Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/91/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky – 224

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V. Č.,

bytom V., zastúpeného JUDr. V. K., advokátkou so sídlom v K., proti ţalovanému T., a. s.,

B., zastúpenému JUDr. Z. T., advokátkou so sídlom v K., o zaplatenie vyrovnacieho

podielu, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 13. apríla

2010, č. k. – 208, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa mu

v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyhovel ţalobe a ţalovaného zaviazal

zaplatiť ţalobcovi 1 567,45 Eur s úrokmi z omeškania a nahradiť mu 469, 38 Eur trov

konania. Vo zvyšnej časti konanie zastavil potom, ako ţalobca vzal ţalobu v tejto časti späť.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, ţe členstvo ţalobcu v druţstve

( predchodca ţalobcu T. ) zaniklo schválením zmluvy o prevode obchodného podielu

výrobného druţstva Technika v spoločnosti F. T.

na iný subjekt 12. januára 2001. Keďţe mu členstvo zaniklo za trvania druţstva, vzniklo

mu podľa § 233 Obch. zák. právo na vyrovnací podiel, ktorý sa má podľa § 234 Obch. zák.

vyplatiť v peniazoch, keďţe členský vklad ţalobcu nespočíval vo vklade nehnuteľnosti.

Výšku vyrovnacieho podielu súd určil podľa znaleckého posudku znalkyne Ing. E. Š., pričom

základom pre výpočet podielu je čisté obchodné imanie k 1. decembru roku v ktorom členstvo

ţalobcu zaniklo, teda rok 2001.

Proti rozsudku, vo vyhovujúcej časti podal odvolanie ţalovaný. V odvolaní uviedol,

ţe sa nestotoţňuje so záverom súdu prvého stupňa, ţe členstvo ţalobcu v druţstve zaniklo.

Spôsoby zániku členstva v druţstve taxatívne vymenúva § 231 Obch. zák. Uvedené spôsoby

nemôţu byť rozšírené stanovami druţstva. Ustanovenia stanov, ktoré spájajú zánik členstva

so zánikom pracovného vzťahu v druţstve alebo v inom subjekte je neplatné. Zánikom

2

pracovného vzťahu v druţstve zaniká členstvo v druţstve, ak sa druţstvo a člen nedohodnú

inak. Pracovný vzťah ţalobcu zanikol dňom 21. marca 1999 dohodou podľa § 47 Zák. práce.

Druţstvo i ţalobca prejavili vôľu, aby členstvo ţalobcu v druţstve nezaniklo, čo je v dohode

výslovne vyjadrené s odkazom na čl. 6 bod. 1 písm. b) stanov druţstva. Členstvo ţalobcu

v druţstve nezaniklo, preto mu nevzniklo právo na zaplatenie vyrovnacieho podielu.

Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne

správne a vychádza zo správneho skutkového zistenia a správneho právneho posúdenia veci.

Skončením pracovného pomeru ţalobcovi skončil aj členský pomer. Medzi účastníkmi

to ani nebolo sporné a ţalobca to pôvodne priebehu konania ani nenamietal ( aţ v roku 2010 ).

O tom, ţe ani ţalovaný ţalobcu za člena druţstva nepovaţoval svedčia aj jeho ústne

a písomné potvrdenia a skutočnosť, ţe ho ani nepozýval na valné zhromaţdenia,

ktoré sa konali najmenej raz ročne. Ţiadal preto napadnuté rozhodnutie ako správe potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnuté rozhodnutie bez nariadenia pojednávania podľa a dospel

k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.

Zánik členstva v druţstve je upravený predovšetkým v § 231 Obch. zák., ale aj v § 229

a v § 232, kde sa vymenúvajú všetky spôsoby, akým môţe skončiť členstvo v druţstve.

Uvedené prípady platia všeobecne pre všetky typy druţstiev. Osobitný spôsob skončenia

členstva upravuje § 227 ods. 3 pre druţstvá, v ktorých je podľa stanov druţstva podmienkou

členstva pracovný vzťah člena k druţstvu ( ak zo stanov nevyplýva inak ). Členstvo

v takomto druţstve zaniká dňom, zániku pracovného vzťahu.

Podľa stanov právneho predchodcu ţalovaného je členstvo v druţstve spravidla

podmienené pracovným vzťahom. Pouţitie výrazu „spravidla“ v čl. 5 ods. 1 a čl. 6 stanov

znamená jednak odkaz na ustanovenia stanov, ktoré upravujú výnimku z uvedenej zásady

ale aj moţnosť dohodou účastníkov sa odchýliť od stanovenej zásady. Znamená to,

ţe ak stanovy pre určitý prípad neupravujú výnimku, alebo ak sa účastníci nedohodnú inak,

zánikom pracovného vzťahu zároveň končí aj členstvo v druţstve. Výnimku z uvedenej

zásady upravuje čl. 6 ods. 1 písm. b, podľa ktorého členstvo nezaniká ak končí pracovný

vzťah dohodou, avšak bezprostredne po jeho zániku vzniká pracovný pomer k spoločnosti,

ktorej je druţstvo spoločníkom ( tzv. dcérska spoločnosť ). Uvedené ustanovenie umoţňuje

3

dohodnúť sa inak, čo znamená, ţe sa účastníci môţu dohodnúť, ţe i keď sú splnené

podmienky ďalšieho trvania členstva, členstvo nepokračuje ale skončením pracovného vzťahu

k druţstvu zaniká. Logickým pokračovaním uvedenej úpravy je čl. 6 ods. 2 stanov, podľa

ktorého dôsledkom skončenia pracovného vzťahu, ktorý vznikol uvedeným spôsobom

v dcérskej spoločnosti, druţstva, je aj zánik členstva v druţstve ( s výnimkou prípadu,

ţe sa zároveň obnovuje pracovný vzťah k druţstvu ). Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené

ustanovenia stanov nie sú v rozpore so zákonnou úpravou ani ju neobchádzajú.

Ak sa pracovný vzťah k dcérskej spoločnosti pre ďalšie trvanie členstva povaţuje

za rovnocenný pracovnému vzťahu k druţstvu, nemoţno nič vytknúť ani úprave, ktorá

ho povaţuje za rovnocenný aj pre zánik členstva, teda jeho zánikom končí aj členstvo

v druţstve.

Z obsahu spisu vyplýva a medzi účastníkmi nie je sporné, ţe ţalobca sa stal členom

druţstva s pracovným vzťahom v roku 1971. Podľa dohody uzavretej 19. marca 1999 jeho

pracovný pomer v druţstve skončil 21. marca 1999. Podľa výslovného znenia dohody

členstvo ţalobcu v druţstve zánikom pracovného pomeru nezaniklo, pričom dohoda odkazuje

na čl. 6 bod 1, písm. b) stanov druţstva.

Podľa súdu prvého stupňa členstvo ţalobcu v druţstve zaniklo dňom 12. januára 2001.

Takýto právny záver však nemoţno z doterajšieho obsahu spisu vyvodiť. Uvedený záver súd

prvého stupňa vyvodil predovšetkým z obsahu materiálu pripraveného pre rokovanie

predstavenstva druţstva konaného 29. januára 2001 a poukazom na podania ţalovaného

v konaní ( vyjadrení k veci ). Z uvedeného materiálu nie je zrejmé akým spôsobom malo

členstvo ţalobcu v druţstve skončiť. Podľa jeho znenia malo predstavenstvo schváliť

ukončenie členstva. Zákonná úprava ani stanovy druţstva však takýto spôsob skončenia

členstva nepozná. Pozná skončenie členstva jednostranným úkonom druţstva – rozhodnutím

o vylúčení ( § 231 ods. 3 Obch. zák. , čl. 9 stanov druţstva ). Z materiálu však úmysel

druţstva skončiť členstvo ţalobcu ( a ďalších vymenovaných členov ) vylúčením nevyplýva.

Podľa predmetného materiálu vedenie druţstva predkladá predstavenstvu návrh na skončenie

členstva v druţstve pracovníkom spoločnosti F. – T., s. r. o. z dôvodu,

ţe bola schválená zmluva o prevode obchodného podielu druţstva v uvedenej spoločnosti

„čím bol naplnený čl. 6 bod 2 doplnenia stanov druţstva schválený 27. apríla 1997 “.

Podľa uvedenej listiny tak mala byť dôvodom skončenia členstva skutočnosť,

ţe druţstvo prestalo byť spoločníkom dcérskej spoločnosti, v ktorej jej členovia

boli v pracovnom vzťahu. Stanovy druţstva, v znení, ktoré je zaloţené v spise však

4

spájajú zánik členstva zo zánikom pracovného vzťahu člena k dcérskej spoločnosti,

nie so zánikom účasti druţstva v tejto spoločnosti. Zánik podielu ţalovaného v spoločnosti

F. – T., s. r. o. preto bez ďalších právnych úkonov nemohol mať za následok zánik členstva

v druţstve. Bez zadováţenia všetkých osobných dokladov týkajúcich pracovného a členského

vzťahu ţalobcu a prípadne jeho výsluchu nemoţno urobiť skutkový ani právny záver o tom,

či jeho členstvo zaniklo a kedy sa tak stalo. Navyše zo spisu nie je zrejmé,

či materiál bol skutočne predstavenstvom prerokovaný a s akým výsledkom.

Odvolací súd v uvedených súvislostiach upozorňuje nato, ţe v spise sú zaloţené

stanovy, ktorých znenie je pravdepodobne účinné od roku 2002. Pre posúdenie podmienok

vzniku, trvania a zániku členstva je rozhodujúce znenie účinné v čase, kedy malo

k predmetným účinkom dôjsť. Pre posúdenie účinkov zániku podielu druţstva je rozhodujúce

znenie účinné k 12. januáru 2001. Podľa vyhotovenia, ktoré je zaloţené v spise, boli stanovy

menené v januári a apríli 2001 a v marci a septembri 2002. Nie je vylúčené, ţe úprava zániku

členstva bola v čase keď podľa tvrdenia ţalobcu jeho členstvo zaniklo iná ako podľa stanov,

ktoré sú zaloţené v spise. Ţiada sa tieţ poznamenať, ţe v priebehu konania sa zmenila právna

forma ţalovaného z druţstva na akciovú spoločnosť. Pre záver o tom, či a kedy členstvo

ţalobcu zaniklo nie je bezvýznamné aký dopad to malo na členstvo ţalobcu ( podľa tvrdenia

ţalovaného v odvolaní členstvo ţalobcu naďalej trvá, čo však terajšia právna forma

ţalovaného vylučuje ).

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorý v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia vychádza z nedostatočne zisteného

skutočného stavu, podľa , zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie odvolanie prípustné.

V Bratislave 28. februára 2011

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková