Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/137/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily

Urbancovej, v právnej veci navrhovateľky PharmDr. V. K., bytom P., proti odporcovi

Obvodnému pozemkovému úradu v N., so sídlom Štefánikova tr. 88, N., za účasti

Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Búdková 36, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2009/00130-439/04-R-II. z 02. novembra 2009,

o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 08. februára 2010, č. k.

-27, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 08. februára 2010, č. k. -27

p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom potvrdil v zmysle

(ďalej len „OSP“) rozhodnutie odporcu

č. 2009/00130-439/04-R-II. z 02. novembra 2009. Označeným rozhodnutím podľa § 5 ods. 2

o navrátení vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) odporca navrhovateľke ako oprávnenej osobe v zmysle

spĺňajúcej podmienky reštitučného nároku podľa

ods. 1 písm. o/ pre zákonné prekáţky podľa

nepriznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. N.N., vedeným

v pozemkovej knihe na PK vloţke č. X. ako parc. č. X. - vinohrad o celkovej výmere 2.247

m², v prislúchajúcom spoluvlastníckom podiele 1/3.

2

Krajský súd dospel k záveru, ţe odporca pri svojom rozhodovaní postupoval správne

v súlade so zákonom, pričom vychádzal zo zistení, ţe navrhovateľka je pôvodne oprávnenou,

osobou pokiaľ ide o jej podiel 1/3 v parcele č. X. - vinohrad, ktorý nadobudla kúpou od

pôvodného spolupodielového vlastníka - svojho otca Š. K. na základe rozhodnutia vydaného

bývalým Štátnym notárstvom v N., č. k. -7 zo 04. februára 1974, pretoţe na tento

majetok sa nevzťahoval trest prepadnutia majetku uloţený Š. K. rozsudkom Mestského súdu

v Bratislave z 20. júna 1972 vydaným v konaní sp. zn. , ktorý nadobudol

právoplatnosť 01. novembra 1972, keďţe v tom čase bolo vydané právoplatné uznesenie

Okresného súdu v N. z 27. apríla 1972, č. k. E 401/72-7, ktorým súd nariadil predaj

spoluvlastníckeho podielu Š. K. za účelom uspokojenia pohľadávky na zaostalom výţivnom.

Podľa identifikácie parciel z 21. augusta 2006 štát s predmetným podielom 1/3 pozemku

parc. č. X. - vinohrad nakladal a tento pozemok je v súčasnosti začlenený do viacerých

parciel, ktoré sú uvedené v tejto identifikácii a ktoré sú vo vlastníctve fyzických osôb

a právnickej osoby Mesta N.. Táto skutočnosť je prekáţkou navrátenia vlastníckeho práva

k predmetnému pozemku, čo krajský súd vyvodil z

Z. z.. Z uvedených dôvodov potom nebolo moţné navrhovateľke navrátiť ani vlastnícke právo

k pozemku, ku ktorému si uplatnila reštitučný nárok. Navrhovateľka ako pôvodne oprávnená

osoby má nárok na poskytnutie náhradného pozemku alebo finančnej náhrady, a to zo strany

Slovenského pozemkového fondu v Bratislave tak, ako to vyplýva i z rozhodnutia odporcu.

K tvrdeniam navrhovateľky uvedeným v opravnom prostriedku ako aj na pojednávaní

krajský súd uviedol, ţe ani odporca, ani súd v tomto konaní nemohli riešiť otázku

nadobudnutia vlastníckeho práva ďalšími fyzickými osobami, ktoré sú podľa identifikácie

parciel z 21. augusta 2006 vedené ako vlastníci parciel, ku ktorým bol pričlenený aj tretinový

podiel z pozemku parc. č. X., ku ktorému navrhovateľka uplatnila reštitučný nárok. Tieto

fyzické osoby po tom, ako nadobudli vlastnícke právo k 2/3 z pozemku parc. č. X., uzavreli

28. decembra 1976 dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva s Československým štátom

zastúpeným Mestským národným výborom v N..

Ďalej krajský súd zdôraznil, ţe predmetom konania vedeného u odporcu, ako

aj súdneho konania v predmetnej veci bolo výlučne posúdenie toho, či u navrhovateľky ako

pôvodne oprávnenej osoby, ktorej spoluvlastnícky podiel 1/3 k pozemku pkn. parc. č. X.

pôvodne zapísanom v pozemkovokniţnej vloţke č. X., v katastrálnom území N. prešiel na štát

v rozhodnom období, a to podľa

(t. j. bez právneho dôvodu), sú splnené podmienky na navrátenie tohto pozemku, alebo

či sú zákonné prekáţky, ktoré navráteniu pozemku bránia. Krajský súd sa stotoţnil

so zistením odporcu, ţe existujú zákonné prekáţky brániace tomu, aby vlastnícke právo

3

k predmetnému podielu 1/3 na pozemku pkn. parc. č. X. bolo navrátené navrhovateľke ako

pôvodne oprávnenej osobe.

O trovách konania krajský súd rozhodol tak, ţe úspešnému odporcovi náhradu trov

konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala v zákonom ustanovenej lehote

( ) odvolanie navrhovateľka. Ţiadala rozsudok krajského súdu v podstate zmeniť

tak, aby jej bol vrátený pozemok o výmere 7,49 ára, aj keď sa bude skladať z dvoch častí,

alebo bude mať nepravidelný tvar. Namietala, ţe rozsudok krajského súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia ( ). Ďalej namietala porušenie

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „správny poriadok“), ktorý správnemu orgánu ukladá povinnosť

spoľahlivého zistenia stavu veci a rozhodovania v súlade so zákonmi. Podľa názoru

navrhovateľky, hoci podľa je vlastnícke právo

inej fyzickej osoby prekážkou pre navrátenie vlastníckeho práva oprávnenej osobe

k pozemku, napadnutý rozsudok krajského súdu nie je v súlade so zákonom, pretoţe fyzické

osoby uvedené ako vlastníci predmetného pozemku ho nadobudli podvodom, čo je trestný

čin. Krajský súd nerešpektoval dôvody, pre ktoré podala návrh na preskúmanie zákonnosti

preskúmavaného rozhodnutia odporcu.

Uviedla, ţe navrátenia vlastníctva k predmetnému pozemku sa domáhala uţ ţiadosťou

zo 04. januára 1991 podanou na okresnom súde. Pozemok o výmere 7,49 ára prešiel

rozsudkom Okresného súdu N. z 27. apríla 1972, č. k. E 401/72-7 do vlastníctva vtedy

maloletej navrhovateľky v dôsledku dlhu na výţivnom jej otca Š. K.. Mesto N. doručilo na

štátne notárstvo prípis, ţe na pozemky bola uvalená ťarcha, v dôsledku čoho štátne notárstvo

oznámilo odklad - pozastavenie prevodu, pričom „podvodníci“ konali ďalej. Uviedla, ţe na

pozemku bola do 01. januára 2005 zriadená ťarcha spočívajúca v doţivotnom uţívacom práve

A. K., a teda s pozemkom sa nemohlo nakladať. Mesto teda jeho prevodom porušilo zákony.

Vyslovila sťaţnosť, ţe konanie odporcu je nezákonné a zdĺhavé a ţe jej je vnucovaná

len finančná čiastka, cca 7.500,- Sk za lukratívny pozemok v N.N. - P. Poukázala na svoje

podania z 29. septembra a 29. októbra 2009, v ktorých uvádza, ako podvodným spôsobom iní

nadobudli predmetný pozemok, a to Mesto N. 3,37 ára a po 2,06 ára rodiny F. a V.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky ţiadal napadnutý rozsudok

krajského súdu v plnom rozsahu potvrdiť. Na námietku navrhovateľky o nerešpektovaní

správneho poriadku uviedol, ţe sa dôsledne riadil otázkami nastolenými v rozsudku

Krajského súdu v N. z 24. augusta 2007, č. k. -19 (bez označenia - doplnené

4

podľa spisového materiálu), zaobstaral si všetky potrebné podklady pre zistenie skutkového

stavu, vyzval navrhovateľku v súlade s § 33 správneho poriadku, aby sa k zisteným

skutočnostiam vyjadrila a s jej námietkami sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia

náleţite vyporiadal. Odporca ďalej skonštatoval, ţe existencia ťarchy viaznucej

na predmetnom pozemku do 01. januára 2005 spočívajúca v doţivotnom uţívacom práve A.

K. nemala vplyv na rozhodnutie o reštitučnom nároku navrhovateľky. Napokon k námietke

navrhovateľky vo vzťahu k výške moţnej finančnej náhrady poukázal na zákonnú povinnosť

vychádzať pri určení výšky náhrady zo stavu pozemku v čase prechodu na štát, a to podľa

platných cenových predpisov ().

Zdôraznil, ţe predmetom skúmania správneho orgánu pri riešení reštitučných nárokov

je v prvom rade preveriť moţnosť priznania vlastníckeho práva oprávnených osôb

k pôvodným pozemkom. V danom prípade však pre zákonné prekáţky podľa § 6 ods. 1

písm. a/ nebolo moţné vlastníctvo k pozemkom alebo jeho časti

navrátiť, pretoţe je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby

uvedenej v . Doplnil, ţe Mesto N., ktoré delimitačným

protokolom č. 672/1991 nadobudlo vlastníctvo k časti predmetného pozemku o výmere

338 m², odčlenenej geometrickým plánom č. X. z 21. júla 1992, nie je v zmysle zákona č.

povinnou osobou. Na záver poukázal na odôvodnenie preskúmavaného

rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného

odvolania ( v spojení s veta prvá ). Odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá v spojení s

ods. 2 ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred

na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a

) a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľov nie je moţné priznať úspech.

Cieľom tzv. reštitučných zákonov, medzi ktoré patrí i ,

je náprava niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákonom ustanovenom období

od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 ( ), a to zákonom

ustanoveným spôsobom ( ). Zároveň však zákonodarca

pri koncipovaní tohto okruhu právnych predpisov rešpektoval zásadu ochrany vlastníctva

fyzických a právnických osôb, ktoré nehnuteľnosti pôvodne patriace oprávneným osobám

5

( ) následne nadobudli a ktoré nie sú povinnými osobami

označenými v zákone ( ).

Reštitučné konanie podľa je osobitým druhom správneho

konania, na ktoré sa v zmysle vzťahujú všeobecné

predpisy o správnom konaní, t. j. o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Pozemkový úrad je teda

pri rozhodovaní podľa tieţ povinný postupovať podľa

jednotlivých ustanovení správneho poriadku a pri ich aplikácii vychádzať zo základných

zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku).

Je teda najmä viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho poriadku),

v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako

aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv

osôb a súčasne vyţadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu

a spoločnosti.

Súc viazaný správnym poriadkom, je pozemkový úrad ako správny orgán

s právomocou rozhodovať podľa povinný zistiť všetky právne

rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z tejto jeho povinnosti zistiť

úplný stav veci tieţ vyplýva, ţe nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie

dôkazov (§ 32 ods. 1 správneho poriadku). Stav veci musí byť zistený presne, čo znamená,

ţe musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným

predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.

Správny orgán je povinný hodnotiť kaţdý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy

vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náleţite odôvodniť

v odôvodnení rozhodnutia (§ 34 ods. 5 a § 47 ods. 3 správneho poriadku).

V predmetnej veci navrhovateľka namieta existenciu zákonnej prekáţky

pre navrátenie vlastníctva k pozemku pkn. parcelné č. X. evidovanej v PKN vloţke č. X., k. ú.

N., ktorú vo svojom rozhodnutí konštatoval odporca, a to z dôvodu, ţe fyzické osoby

a právnická osoba (Mesto N.), ktoré sú v súčasnosti vedené ako vlastníci predmetných

pozemkov, nadobudli ich nezákonným (podvodným) spôsobom. Ţiada preto, aby odporca

rozhodol tak, ţe sa jej navracia vlastníctvo k predmetnému pozemku, nesúhlasiac s iným,

náhradným pozemkom, ako ani s ponúkanou finančnou náhradou 10,- Sk/m², t. j. pribliţne

7.400,- Sk, za celý pozemok určenú podľa starých cenových predpisov.

6

Odporca si v konaní riadne zadováţil písomné doklady, z ktorých zistil,

ţe navrhovateľka je oprávnenou osobou v zmysle , pričom

pozemok nadobudla vydraţením od Š. K., otca, na základe uznesenia Okresného súdu N.

z 27. apríla 1972, č. k. E 401/72-7 vydaného vo veci súdneho výkonu rozhodnutia Okresného

súdu N. zo 06. decembra 1962, č. k. -8. Predmetný pozemok však bol chybne

zahrnutý do majetku podliehajúcemu výkonu trestu prepadnutia majetku, ktorý bol Š. K.

uloţený rozsudkom Mestského súdu v Bratislave z 20. júna 1972, č. k.1T 349/72

právoplatnému 01. novembra 1972. Z identifikácie parciel z 21. augusta 2006, č. j. 10478/06

odporca zistil, ţe pôvodná parcela, ku ktorej si navrhovateľka uplatnila reštitučný nárok, bola

rozdelená a pričlenená k novovytvoreným parcelám. Pre tieto parcely boli zaloţené

samostatné listy vlastníctva vedené v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v N., Správa

katastra N. pre k. ú. Z., a to LV č. X. pre parc. č. X. a X., LV č. X. pre parcely X. a X., LV č.

X. pre parc. č. X. a X. a LV č. X. pre parc. č. X.. Z listu vlastníctva č. X. vyplýva, ţe parcely

č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m² a parc. č. X. - vinice o výmere

822 m² v celosti patria Ing. J. V. a jeho manţelke J., rod. J.. Z listu vlastníctva č. X. vyplýva,

ţe výlučnou vlastníčkou parc. č. X. - vinice o výmere 86 m² a parc. č. X. - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 467 m² je Z. Z., rod. F.. Podľa listu vlastníctva č. X. je výlučným

vlastníkom parciel č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 316 m² a parc. č. X. -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m² R. F.. Napokon ako vlastník parc. č. X. - vinice

o výmere 252 m² je na liste vlastníctva č. X. zapísané Mesto N..

Právna úprava katastra nehnuteľností vychádza, okrem iných, zo zásady hodnovernosti

zapísaných údajov katastra, podľa ktorej sú údaje katastra uvedené v

Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon) hodnoverné, ak sa nepreukáţe opak (§ 70 ods. 1 katastrálneho zákona).

Pokiaľ teda aj niekto namieta legitímnosť vlastníckeho práva osoby zapísanej v katastri

nehnuteľností, musí túto skutočnosť preukázať, a to buď dohodou uzavretou s osobou

zapísanou ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, alebo rozsudkom súdu vydaným vo veci

určenia vlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti. V takomto konaní súd ( )

začatom na návrh osoby, ktorá o sebe tvrdí, ţe je skutočným vlastníkom, preskúmava

zákonnosť titulu nadobudnutia vlastníctva.

Pozemkový úrad a ani súd konajúci a rozhodujúci o uplatnenom nároku na navrátenie

vlastníctva k nehnuteľnosti nie sú oprávnené samé riešiť ako predbeţnú otázku

(§ 40 správneho poriadku) to, či osobám zapísaným v katastri nehnuteľností skutočne

prislúcha vlastnícke právo k nehnuteľnosti a či ho nadobudli zákonne.

7

Preto, pokiaľ sú v katastri nehnuteľností ako vlastníci parciel, ktoré vznikli z pôvodnej

parcely pkn. parcelné č. X. evidovanej v PKN vloţke č. X., k. ú. N., ku ktorej

si navrhovateľka uplatnila reštitučný nárok, zapísané vyššie menované fyzické osoby a Mesto

N., nemohli ani odporca a ani krajský súd v tomto konaní samostatne prihliadať na tvrdenia

navrhovateľky a odňať, respektíve zrušiť vlastníctvo týchto osôb k predmetným pozemkom.

Zákonná úprava počíta so situáciou, kedy nie je moţné navrátiť vlastníctvo

k pozemkom, ku ktorým si oprávnená osoba uplatnila nárok, bez toho, aby boli poškodené iné

subjekty. Preto je v právnej úprave zakotvený inštitút náhrady, a to buď formou náhradného

pozemku, alebo formou finančnej náhrady ( ). Pozemky,

ktoré sa prevedú oprávneným osobám za ich pôvodný pozemok, poskytne Slovenský

pozemkový fond, ak pôvodný pozemok bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu

alebo spoločnej nehnuteľnosti, alebo ich poskytne správca lesného majetku vo vlastníctve

štátu („správca“), ak pôvodný pozemok bol súčasťou lesného pôdneho fondu. Finančnú

náhradu za pôvodné pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol poskytnutý

náhradný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond podľa druhu pozemku v čase jeho

prechodu na štát alebo inú právnickú osobu (§ 6 ods. 5 zákona č. 2003 Z. z.). Forma náhrady

závisí od voľby oprávnenej osoby, pričom túto uvedie vo výzve adresovanej Slovenskému

pozemkovému fondu alebo správcovi urobenej do troch rokov odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia obvodného pozemkového úradu. Slovenský pozemkový fond

alebo správca je povinný do jedného roka od výzvy oprávnenej osoby jej ponúknuť náhradný

pozemok. Po uplynutí lehoty na výzvu právo oprávnenej osoby na náhradu zaniká (§ 6 ods. 6

).

Pozemkový úrad vo svojom rozhodnutí podľa

nemôţe uloţiť povinnej osobe priamu povinnosť vydať ako náhradu pozemok podľa

špecifikácie (výmera, bonita a pod.) a ani ustanoviť sumu, v ktorej by mala byť poskytnutá

finančná náhrada. Obe tieto formy náhrady sú predmetom osobitného konania. Výška

finančnej náhrady je pritom obmedzená zákonom tak, ţe pri poskytnutí finančnej náhrady

oprávnenej osobe podľa § 6 ods. 2 sa postupuje podľa ustanovenia cenového predpisu

platného ku dňu nadobudnutia účinnosti o úprave vlastníckych

vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku ( ).

Odporca ako aj povinné osoby ako štátny orgán môţe konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon ( Slovenskej

republiky).

8

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie

odporcu v medziach opravného prostriedku bolo vydané v súlade so zákonom, a teda krajský

súd rozhodol správne, ak toto rozhodnutie potvrdil.

Odvolanie navrhovateľky neobsahuje námietky spôsobilé ovplyvniť posúdenie danej

veci inak, neţ ako ho posúdil súd prvého stupňa (§ 220 a § 221 v spojení s § 246c ods. 1 veta

prvá ). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací súd nezistil v konaní súdu

prvého stupňa vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ku ktorým

by bol povinný prihliadať z úradnej moci (§ 212 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá

).

K námietke navrhovateľky ohľadom zdĺhavého konania odporcu odvolací súd uvádza,

ţe dĺţka správneho konania ani prípadné prieťahy v konaní nezakladajú nezákonnosť

rozhodnutia vo veci. Prieťahy v konaní však môţu byť dôvodom pre podanie sťaţnosti

v zmysle pre rozpor s

Slovenskej republiky, či čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s veta prvá ako aj

v spojení s s poukazom na tak, ţe navrhovateľke

ich náhradu nepriznal, pretoţe v tomto konaní nebola úspešná, a odporcovi preto,

ţe mu ţiadne trovy z dôvodu podania neúspešného odvolania navrhovateľky nevznikli

a ani ich náhradu neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhodnotenia: Petra Slezáková