Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/11/2010

Najvyšší súd 1 Tdo V - 11/2010

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana

Harabína a sudcov JUDr. Milana Lipovského, JUDr. Emila Bdţocha, JUDr. Štefana

Michalíka a JUDr. Pavla Tomana na neverejnom zasadnutí konanom 23. februára 2011

v Bratislave, v trestnej veci obvineného R. Š. a spol., vedenej na Špecializovanom trestnom

súde v Pezinku pod sp. zn. , prejednal dovolanie, ktoré podal obvinený P. T.,

zastúpený obhajcom JUDr. Ing. B. P. PhD., advokátom v B. B., proti uzneseniu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo 7. decembra 2006, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného P. T. sa odmieta.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku z 03. mája 2006, sp. zn.

PK , bol obvinený P. T. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu

nedovoleného ozbrojovania podľa Tr. v znení platnom do

30. júna 2002, na tom skutkovom základe, ţe

obţalovaný P. T. v presne nezistený deň v októbri 2001, z dôvodu obavy o svoju

bezpečnosť, v hoteli A. v B. od nestotoţneného muţa pravdepodobne albánskej národnosti za

sumu 10.000,-Sk si kúpil strelnú zbraň zn. ČZ 635, kalibru 6,35 mm, bez výrobného čísla, 1ks

zásobník a 175 ks nábojov kalibru 6,35 mm a prechovával ju vo svojej domácnosti v M. na B.

ulici č. X., aţ do 07. februára 2002, spolu s 2 ks nábojníc do brokovnice kal. 12 mm, 3 ks

nábojov 38 špeciál, 2 ks nábojov zn. Luger, 1 ks náboj zn. Makarov, 1 ks náboj kal. 7,65 mm,

2 ks nábojov kal. 22 mm, zn. Longrief a 1 ks náboj kal. 22 mm (dlhý), pričom podľa

odborného vyjadrenia z Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Banskej Bystrici táto

zbraň a strelivo podľa ustanovení o zbraniach a strelive podlieha

2

povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti, ktorú menovaný nevykonal, pričom nie je

drţiteľom platného zbrojného preukazu.

Bývalý Špeciálny súd v Pezinku za tento trestný čin uloţil obvinenému P. T. podľa

Tr. v znení platnom do 30. júna 2002 trest odňatia slobody

v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, výkon ktorého podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1

Tr. v znení platnom do 30. júna 2002 podmienečne odloţil na skúšobnú

dobu v trvaní 2 (dvoch ) rokov.

Ďalej podľa Tr. v znení platnom do

30. júna 2002 obvinenému uloţil trest prepadnutia veci, a to strelnej zbrane zn. ČZ 635,

kalibru 6,35 mm, bez výrobného čísla, 1 ks zásobník, 175 ks nábojov kalibru 6,35 mm, 2 ks

nábojníc do brokovnice kal. 12, 3 ks nábojov 38 špeciál, 2 ks nábojov zn. Luger, 1 ks náboj

zn. Makarov, 1 ks náboj kal. 7,65 mm, 2 ks nábojov kal. 22 mm, zn. Longrief a 1 ks náboj kal.

22 mm (dlhý). Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. v znení platnom do 30. júna 2006 sa vlastníkom

prepadnutých vecí stal štát.

Podľa č. účinného do 1. januára 2006 boli

poškodené strany

H. Š., nar. X. v S. N. V., trvale bytom T. X., P.,

I. S., nar. X. v N., trvale bytom B.S. T. X., Ţ., a poškodený

V. C., nar. X. v L. trvale bytom J. ulica X., N.- K.,

so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázané na konanie o občianskoprávnych

veciach.

Tento rozsudok podľa , alinea cc/ účinného do 1. janu-

ára 2006, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 7. decembra 2006, kedy Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením sp. zn. , podľa v znení účinnom

do 1. januára 2006 zamietol odvolania obvinených R. Š., J. K., D. P., P. T. a P. L..

Odpis uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol obvinenému a jeho

obhajcovi doručený 23. júna 2007, resp. 22. júna 2007.

3

Špecializovaný trestný súd v Pezinku predloţil dňa 21. apríla 2010 Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky dovolanie, ktoré podal obvinený P. T., prostredníctvom obhajcu na

Špecializovanom trestnom súde v Pezinku dňa 17. marca 2010, proti uzneseniu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 7. decembra 2006, sp. zn. . Domáhal sa ním, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona z dôvodu uvedeného

v ustanovení , ktorý spočíva v tom, ţe rozhodnutie je zaloţené na

nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného

hmotnoprávneho ustanovenia. V tejto súvislosti argumentoval nasledovne :

Obvinený P. T. opätovne poukazuje na skutočnosť, že strelnú zbraň si zadovážil

za okolností, ktoré detailne popísal vo svojich výpovediach, ako aj na hlavnom pojednávaní.

K skutkovým okolnostiam uviedol, že motívom jeho konania bola obava o vlastný život

a zdravie ako aj o život a zdravie svojich blízkych. Táto skutočnosť bola potvrdená aj orgánmi

finančnej polície. Z vykonaných dôkazov bol podľa obvineného odôvodnený záver, že malo

dôjsť k jeho likvidácii, a preto sa chcel chrániť zadovážením strelnej zbrane. Vzhľadom na

časové súvislosti a priamo hroziace nebezpečenstvo bol nútený vzniknutú situáciu riešiť

takýmto spôsobom, t.j. zabezpečením strelnej zbrane, ktorú pokladal za účinný prostriedok

ochrany jeho osoby. Legálne nadobudnutie zbrane bolo podľa neho vzhľadom na uvedené

skutočnosti a najmä časovú tieseň vylúčené. Zbraň síce mal v držbe, nepoužil ju, skladoval ju

na bezpečnom mieste a neskôr chcel túto zbraň so strelivom vrátiť osobe, od ktorej ich

nadobudol. Ďalšiu zaistenú muníciu mal iba na účely zberateľské. V ďalšej časti dovolania

obvinený poukazoval na to, že svojim konaním odvracal nebezpečenstvo priamo hroziace

záujmu chránenému , ktorým je ochrana života a zdravia, a preto súčasne

navrhol aplikovať na jeho prípad iné hmotnoprávne ustanovenie č.

300/2005 Z. z v znení neskorších predpisov, a to konkrétne ustanovenie § 24 ods. 1 Tr. zák.

o krajnej núdzi. Vzhľadom na túto pre neho priaznivejšiu právnu úpravu navrhol, aby ho súd

oslobodil, prípadne upustil od potrestania, keďže kumulatívne naplnil poľahčujúce okolnosti

uvedené v § 36 písm. a/, písm. f/, písm. g/, písm. h/, písm. i/,písm. j/, písm. l/ Tr. zák.

a zároveň neboli zistené priťažujúce okolnosti alebo ak súd nevezme za dôvodné uvádzané

skutočnosti, navrhol súdu, aby mu uložil peňažný trest v primeranej výške.

Na základe toho obvinený P. T. vo svojom dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky po vyslovení porušenia zákona z vyššie uvedeného dôvodu, zrušil

4

uznesenie v napadnutých výrokoch podľa a prikázal tomuto súdu ako

súdu odvolaciemu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V zmysle sa k obsahu uvedeného dovolania ţiadna z priamo

dotknutých strán nevyjadrila, hoci Špecializovaný trestný súd v Pezinku určil na vyjadrenie

lehotu 15 pracovných dní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

ţe dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b/ ), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný

prostriedok podať ( ), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to,

ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú

splnené dôvody dovolania podľa ( ).

V tejto súvislosti treba uviesť, ţe dovolanie má byť skutočne len výnimočným

prielomom do inštitútu právoplatnosti rozhodnutí, ktorý je dôleţitou zárukou stability

právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti podania dovolania, vrátane dovolacích

dôvodov musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho

opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Preto sú dôvody

dovolania - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní -

podstatne uţšie.

Dovolanie v zmysle moţno podať (aj vtedy), ak je

rozhodnutie zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nespráv-

nom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku

však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

V tejto súvislosti najvyšší súd konštatuje, ţe obsah konkrétne uplatnených námietok,

tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho

dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu

uvedeného v Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje

na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje

argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné

odmietnuť podľa

5

Obvinený vo svojom dovolaní poukazuje na skutočnosť, ţe rozhodnutie súdu je

zaloţené na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Vzhľadom na okolnosti,

za ktorých bol skutok spáchaný je potrebné jeho konanie posudzovať ako krajnú núdzu,

aplikovať ustanovenie Tr. Z. z v znení neskorších predpisov,

ktorý je podľa jeho názoru v porovnaní s § 14 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 pre

neho priaznivejší a následne ho z dôvodu novejprávnej úpravy oslobodiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, ţe obe tieto právne úpravy podmieňujú

pouţitie ustanovenia o krajnej núdzi v podstate rovnakým spôsobom - predovšetkým však

splnením dvoch základných podmienok vyjadrených ako zásady proporcionality a zásady

subsidiarity.

V zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sa

trestnosť činu posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa

neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie

(rovnako tento princíp platí aj v ustanovení Tr. v znení

neskorších predpisov, ktorého aplikácie sa obvinený domáhal).

Podľa § 14 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (t.j. podľa zákona účinného

v čase spáchania predmetného skutku) čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia

nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným

činom. Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné toto nebezpečenstvo za daných okolností

odvrátiť ináč alebo spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší

ako ten, ktorý hrozil.

V zmysle Tr. v znení neskorších predpisov sa krajnou

núdzou rozumie čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace

záujmu chránenému týmto zákonom, a preto toto konanie nie je trestným činom. Nejde o

krajnú núdzu, ak bolo moţné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto

zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne

závaţnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo

priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.

6

Vzhľadom na uvedené, súdy pri posudzovaní obhajoby obvineného preto správne

aplikovali ustanovenie § 24 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006.

Podstatou argumentácie obvineného v dovolaní, ktorá má zakladať dovolací dôvod

v zmysle , je skutočnosť, ţe zadováţením zbrane a streliva na

ochranu ţivota a zdravia obvineného, ako aj jeho rodiny, bola snaha o odvrátenie priamo

hroziaceho nebezpečenstva, čo moţno povaţovať za konanie v krajnej núdzi.

Základnou podmienkou konania v krajnej núdzi podľa § 24 ods. 2 Tr. zák., ako

okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu, je skutočnosť, ţe nebezpečenstvo priamo hroziace

záujmu chránenému nebolo moţné za daných okolností odvrátiť inak.

Uvedená zákonná podmienka znamená nevyhnutnosť uplatniť pri hodnotení, či išlo o krajnú

núdzu, zásadu subsidiarity, ktorá vyjadruje potrebu, aby sa vyčerpali všetky iné moţnosti na

zamedzenie hroziaceho nebezpečenstva, ak to konkrétne okolnosti prípadu dovoľujú.

Ide o otázku skutkovú, ktorú súdy oboch stupňov na základe dôkazov vykonaných na

hlavnom pojednávaní nepovaţovali za splnenú, keď zistili, ţe obvineným uvádzané

nebezpečenstvo bolo moţné za daných okolností odvrátiť aj iným zákonom dovoleným

spôsobom (strana 61 odôvodnenia napadnutého uznesenia). So zreteľom na tento záver súdov

oboch stupňov, ktorým je dovolací súd viazaný, nebol naplnený dovolací dôvod uvedený v

Navyše tento dôvod obvinený uplatnil uţ v odvolacom konaní

a odvolací súd sa s ním pri plnení svojej revíznej povinnosti vysporiadal v zmysle vyššie

uvedeného.

Vo vzťahu k návrhu dovolania vysporiadať sa s otázkou primeranosti trestu

a zohľadnenia všetkých poľahčujúcich okolností, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd

dovolací, dodáva, ţe s poukazom na uplatnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm.

i/ , sa s touto otázkou nemohol zaoberať.

Na podklade vyjadreného je zrejmé, ţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky

dovolania podľa , dovolací súd musel preto dovolanie

obvineného P. T. podľa odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

7

V Bratislave, 23. februára 2011

JUDr. Štefan H a r a b i n , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová