Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžp/2/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej v právnej veci ţalobkyne obchodnej spoločnosti E. S., s. r. o., so sídlom H.,

IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou L., s. r. o., so sídlom S., proti ţalovanému

Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 19, B., o preskúmanie

z 18. júna 2008 o odvolaní ţalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 15. decembra 2009, č. k. -85, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 15. decembra 2009, č. k. -85 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa

(ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie

ţalovaného č. 54/2008 zo dňa 18. júna 2008 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.

Predmetným rozhodnutím ţalovaný zamietol rozklad ţalobkyne a potvrdené

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 1605/2006-3400 z 19. marca 2008

o zastavení konania vo veci vydania osvedčenia o súlade investičného zámeru s Dlhodobou

koncepciou energetickej politiky Slovenskej republiky na vybudovanie prepravnej siete plynu

pre lokalitu Vojany.

Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil ustanoveniami ,

aţ 3, a o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), keď sa stotoţnil sa s dôvodmi

uvedenými ţalobkyňou v ţalobe, ţe ţalovaný sa pri skúmaní rozkladu nezaoberal dôvodmi

tohto rozkladu, ale prihliadal len na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. V rozhodnutí

uviedol, keďţe prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom o energetike

bolo potrebné rozhodnutie prvostupňové potvrdiť. Tým podľa názoru krajského súdu konanie

ţalovaného trpí vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

O náhrade trovách konania rozhodol krajský súd podľa veta prvá

a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni trovy konania vo výške 478,10 eura na účet

jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie odmietajúc výrok

súdu, ţe konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia. Trval na to, ţe pri svojom rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo

zisteného stavu veci a objektívne posúdil ţiadosť ţalovaného podanú dňa 03.08.2006,

a ţe postupoval v súlade so správnym poriadkom a o energetike

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej len „ZoE“ alebo „zákon

č. “). Poukazoval na to, ţe ZoE ako špeciálny zákon ustanovuje obsahové

náleţitosti ţiadosti o vydaní osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou

koncepciou energetickej politiky; kaţdá ţiadosť musí obsahovať zákonom stanovenú

dokumentáciu. Trval na tom, ţe v rozhodnutí č. 1605/2006-3400 z 19. marca 2008 sa náleţite

zaoberal celým priebehom konania od podania ţiadosti aţ po vydanie tohto rozhodnutia,

v ktorom skonštatoval, ţe v prípade prepravnej siete nie je dostačujúca charakteristika

energetického zariadenia tak ako ju dňa 26.01.2007 doplnila ţalobkyňa po viacerých výzvach

a jej investičný zámer (a v rámci neho charakteristika energetického zariadenia) nevyhovuje

definícii prepravnej siete uvedenej v ustanovení § 2 písm. c/ bod 7 ZoE.

Trval tieţ na tom, ţe ako druhostupňový správny orgán vo veci odvolania sa dôkladne

zaoberal námietkami uvedenými v rozklade a po zváţení všetkých skutočností uvedených

v rozklade dospel k záveru, v ktorom zamietol rozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

Ţalovaný ako druhostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní sa podľa jeho názoru

náleţite (bod po bode) vysporiadal s námietkami ţalobkyne uvedenými v rozklade

a rozhodnutie zamietnuť rozklad a potvrdiť prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z dôvodu

nepredloţenia zákonom poţadovaných dokumentov. Mal za to, ţe v rozhodnutí č. 54/2008

z 18. júna 2008 sa zaoberal všetkými dôvodmi rozkladu, ako aj preveril procesnú stránku

vydania rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom a v jednotlivých bodoch odôvodnil

svoje stanovisko voči námietkam ţalobkyne uvedeným v rozklade.

Poukázal na to, ţe ţalobkyni bola niekoľkokrát poskytnutá moţnosť doplniť svoju

ţiadosť o poţadované informácie, napriek tomu po viacerých výzvach a ani na ústnom

pojednávaní dňa 27.02.2007 svoju ţiadosť nedoplnila, pričom Ministerstvo hospodárstva

Slovenskej republiky potrebuje exaktnú konkretizáciu, zjavne nevyhnutnú pri vydávaní

osvedčení o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky

Slovenskej republiky. S ohľadom na potreby monitoringu a plánovania rozvoja výrobných

kapacít, prepravných a distribučných kapacít, je potrebné, aby Ministerstvo hospodárstva

Slovenskej republiky malo zodpovedajúce informácie o technickej realizácii konkrétnych

investícii.

Navrhol preto Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby rozsudok Krajského súdu

v B. -85 zmenil tak, ţe potvrdzuje rozhodnutie č. 54/2008 zo dňa 18. júna 2008 č.

spisu: 1254/2008-3100-1000 Ministra hospodárstva Slovenskej republiky a vo zvyšku ţalobu

E. S., s. r. o., zo dňa 02.09.2008 proti ţalovanému Ministerstvu hospodárstva Slovenskej

republiky o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného zamieta a ţalobkyni

nepriznáva náhrada trov konania.

Ţalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie uviedla, ţe rozsudok

krajského súdu povaţuje za správny, ţe súd prvého stupňa spoľahlivo zistil skutkový stav veci

a vec správne právne posúdil.

S poukazom na ustanovenie § 11 ods. 3 ZoE namietala,, ţe ţalovaný doteraz

neuviedol, na základe akého zákonného ustanovenia poţadoval od ţalobkyne doplnenie

ţiadosti, čím je zrejmé, ţe ţalovaný svoje konanie nevie oprieť o ţiadne zákonné

ustanovenie. Mala za to, ţe jednoznačne preukázala, ţe jej ţiadosť obsahovala všetky

zákonom o energetike poţadované náleţitosti a ţe preskúmaním spisového materiálu bolo

jednoznačne preukázané pochybenie ţalovaného. Ţalovaný preto nesprávne namieta, ţe súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a tým nespoľahlivo zistil skutkový stav veci.

Podľa ţalobkyne sa nemoţno stotoţniť s tvrdením, ţe súd prvého stupňa vychádzal

z nesprávne posúdeného skutkového stavu veci.

Vytýkala ministrovi ţalovaného, ţe nielenţe nezohľadnil pochybenia sekcie

energetiky ţalovaného, ktoré boli jedným z dôvodov pre podanie rozkladu, ale naviac

v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaţe zdôraznil aj vyjadrenia organizácií S.,

a. s. B.S.B., a. s. B.:

- o existencii dostatku voľných distribučných kapacít pre pokrytie poţiadaviek

koncových odberateľov.

- o obave o bezpečnosť sietí v prípade mimoriadnych udalostí,

pričom svoje rozhodnutie opiera o definíciu prepravnej siete s poukazom na skutočnosť,

ţe správny orgán nemal vedomosť o kompresorových staniciach, resp. vysokotlakových

plynovodoch a ich vzájomnom prepojení. Takéto tvrdenie podľa ţalobkyne nie je pravdivé,

nakoľko v čase rozhodovania správny orgán takúto vedomosť mal.

Poukazovala na to, ţe v konaní na súde prvého stupňa bolo preukázané, ţe ţalovaný

procesné pochybil, keď prizval organizácie S., a. s. B. a S., a. s. B., ktorým

ţiadny právny predpis ani ţiadny individuálny správny akt nepriznáva postavenie účastníkov

konania. Poţiadavka ďalšej definície a charakteristiky energetického zariadenia bola

oznámená aţ po vyjadreniach týchto organizácií. Tieto organizácie nemali mať ani len

poradnú funkciu v danom konaní nakoľko je samo dostatočne odborne spôsobilé pre

rozhodnutie o našej ţiadosti. Ako však uţ bolo zmienené vyššie, opakované výzvy

ţalovaného na predloţenie charakteristiky energetického zariadenia boli nad rámec zákona.

Vychádzajúc z ustanovenia § 29 ods. 1 správneho poriadku namietala, ţe Vyţiadanie

stanovísk od organizácií S., a. s. B. a S., a. s. B. nebolo vyzvaním účastníka, aby

odstránil nedostatky podania. Je zrejmé, ţe pre rozhodnutie zo dňa 21.09.2006 ani jeden

z uvedených dôvodov nebol daný, preto bol takýto postup v rozpore so správnym poriadkom.

Trvala na tom, ţe postup ţalovaného bol v rozpore so zákonom a jeho prvostupňové

a druhostupňové rozhodnutia nevychádzali zo skutočne zisteného stavu, teda sú v rozpore

so zákonom. Celé konanie ţalovaného od jeho prvých úkonov vo veci aţ po vydanie

druhostupňového rozhodnutia tak bolo postihnuté mnoţstvom procesných i hmotnoprávnych

vád a samotný výsledok poškodzuje ţalobkyňu, jednak ako súťaţiteľa v danej energetickej

oblasti a jednak ako subjekt práv priznaných Ústavnou SR a ďalších všeobecne záväzných

právnych predpisov.

Na základe uvedeného preto navrhovala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal ţalovaného uhradiť ţalobcovi trovy

odvolacieho konania.

Ţalovaný v stanovisku na vyjadrenie ţalobkyne zotrval na dôvodoch svojho odvolanie

zdôrazňujúc, ţe krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a tým nespoľahlivo zistil skutočný stav veci a ţe jeho rozhodnutie

vychádza zo zjavne nesprávneho právneho posúdenia veci vytýkajúc krajskému súdu,

ţe sa zaoberal výhradne len posúdením rozkladu a zrušil druhostupňové rozhodnutie

ministerstva vo veci nevydania osvedčenia, avšak dôvodmi nevydania osvedčenia sa konajúci

súd odmietol zaoberať a tieto vyhodnotiť z hľadiska dôkazného a skutkového stavu,

čo je zrejmým pochybením konajúceho súdu, keď sa podľa názoru ţalovaného

pri rozhodovaní nezaoberal náleţité prepravnou sieťou, na ktorú sa vzťahovalo vydanie

osvedčenia.

Zdôrazňoval, ţe ku všetkým ţiadostiam o vydanie osvedčenia je ministerstvo povinné

vyţiadať si stanovisko prevádzkovateľa siete, nakoľko tento je podľa zákona o energetike

zodpovedný za bezpečnú a spoľahlivú prevádzku celej prepravnej siete. Okrem toho

v súvislosti s budovaním nových zariadení, je ministerstvo povinné posúdiť vyuţitie

existujúcich sietí. Poukazom na to, ţe podľa článku 4 ods. 4 Smernice 2003/55/ES

o spoločných pravidlách pre fungovanie trhu s plynom sú oprávnené členské štáty Európskej

únie odmietnuť výstavbu do úvahy prichádzajúcich zariadení z dôvodov zabezpečenia

efektívnej prevádzky uţ existujúcich sietí, ak existujúca kapacita siete nie je dostatočne pri

preprave vyuţitá Keďţe viaceré kapacity pre odberateľa spôsobujú z hľadiska

celospoločenského vyššie náklady, teda je potrebné zabrániť fragmentácii v rámci distribučnej

plynovodnej siete, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky rozhoduje na základe

Energetickej politiky Slovenskej republiky s ohľadom na záujmy Slovenskej republiky a musí

objektívne rozhodnúť, či pripravovaná realizácia prepravnej siete je v súlade

s národohospodárskou politikou.

Doplňujúce údaje a informácie ku charakteru siete nepoţadovalo ministerstvo

(ani nemohlo poţadovať) nad rámec zákona, nakoľko musí mať podrobnejšie technicky

definovanú plynárenskú sieť, nakoľko Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

s ohľadom na potrebnú technickú špecifikáciu podľa § 11 zákona o energetike musí mať

vyjasnenú účelnosť zamýšľaného energetického zariadenia. Predpokladaný vplyv zariadenia

na bezpečnosť sietí v časti vymedzeného územia, a musí mať vyjasnený vplyv na bezpečnosť

dodávok plynu na vymedzenom území. Preto z hľadiska postupov a kritérií obsiahnutých

v zákone, napadnuté rozhodnutie je jednoznačne správne.

Z vyššie uvedených dôvodov ţiadal ţalobu ţalobkyne zamietnuť.

K tomuto stanovisku ţalobkyňa dňa 23.02.2010 predloţila doplnenie vyjadrenia

poukazujúc na všetky skutočnosti zistené v doterajšom konaní a ich vzájomné súvislosti, ktoré

sú podľa nej pre prebiehajúce odvolacie konanie významné a môţu mať značný vplyv

na rozhodnutie súdu. Poukazovala pritom na ustanovenie § 11 ods. 3, § 2 písm. c/ bod. 7

, , a , správneho poriadku uvádzajúc,

ţe ţalovaný svoje rozhodnutie opiera o definíciu prepravnej siete s poukazom na skutočnosť,

ţe ako správny orgán nemal pri rozhodovaní vedomosť o kompresorových staniciach,

resp. vysokotlakových plynovodoch a ich vzájomnom prepojení. Takéto tvrdenie

nie je pravdivé nakoľko v čase rozhodovania správny orgán takúto vedomosť mal,

čo potvrdzuje aj zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 27.02.2007, zaloţená v spise. Mala

za to, ţe celé konanie ţalovaného od jeho prvých úkonov vo veci aţ po vydanie

druhostupňového rozhodnutia tak bolo postihnuté mnoţstvom procesných i hmotnoprávnych

vád a samotný výsledok poškodzuje ţalobkyňu, jednak ako súťaţiteľa v danej energetickej

oblasti a jednak ako subjekt práv priznaných Ústavnou Slovenskej republiky a ďalších

všeobecne záväzných právnych predpisov. Na základe uvedeného preto opätovne navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal

ţalovaného uhradiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslila sumou 152,53 eura.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného

odvolania ( v spojení s veta prvá ) bez nariadenia

pojednávania ( veta prvá ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s veta

prvá a ), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať

úspech.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

V rámci správneho súdnictva súdy preskúmavajú „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov

orgánov verejnej správy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov ( ).

Správne súdnictvo je zaloţené na súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutí ako

aj im predchádzajúcich konaní pred správnym orgánom. Právnym základom pre prieskum

zákonnosti rozhodnutí ako aj im predchádzajúcich konaní sú právne úvahy a z nich

vychádzajúce právne závery správnych orgánov pri aplikácii konkrétnych zákonných

ustanovení na zistený skutkový stav.

Z uvedeného vyplýva, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať

činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda

to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné

hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Treba vziať do úvahy, ţe správny súd

nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého

postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vzhľadom na tieto špecifiká správneho

súdnictva Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) posudzoval

aj dôvodnosť námietok ţalovaného proti napadnutému rozsudku krajského súdu.

Ţalobkyňa vo svojej ţalobe zdôraznila, ţe jej nie je jasné ani zrozumiteľné, na akom

základe ţalovaný sporné rozhodnutie vydal a čo vlastne ona ako ţalobkyňa mala do svojej

ţiadosti o vydanie osvedčenia ešte uviesť. Tzn., ţe namietala nedostatočné odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia. Ide o závaţný argument, ktorý sám o sebe vytvára základnú

prekáţku pre vykonanie súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu.

Najvyšší súd na prvom mieste poukazuje na to, ţe predmetom súdneho prieskumu

je rozhodnutie ţalovaného, ktorým ţalovaný zamietol rozklad a potvrdil rozhodnutie

Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 1605/2006-3400 dňa 19. marca 2008

o zastavení správneho konania podľa § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku,

tzn. nemeritórne rozhodnutie vo veci ţiadosti ţalobkyne o vydanie osvedčenia o súlade

investičného zámeru s Dlhodobou koncepciou energetickej politiky Slovenskej republiky.

Najvyšší súd k vznesenej námietke ţalovaného o nevykonaní dokazovania krajským

súdom, náleţitom nezistení skutkového stavu a odňatiu moţnosti konať pred súdom uvádza

nasledovné skutočnosti:

Podľa (v znení v čase rozhodnom pre posúdenie danej

veci) na konanie vo veciach upravených týmto zákonom sa vzťahuje všeobecný predpis

o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 správneho poriadku je jednoznačné, ţe správne

konanie je zaloţené na rešpektovaní svojich základných zásad („základné pravidlá konania“),

medzi ktoré patrí aj zásada materiálnej pravdy uvedená nielen v § 3 ods. 4 ale vyţadovaná

aj v § 46 správneho poriadku.

Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými

právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.

Podľa § 59 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie

v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady

odstráni.

Odvolanie podľa správneho poriadku je vybudované na apelačnom princípe

a druhostupňový orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci. Odvolací orgán nie je

v ţiadnom smere viazaný závermi prvostupňového orgánu. Samostatne hodnotí vec

zo skutkovej a právnej stránky. Apelačný princíp umoţňuje, ţe orgán, ktorý rozhoduje

o odvolaní, môţe sám napraviť rozhodnutie a sám môţe rozhodnúť vo veci samej. Pritom

sa môţe odchýliť od skutkového stavu zisteného prvostupňovým orgánom. Apelácia smeruje

predovšetkým proti nedostatkom skutkového základu, ale aj proti právnym nedostatkom.

Správny poriadok špecificky neupravuje všetky otázky postupu v odvolacom konaní.

Aj na druhostupňové konanie sa vzťahujú ustanovenia predchádzajúcich častí, najmä tretej

časti správneho poriadku (§ 18 aţ § 52 správneho poriadku). Táto skutočnosť je odôvodnená

najmä tým, ţe konanie na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok.

Jedným z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu súdna

judikatúra spája s nedostatkom dôvodov. Aj konštantná judikatúra Európskeho súdu

pre ľudské práva nastolila trvalú poţiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými

argumentmi účastníka konania (Garcia Ruiz v. Španielsku‚ rozsudok z 21.01.1999, sťaţnosť

č. 30544/96), ktorej dodrţiavanie starostlivo preveruje.

Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení

rozhodnutia správneho orgánu, nie je moţné povaţovať čiastkové nedostatky odôvodnenia

rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú svoj základ

v skutkových zisteniach (skutkové dôvody). Skutkovými dôvodmi, pre ktoré nedostatok

je moţné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť pre nezrozumiteľnosť, sú také vady

skutkových zistení, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné,

tzn. vytvárajú rozhodovacie dôvody. V tejto skupine je to typické vtedy, keď správny orgán

vyvodil rozhodovací dôvody alebo - o skutočnosti v správnom konaní nezisťovanej,

poprípade - zistenej v rozpore so zásadou legality (§ 3 ods. 1 správneho poriadku) alebo - tam,

kde nie je zrejmé, či boli vôbec nejaké dôkazy vykonané.

Z obsahu administratívneho spisu, ktorý je súčasťou spisového materiálu, najvyšší súd

zistil, ţe prvostupňový správny orgán posudzujúc ţiadosť ţalobkyne zo dňa 07.08.2006 podľa

v znení rozhodnom ku dňu posúdenia ţiadosti ţalobkyne

skonštatoval splnenie podmienok podľa písm. a/ a podľa písmena b/ bodov 1, 2 a 4. aţ 9.

a k podmienke podľa bodu 3. predpokladaný vplyv energetického zariadenia na sústavu alebo

na sieť na vymedzenom území z hľadiska bezpečnosti a spoľahlivosti, uviedol, ţe „podľa

zámeru ide o samostatnú sieť, ktorá nebude prepojená so súčasnými sieťami

prevádzkovanými spoločnosťami S., a. s. a S., a. s., podľa priloženej „Prehľadnej

situácie“ však prichádza ku križovaniu so súčasnými sieťami; pre splnenie požiadavky

podľa tohto bodu bolo navrhnuté vyžiadať“ stanovisko k navrhovanému energetickému

zariadeniu z hľadiska bezpečnosti od oboch spoločností S., a. s. aj S., a. s.“ rozhodnutím

z 21.09.2006 bolo konanie prerušené za účelom získania doplňujúcich informácií od

relevantných organizácií, t. j. S., a. s. B.S.B., a. s. B. ako aj za účelom vykonané

ďalších právnych úkonov v rámci dokazovania (§ 34 správneho poriadku). K druhému

prerušeniu konania došlo uznesením z 15.11.2006, ktorým bola ţalobkyňa vyzvaná v zmysle

definovať, na stavbu akého energetického zariadenia ţiada

vydať osvedčenie. Rozhodnutím zo 04.01.2007 bolo správne konanie prerušené tretíkrát

s uvedením, ţe po preskúmam doručených stanovísk ako aj predmetného spisového materiálu

bolo zistené, ţe nie je moţné jednoznačne určiť o výstavbu akého energetického zariadenia

105Sţp/2/2010

ide a čomu bude slúţiť, a preto je potrebné zo strany ţiadateľa jednoznačne definovať tieto

skutočnosti. Dňa 12.02.2007 bolo vo veci nariadené ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo

dňa 27.02.2007 a o ktorom bola spísaná zápisnica, avšak bez uvedenia záveru. Rozhodnutím

z 19.03.2008, t. j. po uplynutí viac ako ročnej lehoty správny orgán konanie zastavil s tým, ţe

pre vydanie osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej

politiky je potrebné presne charakterizovať predmetné energetické zariadenie a ţe ak ţiadosť

takúto informáciu neobsahuje, správny orgán nemôţe riadne a náleţité rozhodnúť o vydaní

osvedčenia.

Takýto postup prvostupňového správneho orgánu nemoţno povaţovať za súladný

so zákonom.

Podľa § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku správny orgán konanie zastaví,

ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky

svojho podania a bol o moţnosti zastavenia konania poučený,

Podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku v hore citovanom znení platí, ţe pokiaľ podanie

nemá predpísané náleţitosti, správny orgán pomôţe účastníkovi konania nedostatky odstrániť,

prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, ţe inak konanie

zastaví.

Odstraňovanie nedostatkov podania je konkretizáciou zásady úzkej súčinnosti

správneho orgánu s účastníkmi konania. Táto súčinnosť nemôţe mať charakter formálnosti.

Jej cieľom je vybaviť vec efektívne, zodpovedne a bez zbytočných prieťahov. Rozsah

poučenia síce nemá nahrádzať pomoc poskytovanú na zmluvnom základe advokátom, avšak

musí byť taký, aby účastník v konaní neutrpel ujmu.

Správne orgány, najmä správny orgán prvého stupňa podľa zhora citovaných

zákonných ustanovení a zásad nepostupovali.

Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu treba uviesť, ţe sa javí, ţe to bol

predovšetkým správny orgán, ktorý účastníkovi neposkytol potrebnú súčinnosť a nepoučil ho

náleţite, ako treba charakter energetického zariadenia doplniť, pričom ak mal za to,

ţe pre nedostatok tejto charakteristiky nemôţe riadne a náleţite rozhodnúť o vydaní

osvedčenia, mal ţiadosť ţalobkyne zamietnuť, ale nie konanie zastaviť z dôvodu nedoplnenia

podania ţiadosti. Pre vydanie nemeritórneho rozhodnutia podľa § 30 ods. 1 písm. d/

správneho poriadku neboli v danom prípade splnené zákonné podmienky, nakoľko ţalobkyni

bolo znemoţnené v odvolacom správnom konaní a prípadne následne v konaní pred súdom

v správnom súdnictve uplatniť vecné (meritórne) námietky proti rozhodnutiu správneho

orgánu prvého stupňa, čím došlo k porušeniu jej práv v správnom konaní ako aj k porušeniu

práva na súdnu ochranu v zmysel čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Preto správne uzavrel krajský súd svoje úvahy, keď vyslovil, ţe je nutné napadnuté

rozhodnutie ţalovaného zrušiť vzhľadom na nedostatky uvedené v

t. j., ţe v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

V tejto súvislosti dáva najvyšší súd do pozornosti, ţe v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa v správnom súdnictve

nie je úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho prehodnocovať

správnosť záverov krajského súdu na základe nesúhlasu ţalovaného správneho orgánu

s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany

pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského

súdu bolo vydané v konaní, ktoré trpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský

súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovené náleţitosti odôvodní,

niet dôvodu, aby sa odvolací súd zaoberal námietkami, ktoré sú len vysvetleniami doterajších

postupov správneho orgánu v správnom konaní.

Najvyšší súd sa preto nezaoberal konkrétnymi dôvodmi odvolania ţalovaného, keďţe

nesmerovali k vyvráteniu záveru krajského súdu o potrebe zrušenia rozhodnutia podľa § 250j

ods. 2 písm. e/ a napadnutý rozsudok krajského súdu podľa 250ja ods. 3 veta druhá

a , potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho súdneho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224

ods. 1 v spojení s veta prvá s poukazom na a

ods. 1 a 5 , v zmysle ich vyčíslenia právnym zástupcom v sume 74,61 eura, ktorá suma

pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkony právnej sluţby vykonané

125Sţp/2/2010

v roku 2010 (vyjadrenie ţalobkyne k odvolaniu ţalovaného z 01.03.2010) vo výške tak,

ako ju uplatnil právny zástupca ţalobkyne podľa § 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej aj „“ alebo „citovaná

vyhláška“) - 1/13 výpočtového základu za tento rok, t. j. po 55,49 eura (správne mohol

účtovať 1/6 výpočtového základu podľa 11 ods. 3 vyhlášky č. v znení

do 31.05.2009 a do 31.05.2010, t. j. 120,23 eura) plus 1 krát paušál 7,21 eura v zmysle § 16

ods. 3 citovanej vyhlášky plus daň z pridanej hodnoty vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3

citovanej vyhlášky v sume 11,91 eura ktorú náhradu je ţalovaný povinný zaplatiť do rúk

právneho zástupcu ţalobkyne v zmysle v spojení s veta prvá

do troch dní.

Najvyšší súd nepriznal právnemu zástupcovi ţalobkyne náhradu trov konania za jeden

úkon právnej sluţby (stanovisko ţalobkyne k vyjadreniu ţalovaného zo dňa 23.02.2011)

včítane jednej paušálnej náhrady, keď posudzujúc účelnosť takto vynaloţených trov, tento

úkon z hľadiska právneho posúdenia veci bol uţ len „zhrnutím“ doterajšieho stavu konania,

a preto uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon uţ nepovaţoval v zmysle

§ 250k ods. 1 za trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva proti ţalovanému. Taktieţ

nemohol najvyšší súd priznať ţalobkyni vyššiu sumu za vykonaný úkon právnej sluţby

(120,23 eura namiesto 55,49 eura) súc v zmysle v spojení s

veta prvá viazaný návrhom – vyčíslením trov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. februára 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková