Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f96/364454.4e372a.pdf
PDF · 107.17 KB
No categories available
6Tost/1/2011
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 1/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Mariána Jarábka na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 24. februára 2011 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného M. C., pre trestný čin
vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006 (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej
už len „Tr. zák.“) a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
zo 14. decembra 2010, sp. zn. 6 Ntok 1/2010, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného M. C. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 21. augusta 2006, sp. zn. 2T 9/2004,
v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. novembra 2006, sp. zn.
1To 100/2006, boli M. C. a L. V. právoplatne uznaní za vinných z trestného činu vraždy
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák.
a trestného činu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238
ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :
dňa 20. decembra 2002 asi o 23.00 hod. v obci S., okr. T. po predchádzajúcej
vzájomnej dohode a požití alkoholických nápojov pod zámienkou obstarania vody do chladiča
osobného motorového vozidla vošli so súhlasom A. P. do jej rodinného domu č. X.,
kde v úmysle usmrtiť A. P. a kradnúť v dome proti jej vôli tam zotrvali a v kuchyni
ju následne fyzicky napadli tak, že ju najmenej počas jednej hodiny opakovane silou menšej
až veľkej intenzity a prudkosti kopali a bili rukami a telefónom do oblasti hlavy, trupu
a končatín, udierali jej tvár o zem, zviazali jej za chrbtom ruky telefónnym káblom a lykovou
šnúrou a nezisteným spôsobom dusili, čím jej spôsobili kožné odreniny, krvné podliatiny,
tržné rany na hlave, trupe a končatinách, ložiskové prekrvácanie podkožia a svalstva hlavy,
krku, trupu a končatín, zlomeniny pravej ramennej kosti, ľavej lícnej kosti a ľavého horného
rohu štítnej chrupky, odtrhnutie úponu pravého 3. rebra od mostíka, pričom v dôsledku
ťažkého opuchu mozgu vzniknutého pri vnútrolebečnom krvácaní, pomliaždení mozgu
a dusení došlo u poškodenej k zlyhaniu centier riadiacich srdcovú a dýchaciu činnosť
nachádzajúcich sa v kmeni mozgu a tým aj k jej smrti. Obžalovaní potom z domu odcudzili
finančnú hotovosť nezistenej výšky, mäso nezisteného množstva, pištoľ na kapsle, prikrývky
na posteľ a válendu, vázu, dámske hodinky nezistenej značky a kuchynský nôž s drevenou
rúčkou a z miesta činu odišli.
Za to bol M. C. odsúdený podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 3 Tr. zák.
na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2
písm. c/ Tr. zák. zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Trebišov z 3. februára 2003, sp. zn. 4T 10/2003, ako aj výrok o treste
rozsudku Okresného súdu Trebišov zo 6. novembra 2003, sp. zn. 5T 60/2003, v spojení
s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo 14. januára 2004, sp. zn. 4To 317/03.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 boli obaja vyššie menovaní
zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodenej V., pobočke T. náhradu škody vo výške
232 Sk. Poškodený L. P. bol so svojím nárokom na náhradu škody podľa § 229 ods. 1 Tr. por.
účinného do 1. januára 2006 odkázaný na konanie o veciach občianskoprávnych.
Dňa 20. mája 2010 bol Krajskému súdu v Košiciach doručený návrh odsúdeného
M. C. na povolenie obnovy konania. V návrhu ako i vo svojej výpovedi pred dožiadaným
súdom pritom uviedol, že ako nového doposiaľ nevypočutého svedka žiada vypočuť E. J.
mladšiu, ktorá mu môže dosvedčiť tú skutočnosť, že on v čase spáchania skutku vnútri
v dome spolu s L. V. nebol, pretože bol s ňou vonku v aute.
Krajský súd v Košiciach na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. decembra 2010,
uznesením, sp. zn. 6 Ntok 1/2010, návrh odsúdeného M. C. na povolenie obnovy konania
podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní žiadosti odsúdeného dospel
k takému záveru, že táto je fakticky len opakovaním dôvodov predchádzajúcej žiadosti,
o ktorej Krajský súd v Košiciach už rozhodol, a to v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Ntok 3/07
spolu s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2008, sp. zn.
4 Tost 11/2008. Má za to, že v danom prípade ide teda len o nové opakovanie už podaného
návrhu na povolenie obnovy konania, o ktorom už bolo rozhodnuté vo vyššie citovaných
rozhodnutiach.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený M. C. prostredníctvom svojho obhajcu
v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Keďže sa nestotožnil so závermi prvostupňového súdu
a jeho tvrdením, že ide o nové opakovanie už podaného návrhu na povolenie obnovy konania,
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a jeho návrhu na povolenie obnovy
konania, aby vyhovel.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť,
ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že sťažnosť odsúdeného M. C.
nie je dôvodná.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti
alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo
vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,
alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného
trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,
alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne,
ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Podľa § 402 ods. 1 Tr. por. o návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd
na verejnom zasadnutí.
Podľa § 402 ods. 2 Tr. por. odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v § 399 ods. 1
môže aj na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v § 399 ods. 2 môže návrh odmietnuť
na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy,
ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním.
Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že v priebehu konania
o predchádzajúcom návrhu odsúdeného M. C. na povolenie obnovy konania tento skutočne
navrhol ako jedného zo svedkov vypočuť aj E. J.. Čo ale považuje Najvyšší súd Slovenskej
republiky za potrebné v tejto súvislosti osobitne zdôrazniť, je to, že vyššie menovaná už bola
v pôvodnom konaní viackrát vypočúvaná v pozícii svedka (č. l. 403 až 416 spisu – výsluchy
v rámci prípravného konania; č. l. 1020 až 1027 spisu - na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 2. mája 2005 čítaná podľa § 211 ods. 2 písm. b/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006
per analogiam jej výpoveď nachádzajúca sa na č. l. 408 až 416 + boli jej kladené otázky),
pričom okrem svojej prvej výpovede, kedy vraj zo strachu pred V. nehovorila pravdu, v rámci
svojich ďalších výsluchov zotrvala na svojich tvrdeniach, a to aj pri konfrontácii s M. C.
(č. l. 353 až 360 spisu).
Z pohľadu podaného návrhu na povolenie obnovy konania je potom potrebné
poukázať predovšetkým na to, že sv. E. J. ml. v rámci svojich výpovedí opakovane potvrdila
tú skutočnosť, že z auta do domu A. P. odišiel spolu s L. V. aj M. C. (pre vodu do chladiča),
pričom títo sa po asi 1 hodine do auta spolu aj vrátili. Medzitým ich ona v aute čakala. Treba
zároveň podotknúť, že s predmetným dôkazom sa následne vo veci konajúce súdy aj riadne
vysporiadali a po zhodnotení všetkých vo veci vykonaných dôkazov jednoznačne dospeli
k takému záveru, že na spáchaní posudzovaných trestných činov sa podieľali obaja vyššie
menovaní, a to spôsobom bližšie popísaným v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku.
Z dôvodov vyššie uvedených dospel preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
k takému záveru, že Krajský súd v Košiciach postupoval procesne a vecne správne,
keď o návrhu odsúdeného M. C. na povolenie obnovy konania rozhodol tak,
že tento na neverejnom zasadnutí z dôvodov uvedených v § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol.
V predmetnom návrhu odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani súdu skôr neznáme
dôkazy, ktorých existencia by mohla viesť k iného záveru pre rozhodnutie o jeho vine.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 24. februára 2011
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová