Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/81/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L., spol. s r.o., so sídlom

v K., IČO: X., zastúpeného JUDr. R. K., advokátom so sídlom v K., proti ţalovanému

U., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenému CH. s.r.o., so sídlom v K., IČO: X.,

o zaplatenie 7 302,66 € (220 000 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice

I pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 29. októbra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 29. októbra 2008 sp. zn. vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného

súdu Košice I z 23. januára 2008 č.k. -298 tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobcovi 220 000 Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania od 6. apríla 2001 aţ do

zaplatenia a vo výroku o trovách konania, a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu

v Košiciach ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa ţalobou z 2. mája 2001 domáhal voči právnemu predchodcovi ţalovaného

K., zaplatenia 220 000 Sk s 18 % úrokmi z omeškania od 6. apríla 2001 do zaplatenia na tom

skutkovom základe, ţe obchodná spoločnosť A., spol. s r.o., so sídlom v K. ako prenajímateľ

(právny predchodca ţalobcu) podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej

22. septembra 1995 prenechala právnemu predchodcovi ţalovaného do nájmu nebytové

priestory nachádzajúce sa na 2. posch. domu súp. č. X. zapísaného na LV č. X. v kat. úz. K.,

na H. č. X. v K. na dobu neurčitú; v zmluve bolo dohodnuté nájomné vo výške 400 000 Sk

ročne, splatné v štvrťročných splátkach po 100 000 Sk na základe faktúry vystavenej

prenajímateľom. Ţalobca, ktorý sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na základe

kúpnej zmluvy z 30. septembra 1996, vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa

a nájomcovi v súlade s dohodnutými platobnými podmienkami vystavil faktúru č. X. na

úhradu nájomného za 2. štvrťrok 2001 vo výške 220 000 Sk so splatnosťou 5. apríla 2001,

ktorú nájomca nezaplatil.

Okresný súd Košice I (po zrušení jeho prvšieho rozsudku uznesením Krajského súdu

v Košiciach z 31. mája 2005 sp. zn. ) rozsudkom z 23. januára 2008 č.k.

-298 opätovne ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť

ţalovanému trovy konania vo výške 92 740,50 Sk. Vzhľadom na to, ţe v priebehu konania

došlo k právnemu nástupníctvu na strane ţalovaného zlúčením U., s.r.o., B., IČO: X., so

spoločnosťou U., s.r.o., Š., IČO: X., súd prvého stupňa v súlade s

pokračoval v konaní s týmto ţalovaným. Okresný súd po doplnení dokazovania v intenciách

zrušujúceho uznesenia krajského súdu kolaudačným rozhodnutím Obvodného úradu

ţivotného prostredia Košice I z 24. júna 1993 č. ÚRaŠSS-800/93, ktorým bolo povolené

uţívanie stavby – rekonštrukcie II. NP (nadzemného podlaţia) objektu H., a rozhodnutím

z 21. mája 1992 č. Ú , ktoré nahradilo kolaudačné rozhodnutie podľa § 82

, ktorým bola ţiadateľovi Ing. M. M. povolená zmena v uţívaní

krajčírskeho salónu na prevádzkovanie denného baru a grilu (rýchleho občerstvenia) v objekte

na H., mal preukázané, ţe prenajaté nebytové priestory boli (citovanými rozhodnutiami

Obvodného úradu ţivotného prostredia Košice I) stavebne určené na prevádzkovanie obchodu

a sluţieb, t.j. v 1. prípade na poskytovanie bankových sluţieb obyvateľstvu a v 2. prípade na

poskytovanie pohostinských sluţieb. Pre platnosť nájomnej zmluvy preto bol potrebný

predchádzajúci súhlas obce, ktorý však udelený nebol, z ktorého dôvodu povaţoval zmluvu

o nájme nebytových priestorov v zmysle za absolútne

neplatnú. Keďţe medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe ţalovaný k 30. marcu 2001 nebytové

priestory uvoľnil a v 2. štvrťroku 2001 tieto priestory uţ neuţíval, súd ţalobu ako nedôvodnú

zamietol. O trovách konania rozhodol podľa vzhľadom na úspech

ţalovaného v konaní.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 29. októbra 2008 sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť

ţalobcovi 220 000 Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania od 6. apríla 2001 do zaplatenia,

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti rozsudok o zamietnutí ţaloby potvrdil.

Ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 160 865 Sk, ktorú ţalovanému uloţil

3

zaplatiť advokátovi JUDr. V. K.. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, ţe v konaní nebolo

predloţené stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie, príp. rozhodnutie o zmene

v uţívaní stavby – budovy č.s. X. na H. X. v K., podľa ktorého by nebytové priestory, resp.

miestnosti nachádzajúce sa na II. poschodí tejto budovy (predmet nájmu) boli určené

z hľadiska stavebného na prevádzkovanie obchodu a sluţieb, preto nemoţno ani platnosť

nájomnej zmluvy podmieňovať potrebou predchádzajúceho súhlasu obce v zmysle § 3 ods. 2

Je nesporné, ţe zmluva o nájme nebytových priestorov z 22.

septembra 1995 v znení jej dodatkov bola uzavretá k priestorom (miestnostiam), ktoré

z hľadiska stavebného boli určené na nebytové účely. Ţalobca nebol stavebníkom budovy č.s.

X. na H. X. v K. a jej vlastníkom sa stal na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 30.

septembra 1996, teda neuzatváral ani zmluvu o nájme z 22. septembra 1995 a vstúpil do

právneho postavenia prenajímateľa so všetkými oprávneniami a povinnosťami na základe

zákona ( ). Preto akékoľvek pochybenia v procese

uzatvárania zmluvy, príp. v reţime správneho (stavebného) konania, týkajúce sa stavebno-

právneho charakteru prenajatých miestností a napokon ani skutočnosť, ţe mu predávajúci,

resp. pôvodný nadobúdateľ neodovzdal dokumentáciu skutočného realizovania stavby,

nemôţu byť na ujmu jeho práv. Odvolací súd na základe uvedeného, rešpektujúc vôľu

zmluvných strán a záväzky vyplývajúce z uzavretej zmluvy (pacta sund servanda), ktorú

zmluvné strany povaţovali za platne uzavretú a na základe nej dlhodobo konali [aţ do času

dania výpovede nájomcu K. z nájomnej zmluvy zo 16. novembra 2000 (ku dňu 30. novembru

2001)], dospel k záveru, ţe zmluva o nájme nebytových priestorov z 22. septembra 1995 bola

uzavretá v súlade s poţiadavkami Nájomný vzťah účastníkov

zaloţený touto zmluvou trval aj v 2. štvrťroku 2001, preto ţalovaný, resp. jeho právny

predchodca bol povinný plniť si povinnosti z platnej zmluvy a zaplatiť ţalobcovi nájomné aj

za 2. štvrťrok 2001 v dohodnutej výške podľa faktúry č. X. z 20. marca 2001. Pre posúdenie

dôvodnosti uplatneného nároku je bez právneho významu skutočnosť, ţe právny predchodca

ţalovaného K. v uvedenom období nebytové priestory uţ neuţíval (fakticky ich uvoľnil k 30.

marcu 2001), aj skutočnosť, ţe doručil ţalobcovi výpoveď z nájomnej zmluvy zo 16.

novembra 2000, lebo podľa nej mal nájomný vzťah skončiť s dohodnutou ročnou výpovednou

lehotou, t.j. aţ k 30. novembru 2001. Odvolací súd nesúhlasil s názorom ţalovaného, ţe

otázku stavebného, resp. účelového určenia stavby a prenajatých nebytových priestorov, treba

právne posúdiť podľa o stavebnom konaní (ďalej len

„stavebný zákon“), lebo taký názor nemá oporu v zákone. Pri posúdení predbeţnej otázky

stavebnoprávneho charakteru či určenia prenajatých priestorov (miestností) je preto súd

v zmysle § 85 ods. 1 stavebného zákona viazaný len obsahom rozhodnutia príslušného

stavebného orgánu vydaného v rámci jeho kompetencie, pričom zistenie, či také rozhodnutie

stavebného úradu v konkrétnom prípade bolo vydané, je otázkou zistenia skutkového stavu

v konkrétnej veci. Túto otázku preto nemoţno riešiť právnou fikciou podľa § 104 ods. 1

stavebného zákona, ktorá je v tomto zákone ustanovená pre účely výkonu štátneho stavebného

dohľadu orgánmi štátnej správy a samosprávy pre právne vzťahy, ktoré vyplývajú

z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej uţívaní, z odstránenia

stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona, a nenahrádza konkrétne

rozhodnutie stavebného úradu predpokladané v spojení s §

85 ods. 1 stavebného zákona. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa a ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 220 000 Sk spolu so 17,6 %

úrokmi z omeškania od 6. apríla 2001 do zaplatenia. Keďţe ţalobca ţiadal priznať úroky

z omeškania vo výške 18 % ročne, odvolací súd nárok na zaplatenie úrokov z omeškania

v prevyšujúcej časti (t.j. nad 17,6 % ročne) povaţoval za nedôvodný, preto rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o zamietnutí ţaloby v prevyšujúcej časti podľa

potvrdil. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 224 ods. 2, § 142 ods. 3, § 151 ods. 1

Proti rozsudku krajského súdu v zmeňujúcom výroku a vo výroku o trovách konania

podal dovolanie ţalovaný a ţiadal v napadnutej časti zmeniť rozsudok krajského súdu tak, ţe

dovolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým ţalobu zamietol a vo

výroku o trovách konania, resp. ţiadal tento rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť

v rozsahu zrušenia krajskému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil § 238

ods. 1 a a jeho dôvodnosť , ,

Uviedol, ţe posúdenie otázky (ne)platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov

z 22. septembra 1995 má zásadný význam, keďţe od jej vyriešenia závisí zistenie, či nájomný

vzťah účastníkov zaloţený nájomnou zmluvou trval aj v 2. štvrťroku 2001, a či je dôvodný

uplatnený nárok na zaplatenie nájomného za 2. štvrťrok 2001. Zdôraznil, ţe uţ v konaní pred

súdom prvého stupňa ako aj v odvolacom konaní opakovane namietal absolútnu neplatnosť

nájomnej zmluvy z viacerých dôvodov (ktoré podrobne uvádza pod bodom 1/ - 5/ dovolania),

s ktorými sa súdy nevyporiadali. Vyjadril predovšetkým nesúhlas so záverom odvolacieho

súdu o platnosti nájomnej zmluvy a trval na tom, ţe zmluva je absolútne neplatná z dôvodu,

ţe 1/ predmet nájmu bol stavebne určený na prevádzkovanie obchodu a sluţieb, pričom

príslušný orgán (obec) neudelil súhlas s jeho prenajatím, čo vyplýva z predloţených

5

kolaudačných rozhodnutí Obvodného úradu ţivotného prostredia Košice I

č. ÚRaŠSS-650/92-Gz; iné kolaudačné alebo obdobné rozhodnutie sa účastníkom konania ani

súdom nepodarilo získať. Ak by sa dovolací súd stotoţnil so závermi odvolacieho súdu, ţe

tieto rozhodnutia sa netýkajú predmetu nájmu, vo veci je potrebné aplikovať § 104 ods. 1

stavebného zákona, ktoré ustanovenie konštruuje fikciu, kedy v prípade neexistencie

kolaudačného rozhodnutia platí, ţe stavba je určená účelu, na ktorý je svojim

stavebnotechnickým usporiadaním vybavená. Ak vybavenie stavby nasvedčuje viacerým

účelom, predpokladá sa, ţe stavba je určená účelu, na ktorý sa uţíva bez závad. Zmluva

o nájme je neplatná aj z dôvodu 2/ jej rozporu so zákonom, pretoţe odvolací súd ustálil, ţe

predmet nájmu nebol stavebne určený na prevádzkovanie obchodu a sluţieb, pričom predmet

nájmu bol prenajatý za účelom obchodu a sluţieb. Ďalším dôvodom neplatnosti zmluvy je

3/ neurčitosť jej podstatnej obsahovej náleţitostí (predmetu nájmu) v zmysle § 37 ods. 1

, nakoľko predmet nájmu opísaný v nájomnej zmluve nie je

vymedzený dostatočne určito, nie je z neho zrejmé, či vymedzením „nebytové priestory vo

vyššie uvedenom objekte“ sa myslí objekt ako budova na H., alebo len 2. poschodie budovy

na H.; nie je zrejmá ani poloha prenajatých miestností, počet miestností, ktoré majú tvoriť

predmet nájmu a výmera predmetu nájmu. V čase uzavretia nájomnej zmluvy prenajímateľ

nebol podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti (ani predmetných nebytových

priestorov), preto nemohol platne a účinne uzavrieť nájomnú zmluvu s právnym predchodcom

ţalovaného, čo je tieţ 4/ dôvodom neplatnosti nájomnej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka. Poukázal na to, ţe na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. prebieha

konanie vo veci určenia, ţe nehnuteľnosti vedené na LV č. X., parc. č. X. - zastavaná plocha

vo výmere X. m² a stavby, dom č. s. X., v ktorom sa nachádzajú dotknuté nebytové priestory,

patria do dedičstva po nebohej poručiteľke Dr. O., rod. K., nar. X. v M., ktorú skutočnosť

namietal, ale odvolací súd sa ani s touto námietkou nezaoberal. Vzhľadom na uvedené 5/

prenajímateľ nemohol nakladať so svojim spoluvlastníckym podielom na predmetnej

nehnuteľnosti. Dovolateľ ďalej uviedol, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), pretoţe rozhodnutie

odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Ak

odvolací súd bol názoru, ţe nájomná zmluva nie je neplatná z dôvodu chýbajúceho

predchádzajúceho súhlasu obce s uzavretím nájomnej zmluvy, bol povinný skúmať, či nie je

neplatná z iných dôvodov namietaných ţalovaným, pretoţe súd je povinný absolútnu

neplatnosť právneho úkonu posudzovať ex offo. Dovolateľ nesúhlasil ani so záverom

odvolacieho súdu, ţe účastníci nenavrhli iné dôkazy na preukázanie ich tvrdení, ako tie ktoré

vykonal súd prvého stupňa, pretoţe ţalovaný na preukázanie absolútnej neplatnosti nájomnej

zmluvy navrhoval aj ďalšie dôkazy (viď jeho podanie z 22. januára 2008). Dovolateľ

v dovolaní tieţ namietal, ţe mu ako účastníkovi konania postupom súdu bola odňatá moţnosť

konať pred súdom v zmysle v spojení s ,

pretoţe v konaní došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

SR. Odvolací súd, ktorý zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, v rozsudku

posudzoval neplatnosť nájomnej zmluvy len z hľadiska jej súladu s § 3 ods. 2 veta druhá, ods.

4 , avšak v odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadal s námietkami

ţalovaného, v ktorých namietal ďalšie dôvody absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy (viď

dôvody absolútnej neplatnosti uvedené aj v dovolaní pod bodmi 1/ - 5/), neuviedol, v čom

videl ich neodôvodnenosť, a to napriek tomu, ţe v zmysle ustálenej súdnej praxe súd

k absolútnej neplatnosti právneho úkonu prihliada z úradnej povinnosti. Rozsudok

odvolacieho súdu neobsahuje úplné a výstiţné odôvodnenie, lebo odvolací súd sa

v odôvodnení nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami pre rozhodnutie vo

veci, preto je jeho rozsudok nepreskúmateľný.

Ţalobca písomné vyjadrenie k dovolaniu nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozsudku, ktorý moţno napadnúť dovolaním ( ),

preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1

) a dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti treba zrušiť.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na obsah dovolania, ale tieţ zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242

ods. 1 druhá veta ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo

vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal

sa dovolací súd otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo

začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ procesnú vadu

konania v zmysle aţ e/ a netvrdil a ţiadna z týchto vád nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

K námietke dovolateľa, ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť pred

súdom konať, treba uviesť, ţe pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237

písm. f/ treba rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Dovolateľ namietal, ţe mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces tým, ţe odôvodnenie

rozsudku krajského súdu, ktorý zmenil rozsudok okresného súdu, je nepreskúmateľné

z dôvodu, ţe krajský súd posudzoval platnosť zmluvy o nájme len z hľadiska § 3 ods. 2

a nevyporiadal sa s konkrétnymi námietkami ţalovaného, v ktorých

namietal ďalšie dôvody neplatnosti nájomnej zmluvy (predmet nájmu nebol stavebne určený

na prevádzkovanie obchodu a sluţieb, napriek tomu bol prenajatý za účelom obchodu

a sluţieb, neurčitosť predmetu nájmu v čase uzavretia zmluvy prenajímateľ nebol podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľnosti ani predmetných nebytových priestorov, preto nemohol

nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti). Dovolací súd z obsahu

spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo z dôvodov uvádzaných

dovolateľom postihnuté procesnou vadou znemoţňujúcou ţalovanému realizáciu jeho

procesných práv.

Dovolateľom tvrdená nesprávnosť (nepreskúmateľnosť súdnych rozhodnutí) síce

nezakladá procesnú vadu v zmysle , ale je naplnením tzv. inej vady

konania v zmysle majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná ( ), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je

vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup

súdu v občianskom súdnom konaní.

Na základe uznesenia občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 28. augusta 1997 sp. zn. , z ktorého vyplýva, ţe „konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) aj

vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal

nepreskúmateľný“. Podľa názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne

opodstatnený aj v preskúmavanej veci. V súlade s musí súd v odôvodnení

rozsudku (medziiným) uviesť, z čoho vychádzal, akými úvahami sa riadil, k akým záverom

dospel a z akých dôvodov ich zaujal. Súd musí vysvetlenie dôvodov svojho rozhodnutia vţdy

prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci.

Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu však z tohto

hľadiska nemoţno povaţovať za úplné, pretoţe také vysvetlenie neobsahuje. Odvolací súd pri

riešení predbeţnej otázky týkajúcej sa posúdenie (ne)platnosti nájomnej zmluvy vychádzal

z názoru, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe nebytové priestory boli prenajaté

k prevádzkovaniu obchodu a sluţieb, z ktorého dôvodu nebol k uzavretiu zmluvy potrebný

predchádzajúci súhlas obce. Jeho záver o platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov sa

zatiaľ javí predčasný. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu vzhľadom na právny názor

o platnosti nájomnej zmluvy, ktorú posudzoval iba z hľadiska § 3 ods. 2, 4 zákona

č. vzhľadom na charakter nebytových priestorov, a ktorý síce aj riadne

odôvodnil, nezodpovedá a treba ho povaţovať za neúplné a z toho dôvodu

za nepreskúmateľné. Záveru odvolacieho súdu, ktorý zmenil rozsudok súdu prvého stupňa,

o dôvodnosti ţaloby, malo prechádzať komplexné posúdenie predbeţnej otázky ohľadom

(ne)platnosti nájomnej zmluvy odvolacím súdom so zreteľom na všetky skutkové a právne

skutočnosti, z ktorých ţalovaný vyvodzoval, ţe zmluva o nájme nebytových priestorov je

absolútne neplatná. Z odôvodnenia totiţ nevyplýva, ţe by sa v konaní zaoberal ďalšími

konkrétnymi dôvodmi absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy, ktoré bol povinný v konaní

9

skúmať ex offo, naviac, keď v priebehu konania aj ţalovaný konkretizoval dôvody absolútnej

neplatnosti nájomnej zmluvy. Bez posúdenia veci z týchto hľadísk zatiaľ právne závery

odvolacieho súdu sú neúplné a teda aj nesprávne. So zreteľom na uvedené, dovolateľ

opodstatnene namieta, ţe uvedená časť odôvodnenia napadnutého rozsudku je

nepreskúmateľná, a ţe konanie je postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

, lebo neobsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov, so zreteľom na ktoré odvolací súd

dospel k záveru o platnosti nájomnej zmluvy.

S nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku súvisí aj nesprávne právne posúdenie

veci v zmysle Pokiaľ ţalovaný v dovolaní namietal, ţe zmeňujúci

rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Keďţe odvolací súd pri

riešení predbeţnej otázky pokiaľ ide o posúdenie (ne)platnosti nájomnej zmluvy sa obmedzil

na posúdenie jej platnosti len z hľadiska a neskúmal ďalšie

dôvody absolútnej neplatnosti zmluvy, ktoré je povinný skúmať ex offo, rozsudok

odvolacieho súdu nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska

správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce

zo spisu nedávajú (vzhľadom na uţ spomenutú tzv. inú vadu konania) pre toto posúdenie

dostatočný podklad.

So zreteľom na to, ţe v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

v napadnutej časti zrušil ( ) a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na

ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková