Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/143/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Z., s. r. o., so

sídlom v B., zastúpeného Mgr. F.N., advokátom v B., proti povinnému L.D., bývajúcemu

v S.T., pre vymoženie 385,38 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto

nad Váhom pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského

súdu v Trenčíne z 12. januára 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 3. novembra 2009 č. k.

– 56 exekúciu, vykonaním ktorej poveril dňa 21. októbra 2008 súdneho

exekútora JUDr. V. K. Exekútorský úrad v N. , na základe vykonateľného rozhodnutia –

platobného výmeru č. 451/2005 vydaného 24. mája 2005 P. – D. Z. P. v konkurze , vyhlásil

za neprípustnú a túto zastavil. Uviedol, že rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej

republiky z 1. júla 1999 ( právoplatným 17. júla 1999 ) číslo 3215/1999 – A došlo k zrušeniu

povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne a k vstupu poisťovne do likvidácie v zmysle § 34

ods. 4 v znení neskorších predpisov. Uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. 7 K 70/01z 20. apríla 2001 bol na majetok poisťovne vyhlásený konkurz.

Platobný výmer, ktorý má byť exekučným titulom , nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale

správcom konkurznej podstaty, ktorému z ustanovení nevyplýva

oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci ( správy ). Platobný výmer

vydaný správcom je preto nulitným aktom , ktorý nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho

nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval. V dôsledku toho absentuje exekučný titul pre

vykonanie exekúcie ( § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ). Poukázal na to, že

uvedené závery vyplývajú z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. apríla

2009 sp. zn. .

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávneného uznesením z 12. januára 2010

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne ( § 219

). V odôvodnení uviedol, že predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia ako

exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie súdu po materiálnej i formálnej

stránke, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok ( 41 ods. 1

Exekučného poriadku ). Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných

rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane bloku na pokutu

nezaplatenú na mieste ( § 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku ) . Za účinnosti zákona č.

pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne, ktoré

boli oprávnené vydávať rozhodnutia ( platobné výmery ) o predpise poistného. Platobný

výmer , ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou

poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu. Tento má pri správe majetku úpadcu

oprávnenie nakladať s majetkom ( o konkurze

a vyrovnaní ). Pod správou majetku úpadcu v uvedenom zmysle nemožno rozumieť výkon

práv prislúchajúcich orgánu verejnej moci ( zdravotnej poisťovne ). Postavenie orgánu

verejnej moci by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá

by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ

takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca konkurznej podstaty nie je

oprávnený vydávať individuálne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41

Exekučného poriadku. Na platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je potrebné

hľadieť ako na nulitný akt, čoho dôsledkom je , že v preskúmavanej veci absentuje exekučný

titul pre vykonanie exekúcie.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie oprávnený. Navrhol ho

zrušiť ( spolu s uznesením okresného súdu ) a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu.

Namietal, že sú postihnuté procesnou vadou v zmysle (

písm. a/ ).Teda , že došlo k odňatiu mu možnosti konať pred súdom v dôsledku

nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súdy oboch nižších stupňov nesprávne

kvalifikovali platobný výmer ( exekučný titul ) ako nulitný akt, z ktorého dôvodu exekučné

konanie zastavili, napriek tomu, že podmienky pre takýto postup neboli splnené. Nemal tak

možnosť realizovať svoje právo t. j. zákonom stanoveným postupom vymáhať pohľadávku

( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. 2. 2009 sp. zn. ).

Vychádzal z toho, že nedostatok oprávnenia správneho orgánu vydať rozhodnutie je dôvodom

na jeho zrušenie podľa , tento nedostatok možno odstrániť len v konaní

podľa piatej časti „Správne súdnictvo“. Absenciu takéhoto oprávnenia neprináležalo

skúmať súdu v exekučnom konaní ( obdobne Najvyšší súd Českej republiky sp. zn.

, Ústavný súd Českej republiky sp. zn. , tiež Ustavný súd

Slovenskej republiky sp. zn. ). K výkladu nulity právneho aktu nie je možné

pristupovať rozširujúcim spôsobom, jej dôvody treba vykladať reštriktívne. Pri nulitnom akte

musí ísť o bezpochyby jednoznačné, zjavné a hrubé porušenie zákona alebo procesných

princípov. Považoval platobný výmer vydaný v rámci právomoci zverenej správcovi

konkurznej podstaty úpadcu za platný akt ( obdobne uznesenie Krajského súdu v Bratislave

zo 4. 10. 2007 sp. zn. ).

Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) , ktorý je zastúpený

advokátom ( ) , skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba

odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

ods. 1 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa O. s. p .. V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním je v danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú

a zastavená. Takéto uznesenie nevykazuje znaky niektorého z uvedených uznesení v zmysle

, , proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť

dovolania oprávneného prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných

vád uvedených v

V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania

hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát . Dovolateľ nenamieta, že v danom konaní došlo

k niektorej z vád konania v zmysle až e/ a , existencia vád takejto

povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

Dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. f/

, pretože postupom odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa došlo k zastaveniu exekúcie

v dôsledku nesprávneho záveru o nulitnosti exekučného titulu vychádzajúc z toho, že správca

konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne nebol oprávnený vydať platobný výmer

( exekučný titul ).

Otázka, či správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne (ne ) bol

oprávnený vydať platobný výmer, je námietkou smerujúcou k materiálnej (ne) vykonateľnosti

( neexistencii ) exekučného titulu. Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie

uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle

Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie.

Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex officio, a to už pri vydaní poverenia na

vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania a v prípade zistenia

nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

S poukazom na ustanovenie o zdravotnom poistení,

financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových , podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

( ďalej len „“ ) , možno mať za to, že pohľadávky zrušenej zdravotnej

poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú zo zákona na Všeobecnú

zdravotnú poisťovňu, prípadne na inú zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov. Tieto

pohľadávky preto nie sú súčasťou konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne. Treba

uviesť, že v zmysle ustanovenia o zdravotných poisťovniach,

dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prešli

najneskoršie 2. októbra 2005 všetky neskončené konania o určenie výšky poistného

a súvisiacich nárokov zo všetkých existujúcich poisťovní na Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou.

V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne ( nadobudlo

právoplatnosť 17. júla 1999 ) sa P. D. Z. P. zo zákona dostala do likvidácie ( § 34 ods. 4

) . Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla

2001 sp. zn. bol podľa o konkurze a vyrovnaní v znení

neskorších predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty

úpadcu v priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer z 24. mája 2005 číslo

451/2005. Toto rozhodnutie malo byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu

v danom konaní, a to vo väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania.

Ako bolo uvedené vyššie, dovolací súd pre ďalší procesný postup považoval za

určujúcu otázku, či exekučný titul, ktorým v danej veci má byť platobný výmer z 24. mája

2005 číslo 451/2005 vydaný JUDr. T. K., správcom konkurznej podstaty úpadcu ( pôvodného

oprávneného ) P. D. Z. P., ktorých právnym dôvodom je predpis poistného v zmysle § 19

ods. 2 , je exekučným titulom v zmysle ustanovenia

Exekučného poriadku.

Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia ( okrem ak sa exekúcia vykonáva na

základe vykonateľnej notárskej zápisnice ) . O aké rozhodnutia musí ísť podrobnejšie

upravujú ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je

vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje

majetok ( § 41 ods. 1 Exekučného poriadku ). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku

taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem

iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej

správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste ( § 41 ods. 2

písm. f/ Exekučného poriadku ). Za účinnosti pôsobnosť orgánu

verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovenia § 19 ods.

2 a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia ( platobné výmery ) o predpise

poistného. Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení

vzťahovali predpisy o správnom konaní , pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné

súdom ( § 58 ods. 5 ). Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom

, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol

poverený spravovať majetok zdravotnej poisťovne. Preto je rozhodujúce vyriešiť otázku, či

platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu je exekučným titulom , pričom

túto otázku je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty

a tiež od toho, či oprávnenie predpisovať poistné vyhlásením konkurzu trvá ( či nezaniklo ).

Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré

existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca

konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty

a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom

podstaty ( o konkurze a vyrovnaní ).

Z ustanovení tohto zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať akty aplikácie práva –

individuálne akty orgánu verejnej moci ( správy ). Pod správou majetku úpadcu v uvedenom

zmysle preto nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci ( zdravotnej

poisťovne ) vrátane oprávnenia vydávať individuálne akty aplikácie práva. Správca

konkurznej podstaty bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejne správy

s rozhodovacou právomocou v zmysle právomocí vydávať akty aplikácie práva, má iba právo

a povinnosť vykonať všetky nevyhnutné a potrebné právne úkony ( napr. podať žalobu,

opravné prostriedky a iné ) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu

verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá

by expressis verbis takúto právomoc správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto

právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je

oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle

ustanovenia § 41 Exekučného poriadku ( viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. ).

V tomto smere je potrebné uviesť, že predmetné pohľadávky ( na nezaplatenom

poistnom ) zrušenej zdravotnej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, nakoľko v zmysle

ustanovenia prešli na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,

prípadne na inú zdravotnú poisťovňu. Správca ani úpadca preto nemal vecný dôvod tieto

pohľadávky ( patriace inému subjektu ako úpadcovi ) vymáhať a predpisovať. Právo

predpísať poistné zo zrušenej zdravotnej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak

musel pripustiť zákon, t. j. vymáhať dlžné poistné v postavení orgánu verejnej moci

uskutočňujúceho výkon rozhodnutia voči tretím osobám, to ale z právnej úpravy nevyplýva.

Ako už bolo uvedené, predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné

vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom

sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba

vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri

skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná

o rozhodnutie , ktoré možno vykonať podľa Exekučného riadku, a či rozhodnutie je

vykonateľné po formálnej ako aj materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady , ku ktorým

súd prihliada z úradnej povinnosti . Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol

vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto

právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania

neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie

je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej moci ( aktom aplikácie práva ) . Nulitný akt

nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval.

Vychádzajúc z uvedeného treba aj na vydanie platobného výmeru správcom

konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je , že

v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne

dôsledky nulitného aktu dovolací súd poukazuje na zaužívanú rozhodovaciu prax

vychádzajúcu z rozhodnutí uverejnených v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej

republiky pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998 a č. 58/1997, z ktorého vyplýva záver, že

výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je exekučný titul nulitným právnym aktom ).

Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil , že by konanie pred súdmi nižších

stupňov trpelo namietanou vadou konania v zmysle

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania oprávneného nemožno vyvodiť

z ustanovenia , ale ani z ustanovenia , odmietol ho dovolací súd

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, ktoré nemožno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania voči oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd mu však náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, pretože nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť rovy

dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. februára 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta