Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/26/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Haralda Stiffela

a sudcov JUDr. Štefana Harabina, JUDr. Emila Bdžocha, JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Jany

Serbovej, v trestnej veci proti obvinenému T. P. a spol., vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod

sp. zn. , prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23. februára 2011

v Bratislave, dovolanie, ktoré podal obvinený J. M., zastúpený obhajcom JUDr. R. K., advokátom

v B., proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. marca 2010, sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného J. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 31. mája 2006, sp. zn. , boli obvinení

T. P. a J. M. uznaní za vinných z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b, písm. h/,

formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., účinného do 31. júla 2001, ktorého sa dopustili

tak, že

dňa 14. júla 2000 v odpoludňajších hodinách po tom, čo na samote zvanej M. O.,

v obci I., obvinení T. P. a J. M. zistili, že O. M., s ktorým sa tesne predtým zoznámili, býva

v rodinnom dome č. 207 sám, vytipovali si, že tento môže mať väčší obnos peňazí a cennosti a po

vzájomnej dohode obaja vošli do domu O. M. nezisteným spôsobom a prinesenou sekerou strednej

veľkosti, obaja obvinení zaútočili na O. M., ktorý sa v tom čase nachádzal v kuchyni tak, že ostrím,

ako aj tupou časťou sekery ho opakovane udierali najmä do oblasti hlavy, ale aj chrbta a dolných

a horných končatín, pričom údery, najmä na oblasť hlavy, ktoré boli vedené veľkou intenzitou

spôsobili poškodenému smrť, a tak mu spôsobili celkovo 35 tržnozmliaždených sečných a bodných

rán, pričom keď sa O. M. počas útoku sekerou bránil, obaja obvinení mu na zemi zviazali ruky

a nohy kusmi nezistenej látky a následne ho prikryli perinou, pričom obaja obvinení prehľadávali

miestnosti domu a odcudzili potraviny, a to údené mäso, mäsové výrobky, chlieb a dva poháre

sterilizovaných uhoriek v celkovej hodnote asi 314 Sk.

Za tento trestný čin uložil krajský súd obvinenému J. M. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák.

s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov.

Súčasne zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, z 27. februára 2001, sp. zn.

, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, z 27. júna 2001 sp. zn.

vo výroku o treste a zaradení do nápravnovýchovnej skupiny, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na

tento výrok obsahovo nadväzujúce.

Ďalej zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, z 23. apríla 2002, sp. zn.

, vo výroku o treste a zaradení do nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. obvineného na výkon trestu zaradil do III. (tretej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 73 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. zák. vyslovil zhabanie veci doličnej – sekerky, ktorej

vlastníkom sa stáva štát.

Podľa zaviazal oboch obvinených, T. P. a J. M., spoločne a nerozdielne

nahradiť škodu A. Ď., bytom T. S. č. X., v sume 53 101,80 Sk.

Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 10. marca 2010, kedy Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom podľa ,

účinného do 1. januára 2006 zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k obvinenému J. M. vo výroku

o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, rozhodujúc vo veci v zmysle § 259 ods.

3 , účinného do 1. januára 2006, podľa Tr. zák., s použitím Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006 uložil obvinenému na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10

(desať) rokov a na jeho výkon ho podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006,

zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovne skupiny.

Súčasne zrušil rozsudok vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Bratislava V,

z 27. februára 2001, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave,

z 27. júna 2001 sp. zn. .

Krajský súd v Trenčíne predložil dňa 22. decembra 2010 Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie, ktoré podal obvinený J. M. na krajskom súde dňa 23. novembra 2010, proti

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. marca 2010, sp. zn. ,

z dôvodov uvedených v , , Domáhal sa ním, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd, vyslovil, že týmto rozsudkom bol zákon

porušený v jeho neprospech. V tejto súvislosti obvinený prostredníctvom obhajcu argumentoval

nasledovne :

Na dôvod dovolania v zmysle ustanovenia , podľa ktorého

vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, obvinený poukazuje hlavne v spojitosti

so vznesenými námietkami zaujatosti v priebehu konania proti predsedovi senátu a ostatným

členom senátu. Obvinený je toho názoru, že od začiatku konania pred súdom sú všetci členovia

senátu zaujatí a mali byť vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania, nakoľko mal

pochybnosti o nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci a jeho osobe.

V súvislosti s dôvodom dovolania podľa , ktorého zmyslom

je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, obvinený upozorňuje na skutočnosť,

že jediným priamym dôkazom použitým v trestnom konaní sú výpovede obvinených a súd tak

nemohol zistiť skutkový stav veci, o ktorom by neboli dôvodné pochybnosti, čo je zároveň

aj v rozpore so zásadou in dubio pro reo.

(Dovolací dôvod podľa obvinený neodôvodnil).

Podľa ďalšieho neodôvodneného tvrdenia obvineného v dovolaní, jeho konanie malo byť

kvalifikované ako trestný čin krádeže podľa 247 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu

s porušovaním domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zák.

Z týchto dôvodov obvinený v dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa z dôvodov uvedených v , ,

vyslovil, že citovaným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne bol porušený zákon v jeho

neprospech, podľa zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 10. marca 2010, sp. zn. , vo výroku o treste a zaradení do výkonu trestu odňatia

slobody. Ďalej navrhol, aby v zmysle prikázal tomuto súdu, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol a podľa , aby dovolací súd

nariadil, aby súd rozhodol v inom zložení senátu, prípadne aby prikázal vec na prejednanie

a rozhodnutie inému súdu toho istého druhu a stupňa.

Prokurátorka krajskej prokuratúry vo svojom vyjadrení z 15. decembra 2010 navrhla

odmietnuť dovolanie obvineného v zmysle , z dôvodu, že nie sú preukázané

dôvody dovolania, nakoľko rozsudok Krajského súdu v Trenčíne v spojení s uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, ako aj postup pri dokazovaní, ktorý uvedeným rozhodnutiam

predchádzal, považuje za zákonné a správne. Trestné konanie v danej veci bolo vo všetkých

štádiách vykonané vyčerpávajúcim spôsobom, v každom štádiu konania boli produkované dôkazy

v súlade s a rozhodnutie o vine bolo založené na dostatočnom množstve

zabezpečených dôkazov, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie je

prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou ( ),

v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370

ods. 1 ), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné

odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

( ).

Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne uplatnených

námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho

dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu

uvedeného v Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na

príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty

stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa

Z obsahu dovolania obvineného vyplýva, že ako osobitný dovolací dôvod uplatňuje

okolnosť, že vo veci rozhodoval senát zložený zo sudcov, ktorí mali byť podľa tvrdení obvineného

vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania vzhľadom k pochybnostiam o nezaujatosti pre

ich pomer k prejednávanej veci a osobe obvineného.

K otázke vylúčenia sudcov z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej trestnej

veci na základe všeobecných tvrdení obvineného o ich zaujatosti, je treba uviesť, že príslušné

senáty sa niekoľkokrát zaoberali uvedenými námietkami zaujatosti zo strany obvineného J. M..

Rozhodnutia v tomto smere sú právoplatné a je nevyhnutné ich rešpektovať. Na tomto závere

nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že obvinený sa s týmito rozhodnutiami a argumentáciou

uvedenou v ich odôvodnení nestotožňuje. Na základe vyššie uvedených skutočností nie je naplnený

dovolací dôvod podľa

Rozdielnosť právnych názorov orgánov činných v trestnom konaní a súdu na prejednávanú

vec na jednej strane a procesných strán na druhej strane, pokiaľ ide o právne otázky, ktoré sa majú

vo veci riešiť, nemôže byť bez konkretizovania relevantných skutočností z hľadiska § 30 ods. 1

účinného do 1 januára 2006 podkladom na vznesenie námietky zaujatosti

konkrétneho sudcu alebo sudcov, lebo neodôvodňujú ich zaujatosť zo zákonom predpokladaných

dôvodov, t.j. pre pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka (a ich

obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom) alebo pre pomer k inému orgánu činnému

v tomto konaní (porovnaj rozh. č. 34/2008, Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky, zošit 4/2008).

Podľa ustanovenia dovolanie možno podať len, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací

súd nemôže skúmať a meniť.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdov

je určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ako to vyplýva

z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa až písm. l/ ,

resp. aj podľa Tento opravný prostriedok neslúži na revíziu skutkových zistení

urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého

stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd.

Preto s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je

možné vyvodzovať dovolací dôvod podľa

Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolací

dôvod uvedený v len z toho hľadiska, či skutok alebo iná

okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť,

či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku

vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu (porovnaj

rozh. č. 47/2008, Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,

zošit 5/2008).

Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu

zistenému súdmi nižších stupňov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený

súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol

subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom

zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu

podľa Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda

dovolací súd povinný prezumovať.

Reagujúc na dovolacie námietky obvineného je potrebné uviesť, že dovolateľ svoje

argumenty odôvodňujúce nesprávnosť právneho posúdenia žalovaného skutku spočívajúce v tom,

že tento mal byť pri správnej aplikácii posúdený ako trestný čin krádeže

v jednočinnom súbehu s porušovaním domovej slobody, v skutočnosti odvodzoval od vlastného

hodnotenia v konaní vykonaných dôkazov, avšak bez zohľadnenia skutkových zistení a skutkových

záverov súdov v pôvodnom konaní.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že právna kvalifikácia

skutku ustáleného súdmi v pôvodnom konaní z hľadiska všetkých jeho zákonných znakov

zodpovedá ustanoveniu § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ a písm. h/ Tr. zák. účinného do 31. júla 2001,

v zmysle ktorého sa trestného činu vraždy dopustí ten, kto iného úmyselne usmrtí a taký čin spácha

obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom konania a v úmysle získať majetkový prospech.

Neobstojí ani tvrdenie obvineného, že súdy postupovali v rozpore so zásadou in dubio

pro reo, a že nezabezpečili do spisu aj dôkazy svedčiace v prospech obvineného. Je na rozhodnutí

súdu konajúceho vo veci, aké dôkazy v konaní vykoná, a ktoré dôkazy, aj keď sú procesnou stranou

navrhované, nevykoná. Námietky v tomto smere môže procesná strana uplatniť v rámci

odvolacieho konania. Skutkové zistenia (v tomto smere aj hodnotenie vykonaného dokazovania)

súdov prvého a druhého stupňa sú pre dovolací súd záväzné a tento nemôže na nich nič meniť.

Dovolací súd sa môže iba zaoberať otázkou, či súdmi prvého a druhého stupňa zistený skutkový

stav je správne kvalifikovaný podľa príslušných ustanovení osobitnej časti .

V tomto smere však v prerokovávanej veci nie je možné rozhodnutiam súdov nič vytýkať.

Obvinený J. M. síce vo svojom dovolaní uvádza aj dovolací dôvod § 371 ods. 1 písm. g/ - že

rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom; ale

v obsahu dovolania ho žiadnym spôsobom neodôvodňuje. Podľa v dovolaní sa

musí uviesť dôvod dovolania podľa Nemožno sa však uspokojiť iba s uvedením

písmen odseku 1 bez toho, aby sa ku každému z nich, o ktoré sa má opierať

dovolanie, nekonkretizovalo, v čom malo spočívať pochybenie zakladajúce príslušný dovolací

dôvod. To vyplýva i z ustanovenia , podľa ktorého dovolanie už pri jeho podaní

musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa

vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.

Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, že dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne

názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci

žiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil.

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené uplatnené dôvody dovolania podľa

, , , dovolací súd bez preskúmania veci podané dovola-

nie obvineným J. M. odmietol na neverejnom zasadnutí. ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok ( ).

V Bratislave 23. februára 2011

JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cichová