Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a33/361626.b21edc.pdf
PDF · 192.09 KB
No categories available
5Sžp/2/2010
Najvyšší súd 5Sžp/2/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej v právnej veci ţalobkyne obchodnej spoločnosti E. S., s. r. o., so sídlom H.,
IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou L., s. r. o., so sídlom S., proti ţalovanému
Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 19, B., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 54/2008 z 18. júna 2008 o odvolaní ţalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 15. decembra 2009, č. k. 3S/215/2008-85, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 15. decembra 2009, č. k. 3S/215/2008-85 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa
§ 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie
ţalovaného č. 54/2008 zo dňa 18. júna 2008 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.
Predmetným rozhodnutím ţalovaný zamietol rozklad ţalobkyne a potvrdené
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 1605/2006-3400 z 19. marca 2008
o zastavení konania vo veci vydania osvedčenia o súlade investičného zámeru s Dlhodobou
koncepciou energetickej politiky Slovenskej republiky na vybudovanie prepravnej siete plynu
pre lokalitu Vojany.
Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil ustanoveniami § 244 ods. 1 OSP, § 61 ods. 1
aţ 3, § 47 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), keď sa stotoţnil sa s dôvodmi
uvedenými ţalobkyňou v ţalobe, ţe ţalovaný sa pri skúmaní rozkladu nezaoberal dôvodmi
tohto rozkladu, ale prihliadal len na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. V rozhodnutí
uviedol, keďţe prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom o energetike
bolo potrebné rozhodnutie prvostupňové potvrdiť. Tým podľa názoru krajského súdu konanie
ţalovaného trpí vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
O náhrade trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP
a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni trovy konania vo výške 478,10 eura na účet
jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie odmietajúc výrok
súdu, ţe konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Trval na to, ţe pri svojom rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a objektívne posúdil ţiadosť ţalovaného podanú dňa 03.08.2006,
a ţe postupoval v súlade so správnym poriadkom a zákonom č. 656/2004 Z. z. o energetike
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej len „ZoE“ alebo „zákon
č. 656/2004 Z. z.“). Poukazoval na to, ţe ZoE ako špeciálny zákon ustanovuje obsahové
náleţitosti ţiadosti o vydaní osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou
koncepciou energetickej politiky; kaţdá ţiadosť musí obsahovať zákonom stanovenú
dokumentáciu. Trval na tom, ţe v rozhodnutí č. 1605/2006-3400 z 19. marca 2008 sa náleţite
zaoberal celým priebehom konania od podania ţiadosti aţ po vydanie tohto rozhodnutia,
v ktorom skonštatoval, ţe v prípade prepravnej siete nie je dostačujúca charakteristika
energetického zariadenia tak ako ju dňa 26.01.2007 doplnila ţalobkyňa po viacerých výzvach
a jej investičný zámer (a v rámci neho charakteristika energetického zariadenia) nevyhovuje
definícii prepravnej siete uvedenej v ustanovení § 2 písm. c/ bod 7 ZoE.
Trval tieţ na tom, ţe ako druhostupňový správny orgán vo veci odvolania sa dôkladne
zaoberal námietkami uvedenými v rozklade a po zváţení všetkých skutočností uvedených
v rozklade dospel k záveru, v ktorom zamietol rozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
Ţalovaný ako druhostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní sa podľa jeho názoru
náleţite (bod po bode) vysporiadal s námietkami ţalobkyne uvedenými v rozklade
a rozhodnutie zamietnuť rozklad a potvrdiť prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z dôvodu
nepredloţenia zákonom poţadovaných dokumentov. Mal za to, ţe v rozhodnutí č. 54/2008
z 18. júna 2008 sa zaoberal všetkými dôvodmi rozkladu, ako aj preveril procesnú stránku
vydania rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom a v jednotlivých bodoch odôvodnil
svoje stanovisko voči námietkam ţalobkyne uvedeným v rozklade.
Poukázal na to, ţe ţalobkyni bola niekoľkokrát poskytnutá moţnosť doplniť svoju
ţiadosť o poţadované informácie, napriek tomu po viacerých výzvach a ani na ústnom
pojednávaní dňa 27.02.2007 svoju ţiadosť nedoplnila, pričom Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej republiky potrebuje exaktnú konkretizáciu, zjavne nevyhnutnú pri vydávaní
osvedčení o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky
Slovenskej republiky. S ohľadom na potreby monitoringu a plánovania rozvoja výrobných
kapacít, prepravných a distribučných kapacít, je potrebné, aby Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej republiky malo zodpovedajúce informácie o technickej realizácii konkrétnych
investícii.
Navrhol preto Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby rozsudok Krajského súdu
v B. 3S/215/2008-85 zmenil tak, ţe potvrdzuje rozhodnutie č. 54/2008 zo dňa 18. júna 2008 č.
spisu: 1254/2008-3100-1000 Ministra hospodárstva Slovenskej republiky a vo zvyšku ţalobu
E. S., s. r. o., zo dňa 02.09.2008 proti ţalovanému Ministerstvu hospodárstva Slovenskej
republiky o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného zamieta a ţalobkyni
nepriznáva náhrada trov konania.
Ţalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie uviedla, ţe rozsudok
krajského súdu povaţuje za správny, ţe súd prvého stupňa spoľahlivo zistil skutkový stav veci
a vec správne právne posúdil.
S poukazom na ustanovenie § 11 ods. 3 ZoE namietala,, ţe ţalovaný doteraz
neuviedol, na základe akého zákonného ustanovenia poţadoval od ţalobkyne doplnenie
ţiadosti, čím je zrejmé, ţe ţalovaný svoje konanie nevie oprieť o ţiadne zákonné
ustanovenie. Mala za to, ţe jednoznačne preukázala, ţe jej ţiadosť obsahovala všetky
zákonom o energetike poţadované náleţitosti a ţe preskúmaním spisového materiálu bolo
jednoznačne preukázané pochybenie ţalovaného. Ţalovaný preto nesprávne namieta, ţe súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a tým nespoľahlivo zistil skutkový stav veci.
Podľa ţalobkyne sa nemoţno stotoţniť s tvrdením, ţe súd prvého stupňa vychádzal
z nesprávne posúdeného skutkového stavu veci.
Vytýkala ministrovi ţalovaného, ţe nielenţe nezohľadnil pochybenia sekcie
energetiky ţalovaného, ktoré boli jedným z dôvodov pre podanie rozkladu, ale naviac
v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaţe zdôraznil aj vyjadrenia organizácií S.,
a. s. B.S.B., a. s. B.:
- o existencii dostatku voľných distribučných kapacít pre pokrytie poţiadaviek
koncových odberateľov.
- o obave o bezpečnosť sietí v prípade mimoriadnych udalostí,
pričom svoje rozhodnutie opiera o definíciu prepravnej siete s poukazom na skutočnosť,
ţe správny orgán nemal vedomosť o kompresorových staniciach, resp. vysokotlakových
plynovodoch a ich vzájomnom prepojení. Takéto tvrdenie podľa ţalobkyne nie je pravdivé,
nakoľko v čase rozhodovania správny orgán takúto vedomosť mal.
Poukazovala na to, ţe v konaní na súde prvého stupňa bolo preukázané, ţe ţalovaný
procesné pochybil, keď prizval organizácie S., a. s. B. a S., a. s. B., ktorým
ţiadny právny predpis ani ţiadny individuálny správny akt nepriznáva postavenie účastníkov
konania. Poţiadavka ďalšej definície a charakteristiky energetického zariadenia bola
oznámená aţ po vyjadreniach týchto organizácií. Tieto organizácie nemali mať ani len
poradnú funkciu v danom konaní nakoľko je samo dostatočne odborne spôsobilé pre
rozhodnutie o našej ţiadosti. Ako však uţ bolo zmienené vyššie, opakované výzvy
ţalovaného na predloţenie charakteristiky energetického zariadenia boli nad rámec zákona.
Vychádzajúc z ustanovenia § 29 ods. 1 správneho poriadku namietala, ţe Vyţiadanie
stanovísk od organizácií S., a. s. B. a S., a. s. B. nebolo vyzvaním účastníka, aby
odstránil nedostatky podania. Je zrejmé, ţe pre rozhodnutie zo dňa 21.09.2006 ani jeden
z uvedených dôvodov nebol daný, preto bol takýto postup v rozpore so správnym poriadkom.
Trvala na tom, ţe postup ţalovaného bol v rozpore so zákonom a jeho prvostupňové
a druhostupňové rozhodnutia nevychádzali zo skutočne zisteného stavu, teda sú v rozpore
so zákonom. Celé konanie ţalovaného od jeho prvých úkonov vo veci aţ po vydanie
druhostupňového rozhodnutia tak bolo postihnuté mnoţstvom procesných i hmotnoprávnych
vád a samotný výsledok poškodzuje ţalobkyňu, jednak ako súťaţiteľa v danej energetickej
oblasti a jednak ako subjekt práv priznaných Ústavnou SR a ďalších všeobecne záväzných
právnych predpisov.
Na základe uvedeného preto navrhovala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal ţalovaného uhradiť ţalobcovi trovy
odvolacieho konania.
Ţalovaný v stanovisku na vyjadrenie ţalobkyne zotrval na dôvodoch svojho odvolanie
zdôrazňujúc, ţe krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a tým nespoľahlivo zistil skutočný stav veci a ţe jeho rozhodnutie
vychádza zo zjavne nesprávneho právneho posúdenia veci vytýkajúc krajskému súdu,
ţe sa zaoberal výhradne len posúdením rozkladu a zrušil druhostupňové rozhodnutie
ministerstva vo veci nevydania osvedčenia, avšak dôvodmi nevydania osvedčenia sa konajúci
súd odmietol zaoberať a tieto vyhodnotiť z hľadiska dôkazného a skutkového stavu,
čo je zrejmým pochybením konajúceho súdu, keď sa podľa názoru ţalovaného
pri rozhodovaní nezaoberal náleţité prepravnou sieťou, na ktorú sa vzťahovalo vydanie
osvedčenia.
Zdôrazňoval, ţe ku všetkým ţiadostiam o vydanie osvedčenia je ministerstvo povinné
vyţiadať si stanovisko prevádzkovateľa siete, nakoľko tento je podľa zákona o energetike
zodpovedný za bezpečnú a spoľahlivú prevádzku celej prepravnej siete. Okrem toho
v súvislosti s budovaním nových zariadení, je ministerstvo povinné posúdiť vyuţitie
existujúcich sietí. Poukazom na to, ţe podľa článku 4 ods. 4 Smernice 2003/55/ES
o spoločných pravidlách pre fungovanie trhu s plynom sú oprávnené členské štáty Európskej
únie odmietnuť výstavbu do úvahy prichádzajúcich zariadení z dôvodov zabezpečenia
efektívnej prevádzky uţ existujúcich sietí, ak existujúca kapacita siete nie je dostatočne pri
preprave vyuţitá Keďţe viaceré kapacity pre odberateľa spôsobujú z hľadiska
celospoločenského vyššie náklady, teda je potrebné zabrániť fragmentácii v rámci distribučnej
plynovodnej siete, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky rozhoduje na základe
Energetickej politiky Slovenskej republiky s ohľadom na záujmy Slovenskej republiky a musí
objektívne rozhodnúť, či pripravovaná realizácia prepravnej siete je v súlade
s národohospodárskou politikou.
Doplňujúce údaje a informácie ku charakteru siete nepoţadovalo ministerstvo
(ani nemohlo poţadovať) nad rámec zákona, nakoľko musí mať podrobnejšie technicky
definovanú plynárenskú sieť, nakoľko Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
s ohľadom na potrebnú technickú špecifikáciu podľa § 11 zákona o energetike musí mať
vyjasnenú účelnosť zamýšľaného energetického zariadenia. Predpokladaný vplyv zariadenia
na bezpečnosť sietí v časti vymedzeného územia, a musí mať vyjasnený vplyv na bezpečnosť
dodávok plynu na vymedzenom území. Preto z hľadiska postupov a kritérií obsiahnutých
v zákone, napadnuté rozhodnutie je jednoznačne správne.
Z vyššie uvedených dôvodov ţiadal ţalobu ţalobkyne zamietnuť.
K tomuto stanovisku ţalobkyňa dňa 23.02.2010 predloţila doplnenie vyjadrenia
poukazujúc na všetky skutočnosti zistené v doterajšom konaní a ich vzájomné súvislosti, ktoré
sú podľa nej pre prebiehajúce odvolacie konanie významné a môţu mať značný vplyv
na rozhodnutie súdu. Poukazovala pritom na ustanovenie § 11 ods. 3, § 2 písm. c/ bod. 7
zákona č. 656/2004 Z. z., § 3 ods. 2, 3 a § 14 ods. 1, 2 správneho poriadku uvádzajúc,
ţe ţalovaný svoje rozhodnutie opiera o definíciu prepravnej siete s poukazom na skutočnosť,
ţe ako správny orgán nemal pri rozhodovaní vedomosť o kompresorových staniciach,
resp. vysokotlakových plynovodoch a ich vzájomnom prepojení. Takéto tvrdenie
nie je pravdivé nakoľko v čase rozhodovania správny orgán takúto vedomosť mal,
čo potvrdzuje aj zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 27.02.2007, zaloţená v spise. Mala
za to, ţe celé konanie ţalovaného od jeho prvých úkonov vo veci aţ po vydanie
druhostupňového rozhodnutia tak bolo postihnuté mnoţstvom procesných i hmotnoprávnych
vád a samotný výsledok poškodzuje ţalobkyňu, jednak ako súťaţiteľa v danej energetickej
oblasti a jednak ako subjekt práv priznaných Ústavnou Slovenskej republiky a ďalších
všeobecne záväzných právnych predpisov. Na základe uvedeného preto opätovne navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal
ţalovaného uhradiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslila sumou 152,53 eura.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať
úspech.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
V rámci správneho súdnictva súdy preskúmavajú „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov
orgánov verejnej správy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov (§ 244 ods. 1 OSP).
Správne súdnictvo je zaloţené na súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutí ako
aj im predchádzajúcich konaní pred správnym orgánom. Právnym základom pre prieskum
zákonnosti rozhodnutí ako aj im predchádzajúcich konaní sú právne úvahy a z nich
vychádzajúce právne závery správnych orgánov pri aplikácii konkrétnych zákonných
ustanovení na zistený skutkový stav.
Z uvedeného vyplýva, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať
činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda
to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné
hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Treba vziať do úvahy, ţe správny súd
nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého
postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vzhľadom na tieto špecifiká správneho
súdnictva Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) posudzoval
aj dôvodnosť námietok ţalovaného proti napadnutému rozsudku krajského súdu.
Ţalobkyňa vo svojej ţalobe zdôraznila, ţe jej nie je jasné ani zrozumiteľné, na akom
základe ţalovaný sporné rozhodnutie vydal a čo vlastne ona ako ţalobkyňa mala do svojej
ţiadosti o vydanie osvedčenia ešte uviesť. Tzn., ţe namietala nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia. Ide o závaţný argument, ktorý sám o sebe vytvára základnú
prekáţku pre vykonanie súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu.
Najvyšší súd na prvom mieste poukazuje na to, ţe predmetom súdneho prieskumu
je rozhodnutie ţalovaného, ktorým ţalovaný zamietol rozklad a potvrdil rozhodnutie
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 1605/2006-3400 dňa 19. marca 2008
o zastavení správneho konania podľa § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku,
tzn. nemeritórne rozhodnutie vo veci ţiadosti ţalobkyne o vydanie osvedčenia o súlade
investičného zámeru s Dlhodobou koncepciou energetickej politiky Slovenskej republiky.
Najvyšší súd k vznesenej námietke ţalovaného o nevykonaní dokazovania krajským
súdom, náleţitom nezistení skutkového stavu a odňatiu moţnosti konať pred súdom uvádza
nasledovné skutočnosti:
Podľa § 67 zákona č. 656/2004 Z. z. (v znení v čase rozhodnom pre posúdenie danej
veci) na konanie vo veciach upravených týmto zákonom sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 správneho poriadku je jednoznačné, ţe správne
konanie je zaloţené na rešpektovaní svojich základných zásad („základné pravidlá konania“),
medzi ktoré patrí aj zásada materiálnej pravdy uvedená nielen v § 3 ods. 4 ale vyţadovaná
aj v § 46 správneho poriadku.
Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
Podľa § 59 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady
odstráni.
Odvolanie podľa správneho poriadku je vybudované na apelačnom princípe
a druhostupňový orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci. Odvolací orgán nie je
v ţiadnom smere viazaný závermi prvostupňového orgánu. Samostatne hodnotí vec
zo skutkovej a právnej stránky. Apelačný princíp umoţňuje, ţe orgán, ktorý rozhoduje
o odvolaní, môţe sám napraviť rozhodnutie a sám môţe rozhodnúť vo veci samej. Pritom
sa môţe odchýliť od skutkového stavu zisteného prvostupňovým orgánom. Apelácia smeruje
predovšetkým proti nedostatkom skutkového základu, ale aj proti právnym nedostatkom.
Správny poriadok špecificky neupravuje všetky otázky postupu v odvolacom konaní.
Aj na druhostupňové konanie sa vzťahujú ustanovenia predchádzajúcich častí, najmä tretej
časti správneho poriadku (§ 18 aţ § 52 správneho poriadku). Táto skutočnosť je odôvodnená
najmä tým, ţe konanie na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok.
Jedným z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu súdna
judikatúra spája s nedostatkom dôvodov. Aj konštantná judikatúra Európskeho súdu
pre ľudské práva nastolila trvalú poţiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými
argumentmi účastníka konania (Garcia Ruiz v. Španielsku‚ rozsudok z 21.01.1999, sťaţnosť
č. 30544/96), ktorej dodrţiavanie starostlivo preveruje.
Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení
rozhodnutia správneho orgánu, nie je moţné povaţovať čiastkové nedostatky odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú svoj základ
v skutkových zisteniach (skutkové dôvody). Skutkovými dôvodmi, pre ktoré nedostatok
je moţné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť pre nezrozumiteľnosť, sú také vady
skutkových zistení, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné,
tzn. vytvárajú rozhodovacie dôvody. V tejto skupine je to typické vtedy, keď správny orgán
vyvodil rozhodovací dôvody alebo - o skutočnosti v správnom konaní nezisťovanej,
poprípade - zistenej v rozpore so zásadou legality (§ 3 ods. 1 správneho poriadku) alebo - tam,
kde nie je zrejmé, či boli vôbec nejaké dôkazy vykonané.
Z obsahu administratívneho spisu, ktorý je súčasťou spisového materiálu, najvyšší súd
zistil, ţe prvostupňový správny orgán posudzujúc ţiadosť ţalobkyne zo dňa 07.08.2006 podľa
§ 11 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z. v znení rozhodnom ku dňu posúdenia ţiadosti ţalobkyne
skonštatoval splnenie podmienok podľa písm. a/ a podľa písmena b/ bodov 1, 2 a 4. aţ 9.
a k podmienke podľa bodu 3. predpokladaný vplyv energetického zariadenia na sústavu alebo
na sieť na vymedzenom území z hľadiska bezpečnosti a spoľahlivosti, uviedol, ţe „podľa
zámeru ide o samostatnú sieť, ktorá nebude prepojená so súčasnými sieťami
prevádzkovanými spoločnosťami S., a. s. a S., a. s., podľa priloženej „Prehľadnej
situácie“ však prichádza ku križovaniu so súčasnými sieťami; pre splnenie požiadavky
podľa tohto bodu bolo navrhnuté vyžiadať“ stanovisko k navrhovanému energetickému
zariadeniu z hľadiska bezpečnosti od oboch spoločností S., a. s. aj S., a. s.“ rozhodnutím
z 21.09.2006 bolo konanie prerušené za účelom získania doplňujúcich informácií od
relevantných organizácií, t. j. S., a. s. B.S.B., a. s. B. ako aj za účelom vykonané
ďalších právnych úkonov v rámci dokazovania (§ 34 správneho poriadku). K druhému
prerušeniu konania došlo uznesením z 15.11.2006, ktorým bola ţalobkyňa vyzvaná v zmysle
§ 11 zákona č. 656/2004 Z. z. definovať, na stavbu akého energetického zariadenia ţiada
vydať osvedčenie. Rozhodnutím zo 04.01.2007 bolo správne konanie prerušené tretíkrát
s uvedením, ţe po preskúmam doručených stanovísk ako aj predmetného spisového materiálu
bolo zistené, ţe nie je moţné jednoznačne určiť o výstavbu akého energetického zariadenia
105Sţp/2/2010
ide a čomu bude slúţiť, a preto je potrebné zo strany ţiadateľa jednoznačne definovať tieto
skutočnosti. Dňa 12.02.2007 bolo vo veci nariadené ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo
dňa 27.02.2007 a o ktorom bola spísaná zápisnica, avšak bez uvedenia záveru. Rozhodnutím
z 19.03.2008, t. j. po uplynutí viac ako ročnej lehoty správny orgán konanie zastavil s tým, ţe
pre vydanie osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej
politiky je potrebné presne charakterizovať predmetné energetické zariadenie a ţe ak ţiadosť
takúto informáciu neobsahuje, správny orgán nemôţe riadne a náleţité rozhodnúť o vydaní
osvedčenia.
Takýto postup prvostupňového správneho orgánu nemoţno povaţovať za súladný
so zákonom.
Podľa § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku správny orgán konanie zastaví,
ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky
svojho podania a bol o moţnosti zastavenia konania poučený,
Podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku v hore citovanom znení platí, ţe pokiaľ podanie
nemá predpísané náleţitosti, správny orgán pomôţe účastníkovi konania nedostatky odstrániť,
prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, ţe inak konanie
zastaví.
Odstraňovanie nedostatkov podania je konkretizáciou zásady úzkej súčinnosti
správneho orgánu s účastníkmi konania. Táto súčinnosť nemôţe mať charakter formálnosti.
Jej cieľom je vybaviť vec efektívne, zodpovedne a bez zbytočných prieťahov. Rozsah
poučenia síce nemá nahrádzať pomoc poskytovanú na zmluvnom základe advokátom, avšak
musí byť taký, aby účastník v konaní neutrpel ujmu.
Správne orgány, najmä správny orgán prvého stupňa podľa zhora citovaných
zákonných ustanovení a zásad nepostupovali.
Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu treba uviesť, ţe sa javí, ţe to bol
predovšetkým správny orgán, ktorý účastníkovi neposkytol potrebnú súčinnosť a nepoučil ho
náleţite, ako treba charakter energetického zariadenia doplniť, pričom ak mal za to,
ţe pre nedostatok tejto charakteristiky nemôţe riadne a náleţite rozhodnúť o vydaní
osvedčenia, mal ţiadosť ţalobkyne zamietnuť, ale nie konanie zastaviť z dôvodu nedoplnenia
podania ţiadosti. Pre vydanie nemeritórneho rozhodnutia podľa § 30 ods. 1 písm. d/
správneho poriadku neboli v danom prípade splnené zákonné podmienky, nakoľko ţalobkyni
bolo znemoţnené v odvolacom správnom konaní a prípadne následne v konaní pred súdom
v správnom súdnictve uplatniť vecné (meritórne) námietky proti rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa, čím došlo k porušeniu jej práv v správnom konaní ako aj k porušeniu
práva na súdnu ochranu v zmysel čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Preto správne uzavrel krajský súd svoje úvahy, keď vyslovil, ţe je nutné napadnuté
rozhodnutie ţalovaného zrušiť vzhľadom na nedostatky uvedené v § 250j ods. 2 písm. e/ OSP
t. j., ţe v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
V tejto súvislosti dáva najvyšší súd do pozornosti, ţe v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa v správnom súdnictve
nie je úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho prehodnocovať
správnosť záverov krajského súdu na základe nesúhlasu ţalovaného správneho orgánu
s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany
pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského
súdu bolo vydané v konaní, ktoré trpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský
súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovené náleţitosti odôvodní,
niet dôvodu, aby sa odvolací súd zaoberal námietkami, ktoré sú len vysvetleniami doterajších
postupov správneho orgánu v správnom konaní.
Najvyšší súd sa preto nezaoberal konkrétnymi dôvodmi odvolania ţalovaného, keďţe
nesmerovali k vyvráteniu záveru krajského súdu o potrebe zrušenia rozhodnutia podľa § 250j
ods. 2 písm. e/ OSP a napadnutý rozsudok krajského súdu podľa 250ja ods. 3 veta druhá
a § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho súdneho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224
ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s poukazom na § 250k ods. 1 OSP a § 151
ods. 1 a 5 OSP, v zmysle ich vyčíslenia právnym zástupcom v sume 74,61 eura, ktorá suma
pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkony právnej sluţby vykonané
125Sţp/2/2010
v roku 2010 (vyjadrenie ţalobkyne k odvolaniu ţalovaného z 01.03.2010) vo výške tak,
ako ju uplatnil právny zástupca ţalobkyne podľa § 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej aj „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“ alebo „citovaná
vyhláška“) - 1/13 výpočtového základu za tento rok, t. j. po 55,49 eura (správne mohol
účtovať 1/6 výpočtového základu podľa 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení
do 31.05.2009 a do 31.05.2010, t. j. 120,23 eura) plus 1 krát paušál 7,21 eura v zmysle § 16
ods. 3 citovanej vyhlášky plus daň z pridanej hodnoty vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3
citovanej vyhlášky v sume 11,91 eura ktorú náhradu je ţalovaný povinný zaplatiť do rúk
právneho zástupcu ţalobkyne v zmysle § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP do troch dní.
Najvyšší súd nepriznal právnemu zástupcovi ţalobkyne náhradu trov konania za jeden
úkon právnej sluţby (stanovisko ţalobkyne k vyjadreniu ţalovaného zo dňa 23.02.2011)
včítane jednej paušálnej náhrady, keď posudzujúc účelnosť takto vynaloţených trov, tento
úkon z hľadiska právneho posúdenia veci bol uţ len „zhrnutím“ doterajšieho stavu konania,
a preto uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon uţ nepovaţoval v zmysle
§ 250k ods. 1 za trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva proti ţalovanému. Taktieţ
nemohol najvyšší súd priznať ţalobkyni vyššiu sumu za vykonaný úkon právnej sluţby
(120,23 eura namiesto 55,49 eura) súc v zmysle § 151 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP viazaný návrhom – vyčíslením trov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 24. februára 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková