Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/187/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci ţalobkyne V. L., bytom A., zastúpenou JUDr. T. S., advokátom

so sídlom N., proti ţalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Trnave,

Krajský dopravný inšpektorát, Trnava, o preskúmaní rozhodnutia a postupu ţalovaného a

o odvolaní sa ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. -43

zo dňa 29. apríla 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave,

č. k. -43 zo dňa 29. apríla 2010 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj ,,krajský súd“) podľa § 250j

ods. 2 písm. c/ (ďalej len „OSP“) zrušil ţalobou napadnuté

rozhodnutie ţalovaného č. p. KRP-350/DI-ODV-2008 zo dňa 15. januára 2009 a vec

2

vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobou napadnutým rozhodnutím ţalovaného

č. p. KRP-350/DI-ODV-2008 zo dňa 15. januára 2009 bolo zamietnuté odvolanie

ţalobkyne a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného

inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave ČTS-P:ORP-1987/DI-

SK-2008 zo dňa 24. októbra 2008, ktorým bola ţalobkyňa uznaná vinnou za spáchanie

priestupku podľa v tom čase platného

o priestupkoch (ďalej len ,, “) a bola jej uloţená pokuta vo výške

4.000,- Sk. Podľa odôvodnenia rozsudku krajského súdu, č. k. -43

prvostupňový správny orgán, ako aj ţalovaný, nepostupovali pri vykonávaní dôkazov

podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej len ,,správny poriadok“), pretoţe povaţovali za vierohodnejšie vyjadrenie

účastníčky nehody M. a nijakým spôsobom sa nevysporiadali s tvrdeniami ţalobkyne.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej uviedol, ţe vzhľadom

na všeobecnú vedomosť o dopravnej situácii v pracovných dňoch v ranných hodinách

v Trnave sa mu nejaví vierohodné tvrdenie vodičky M. o tom, ţe išla (v pravom

jazdnom pruhu?) rýchlosťou 20-30 km/hod. so zaradeným prevodovým stupňom 2,

pred ňou išlo vozidlo, ktoré prešlo kriţovatku a aţ po tom išla ona a zbadala vozidlo

prichádzajúce z vedľajšej cesty, ktorému sa jej uţ nepodarilo vyhnúť. Toto tvrdenie

sa mu nejaví logické ani s ohľadom na polohu vozidiel po nehode zakreslenú v plániku

miesta nehody obsiahnutého v administratívnom spise. Podľa názoru krajského súdu,

na dvojprúdovej ceste je povinnosť vodiča jazdiť vpravo, obchádzanie kolóny,

resp. dopravnej zápchy vodičkou M. (čo sa krajskému súdu javí, ako pravdepodobnejšie)

nie je moţné povaţovať za korektný postup v zmysle § 13 v tom čase platného zákona č.

o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len ,,

Z. z.“) a nie je spravodlivo moţné od účastníčky cestnej premávky ţijúcej t. č. v R.

očakávať, ţe pri odbočovaní vľavo z vedľajšej cesty bude predpokladať, ţe by mohlo

dôjsť k zráţke s automobilom iného vodiča jazdiacim z jej ľavej strany v protismernom

jazdnom pruhu tohto vodiča. Uviedol, ţe je na zváţenie, aký je podiel oboch účastníčok

na zavinení dopravnej nehody, aj s prihliadnutím na tvrdené a zatiaľ riadne nezistené

rýchlosti vozidiel v čase zráţky a polohu vozidiel po nehode.

3

S poukázaním na vyššie uvedené, ţe v správnom konaní nebolo v dostatočnom

rozsahu vykonané dokazovanie, krajský súd zrušil rozhodnutie ţalovaného, pretoţe

zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1

vychádzajúc z toho, ţe ţalobkyňa mala v konaní úspech.

Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie majúc za to,

ţe spáchanie priestupku ţalobcom bolo v priebehu objasňovania skutku a konania

pred správnym orgánom náleţite zistené a ţalobkyni preukázané.

Ku chybe, ku ktorej došlo v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia, keď v druhom

odseku prvej strany malo byť uvedené „...ČTS-P:-ORP-1987/DI-SK2008 zo dňa

24.10.2008...“ miesto nesprávne citovaného rozhodnutia „...ČTS-P:ORP-1845/Dl-SK-2008

zo dňa 08.10.2008...“, ţalovaný uviedol, ţe táto skutočnosť nie je postačujúcim dôvodom

na zrušenie rozhodnutia, nakoľko chyby v písaní v počtoch a iné zrejmé nezrovnalosti

v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek, aj bez návrhu opraví

a upovedomí o tom účastníkov konania, čo v danom prípade právny zástupca upovedomený

bol. Podľa ţalovaného takáto chyba v písomnom vyhotovení nemá vplyv na vydanie

rozhodnutia v merite veci.

Ku skutočnosti, ţe ţalobkyňa V. L. odbočovala vľavo na základe pokynu vodiča

stojaceho v dopravnej zápche, ktorú zdôraznil krajský súd, ţalovaný poukázal na v tom čase

platný , kde pojednáva, ţe vodič, ktorý prichádza na

kriţovatku po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, je povinný dať

prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej ako hlavná cesta. Z citovaného

paragrafu vyplýva, ţe vodička V. L., ktorá prichádzala do kriţovatky po ceste označenej

dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, bola povinná dať prednosť v jazde vozidlám

prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta. Dať prednosť

v jazde znamená, povinnosť vodiča počínať si tak, aby vodič, ktorý má prednosť v jazde,

nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Túto povinnosť vodička V. L. opomenula,

následkom čoho došlo k stretu oboch vozidiel.

Podľa ţalovaného o premávke na pozemných komunikáciách

v znení neskorších predpisov nepojednáva o tom, ţe ak vodič, ktorý zastavil pred kriţovatkou,

hoci bol na hlavnej ceste a dával vodičovi nachádzajúcemu sa na vedľajšej ceste pokyn

na odbočovanie doľava, môţe tento úkon odbočovania vľavo vykonať bez toho, aby dal

4

prednosť ostatným vozidlám idúcim po ceste označenej ako hlavná cesta a náleţite

sa nepresvedčil, či tento úkon môţe vykonať. Sama vodička V. L. vo svojom odvolaní

doručenom na Okresný dopravný inšpektorát Trnava dňa 10. novembra 2008, okrem iného

uviedla, ţe na pokyn vodiča, aby išla, nakoľko chcela odbočovať doľava, pozrela sa, či má

pred sebou voľnú cestu zistila, ţe sprava v protiľahlom jazdnom pruhu, jej nejde ţiadne

vozidlo, vošla na hlavnú cestu s tým, ţe ide odbočovať doľava. Uţ zo samotného

jej vyjadrenia vyplýva, ţe pri odbočovaní z vedľajšej cesty sa vodička L. nepozrela doľava, či

tento úkon môţe vykonať.

K pochybnostiam, kde krajskému súdu tvrdenia vodičky M. ohľadom jazdy v pravom

jazdnom pruhu, rýchlosť 20-30 km/hod., ako aj k polohe vozidiel po nehode, ktoré sa mu

javia ako nevierohodné a nelogické, ţalovaný poznamenal, ţe tvrdenia účastníčok konania

vzájomne porovnával a porovnával aj ich vzájomnú súvislosť.

Z výpovedí obidvoch účastníčok má ţalovaný jednoznačne za to, ţe prvotnou príčinou

dopravnej nehody, bolo nesprávne počínanie vodičky L., nakoľko vošla do kriţovatky

z vedľajšej cesty na hlavnú cestu a nedala prednosť v jazde vozidlám idúcim po ceste

označenej ako hlavná cesta.

Ďalej ţalovaný vo svojom odvolaní uviedol, ţe ak by bolo pravdou tvrdenie vodičky

L., ţe vošla do kriţovatky z vedľajšej cesty na hlavnú na pokyn vodiča z ľavej strany

vojdením do kriţovatky a pred začatím úkonu odbočovania doľava, sa mala presvedčiť,

či z ľavej strany po hlavnej ceste jej nejde ţiadne motorové vozidlo. Toto však neučinila,

čo sama aj uviedla, ţe sa pozrela len doprava. Aj keby vodička M. obchádzala tri či štyri

motorové vozidlá, vodička L. bola povinná zo zákona, dať prednosť v jazde vozidlám idúcim

po ceste označenej ako hlavná cesta, čo v danom prípade, by vodička M. nikoho neohrozila

ani neobmedzila.

Odvolávať sa na rýchlosť vodičky M., nepovaţuje ţalovaný za podstatnú vec pri

posúdení dopravnej nehody, nakoľko prvotná príčina vzniku dopravnej nehody, bolo

nerešpektovanie dopravného značenia, dať prednosť v jazde vozidlám idúcim po ceste

označenej ako hlavná cesta. Uţ so samotného vyjadrenia vodičky L. vyplýva, ţe k dopravnej

nehode došlo v čase rannej dopravnej špičky, kde je otázna rýchlosť, ktorú odhadovala na cca

70 km/hod.. Aj keby vodička nedodrţala ustanovenú rýchlosť zo zákona, dopustila by sa

priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, nedodrţaním povolenej rýchlosti,

avšak zavinenie dopravnej nehody je zo strany vodičky L..

5

Z dôvodu jednoznačného preukázania zavinenia dopravnej nehody vodičkou L., ako aj

z dôvodu šetrenia finančných prostriedkov štátneho rozpočtu, ţalovaný ani Okresný dopravný

inšpektorát nepokladal za potrebné ustanoviť znalca odboru doprava cestná o vypracovanie

znaleckého posudku, prípadne odborného vyjadrenia. Podľa ţalovaného spisový materiál

obsahoval potrebné náleţitosti pre vydanie rozhodnutia. Z fotodokumentácie dopravnej

nehody, hlavne zo záberu č. 2 a 5 moţno konštatovať, ţe vodička L. so svojim vozidlom,

nebola celým svojim vozidlom v protismernom ľavom pruhu (foto č. 5), ako aj šikmé

postavenie vozidla vodičky M. tesne z deliacim pruhom vozovky. Ţalovaný uviedol, ţe ak by

vodička M. viedla svoje motorové vozidle v protismernom pruhu a došlo by k nárazu v tomto

pruhu, potom by konečná poloha vozidiel musela byť podstatne ďalej smerom ku krajnici

vozovky, pretoţe fotodokumentácia zaznamenala uţ konečnú polohu vozidiel, nie kde došlo

k stretu oboch vozidiel.

Záverom ţalovaný poukázal na to, ţe ak by vodička M. viedla motorové vozidlo

v pravom alebo v ľavom jazdnom pruhu, nezbavuje vodičku L. povinnosti, dať prednosť

v jazde vozidlám idúcim po ceste označenej ako hlavná cesta.

Vzhľadom na vyššie uvedené ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. -43 zrušil a rozhodnutie

Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave,

č.p.:KRP-350/Dl-ODV-2008 zo dňa 15. januára 2009 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Trnava ČTS-P:ORP-1987/D1-SK-2008 zo dňa 24. októbra 2008 potvrdil,

a náhradu trov účastníkom odvolacieho konania nepriznal.

Ţalobkyňa sa k odvolaniu ţalovaného vyjadrila tak, ţe je toho názoru, ţe krajský

súd ako prvostupňový súd vo veci rozhodol správne. Riadne sa vysporiadal

so skutkovým stavom tak, ako bol zistený v rámci správneho konania

pred prvostupňovým a druhostupňovým správnym orgánom. Ďalej uviedla, ţe krajský

súd sa vysporiadal s právnym posúdením dopravnej nehody zo strany správnych orgánov

I. a II. stupňa, ako aj s jej výhradami voči doteraz ustálenému skutkovému stavu

a právnym posúdením veci zo strany správneho orgánu.

K tvrdeniu ţalovaného, ţe ,,aj keby vodička M. obchádzala tri či štyri vozidlá,

vodička L. bola povinná zo zákona dať prednosť v jazde vozidlám idúcim po ceste

označenej ako hlavná cesta,“ ţalobkyňa uvádza, ţe táto argumentácia nie je správna,

6

nakoľko nevystihuje dopravnú situáciu tak, ako sa stala. Vo svojej ţalobe pred správnym

orgánom zo dňa 23. marca 2009 poukázala na to, ţe po úroveň kriţovatky, z ktorej

vychádzala na Špačinskú cestu, je Špačinská cesta v Trnave vedená ako jednopruhová

cesta s tým, ţe vodička, ktorá do mňa narazila pri obiehaní míňala minimálne 3 – 4

vozidlá stojace v jednom jazdnom pruhu, a to tak, že vošla do protismeru! Týmto

konaním sa vodička M. dostala do protismeru, pričom v protismere nemala čo robiť,

pretoţe ja som bola povinná dať prednosť autám v protismere prichádzajúcim po hlavne

ceste z prava a nemohla som predvídať, ţe v protismernom pruhu sa budú pohybovať

vozidlá z môjho pohľadu smerom zľava doprava. Argument, ţe sa vodička M. pritom

pohybovala po hlavnej ceste s právom prednosti v jazde je absurdný, lebo tým, ţe sa

dostala do protismeru, hrubo porušila . Túto skutočnosť uţ

ţalovaný neuvádza a ani sa s touto skutočnosťou nevysporiadal vo svojom odvolaní.

Ţalobkyňa argumentáciu, ako aj tvrdenie ţalovaného, ţe odvolávanie

sa na rýchlosť M. nepovaţuje za podstatnú vec, povaţuje za spornú v tom, ţe ak by bola

rýchlosť vodičky M. niţšia a napriek tomu by došlo k stretu vozidiel, škody na

vozidlách by boli podstatne niţšie a tieţ, ak by bola rýchlosť vodičky M. ešte niţšia, tak

by vodička M. s najväčšou pravdepodobnosťou zabránila dopravnej nehode. Odhaduje,

ţe by sa tak stalo uţ pri rýchlosti 30-40 km/hod., pričom si treba uvedomiť, ţe vodička

M. sa v tom čase nachádzala v protismere a jej povinnosťou bolo rýchlosť zniţovať a nie

zvyšovať, aby minimalizovala následky moţnej dopravnej nehody s vozidlom idúcim

v protismere.

Ţalobkyňa tieţ uviedla, ţe nemôţe súhlasiť s tvrdením ţalovaného, ţe z dôvodu

šetrenia finančných prostriedkov štátneho rozpočtu Krajský dopravný inšpektorát a ani

Okresný dopravný inšpektorát nepokladali za potrebné ustanoviť znalca z odboru cestná

doprava o vypracovanie znaleckého posudku, prípadne odborného vyjadrenia. Uviedla,

ţe ani úprimná snaha o šetrenie finančných prostriedkov štátneho rozpočtu zo strany

dopravného inšpektorátu nemôţe ísť aţ tak ďaleko, aby zabránila vykonať dokazovanie

v potrebnom rozsahu a správne zistiť skutočný stav veci.

Ţalobkyňa je presvedčená, ţe rýchlosť vodičky M. má vplyv na vznik a dôsledky

dopravnej nehody, ktoré sú ďalej riešené v podobe konania o náhradu škody.

Uviedla, ţe sa úplne stotoţňuje s rozhodnutím krajského súdu, ako aj s dôvodmi

v ňom uvedenými, a preto navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdil.

7

Tieţ uviedla, ţe v prípade úspechu si bude uplatňovať náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací

( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

v rozsahu a v medziach podaného odvolania ( veta prvá a ),

odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď

deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1

a ods. 3 v spojení s veta prvá a ) a po oboznámení

sa so spisovým materiálom dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo

dotknuté ( ).

V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia

a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti ( ).

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve

je ovládané dispozičnou zásadou ( ).

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe

vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Ak však správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej

veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov

( ) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia

nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať

8

zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym

orgánom, alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy ( ).

Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené

inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní

(správny poriadok).

To znamená, ţe povinnosťou príslušného riaditeľstva Policajného zboru - dopravného

inšpektorátu pri rozhodovaní v konaní o priestupkoch je postupovať aj podľa jednotlivých

ustanovení správneho poriadku a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad § 3

správneho poriadku. Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti § 3 ods. 1 správneho

poriadku, v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné

predpisy, ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby správny orgán

zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyţadoval plnenie ich povinností v nadväznosti

na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy

v konkrétnej veci.

Zásadu materiálnej pravdy, ktorá je upravená najmä v ustanovení § 3 ods. 4 správneho

poriadku a ďalej konkretizovaná v ďalších ustanoveniach správneho poriadku § 32 a § 46

správneho poriadku, treba aplikovať spolu so zásadou zákonnosti a zásadou voľného

hodnotenia dôkazov § 34 ods. 5 správneho poriadku, ktoré sú vlastne jej základom. Táto

zásada vyslovuje poţiadavku, podľa ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav

veci, teda subsumuje aj poţiadavku zistiť úplný a presný stav veci. Za zistenia skutočného

stavu veci treba povaţovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného

hmotnoprávneho predpisu právne významné.

Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti

bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci

tieţ vyplýva, ţe správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie

dôkazov § 32 ods. 1 správneho poriadku. Stav veci sa musí zistiť súčasne presne,

čo znamená, ţe musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí

je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.

9

Správny orgán je povinný hodnotiť kaţdý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy

vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náleţite odôvodniť

v odôvodnení rozhodnutia § 34 ods. 5 a 47 ods. 3 správneho poriadku.

v ustanovení zakotvuje základné procesné práva

a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním,

ktoré je upravené v správnom poriadku, poskytuje obvinenému z priestupku širšie procesné

práva. Predovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny. Obvinený z priestupku má právo

vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich

uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky.

K výpovedi, ani k priznaniu nemôţe byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny

znamená, ţe správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej

pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech vinníka (in dubio pro reo).

Podľa účastník cestnej premávky je povinný

dodrţiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.

Podľa vodič je povinný venovať sa plne

vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa na ceste sa jazdí vpravo, a ak tomu nebránia

osobitné okolnosti, pri pravom okraji vozovky.

Podľa vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré

zastavilo alebo stojí, alebo pri obchádzaní prekáţky cestnej premávky alebo chodca vybočuje

zo smeru svojej jazdy, nesmie ohroziť ani obmedziť protiidúcich vodičov; nesmie ohroziť ani

vodičov jazdiacich za ním, ani iných účastníkov cestnej premávky. Vodič je pri tom povinný

dávať znamenie o zmene smeru jazdy.

Podľa vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť

najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam

a iným okolnostiam, ktoré moţno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol

schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

10

Podľa vodič, ktorý prichádza na kriţovatku po ceste

označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám

prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta.

Z obsahu súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu odvolací súd v súlade

so zistením prvostupňového súdu dospel k záveru, ţe skutkový stav veci je medzi účastníkmi

sporný, ţe posúdenie konania ţalobkyne správnymi orgánmi dáva pochybnosti o tom,

ţe správne orgány rozhodli v súlade so zákonom o priestupkoch a ţe názor ţalobkyne na danú

dopravnú situáciu, výsledkom ktorej bola dopravná nehoda, ktorá bola predmetom

priestupkového konania, prezentovaný v odvolaní treba povaţovať za majúci oporu

v preukázanom skutkovom stave a v právnych predpisoch.

Obsahom priestupkového spisu vrátane záznamu dopravnej nehody, plániku

jej miesta, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody a fotodokumentácie nebolo i podľa

názoru krajského súdu jednoznačne preukázané porušenie v tom čase platného zákona

č. zo strany ţalobkyne. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a vyššie

uvedených zákonných ustanovení a zásad najvyšší súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa

dospel k záveru, ţe námietky ţalobkyne týkajúce sa jazdy vodičky M. v protismere jej

rýchlosti, ako aj stave vozidiel a polohy vozidiel po nehode majú oporu v preukázanom

skutkovom stave a v právnych predpisoch. Samotné tvrdenie vodičky M., ţe išla 20-30

km/hod. so zaradeným prevodovým stupňom 2 sa javia Najvyššiemu súdu v zhode s krajským

súdom ako nelogické vzhľadom na stav jej vozidla po nehode, ktorý sa nachádza

v dokumentácii administratívneho spisu.

Obchádzanie spolu so zmenou jazdného pruhu, odbočovaním, predchádzaním,

otáčaním, cúvaním, zastavením a státím patrí medzi najčastejšie príklady „ohrozenia“ alebo

„obmedzenia“ ostatných účastníkov cestnej premávky.

Preto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia okrem všeobecných povinností

vodiča mala vodička M. povinnosť neohroziť ani neobmedziť ostatných účastníkov cestnej

premávky, osobitne protiidúcich vodičov a vodičov jazdiacich za ňou.

11

Aj z ustálenej judikatúry (napr. Rt 45/79) moţno vyvodiť povinnosť vodiča

motorového vozidla, ktorý obchádza pred ním stojace vozidlá, neohroziť a neobmedziť

protiidúceho vodiča.

A takto, potom neobstojí ani tvrdenie ţalovaného, ţe vodička M. jazdila po hlavnej

ceste a mala prednosť. Podľa Najvyššieho súdu základnou zásadou na pozemnej komunikácii

je, ţe sa jazdí v pravo, a ak tomu nebránia osobitné okolnosti, pri pravom okraji vozovky.

Jazdou v protismere vodička M. hrubo porušila .

Podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku námietky

ţalobkyne vznesené v ţalobe podrobne vyhodnotil a dodatočne právne posúdil a ţalovaný

v odvolaní neuviedol ţiadne nové skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa nebol krajský súd

vysporiadal.

Takto potom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, dospel k záveru,

ţe námietky ţalovaného vznesené v odvolaní sú neopodstatnené a stotoţniac sa s právnym

posúdením veci krajským súdom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Trnave podľa veta druhá a

potvrdil.

V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu doplniť dokazovanie v zhora

naznačenom smere, osobitne ustanoviť znalca z odboru cestná doprava. Najvyšší súd

taktieţ dáva do pozornosti ustanovenie podľa ktorého, ak bolo

rozhodnutie správneho orgánu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, potom

je správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd v spojení

s veta prvá a podľa tak, ţe úspešnému ţalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu ţiadne trovy nevznikli.

V odvolacom konaní úspešnej ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nemohol priznať,

nakoľko si ju v zákonom stanovenej lehote nevyčíslila a zo spisu jej trovy odvolacieho

konania nevyplývajú ( v spojení s veta prvá a

ods. 1 a 2 ).

12

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková