akt, čoho dôsledkom je , že v preskúmavanej veci absentuje exekučný
titul pre vykonanie exekúcie.
Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie oprávnený. Navrhol ho
zrušiť ( spolu s uznesením okresného súdu ) a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu.
Namietal, že sú postihnuté procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. ( § 241 ods. 2
písm. a/ O. s. p. ).Teda , že došlo k odňatiu mu možnosti konať pred súdom v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súdy oboch nižších stupňov nesprávne
kvalifikovali platobný výmer ( exekučný titul ) ako nulitný akt, z ktorého dôvodu exekučné
konanie zastavili, napriek tomu, že podmienky pre takýto postup neboli splnené. Nemal tak
možnosť realizovať svoje právo t. j. zákonom stanoveným postupom vymáhať pohľadávku
( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. 2. 2009 sp. zn. 3 Cdo 23/2009 ).
Vychádzal z toho, že nedostatok oprávnenia správneho orgánu vydať rozhodnutie je dôvodom
na jeho zrušenie podľa § 250j ods. 3 O. s. p., tento nedostatok možno odstrániť len v konaní
podľa piatej časti O. s. p. „Správne súdnictvo“. Absenciu takéhoto oprávnenia neprináležalo
skúmať súdu v exekučnom konaní ( obdobne Najvyšší súd Českej republiky sp. zn.
20 Cdo 2588/2007, Ústavný súd Českej republiky sp. zn. II ÚS 2000/2007, tiež Ustavný súd
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 415/2008 ). K výkladu nulity právneho aktu nie je možné
pristupovať rozširujúcim spôsobom, jej dôvody treba vykladať reštriktívne. Pri nulitnom akte
musí ísť o bezpochyby jednoznačné, zjavné a hrubé porušenie zákona alebo procesných
princípov. Považoval platobný výmer vydaný v rámci právomoci zverenej správcovi
konkurznej podstaty úpadcu za platný akt ( obdobne uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo 4. 10. 2007 sp. zn. 1 S 11/2007 ).
Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) , ktorý je zastúpený
advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) , skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. O. s. p. ) a bez nariadenia
dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 3 O. s. p. ) dospel k záveru, že dovolanie treba
odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p .. V zmysle § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie
prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním je v danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú
a zastavená. Takéto uznesenie nevykazuje znaky niektorého z uvedených uznesení v zmysle
§ 239 ods. 1 , 2 O. s. p. , proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť
dovolania oprávneného prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných
vád uvedených v § 237 O. s. p.
V zmysle § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania
hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát . Dovolateľ nenamieta, že v danom konaní došlo
k niektorej z vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p., existencia vád takejto
povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nemožno vyvodiť.
Dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. f/
O. s. p., pretože postupom odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa došlo k zastaveniu exekúcie
v dôsledku nesprávneho záveru o nulitnosti exekučného titulu vychádzajúc z toho, že správca
konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne nebol oprávnený vydať platobný výmer
( exekučný titul ).
Otázka, či správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne (ne ) bol
oprávnený vydať platobný výmer, je námietkou smerujúcou k materiálnej (ne) vykonateľnosti
( neexistencii ) exekučného titulu. Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle
Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie.
Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex officio, a to už pri vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania a v prípade zistenia
nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.
S poukazom na ustanovenie § 34 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení,
financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových , podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
( ďalej len „zákon č. 273/1994 Z. z.“ ) , možno mať za to, že pohľadávky zrušenej zdravotnej
poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú zo zákona na Všeobecnú
zdravotnú poisťovňu, prípadne na inú zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov. Tieto
pohľadávky preto nie sú súčasťou konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne. Treba
uviesť, že v zmysle ustanovenia § 84 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prešli
najneskoršie 2. októbra 2005 všetky neskončené konania o určenie výšky poistného
a súvisiacich nárokov zo všetkých existujúcich poisťovní na Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou.
V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne ( nadobudlo
právoplatnosť 17. júla 1999 ) sa P. D. Z. P. zo zákona dostala do likvidácie ( § 34 ods. 4
zákona č. 273/1994 Z. z. ) . Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla
2001 sp. zn. 7 K 70/2001 bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
neskorších predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty
úpadcu v priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer z 24. mája 2005 číslo
451/2005. Toto rozhodnutie malo byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu
v danom konaní, a to vo väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania.
Ako bolo uvedené vyššie, dovolací súd pre ďalší procesný postup považoval za
určujúcu otázku, či exekučný titul, ktorým v danej veci má byť platobný výmer z 24. mája
2005 číslo 451/2005 vydaný JUDr. T. K., správcom konkurznej podstaty úpadcu ( pôvodného
oprávneného ) P. D. Z. P., ktorých právnym dôvodom je predpis poistného v zmysle § 19
ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. , je exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41
Exekučného poriadku.
Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia ( okrem ak sa exekúcia vykonáva na
základe vykonateľnej notárskej zápisnice ) . O aké rozhodnutia musí ísť podrobnejšie
upravujú ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok ( § 41 ods. 1 Exekučného poriadku ). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem
iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej
správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste ( § 41 ods. 2
písm. f/ Exekučného poriadku ). Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z. z. pôsobnosť orgánu
verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovenia § 19 ods.
2 a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia ( platobné výmery ) o predpise
poistného. Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení § 58 zákona č. 273/1994 Z. z.
vzťahovali predpisy o správnom konaní , pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné
súdom ( § 58 ods. 5 ). Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom
, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol
poverený spravovať majetok zdravotnej poisťovne. Preto je rozhodujúce vyriešiť otázku, či
platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu je exekučným titulom , pričom
túto otázku je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty
a tiež od toho, či oprávnenie predpisovať poistné vyhlásením konkurzu trvá ( či nezaniklo ).
Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré
existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca
konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty
a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom
podstaty ( § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ).
Z ustanovení tohto zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať akty aplikácie práva –
individuálne akty orgánu verejnej moci ( správy ). Pod správou majetku úpadcu v uvedenom
zmysle preto nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci ( zdravotnej
poisťovne ) vrátane oprávnenia vydávať individuálne akty aplikácie práva. Správca
konkurznej podstaty bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejne správy
s rozhodovacou právomocou v zmysle právomocí vydávať akty aplikácie práva, má iba právo
a povinnosť vykonať všetky nevyhnutné a potrebné právne úkony ( napr. podať žalobu,
opravné prostriedky a iné ) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu
verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá
by expressis verbis takúto právomoc správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto
právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je
oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle
ustanovenia § 41 Exekučného poriadku ( viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 M Cdo 20/2008 ).
V tomto smere je potrebné uviesť, že predmetné pohľadávky ( na nezaplatenom
poistnom ) zrušenej zdravotnej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, nakoľko v zmysle
ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. prešli na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,
prípadne na inú zdravotnú poisťovňu. Správca ani úpadca preto nemal vecný dôvod tieto
pohľadávky ( patriace inému subjektu ako úpadcovi ) vymáhať a predpisovať. Právo
predpísať poistné zo zrušenej zdravotnej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak
musel pripustiť zákon, t. j. vymáhať dlžné poistné v postavení orgánu verejnej moci
uskutočňujúceho výkon rozhodnutia voči tretím osobám, to ale z právnej úpravy nevyplýva.
Ako už bolo uvedené, predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné
vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom
sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba
vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri
skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná
o rozhodnutie , ktoré možno vykonať podľa Exekučného riadku, a či rozhodnutie je
vykonateľné po formálnej ako aj materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady , ku ktorým
súd prihliada z úradnej povinnosti . Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol
vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto
právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania
neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie
je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej moci ( aktom aplikácie práva ) . Nulitný akt
nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval.
Vychádzajúc z uvedeného treba aj na vydanie platobného výmeru správcom
konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je , že
v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne
dôsledky nulitného aktu dovolací súd poukazuje na zaužívanú rozhodovaciu prax
vychádzajúcu z rozhodnutí uverejnených v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej
republiky pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998 a č. 58/1997, z ktorého vyplýva záver, že
výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je exekučný titul nulitným právnym aktom ).
Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil , že by konanie pred súdmi nižších
stupňov trpelo namietanou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania oprávneného nemožno vyvodiť
z ustanovenia § 239 O. s. p., ale ani z ustanovenia § 237 O. s. p. , odmietol ho dovolací súd
podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti
rozhodnutiu, ktoré nemožno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania voči oprávnenému, ktorý úspech nemal ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení
s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ). Dovolací súd mu však náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal, pretože nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť rovy
dovolacieho konania ( § 151 ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. februára 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta