Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
972/361649.06477c.pdf
PDF · 162.13 KB
No categories available
5Sžo/126/2010
Najvyšší súd 5Sžo/126/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu RNDr. L. Z., S.,
zastúpeného JUDr. P. H., advokátom, B., proti ţalovanému Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Topoľčanoch, Škultétyho č. 1577/8, Topoľčany, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného z 27. apríla 2009, č. j. A/2009/06396, č. z. A/2009/042982,
na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. januára 2010,
č. k. 11S/74/2009-55, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
z 12. januára 2010, č. k. 11S/74/2009-55 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom
z 12. januára 2010, č. k. 11S/74/2009-55 ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia
rozhodnutia ţalovaného z 27.04.2009 č. j. A/2009/06396, č. z. A/2009/042982, ktorým zrušil
prvostupňové rozhodnutie zo 06.02.2007 č. j. A/2006/20585, č. z. A/2007/013430
o opätovnom zaradení ţalobcu do štátnej sluţby, zamietol (§ 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku - ďalej len „OSP“). Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v prejednávanej veci nie je sporné, ţe ţalobca
rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí rodiny v Bratislave zo dňa 20.11.2006 bol
zaradený mimo činnú štátnu sluţby dňom 20.11.2006 ako štátny zamestnanec v stálej štátnej
sluţbe vo funkcii odborný radca – predstavený, riaditeľ a vedúci sluţobného úradu Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, pretoţe sa stal podozrivým zo spáchania
trestného činu na základe oznámenia orgánov činných v trestnom konaní. Uvedené
rozhodnutie ţalobca prevzal 23.11.2006 a podal proti nemu odvolanie. Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave rozhodnutím z 29.01.2007 č. AA/2007/006484
odvolanie zamietlo a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie. Ţalobca bol v rozhodnutí riadne
poučený o moţnosti domáhať sa súdneho prieskumu tohto rozhodnutia, ale tak neurobil. Ďalej
nepovaţoval za sporné, ţe Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR v Bratislave rozhodnutím
z 11.12.2006 zrušil uznesenie vyšetrovateľa PZ, úradu boja proti korupcii, odboru boja proti
korupcii Západ v Nitre z 13.11.2006 z dôvodu jeho nezákonnosti, ktoré bolo doručené tomuto
správnemu orgánu 27.12.2006, teda odpadli dôvody zmeny štátnozamestnaneckého pomeru
ţalobcu podľa § 27 písm. k/ zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 312/2001 Z. z.“),
z ktorej skutočnosti vychádzal i prvostupňový správny orgán, teda Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny v Topoľčanoch a oznámil ţalobcovi doplatenie funkčného platu po skončení
zaradenia mimo činnej štátnej sluţby, teda ţalobca čo sa týka mzdových nárokov, nebol
poškodený. Dňa 06.02.2007 vydal i rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru
opätovného zaradenia štátneho zamestnanca (žalobcu) do štátnej služby po skončení
zaradenia mimo činnej štátnej sluţby so zaradením odborný radca v stálej štátnej sluţbe
– odbor 1.01 riadenie štátnej sluţby so sídlom Úrad práce, sociálnych veci a rodiny
v Topoľčanoch. Krajský súd sa stotožnil s rozhodnutím žalovaného správneho orgánu,
ktorý zrušil toto rozhodnutie s poukazom na skutočnosť, ţe rozhodnutie o zmene
štátnozamestnaneckého pomeru, a to zaradenie ţalobcu mimo činnej štátnej sluţby vydalo
ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, a nie ţalovaný, ktorý mal rozhodovať o jeho
opätovnom zaradení. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave nevydal takéto
rozhodnutie v zmysle ustanovení zákona o štátnej sluţbe. Krajský súd vyslovil názor,
ţe ak ţalobca bol uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 28/2007 zo dňa 10.01.2007
odvolaný z funkcie riaditeľa a vedúceho sluţobného úradu, nebolo potrebné už vydávať
takéto rozhodnutie, lebo z tohto aktu vlády postupom podľa § 5 ods. 5 a § 11 zákona
č. 453/2003 Z. z. v znení novely účinnej od 01.01.2007 jednoznačne vyplýva, že i Vláda
Slovenskej republiky bola toho názoru, že odpadli dôvody u žalobcu jeho zaradenia
mimo činnej štátnej služby a samotným zrušením uznesenia vyšetrovateľa Prezídia
Policajného zboru, úradu boja proti korupcii zo dňa 13.11.2006 ako nezákonného,
žalobca dňom 27.12.2006 bol opätovne zaradený ako štátny zamestnanec do štátnej
služby na pôvodné miesto, teda do funkcie odborný radca – predstavený, riaditeľ Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch zo zákona i s funkciou vedúci sluţobného
úradu.
Krajský súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, ţe ţalovaný po zrušení jeho
predchádzajúceho rozhodnutia súdom odstránil vytknuté procesné pochybenia a vydal
rozhodnutie, ktoré nie je v rozpore so zákonom a ktorým ţalobca nebol poškodený na svojich
právach.
Námietku nedodrţania zásady dvojstupňového správneho konania krajský súd
neakceptoval a v tomto smere poukázal na § 125 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. podľa
ktorého na konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa vzťahuje Správny poriadok,
len ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe obsahuje
ustanovenia, ktoré upravujú postup správneho orgánu po podaní odvolania proti rozhodnutiu
správneho orgánu a podľa § 138 ods. 1, 4 citovaného zákona, odvolacím orgánom je vedúci
úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie. Vedúcim úradu
v zmysle § 10 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe je sluţobne najvyšší predstavený všetkým
zamestnancom v príslušnom sluţobnom úrade, teda v danom prípade je to riaditeľ Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch. Ustanovenia Správneho poriadku
neprichádzajú v danej veci do úvahy vzhľadom na špeciálne ustanovenia zákona č. 312/2001
Z. z. o odvolacom konaní, ktoré sa na danú vec nevzťahujú.
O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko v konaní nebol úspešný.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie, pretoţe krajský súd nesprávne právne vec
posúdil. V odôvodnení odvolania poukázal na predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie
krajského súdu v prejednávanej veci č. k. 30S/43/2007-99 z 27.01.2009, ktorým krajský súd
zrušil druhostupňové rozhodnutie ţalovaného vo veci opätovného zaradenia ţalobcu do činnej
štátnej sluţby a vrátil vec na nové konanie. V tomto rozhodnutí krajský súd vychádzal
z právneho názoru, ţe ţalovaný bol v zmysle zákona č. 312/2001 Z. z. povinný začať správne
konanie podľa platných právnych predpisov, pričom krajský súd upozornil ţalovaného,
ţe si predovšetkým bude musieť ujasniť, podľa ktorého znenia príslušného právneho
predpisu, t. j. zákona č. 312/2001 Z. z. bude postupovať a poukázal pri tom na ustanovenie
§165g tohto zákona. Týmto právnym názorom súdu bol ţalovaný v ďalšom konaní viazaný
podľa § 250j ods. 6 OSP.
Ţalovaný, napriek jednoznačne vyslovenému právnemu názoru krajského súdu,
následne vydal rozhodnutie č. j. A/2009/06396, č. z. A/2009/042982 z 27.04.2009, ktorým
zrušil rozhodnutie riaditeľa a vedúceho sluţobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Topoľčanoch zo 06.02.2007 č. j. A/2006/20585, č. z. A/2007/013430 o opätovnom
zaradení štátneho zamestnanca do štátnej sluţby, pričom ho ale odôvodnil tým, ţe v zmysle
ustanovenia § 43 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z., sa údajne štátnozamestnanecký pomer
ţalobcu skončil dňom odvolania vládou Slovenskej republiky, t. j. 10.01.2007.
Zrušenie prvostupňového rozhodnutia ţalovaný vydal na základe úplne iného
právneho posúdenia veci. Tento jeho postup je v rozpore s ustanovením § 250j ods.6 OSP
a taktieţ ignoruje ustanovenie § 165g ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. a takýto jeho postup
označil za účelové porušenie jeho zákonných práv na spravodlivý proces, pretoţe podľa
§ 250j ods. 6 OSP, právnym názorom súdu je ţalovaný v ďalšom konaní viazaný.
Zastával tieţ názor, ţe krajský súd pri rozhodovaní v predmetnej veci postupoval
zmätočne a v rozpore so zákonom, pretoţe v tej istej právnej veci vyslovil dva rozdielne
právne názory na to, ako mal žalovaný pri opätovnom zaraďovaní žalobcu do činnej
štátnej služby postupovať. Napadnutým rozhodnutím krajský súd vlastne ospravedlnil
a konvalidoval postup správneho orgánu vykonaný v rozpore s predchádzajúcim právnym
názorom súdu. Vyslovil presvedčenie, ţe uvedeným postupom krajský súd porušil právo
ţalobcu na spravodlivý proces a inú právnu ochranu.
Ţalobca ďalej po poukaze na ustanovenie § 35 ods. 1 a 2 zákona č. 312/2001 Z. z.
a ustanovenie § 27 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom k 31.12.2006 uviedol, ţe hoci
gramatický výklad nie je jediným výkladovým pravidlom pri výklade právnych noriem,
z dikcie vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, ţe zákon kogentne stanoví povinnosť
opätovne zaraďovať štátneho zamestnanca ak odpadnú dôvody jeho zaradenia mimo činnej
štátnej sluţby, pričom jednoznačne stanovuje, ţe orgánom na to určeným týmto špeciálnym
zákonom je sluţobný úrad zamestnanca, a teda vôbec nie vláda a uţ vôbec nie akýmkoľvek
postupom odlišným od postupu podľa príslušných ustanovení zákona č. 312/2001 Z. z.. Podľa
ţalobcu je absolútne neprijateľný názor, ţe by v prípade, keď zákon stanovuje správnemu
orgánu formu právneho úkonu opätovného zaradenia, bolo nekonanie či nečinnosť
povaţované za riadne vykonanie tohto úkonu (samotným zrušením obvinenia vyšetrovateľom
bol údajne ţalobca opätovne zaradený do činnej štátnej sluţby). Takýto právny výklad
je v absolútnom rozpore so základnými právnymi charakteristikami právnych úkonov.
Právny názor súdu, ţe „samotným zrušením uznesenia vyšetrovateľa Prezídia
policajného zboru, úradu boja proti korupcii zo dňa 13.11.2006 ako nezákonného, ţalobca bol
dňom 27.12.2006 opätovne zaradený ako štátny zamestnanec do štátnej sluţby na pôvodné
miesto, teda do funkcie odborný radca – predstavený, riaditeľ ÚPSVaR v Topoľčanoch
povaţoval za zmätočný a absolútne nesprávny.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu
ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania
(§ 246c ods.1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu
je opodstatnené.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V prejednávanej veci krajský súd na základe ţaloby v zmysle ustanovenia § 247 OSP
preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného z 27.04.2009 č. j. A/2009/06396,
č. z. A/2009/042982, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie zo 06.02.2007
č. j. A/2006/20585, č. z. A/2007/013430 o opätovnom zaradení ţalobcu do štátnej sluţby.
Z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, ţe ţalobca bol 01.06.2004
vymenovaný za odborného radcu – predstaveného, riaditeľa Úradu práce, sociálnych veci
a rodiny a vedúceho sluţobného úradu v Topoľčanoch, preto v konaniach týkajúcich
štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu bolo potrebné postupovať podľa § 165g ods. 2
zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom od 01.01.2007 podľa ktorého u štátneho
zamestnanca, ktorý bol do 31. decembra 2006 vymenovaný do funkcie štatutárneho orgánu
v sluţobnom úrade podľa osobitného predpisu a súčasne do funkcie vedúceho úradu v tomto
sluţobnom úrade, sa postupuje podľa predpisov platných do 31. decembra 2006.
Právoplatným rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí rodiny v Bratislave
z 20.11.2006 bol ţalobca zaradený mimo činnú štátnu služby dňom 20.11.2006 ako štátny
zamestnanec v stálej štátnej sluţbe vo vyššie uvedenej funkcii odborný radca – predstavený,
riaditeľ a vedúci sluţobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch,
pretoţe sa stal podozrivým zo spáchania trestného činu na základe oznámenia orgánov
činných v trestnom konaní. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky v Bratislave rozhodnutím z 11.12.2006 zrušil uznesenie vyšetrovateľa PZ, úradu
boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ v Nitre z 13.11.2006 z dôvodu jeho
nezákonnosti.
Predmetom odvolacieho konania zostalo posúdenie právnej otázky, na základe akej
skutočnosti ţalobca po zrušení uznesenia orgánu činného v trestnom konaní mohol ďalej
vykonávať činnú štátnu sluţbu.
Krajský súd sa v ostatnom napadnutom rozsudkom odchýlil od svojho právneho
názoru vyslovenom v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí a na základe totoţných
skutkových zistení vyvodil právny záver, ţe k zaradeniu ţalobcu do výkonu štátnej sluţby
došlo zo zákona.
V tejto súvislosti najvyšší súd povaţoval za potrebné poukázať na ustanovenie § 250j
ods. 6 OSP, ktoré zabezpečuje, aby boli rešpektované právne závery súdu správnym orgánom.
Ak majú byť správne orgány viazané právnym názorom súdu, musí súd v odôvodnení
svojho zrušujúceho rozhodnutia náleţite uviesť, z akého právneho názoru pri posudzovaní
danej veci vychádza. Správne orgány sú totiţ viazané len takým právnym názorom, ktorý bol
skutočným základom zrušujúceho rozsudku súdu. Vysloveným právnym názorom by správny
orgán a ani súd nebol viazaný len ak by súd pri preskúmavaní rozhodnutia nebol viazaný
skutkovým stavom zisteným správnym orgánom (§ 250i OSP) a skutkový stav by sa zmenil
natoľko, ţe by bola vylúčená aplikácia právneho názoru súdu na tento nový skutkový stav.
Krajský súd sa v ostatnom zrušujúcom rozsudku odklonil od svojho skoršieho
právneho názoru vysloveného v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, pričom tento svoj
postup nijako neodôvodnil.
Procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť
súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP
a znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho
porušením sa účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva
na spravodlivé súdne konanie.
Krajský súd z uvedených zásad súdneho prieskumu dôsledne nevychádzal,
čím sa stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.
V súvislosti s predmetom konania najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe podľa
§ 27 písm. i/, k/ zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom do 31.12.2006 zmenou
štátnozamestnaneckého pomeru je zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej
sluţby z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu a opätovné zaradenie štátneho
zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby.
Opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej sluţby upravuje
ustanovenie § 35 citovaného zákona. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení
platnom do 31.12.2006 ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej
štátnej sluţby, služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby
na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu.
Podľa § 125 ods. 1, 2 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom do 31.12.2006 konanie
vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce
vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie podľa odseku 1
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môţu konať iba
na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 119 písm. k/ a l/ Ústavy Slovenskej republiky vláda rozhoduje v zbore
o vymenúvaní a odvolávaní štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom
a o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.
Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a zmene a doplnení niektorých zákonov
upravuje právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby. Ustanovenia tohto zákona majú
hmotnoprávny aj procesný charakter. Predmetom tohto zákona je okrem iného
aj zmena štátnozamestnaneckého pomeru a konanie o nej.
Podľa názoru najvyššieho súdu, nesporne u žalobcu došlo k zmene
štátnozamestnaneckého pomeru zaradením mimo činnú sluţbu ( na základe právoplatného
rozhodnutia správneho orgánu ) a neskôr odpadol dôvod tejto zmeny, (zrušenie uznesenia
vyšetrovateľa PZ, úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ v Nitre
z 13.11.2006) preto mal služobný úrad postupovať podľa § 35 ods. 1 zákona č. 312/2001
Z. z. v znení platnom do 31.12.2006.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z týchto dôvodov odvolaním
napadnutý rozsudok krajského súdu musel s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení
s § 250ja ods. 3 posledná veta OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2
OSP). V ďalšom konaní krajský súd prejedá vec znova v medziach podanej ţaloby, dôsledne
sa vysporiada s námietkami ţalobcu a znova o ţalobe rozhodne a svoje rozhodnutie riadne
odôvodní, súc viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 226 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá OSP).
V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov tohto konania (§ 224
ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. februára 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
P. Slezáková