Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
acc/364150.49cba2.pdf
PDF · 220.87 KB
No categories available
1TdoV/11/2010
Najvyšší súd 1 Tdo V - 11/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana
Harabína a sudcov JUDr. Milana Lipovského, JUDr. Emila Bdţocha, JUDr. Štefana
Michalíka a JUDr. Pavla Tomana na neverejnom zasadnutí konanom 23. februára 2011
v Bratislave, v trestnej veci obvineného R. Š. a spol., vedenej na Špecializovanom trestnom
súde v Pezinku pod sp. zn. 2 Tš 9/2005, prejednal dovolanie, ktoré podal obvinený P. T.,
zastúpený obhajcom JUDr. Ing. B. P. PhD., advokátom v B. B., proti uzneseniu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo 7. decembra 2006, sp. zn. 2 Toš 33/2006, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. T. sa odmieta.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku z 03. mája 2006, sp. zn.
PK 2 Tš 9/2005, bol obvinený P. T. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu
nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení platnom do
30. júna 2002, na tom skutkovom základe, ţe
obţalovaný P. T. v presne nezistený deň v októbri 2001, z dôvodu obavy o svoju
bezpečnosť, v hoteli A. v B. od nestotoţneného muţa pravdepodobne albánskej národnosti za
sumu 10.000,-Sk si kúpil strelnú zbraň zn. ČZ 635, kalibru 6,35 mm, bez výrobného čísla, 1ks
zásobník a 175 ks nábojov kalibru 6,35 mm a prechovával ju vo svojej domácnosti v M. na B.
ulici č. X., aţ do 07. februára 2002, spolu s 2 ks nábojníc do brokovnice kal. 12 mm, 3 ks
nábojov 38 špeciál, 2 ks nábojov zn. Luger, 1 ks náboj zn. Makarov, 1 ks náboj kal. 7,65 mm,
2 ks nábojov kal. 22 mm, zn. Longrief a 1 ks náboj kal. 22 mm (dlhý), pričom podľa
odborného vyjadrenia z Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Banskej Bystrici táto
zbraň a strelivo podľa ustanovení zákona č. 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive podlieha
povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti, ktorú menovaný nevykonal, pričom nie je
drţiteľom platného zbrojného preukazu.
Bývalý Špeciálny súd v Pezinku za tento trestný čin uloţil obvinenému P. T. podľa
§ 185 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 30. júna 2002 trest odňatia slobody
v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, výkon ktorého podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1
Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 30. júna 2002 podmienečne odloţil na skúšobnú
dobu v trvaní 2 (dvoch ) rokov.
Ďalej podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení platnom do
30. júna 2002 obvinenému uloţil trest prepadnutia veci, a to strelnej zbrane zn. ČZ 635,
kalibru 6,35 mm, bez výrobného čísla, 1 ks zásobník, 175 ks nábojov kalibru 6,35 mm, 2 ks
nábojníc do brokovnice kal. 12, 3 ks nábojov 38 špeciál, 2 ks nábojov zn. Luger, 1 ks náboj
zn. Makarov, 1 ks náboj kal. 7,65 mm, 2 ks nábojov kal. 22 mm, zn. Longrief a 1 ks náboj kal.
22 mm (dlhý). Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. v znení platnom do 30. júna 2006 sa vlastníkom
prepadnutých vecí stal štát.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. č. 141/1961 Zb. účinného do 1. januára 2006 boli
poškodené strany
H. Š., nar. X. v S. N. V., trvale bytom T. X., P.,
I. S., nar. X. v N., trvale bytom B.S. T. X., Ţ., a poškodený
V. C., nar. X. v L. trvale bytom J. ulica X., N.- K.,
so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázané na konanie o občianskoprávnych
veciach.
Tento rozsudok podľa § 139 ods. 1 písm. b/, alinea cc/ Tr. por. účinného do 1. janu-
ára 2006, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 7. decembra 2006, kedy Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2 Toš 33/2006, podľa § 256 Tr. por. v znení účinnom
do 1. januára 2006 zamietol odvolania obvinených R. Š., J. K., D. P., P. T. a P. L..
Odpis uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol obvinenému a jeho
obhajcovi doručený 23. júna 2007, resp. 22. júna 2007.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku predloţil dňa 21. apríla 2010 Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky dovolanie, ktoré podal obvinený P. T., prostredníctvom obhajcu na
Špecializovanom trestnom súde v Pezinku dňa 17. marca 2010, proti uzneseniu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 7. decembra 2006, sp. zn. 2 Toš 33/2006. Domáhal sa ním, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona z dôvodu uvedeného
v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorý spočíva v tom, ţe rozhodnutie je zaloţené na
nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného
hmotnoprávneho ustanovenia. V tejto súvislosti argumentoval nasledovne :
Obvinený P. T. opätovne poukazuje na skutočnosť, že strelnú zbraň si zadovážil
za okolností, ktoré detailne popísal vo svojich výpovediach, ako aj na hlavnom pojednávaní.
K skutkovým okolnostiam uviedol, že motívom jeho konania bola obava o vlastný život
a zdravie ako aj o život a zdravie svojich blízkych. Táto skutočnosť bola potvrdená aj orgánmi
finančnej polície. Z vykonaných dôkazov bol podľa obvineného odôvodnený záver, že malo
dôjsť k jeho likvidácii, a preto sa chcel chrániť zadovážením strelnej zbrane. Vzhľadom na
časové súvislosti a priamo hroziace nebezpečenstvo bol nútený vzniknutú situáciu riešiť
takýmto spôsobom, t.j. zabezpečením strelnej zbrane, ktorú pokladal za účinný prostriedok
ochrany jeho osoby. Legálne nadobudnutie zbrane bolo podľa neho vzhľadom na uvedené
skutočnosti a najmä časovú tieseň vylúčené. Zbraň síce mal v držbe, nepoužil ju, skladoval ju
na bezpečnom mieste a neskôr chcel túto zbraň so strelivom vrátiť osobe, od ktorej ich
nadobudol. Ďalšiu zaistenú muníciu mal iba na účely zberateľské. V ďalšej časti dovolania
obvinený poukazoval na to, že svojim konaním odvracal nebezpečenstvo priamo hroziace
záujmu chránenému trestným zákonom, ktorým je ochrana života a zdravia, a preto súčasne
navrhol aplikovať na jeho prípad iné hmotnoprávne ustanovenie Trestného zákona č.
300/2005 Z. z v znení neskorších predpisov, a to konkrétne ustanovenie § 24 ods. 1 Tr. zák.
o krajnej núdzi. Vzhľadom na túto pre neho priaznivejšiu právnu úpravu navrhol, aby ho súd
oslobodil, prípadne upustil od potrestania, keďže kumulatívne naplnil poľahčujúce okolnosti
uvedené v § 36 písm. a/, písm. f/, písm. g/, písm. h/, písm. i/,písm. j/, písm. l/ Tr. zák.
a zároveň neboli zistené priťažujúce okolnosti alebo ak súd nevezme za dôvodné uvádzané
skutočnosti, navrhol súdu, aby mu uložil peňažný trest v primeranej výške.
Na základe toho obvinený P. T. vo svojom dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky po vyslovení porušenia zákona z vyššie uvedeného dôvodu, zrušil
uznesenie v napadnutých výrokoch podľa § 386 ods. 2 Tr. por. a prikázal tomuto súdu ako
súdu odvolaciemu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
V zmysle § 376 Tr. por. sa k obsahu uvedeného dovolania ţiadna z priamo
dotknutých strán nevyjadrila, hoci Špecializovaný trestný súd v Pezinku určil na vyjadrenie
lehotu 15 pracovných dní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369
ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to,
ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú
splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
V tejto súvislosti treba uviesť, ţe dovolanie má byť skutočne len výnimočným
prielomom do inštitútu právoplatnosti rozhodnutí, ktorý je dôleţitou zárukou stability
právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti podania dovolania, vrátane dovolacích
dôvodov musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho
opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Preto sú dôvody
dovolania - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní -
podstatne uţšie.
Dovolanie v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. moţno podať (aj vtedy), ak je
rozhodnutie zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nespráv-
nom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku
však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
V tejto súvislosti najvyšší súd konštatuje, ţe obsah konkrétne uplatnených námietok,
tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho
dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu
uvedeného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje
na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje
argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Obvinený vo svojom dovolaní poukazuje na skutočnosť, ţe rozhodnutie súdu je
zaloţené na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Vzhľadom na okolnosti,
za ktorých bol skutok spáchaný je potrebné jeho konanie posudzovať ako krajnú núdzu,
aplikovať ustanovenie § 24 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z v znení neskorších predpisov,
ktorý je podľa jeho názoru v porovnaní s § 14 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 pre
neho priaznivejší a následne ho z dôvodu novejprávnej úpravy oslobodiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, ţe obe tieto právne úpravy podmieňujú
pouţitie ustanovenia o krajnej núdzi v podstate rovnakým spôsobom - predovšetkým však
splnením dvoch základných podmienok vyjadrených ako zásady proporcionality a zásady
subsidiarity.
V zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sa
trestnosť činu posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa
neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie
(rovnako tento princíp platí aj v ustanovení § 2 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov, ktorého aplikácie sa obvinený domáhal).
Podľa § 14 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (t.j. podľa zákona účinného
v čase spáchania predmetného skutku) čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia
nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným
činom. Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné toto nebezpečenstvo za daných okolností
odvrátiť ináč alebo spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší
ako ten, ktorý hrozil.
V zmysle § 24 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov sa krajnou
núdzou rozumie čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace
záujmu chránenému týmto zákonom, a preto toto konanie nie je trestným činom. Nejde o
krajnú núdzu, ak bolo moţné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto
zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne
závaţnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo
priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.
Vzhľadom na uvedené, súdy pri posudzovaní obhajoby obvineného preto správne
aplikovali ustanovenie § 24 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006.
Podstatou argumentácie obvineného v dovolaní, ktorá má zakladať dovolací dôvod
v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., je skutočnosť, ţe zadováţením zbrane a streliva na
ochranu ţivota a zdravia obvineného, ako aj jeho rodiny, bola snaha o odvrátenie priamo
hroziaceho nebezpečenstva, čo moţno povaţovať za konanie v krajnej núdzi.
Základnou podmienkou konania v krajnej núdzi podľa § 24 ods. 2 Tr. zák., ako
okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu, je skutočnosť, ţe nebezpečenstvo priamo hroziace
záujmu chránenému Trestným zákonom nebolo moţné za daných okolností odvrátiť inak.
Uvedená zákonná podmienka znamená nevyhnutnosť uplatniť pri hodnotení, či išlo o krajnú
núdzu, zásadu subsidiarity, ktorá vyjadruje potrebu, aby sa vyčerpali všetky iné moţnosti na
zamedzenie hroziaceho nebezpečenstva, ak to konkrétne okolnosti prípadu dovoľujú.
Ide o otázku skutkovú, ktorú súdy oboch stupňov na základe dôkazov vykonaných na
hlavnom pojednávaní nepovaţovali za splnenú, keď zistili, ţe obvineným uvádzané
nebezpečenstvo bolo moţné za daných okolností odvrátiť aj iným zákonom dovoleným
spôsobom (strana 61 odôvodnenia napadnutého uznesenia). So zreteľom na tento záver súdov
oboch stupňov, ktorým je dovolací súd viazaný, nebol naplnený dovolací dôvod uvedený v
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Navyše tento dôvod obvinený uplatnil uţ v odvolacom konaní
a odvolací súd sa s ním pri plnení svojej revíznej povinnosti vysporiadal v zmysle vyššie
uvedeného.
Vo vzťahu k návrhu dovolania vysporiadať sa s otázkou primeranosti trestu
a zohľadnenia všetkých poľahčujúcich okolností, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd
dovolací, dodáva, ţe s poukazom na uplatnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm.
i/ Tr. por., sa s touto otázkou nemohol zaoberať.
Na podklade vyjadreného je zrejmé, ţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., dovolací súd musel preto dovolanie
obvineného P. T. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 23. februára 2011
JUDr. Štefan H a r a b i n , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová