Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a51/363054.d0b8e9.pdf
PDF · 133.66 KB
No categories available
3Cdo/81/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 81/2009
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L., spol. s r.o., so sídlom
v K., IČO: X., zastúpeného JUDr. R. K., advokátom so sídlom v K., proti ţalovanému
U., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenému CH. s.r.o., so sídlom v K., IČO: X.,
o zaplatenie 7 302,66 € (220 000 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice
I pod sp. zn. 10 C 401/2001, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 29. októbra 2008 sp. zn. 11 Co 109/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 29. októbra 2008 sp. zn. 11 Co 109/2008 vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného
súdu Košice I z 23. januára 2008 č.k. 10 C 401/2001-298 tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť
zaplatiť ţalobcovi 220 000 Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania od 6. apríla 2001 aţ do
zaplatenia a vo výroku o trovách konania, a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu
v Košiciach ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobca sa ţalobou z 2. mája 2001 domáhal voči právnemu predchodcovi ţalovaného
K., zaplatenia 220 000 Sk s 18 % úrokmi z omeškania od 6. apríla 2001 do zaplatenia na tom
skutkovom základe, ţe obchodná spoločnosť A., spol. s r.o., so sídlom v K. ako prenajímateľ
(právny predchodca ţalobcu) podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej
22. septembra 1995 prenechala právnemu predchodcovi ţalovaného do nájmu nebytové
priestory nachádzajúce sa na 2. posch. domu súp. č. X. zapísaného na LV č. X. v kat. úz. K.,
na H. č. X. v K. na dobu neurčitú; v zmluve bolo dohodnuté nájomné vo výške 400 000 Sk
ročne, splatné v štvrťročných splátkach po 100 000 Sk na základe faktúry vystavenej
prenajímateľom. Ţalobca, ktorý sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na základe
kúpnej zmluvy z 30. septembra 1996, vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa
a nájomcovi v súlade s dohodnutými platobnými podmienkami vystavil faktúru č. X. na
úhradu nájomného za 2. štvrťrok 2001 vo výške 220 000 Sk so splatnosťou 5. apríla 2001,
ktorú nájomca nezaplatil.
Okresný súd Košice I (po zrušení jeho prvšieho rozsudku uznesením Krajského súdu
v Košiciach z 31. mája 2005 sp. zn. 2 Co 55/2005) rozsudkom z 23. januára 2008 č.k.
10 C 401/2008-298 opätovne ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť
ţalovanému trovy konania vo výške 92 740,50 Sk. Vzhľadom na to, ţe v priebehu konania
došlo k právnemu nástupníctvu na strane ţalovaného zlúčením U., s.r.o., B., IČO: X., so
spoločnosťou U., s.r.o., Š., IČO: X., súd prvého stupňa v súlade s § 107 ods. 4 O.s.p.
pokračoval v konaní s týmto ţalovaným. Okresný súd po doplnení dokazovania v intenciách
zrušujúceho uznesenia krajského súdu kolaudačným rozhodnutím Obvodného úradu
ţivotného prostredia Košice I z 24. júna 1993 č. ÚRaŠSS-800/93, ktorým bolo povolené
uţívanie stavby – rekonštrukcie II. NP (nadzemného podlaţia) objektu H., a rozhodnutím
z 21. mája 1992 č. Ú RaŠSS-650/92, ktoré nahradilo kolaudačné rozhodnutie podľa § 82
zákona č. 50/1976 Zb., ktorým bola ţiadateľovi Ing. M. M. povolená zmena v uţívaní
krajčírskeho salónu na prevádzkovanie denného baru a grilu (rýchleho občerstvenia) v objekte
na H., mal preukázané, ţe prenajaté nebytové priestory boli (citovanými rozhodnutiami
Obvodného úradu ţivotného prostredia Košice I) stavebne určené na prevádzkovanie obchodu
a sluţieb, t.j. v 1. prípade na poskytovanie bankových sluţieb obyvateľstvu a v 2. prípade na
poskytovanie pohostinských sluţieb. Pre platnosť nájomnej zmluvy preto bol potrebný
predchádzajúci súhlas obce, ktorý však udelený nebol, z ktorého dôvodu povaţoval zmluvu
o nájme nebytových priestorov v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. za absolútne
neplatnú. Keďţe medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe ţalovaný k 30. marcu 2001 nebytové
priestory uvoľnil a v 2. štvrťroku 2001 tieto priestory uţ neuţíval, súd ţalobu ako nedôvodnú
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úspech
ţalovaného v konaní.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 29. októbra 2008 sp. zn.
11 Co 109/2008 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť
ţalobcovi 220 000 Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania od 6. apríla 2001 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti rozsudok o zamietnutí ţaloby potvrdil.
Ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 160 865 Sk, ktorú ţalovanému uloţil
zaplatiť advokátovi JUDr. V. K.. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, ţe v konaní nebolo
predloţené stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie, príp. rozhodnutie o zmene
v uţívaní stavby – budovy č.s. X. na H. X. v K., podľa ktorého by nebytové priestory, resp.
miestnosti nachádzajúce sa na II. poschodí tejto budovy (predmet nájmu) boli určené
z hľadiska stavebného na prevádzkovanie obchodu a sluţieb, preto nemoţno ani platnosť
nájomnej zmluvy podmieňovať potrebou predchádzajúceho súhlasu obce v zmysle § 3 ods. 2
zákona č. 116/1990 Zb. Je nesporné, ţe zmluva o nájme nebytových priestorov z 22.
septembra 1995 v znení jej dodatkov bola uzavretá k priestorom (miestnostiam), ktoré
z hľadiska stavebného boli určené na nebytové účely. Ţalobca nebol stavebníkom budovy č.s.
X. na H. X. v K. a jej vlastníkom sa stal na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 30.
septembra 1996, teda neuzatváral ani zmluvu o nájme z 22. septembra 1995 a vstúpil do
právneho postavenia prenajímateľa so všetkými oprávneniami a povinnosťami na základe
zákona (§ 680 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Preto akékoľvek pochybenia v procese
uzatvárania zmluvy, príp. v reţime správneho (stavebného) konania, týkajúce sa stavebno-
právneho charakteru prenajatých miestností a napokon ani skutočnosť, ţe mu predávajúci,
resp. pôvodný nadobúdateľ neodovzdal dokumentáciu skutočného realizovania stavby,
nemôţu byť na ujmu jeho práv. Odvolací súd na základe uvedeného, rešpektujúc vôľu
zmluvných strán a záväzky vyplývajúce z uzavretej zmluvy (pacta sund servanda), ktorú
zmluvné strany povaţovali za platne uzavretú a na základe nej dlhodobo konali [aţ do času
dania výpovede nájomcu K. z nájomnej zmluvy zo 16. novembra 2000 (ku dňu 30. novembru
2001)], dospel k záveru, ţe zmluva o nájme nebytových priestorov z 22. septembra 1995 bola
uzavretá v súlade s poţiadavkami zákona č. 116/1990 Zb. Nájomný vzťah účastníkov
zaloţený touto zmluvou trval aj v 2. štvrťroku 2001, preto ţalovaný, resp. jeho právny
predchodca bol povinný plniť si povinnosti z platnej zmluvy a zaplatiť ţalobcovi nájomné aj
za 2. štvrťrok 2001 v dohodnutej výške podľa faktúry č. X. z 20. marca 2001. Pre posúdenie
dôvodnosti uplatneného nároku je bez právneho významu skutočnosť, ţe právny predchodca
ţalovaného K. v uvedenom období nebytové priestory uţ neuţíval (fakticky ich uvoľnil k 30.
marcu 2001), aj skutočnosť, ţe doručil ţalobcovi výpoveď z nájomnej zmluvy zo 16.
novembra 2000, lebo podľa nej mal nájomný vzťah skončiť s dohodnutou ročnou výpovednou
lehotou, t.j. aţ k 30. novembru 2001. Odvolací súd nesúhlasil s názorom ţalovaného, ţe
otázku stavebného, resp. účelového určenia stavby a prenajatých nebytových priestorov, treba
právne posúdiť podľa § 104 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o stavebnom konaní (ďalej len
„stavebný zákon“), lebo taký názor nemá oporu v zákone. Pri posúdení predbeţnej otázky
stavebnoprávneho charakteru či určenia prenajatých priestorov (miestností) je preto súd
v zmysle § 85 ods. 1 stavebného zákona viazaný len obsahom rozhodnutia príslušného
stavebného orgánu vydaného v rámci jeho kompetencie, pričom zistenie, či také rozhodnutie
stavebného úradu v konkrétnom prípade bolo vydané, je otázkou zistenia skutkového stavu
v konkrétnej veci. Túto otázku preto nemoţno riešiť právnou fikciou podľa § 104 ods. 1
stavebného zákona, ktorá je v tomto zákone ustanovená pre účely výkonu štátneho stavebného
dohľadu orgánmi štátnej správy a samosprávy pre právne vzťahy, ktoré vyplývajú
z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej uţívaní, z odstránenia
stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona, a nenahrádza konkrétne
rozhodnutie stavebného úradu predpokladané § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. v spojení s §
85 ods. 1 stavebného zákona. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa a ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 220 000 Sk spolu so 17,6 %
úrokmi z omeškania od 6. apríla 2001 do zaplatenia. Keďţe ţalobca ţiadal priznať úroky
z omeškania vo výške 18 % ročne, odvolací súd nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
v prevyšujúcej časti (t.j. nad 17,6 % ročne) povaţoval za nedôvodný, preto rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o zamietnutí ţaloby v prevyšujúcej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 224 ods. 2, § 142 ods. 3, § 151 ods. 1
Proti rozsudku krajského súdu v zmeňujúcom výroku a vo výroku o trovách konania
podal dovolanie ţalovaný a ţiadal v napadnutej časti zmeniť rozsudok krajského súdu tak, ţe
dovolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým ţalobu zamietol a vo
výroku o trovách konania, resp. ţiadal tento rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť
v rozsahu zrušenia krajskému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil § 238
ods. 1 O.s.p. a § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p.
Uviedol, ţe posúdenie otázky (ne)platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov
z 22. septembra 1995 má zásadný význam, keďţe od jej vyriešenia závisí zistenie, či nájomný
vzťah účastníkov zaloţený nájomnou zmluvou trval aj v 2. štvrťroku 2001, a či je dôvodný
uplatnený nárok na zaplatenie nájomného za 2. štvrťrok 2001. Zdôraznil, ţe uţ v konaní pred
súdom prvého stupňa ako aj v odvolacom konaní opakovane namietal absolútnu neplatnosť
nájomnej zmluvy z viacerých dôvodov (ktoré podrobne uvádza pod bodom 1/ - 5/ dovolania),
s ktorými sa súdy nevyporiadali. Vyjadril predovšetkým nesúhlas so záverom odvolacieho
súdu o platnosti nájomnej zmluvy a trval na tom, ţe zmluva je absolútne neplatná z dôvodu,
ţe 1/ predmet nájmu bol stavebne určený na prevádzkovanie obchodu a sluţieb, pričom
príslušný orgán (obec) neudelil súhlas s jeho prenajatím, čo vyplýva z predloţených
kolaudačných rozhodnutí Obvodného úradu ţivotného prostredia Košice I
č. ÚRaŠSS-650/92-Gz; iné kolaudačné alebo obdobné rozhodnutie sa účastníkom konania ani
súdom nepodarilo získať. Ak by sa dovolací súd stotoţnil so závermi odvolacieho súdu, ţe
tieto rozhodnutia sa netýkajú predmetu nájmu, vo veci je potrebné aplikovať § 104 ods. 1
stavebného zákona, ktoré ustanovenie konštruuje fikciu, kedy v prípade neexistencie
kolaudačného rozhodnutia platí, ţe stavba je určená účelu, na ktorý je svojim
stavebnotechnickým usporiadaním vybavená. Ak vybavenie stavby nasvedčuje viacerým
účelom, predpokladá sa, ţe stavba je určená účelu, na ktorý sa uţíva bez závad. Zmluva
o nájme je neplatná aj z dôvodu 2/ jej rozporu so zákonom, pretoţe odvolací súd ustálil, ţe
predmet nájmu nebol stavebne určený na prevádzkovanie obchodu a sluţieb, pričom predmet
nájmu bol prenajatý za účelom obchodu a sluţieb. Ďalším dôvodom neplatnosti zmluvy je
3/ neurčitosť jej podstatnej obsahovej náleţitostí (predmetu nájmu) v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, nakoľko predmet nájmu opísaný v nájomnej zmluve nie je
vymedzený dostatočne určito, nie je z neho zrejmé, či vymedzením „nebytové priestory vo
vyššie uvedenom objekte“ sa myslí objekt ako budova na H., alebo len 2. poschodie budovy
na H.; nie je zrejmá ani poloha prenajatých miestností, počet miestností, ktoré majú tvoriť
predmet nájmu a výmera predmetu nájmu. V čase uzavretia nájomnej zmluvy prenajímateľ
nebol podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti (ani predmetných nebytových
priestorov), preto nemohol platne a účinne uzavrieť nájomnú zmluvu s právnym predchodcom
ţalovaného, čo je tieţ 4/ dôvodom neplatnosti nájomnej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Poukázal na to, ţe na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 46 C 450/1992 prebieha
konanie vo veci určenia, ţe nehnuteľnosti vedené na LV č. X., parc. č. X. - zastavaná plocha
vo výmere X. m² a stavby, dom č. s. X., v ktorom sa nachádzajú dotknuté nebytové priestory,
patria do dedičstva po nebohej poručiteľke Dr. O., rod. K., nar. X. v M., ktorú skutočnosť
namietal, ale odvolací súd sa ani s touto námietkou nezaoberal. Vzhľadom na uvedené 5/
prenajímateľ nemohol nakladať so svojim spoluvlastníckym podielom na predmetnej
nehnuteľnosti. Dovolateľ ďalej uviedol, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pretoţe rozhodnutie
odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Ak
odvolací súd bol názoru, ţe nájomná zmluva nie je neplatná z dôvodu chýbajúceho
predchádzajúceho súhlasu obce s uzavretím nájomnej zmluvy, bol povinný skúmať, či nie je
neplatná z iných dôvodov namietaných ţalovaným, pretoţe súd je povinný absolútnu
neplatnosť právneho úkonu posudzovať ex offo. Dovolateľ nesúhlasil ani so záverom
odvolacieho súdu, ţe účastníci nenavrhli iné dôkazy na preukázanie ich tvrdení, ako tie ktoré
vykonal súd prvého stupňa, pretoţe ţalovaný na preukázanie absolútnej neplatnosti nájomnej
zmluvy navrhoval aj ďalšie dôkazy (viď jeho podanie z 22. januára 2008). Dovolateľ
v dovolaní tieţ namietal, ţe mu ako účastníkovi konania postupom súdu bola odňatá moţnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.,
pretoţe v konaní došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR. Odvolací súd, ktorý zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, v rozsudku
posudzoval neplatnosť nájomnej zmluvy len z hľadiska jej súladu s § 3 ods. 2 veta druhá, ods.
4 zákona č. 116/1990 Zb., avšak v odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadal s námietkami
ţalovaného, v ktorých namietal ďalšie dôvody absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy (viď
dôvody absolútnej neplatnosti uvedené aj v dovolaní pod bodmi 1/ - 5/), neuviedol, v čom
videl ich neodôvodnenosť, a to napriek tomu, ţe v zmysle ustálenej súdnej praxe súd
k absolútnej neplatnosti právneho úkonu prihliada z úradnej povinnosti. Rozsudok
odvolacieho súdu neobsahuje úplné a výstiţné odôvodnenie, lebo odvolací súd sa
v odôvodnení nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami pre rozhodnutie vo
veci, preto je jeho rozsudok nepreskúmateľný.
Ţalobca písomné vyjadrenie k dovolaniu nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozsudku, ktorý moţno napadnúť dovolaním (§ 238 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) a dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti treba zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na obsah dovolania, ale tieţ zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242
ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal
sa dovolací súd otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv
začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo
začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ procesnú vadu
konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ţiadna z týchto vád nevyšla
v dovolacom konaní najavo.
K námietke dovolateľa, ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť pred
súdom konať, treba uviesť, ţe pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Dovolateľ namietal, ţe mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces tým, ţe odôvodnenie
rozsudku krajského súdu, ktorý zmenil rozsudok okresného súdu, je nepreskúmateľné
z dôvodu, ţe krajský súd posudzoval platnosť zmluvy o nájme len z hľadiska § 3 ods. 2
zákona č. 116/1990 Zb. a nevyporiadal sa s konkrétnymi námietkami ţalovaného, v ktorých
namietal ďalšie dôvody neplatnosti nájomnej zmluvy (predmet nájmu nebol stavebne určený
na prevádzkovanie obchodu a sluţieb, napriek tomu bol prenajatý za účelom obchodu
a sluţieb, neurčitosť predmetu nájmu v čase uzavretia zmluvy prenajímateľ nebol podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti ani predmetných nebytových priestorov, preto nemohol
nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti). Dovolací súd z obsahu
spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo z dôvodov uvádzaných
dovolateľom postihnuté procesnou vadou znemoţňujúcou ţalovanému realizáciu jeho
procesných práv.
Dovolateľom tvrdená nesprávnosť (nepreskúmateľnosť súdnych rozhodnutí) síce
nezakladá procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ale je naplnením tzv. inej vady
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná (§ 242 ods. 1 O.s.p.), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je
vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup
súdu v občianskom súdnom konaní.
Na základe uznesenia občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, z ktorého vyplýva, ţe „konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) aj
vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal
nepreskúmateľný“. Podľa názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne
opodstatnený aj v preskúmavanej veci. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí súd v odôvodnení
rozsudku (medziiným) uviesť, z čoho vychádzal, akými úvahami sa riadil, k akým záverom
dospel a z akých dôvodov ich zaujal. Súd musí vysvetlenie dôvodov svojho rozhodnutia vţdy
prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci.
Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu však z tohto
hľadiska nemoţno povaţovať za úplné, pretoţe také vysvetlenie neobsahuje. Odvolací súd pri
riešení predbeţnej otázky týkajúcej sa posúdenie (ne)platnosti nájomnej zmluvy vychádzal
z názoru, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe nebytové priestory boli prenajaté
k prevádzkovaniu obchodu a sluţieb, z ktorého dôvodu nebol k uzavretiu zmluvy potrebný
predchádzajúci súhlas obce. Jeho záver o platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov sa
zatiaľ javí predčasný. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu vzhľadom na právny názor
o platnosti nájomnej zmluvy, ktorú posudzoval iba z hľadiska § 3 ods. 2, 4 zákona
č. 116/1990 Zb. vzhľadom na charakter nebytových priestorov, a ktorý síce aj riadne
odôvodnil, nezodpovedá § 157 ods. 2 O.s.p. a treba ho povaţovať za neúplné a z toho dôvodu
za nepreskúmateľné. Záveru odvolacieho súdu, ktorý zmenil rozsudok súdu prvého stupňa,
o dôvodnosti ţaloby, malo prechádzať komplexné posúdenie predbeţnej otázky ohľadom
(ne)platnosti nájomnej zmluvy odvolacím súdom so zreteľom na všetky skutkové a právne
skutočnosti, z ktorých ţalovaný vyvodzoval, ţe zmluva o nájme nebytových priestorov je
absolútne neplatná. Z odôvodnenia totiţ nevyplýva, ţe by sa v konaní zaoberal ďalšími
konkrétnymi dôvodmi absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy, ktoré bol povinný v konaní
skúmať ex offo, naviac, keď v priebehu konania aj ţalovaný konkretizoval dôvody absolútnej
neplatnosti nájomnej zmluvy. Bez posúdenia veci z týchto hľadísk zatiaľ právne závery
odvolacieho súdu sú neúplné a teda aj nesprávne. So zreteľom na uvedené, dovolateľ
opodstatnene namieta, ţe uvedená časť odôvodnenia napadnutého rozsudku je
nepreskúmateľná, a ţe konanie je postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p., lebo neobsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov, so zreteľom na ktoré odvolací súd
dospel k záveru o platnosti nájomnej zmluvy.
S nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku súvisí aj nesprávne právne posúdenie
veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Pokiaľ ţalovaný v dovolaní namietal, ţe zmeňujúci
rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Keďţe odvolací súd pri
riešení predbeţnej otázky pokiaľ ide o posúdenie (ne)platnosti nájomnej zmluvy sa obmedzil
na posúdenie jej platnosti len z hľadiska § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. a neskúmal ďalšie
dôvody absolútnej neplatnosti zmluvy, ktoré je povinný skúmať ex offo, rozsudok
odvolacieho súdu nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska
správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce
zo spisu nedávajú (vzhľadom na uţ spomenutú tzv. inú vadu konania) pre toto posúdenie
dostatočný podklad.
So zreteľom na to, ţe v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
v napadnutej časti zrušil (§ 243b O.s.p.) a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na
ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. februára 2011
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková