Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8ef/361590.34e19c.pdf
PDF · 101.41 KB
No categories available
7So/66/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/66/2010
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,
v právnej veci navrhovateľky M., nar. X., bytom K. T., proti odporkyni Sociálnej poisťovni
v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 12. marca 2010, č.k. 7Sd 98/2009-30, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12. marca
2010, č.k. 7Sd 98/2009-30, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 12. marca 2010, č.k. 7Sd 98/2009-30, podľa
§ 250q ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie zo 14. augusta 2009 číslo X., ktorým odporkyňa
podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) a podľa čl. 11 a čl. 23 odsek 3 a 6 Zmluvy
medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpeční v znení Dohody rozhodla,
že navrhovateľke naďalej patrí starobný dôchodok v sume 227,40 €.
Súd prvého stupňa zistil, že napadnutým rozhodnutím odporkyňa rozhodla na základe
porovnania výšky navrhovateľkou poberaného starobného dôchodku k 1. júlu 2009
(227,40 €) v súčte s dôchodkom vyplácaným Dôchodkovým fondom Ukrajiny (33, 90 €) na
jednej strane a dôchodku vypočítaného na základe žiadosti navrhovateľky podľa článku 11
a článku 23 ods. 3 a 6 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom
zabezpečení v znení dohody a § 21 zákona o sociálnom zabezpečení. Výška prepočítaného
starobného dôchodku bola nižšia než súčet doposiaľ vyplácaných dôchodkov, preto v znení
Dohody navrhovateľke naďalej patrí starobný dôchodok v nezmenenej výške. Navrhovateľka
v opravnom prostriedku ani v priebehu konania pred krajským súdom neuviedla žiadne
konkrétne námietky spochybňujúce správnosť výpočtu prepočítaného starobného dôchodku.
Jej námietky smerovali proti pôvodnému rozhodnutiu odporkyne o priznaní starobného
dôchodku z 18. júla 2002 v spojení s rozhodnutím odporkyne z 5. júna 2003, ktoré boli už
preskúmané súdom s právoplatným potvrdením zákonnosti rozhodnutia. Súd prvého stupňa
dospel k záveru, že odporkyňa postupovala vecne správne a plne sa stotožnil s obsahom
právnej argumentácie uvedenej v písomnom vyjadrení odporkyne zo 6. novembra 2009,
ktorého obsah je súčasťou odôvodnenia rozsudku.
Krajský súd v Košiciach navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania
z dôvodu jej neúspešnosti v konaní (§ 250k ods. 1 v spojení s § 2501 ods. 2 OSP).
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie. Namietala, že
rozhodnutie odporkyne je nesprávne a za nesprávne pokladala aj rozhodnutie o priznaní
starobného dôchodku, lebo doba zabezpečenia bola uvedená, avšak koeficient tejto dobe
zabezpečenia nezodpovedal. Namietala, že použitím nesprávneho koeficientu vznikla
nesprávna výška starobného dôchodku, ktorá je nesprávna pri každej ďalšej úprave dôchodku
proti ktorej sa stále odvoláva. Súčasne poukázala na rozpor v rozsudkoch Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 3 So 263/2003 a sp. zn. 4 So 1/2009. Žiadala, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a zrušil aj
rozhodnutie odporkyne.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok krajského súdu ako vecne
správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c
OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Predmetom súdneho preskúmania je postupom podľa tretej hlavy piatej časti OSP
preskúmať, či rozhodnutie odporkyne zo14. augusta 2009, ktorým podľa § 21 zákona
o sociálnom zabezpečení a článkov 11, 23 ods. 3 a 6 Zmluvy platnej od 1. júla 2009
po prepočte starobného dôchodku rozhodla, že navrhovateľke naďalej patrí starobný
dôchodok v sume 227,40 € mesačne bolo vydané v súlade so zákonom.
Z dávkových spisov vyplýva, že navrhovateľka poberala starobný dôchodok
vyplácaný odporkyňou od 14. februára 2002. Navrhovateľka podala 22. júna 2009 žiadosť
o prepočet dôchodku podľa článku 23 ods. 3 Zmluvy v znení od 1. júla 2009 (Oznámenie
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 53/2002 Z.z. v znení Oznámenia
č. 211/2009 z.z.) z dôvodu, že 31. decembra 2001 mala trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky.
Podľa čl. 23 ods. 3 Zmluvy, doby zabezpečenia (poistenia) získané podľa právnych
predpisov zmluvných strán do 31. decembra 2001 sa považujú za doby zabezpečenia
(poistenia) tej zmluvnej strany, na ktorej území mal občan k tomuto dňu trvalý pobyt.
Podľa čl. 23 ods. 6 Zmluvy ak suma peňažných dávok prepočítaná podľa odseku 3
tohto článku bude nižšia ako suma doteraz vyplácaných dávok ku dňu prepočítania, budú sa
naďalej vyplácať doteraz vyplácané peňažné dávky.
Odporkyňa preskúmavanými rozhodnutiami na žiadosť navrhovateľky prepočítala
sumu starobného dôchodku podľa čl. 23 ods. 3 Zmluvy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako ako súd prvého stupňa zistil, že
podmienky a výška starobného dôchodku boli odporkyňou posudzované správne podľa
príslušných ustanovení zákona o sociálnom zabezpečení, pretože za účinnosti tohto zákona
navrhovateľke vznikol nárok na starobný dôchodok podľa článkov 11 a 12 ods. 1 Zmluvy.
Odporkyňa vykonala výpočet dávky z úhrnných dôb poistenia (zamestnania)
získaných do 31. decembra 2001 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky
(12,70 rokov) a podľa právnych predpisov Ukrajiny 23,30 rokov), spolu 36 rokov. Výška
dávky sa odvodila zo súčtu doby zabezpečenia získanej z priemerného mesačného zárobku
v Slovenskej republike. Starobný dôchodok ku dňu vzniku nároku bol 2 546 Sk mesačne.
Po zákonných zvýšeniach dôchodku a po prepočítaní na Euro menu predstavoval sumu
257,20 € mesačne.
Odporkyňa ďalším výpočtom, kedy sa teoretická výška za všetky doby poistenia
následne vynásobila pomerom doby získanej v Slovenskej republike k celkovej dobe poistenia
zistenej pri počítaní dôb poistenia v Slovenskej republike a Ukrajine zistila, že po zákonnom
zvyšovaní naposledy 1. januára 2009 patrí navrhovateľke starobný dôchodok zo Slovenskej
republiky 227,40 €. Dôchodkovým fondom Ukrajiny po prepočte na euro menu starobný
dôchodok predstavuje 33,90 € mesačne. Spolu tieto tzv. podielové dôchodky predstavujú
261,20 €.
Odporkyňa následne po tomto prepočítaní v zmysle článku 23 ods. 6 Zmluvy
porovnala výšku týchto dvoch dávok. Potom ako zistila, že tzv. súčet podielových dôchodkov
vyplácaných navrhovateľke v sume 261,30 € je vyšší ako dávka vypočítaná z úhrnných dôb
poistenia resp. zamestnania získaných navrhovateľkou v Slovenskej republiky a v Ukrajine
v sume 257,20 € rozhodla, že navrhovateľke naďalej patrí starobný dôchodok vyplácaný
odporkyňou v úhrnnej sume 227,40 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky tak ako súd prvého stupňa po preskúmaní postupu
odporkyne pri vydaní napadnutého rozhodnutia v znení zmeňujúceho rozhodnutia dospeli
k záveru, že odporkyňa pri prepočte starobného dôchodku postupovala v súlade s § 21 zákona
o sociálnom zabezpečení a v súlade s článkami 11 a 23 ods. 3 a 6 Zmluvy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky k námietkam navrhovateľky, uvedeným v odvolaní
považuje za potrebné uviesť, že pre určenie výšky starobného dôchodku sa podľa zákona
o sociálnom zabezpečení započítava len doba zabezpečenia získaná po dosiahnutí veku
18 rokov (§ 22 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení), čo je konštatované aj v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. septembra 2009, sp. zn. 4 So 1/2009, ktorých
predmetom bolo preskúmanie rozhodnutia odporkyne o starobnom dôchodku na základe
navrhovateľkou podaného opravného prostriedku a odvolania.
Pokiaľ navrhovateľka spochybňovala koeficient pre výpočet čiastkového dôchodku
touto námietkou sa tiež už Najvyšší súd Slovenskej republiky vysporiadal vo svojom
rozhodnutí z 29. júna 2004, sp. zn. 3 So 263/2003 vydanom rovnako na základe odvolania
navrhovateľky.
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu
v Košiciach podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania, lebo
navrhovateľka úspech nemala a odporkyni trovy odvolacieho konania nevznikli (§ 250k
ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 24. februára 2011 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová