Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/7/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného M. Č., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172

ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s použitím ustanovenia § 138 písm. j/ Tr. zák.

prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 28. februára 2011 v Bratislave dovolanie

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

z 11. augusta 2010, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky

sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 19. mája 2010, sp. zn. , bol

obvinený M. Č. uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa

§ 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

po tom ako si v presne nezistenom čase neoprávnene kúpil omamnú látku podľa

záverov znaleckého posudku KEÚ PZ v Bratislave, zaistený svetlohnedý práškový materiál

s hmotnosťou 808 mg s priemernou koncentráciou 10,0 % hmotnostných heroínu, obsahujúci

81 mg absolútneho heroínu, čo možno považovať za najmenej 4 obvykle jednorazové dávky

drogy, konope s hmotnosťou 399 mg s koncentráciou 10,2 % hmotnostných THC obsahujúce

41 mg THC zodpovedajúce najmenej 1 obvykle jednorazovej dávky drogy konope

s koncentráciou 13,8 % hmotnostných THC obsahujúce 66 mg THC zodpovedajúce najmenej

2 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom heroín (diacetylmorfín) a rastliny rodu

Canabis (konope) sú podľa o omamných látkach,

psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny

omamných látok, toto množstvo prechovával do 30. júna 2009, pričom dňa 30. júna 2009

odpredal M. K., nar. X. a O. K., nar. X., jednu dávku heroínu za 10 eur.

Za to bol obvinený M. Č. podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák.,

§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody

vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného M. Č. pre výkon trestu odňatia

slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenému M. Č. uložil trest prepadnutia veci,

a to 10 (desať) eur uložených na depozitnom účte Okresného súdu Topoľčany v Š. č. ú. X.,

kód banky X..

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. obvinenému M. Č. uložil ochranné ambulantné

protitoxikomanické liečenie.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obvinený M. Č.

ako aj prokurátor Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch.

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 11. augusta 2010, sp. zn. , podľa § 321

ods. 1 písm. b/, písm. d/ zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa

ods. 3 uznal odvolací súd obvineného M. Č. za vinného z obzvlášť závažného zločinu

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie

a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času roku 2009 až do 30. júna 2009, kedy bol vyšetrovateľom

Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície

v Topoľčanoch podľa zadržaný, od doposiaľ nestotožnených osôb najmä

na bližšie nezistených miestach v S. a v B. opakovane kupoval presne nezistené množstvá

omamných a psychotropných látok – heroín a konope, tieto prechovával v Topoľčanoch,

kde ich následne na rôznych miestach opakovane predával

za 10 (desať) eur za dávku heroínu resp. za 10 (desať) eur za obálku marihuany, P. S., nar. X.,

H. S., nar. X., K. R., nar. X., O. K., nar. X. a M. K., nar. X., pričom pri vykonanej domovej

prehliadke v mieste jeho trvalého bydliska dňa 30. júna 2009 bol u neho podľa záverov

znaleckého posudku KEÚ PZ v Bratislave, zistený svetlohnedý práškový materiál

s hmotnosťou 808 mg s priemernou koncentráciou 10,0 % hmotnostných heroínu,

obsahujúcich 81 mg absolútneho heroínu, čo možno považovať za najmenej 4 obvykle

jednorazové dávky drogy, konope s hmotnosťou 399 mg s koncentráciou 10,2 %

hmotnostných THC obsahujúce 41 mg THC zodpovedajúce najmenej 1 obvykle jednorazovej

dávke drogy a konope s koncentráciou 475 mg s koncentráciou 13,8 % hmotnostných THC

obsahujúce 66 mg THC zodpovedajúce najmenej 2 obvykle jednorazovým dávkam drogy,

pričom heroín (diacetylmorfín) a rastliny rodu Canabis (konope) sú podľa zákona NR SR č.

o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení

neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok.

Za to bol obvinený M. Č. odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím

§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/

Tr. zák. a nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. na trest

odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obvineného M. Č. pre výkon trestu odňatia slobody

zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci, a to

10 eur uložených na depozitnom účte Okresného súdu Topoľčany v Š. č. ú. X., kód banky X..

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. súd uložil obvinenému M. Č. ochranné

ambulantné protitoxikomanické liečenie.

Odvolanie obvineného M. Č. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 19. mája

2010, sp. zn. , odvolací súd podľa ako nedôvodné zamietol.

Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Nitre podal generálny prokurátor

dovolanie. Dovolanie podal v neprospech obvineného M. Č. a oprel ho o dovolací dôvod

uvedený v

Podľa názoru generálneho prokurátora bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre

porušený zákon v prospech obvineného v ustanoveniach § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.

a § 76 ods. 1 Tr. zák. Porušenie § 39 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. spočívalo podľa generálneho

prokurátora v tom, že krajský súd citované ustanovenie aplikoval napriek tomu, že v prípade

obvineného M. Č. na to neexistoval zákonný podklad. Krajský súd odôvodil mimoriadne

zníženie trestu tým, že obvinený M. Č. predával drogy osobám, ktoré boli konzumentmi drog

už predtým, že nebol nikdy trestaný a pochádza z usporiadanej rodiny, pričom podľa

generálneho prokurátora nejde o také okolnosti prípadu, resp. o také pomery páchateľa, ktoré

by odôvodňovali aplikovanie tohto mimoriadneho inštitútu. V dovolaní potom generálny

prokurátor podrobnejšie teoreticky rozobral, čo možno chápať pod pojmami okolnosti prípadu

a pomery páchateľa v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. Ďalšie porušenie zákona v trestnej veci

obvineného M. Č. spočívalo podľa generálneho prokurátora v tom, že hoci súd odsúdil

obvineného M. Č. za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody,

neuložil mu ochranný dohľad, čo je v rozpore s ustanovením § 76 ods. 1 Tr. zák., podľa

ktorého ochranný dohľad uloží súd obligatórne páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť

závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Z uvedených dôvodov považoval generálny prokurátor rozsudok Krajského súdu

v Nitre z 11. augusta 2010, sp. zn. , za nezákonný a Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky navrhol, aby podľa vyslovil, že rozsudkom

Krajského súdu v Nitre z 11. augusta 2010, sp. zn. , bol porušený zákon

v prospech obvineného M. Č. v ustanovení § 76 ods. 1 a § 39 ods. 1, ods. 3

písm. c/ Tr. zák. a podľa rozsudok Krajského súdu v Nitre z 11. augusta

2010, sp. zn. , zrušil a podľa prikázal Krajskému súdu

v Nitre, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadril obvinený prostredníctvom svojho

obhajcu JUDr. J. G.

Dovolanie navrhol podľa odmietnuť. Vo vyjadrení obhajca

predovšetkým poukázal na skutočnosť, že generálny prokurátor so svojou argumentáciou stojí

mimo uplatnený dovolací dôvod podľa , keď podľa jeho názoru

argumenty generálneho prokurátora v skutočnosti napĺňajú dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. h/ Ďalej poukázal na skutočnosť, že podmienky pre mimoriadne zníženie trestu

odňatia slobody sú skutkovými zisteniami a ich správnosť, nesprávnosť, úplnosť či neúplnosť

nie je možné v dovolacom konaní skúmať. Okrem toho opodstatnenosť splnenia podmienok

pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno zisťovať len z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia a dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak

by k nim najvyšší súd zaujal stanovisko, zároveň by tak zaujal postoj k správnosti a úplnosti

skutkových zistení odvolacím súdom. Vo vzťahu k chýbajúcemu výroku o ochrannom

dohľade obhajca argumentoval tým, že dovolanie nie je právny inštitút na nápravu

akéhokoľvek nezákonného postupu, ale len nezákonného postupu spočívajúceho v dôvodoch

podľa , ktoré nemožno vykladať rozširujúcim spôsobom aj na prípady,

keď nejaký výrok v rozsudku chýba.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

dovolanie generálneho prokurátora a zistil, že dovolanie je prípustné ( ),

bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonnej lehote

a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať ( ),

ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí.

Podľa ods. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom

uvedené.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje,

že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov. Predstavuje výnimočný prielom

do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej

istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie

dovolania, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku

nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie nie je určené k revízii skutkových zistení

urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa a dovolací súd nemôže tieto zistenia meniť,

ani dopĺňať. Z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé,

že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne alebo neúplné skutkové zistenia.

Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371

ods. 1 písm. i/ je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré

vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Generálny prokurátor v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu (§ 371 ods. 1 písm. i/

) namietal nesprávne použitie ustanovenia , Tr. zák. tvrdiac,

že v prípade obvineného M. Č. na aplikovanie tohto ustanovenia neboli splnené zákonné

podmienky.

V minulosti sa Najvyšší súd Slovenskej republiky viackrát zaoberal otázkou,

či nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody napĺňa

dovolací dôvod podľa Nakoľko v rozhodovacej činnosti

dochádzalo k rozdielnym výkladom, na zasadnutí konanom 14. júna 2010 trestnoprávne

kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaujalo stanovisko Tpj 46/2010

na zjednotenie výkladu zákona k tejto otázke (stanovisko sa pripravuje na publikáciu

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky – pozn. súdu).

Podľa prijatého stanoviska hmotnoprávne ustanovenie § 39 Tr. zák. (resp. § 40

Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006) o mimoriadnom znížení trestu odňatia

slobody svojou povahou a významom sa primkýna ku všeobecným hľadiskám

stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák.

a nasl. a na rozdiel od ustanovení § 41, § 42 (o ukladaní úhrnného, spoločného

a súhrnného trestu) alebo ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., ktoré sú taktiež

hmotnoprávne, ale kogentnej povahy, ho nemožno podriadiť „pod nesprávne použitie

iného hmotnoprávneho ustanovenia“, zakladajúce dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. i/ Pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku

toho, že je chybný výrok o vine, možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej

pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/

Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa a

ods. 1 písm. h/ je taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom

a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste.

Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste okrem prípadov

nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste môže

byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho

dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku.

Dovolací dôvod podľa nie je naplnený tým,

že obvinenému nebol uložený trest za použitia § 39 Tr. zák. (resp. § 40 Tr. zák. v znení

účinnom do 1. januára 2006), v dôsledku čoho uložený trest má byť neprimeraný, lebo pokiaľ

súd nevyužil moderačné oprávnenie podľa uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci

nezníženej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu

stanovenú za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného.

Nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák. resp. § 40 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006

nezakladá žiadny dovolací dôvod.“ Rovnakým spôsobom to však potom platí

aj pre opačnú situáciu (a contrario), že obvinenému bol uložený trest za použitia § 39

Tr. zák. (resp. § 40 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006) napriek tomu, že neboli

splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody.

V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v neprospech

obvineného by bolo možné podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. h/

vo vzťahu k ustanoveniu Tr. zák. len v prípade, že by súd uložil obvinenému

trest odňatia slobody s použitím ustanovenia o jeho mimoriadnom znížení, avšak

pod ustanovenú sadzbu, pod ktorú trest odňatia slobody ani s použitím § 39 Tr. zák. nesmie

uložiť.

Navyše vychádzajúc zo záveru obsiahnutého v tomto stanovisku, že pod nesprávne

použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia v zmysle nemožno

podriadiť použitie resp. nepoužitie hmotnoprávneho ustanovenia § 39 Tr. zák.

o mimoriadnom znížení trestu, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že argument

generálneho prokurátora, ktorým namietal použitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 Tr. zák.

pri ukladaní trestu odňatia slobody obvinenému M. Č., stojí mimo ním uplatneného

dovolacieho dôvodu

Pritom ale obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov,

o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne

zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa

V opačnom prípade, teda ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné

ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty

stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa

odmietnuť.

Vo vzťahu k druhému argumentu generálneho prokurátora obsiahnutom v podanom

dovolaní a síce, že Krajský súd v Nitre porušil ustanovenie § 76 ods. 1 Tr. zák.,

keď obvineného M. Č. odsúdil za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia

slobody, no súčasne mu neuložil ochranný dohľad, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza

nasledovné.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje

za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Ak sú splnené podmienky ustanovené v § 76 Tr. zák., uloženie ochranného dohľadu

je obligatórne (slovné spojenie – súd uloží). V prejednávanom prípade uznal Krajský súd

v Nitre obvineného M. Č. za vinného zo skutku, ktorý podľa súčasne platného Trestného

zákona je obzvlášť závažným zločinom a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody

vo výmere 5 (päť) rokov. Je teda zrejmé, že v prípade obvineného M. Č. boli súčasne

(kumulatívne) splnené obe zákonné podmienky, preto bol Krajský súd v Nitre povinný uložiť

obvinenému M. Č. ochranný dohľad. Ak tak neurobil, porušil zákon v prospech obvineného

M. Č..

Podľa , dôvod podľa odseku 1 písm. i/ nemožno použiť, ak zistené

porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že porušenie zákona spočívajúce

v neuložení inak obligatórneho ochranného dohľadu neovplyvnilo postavenie obvineného

M. Č. tak zásadne, ako rozsudkom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody

vo výmere 5 (päť) rokov a ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Vzhľadom na osobu obvineného M. Č. možno predpokladať, že súdom uložené sankcie budú

dostatočnou zárukou toho, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny

život. Ak by ale vzhľadom na správanie sa obvineného M. Č. počas výkonu trestu odňatia

slobody nebolo možné očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život,

mohol by mu súd na návrh prokurátora alebo riaditeľa ústavu pred skončením výkonu trestu

odňatia slobody v zmysle § 76 ods. 3 Tr. zák. uložiť ochranný dohľad aj dodatočne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

na neverejnom zasadnutí dospel k záveru, že dôvod dovolania predpokladaný ustanovením

, aj vzhľadom na ustanovenie , nebol

splnený, a preto podľa uznesením dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová