Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/17/2010

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Jany Henčekovej,

PhD., v právnej veci navrhovateľa: M. G., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul.

29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o odvolaní odporkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23. novembra 2009, č.k. -36, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 23. novembra 2009, č.k. -36, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2

písm. a/ a d/ zrušil rozhodnutia odporkyne I až VIII číslo X. z 21. januára 2009

v spojení s rozhodnutím číslo X. zo 7. júla 2009, vec jej vrátil na ďalšie konanie a účastníkom

náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že zrušenými rozhodnutiami odporkyňa podľa § 21,

a zákona číslo o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení zákona č.

o sociálnom poistení v znení (ďalej len „zákon č.

“) a článkom 19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných

dávkach (ďalej len „Dohovor“) od 2. augusta 2003 uvoľnila navrhovateľovi starobný

dôchodok v sume 1 281 Sk mesačne a jeho výšku súčasne postupne upravila podľa ustanovení

o zvyšovaní dôchodkov, pričom od 1. januára 2009 by navrhovateľovi mal starobný dôchodok

patriť v sume 63,20 Eur mesačne. Starobný dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej kategórie

a bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku (ďalej len „PMZ“) zisteného za roky

1998, 1975, 1974, 1973, ktorý po redukcii činí 2 006 Sk. Vzhľadom na celkovú dobu

34 rokov zamestnania by základná výška starobného dôchodku podľa predpisov platných

pred 1. októbrom 1988 ku dňu vzniku nároku činila 59% z PMZ, teda 1253,54 Sk mesačne.

Vzhľadom na to, že po 18. roku veku navrhovateľ získal vo všeobecnom systéme sociálneho

zabezpečenia 10,5534 dní zamestnania a 34,3753 rokov služobného pomeru (ďalej len „doba

služby“), odporkyňa krátila základnú výšku starobného dôchodku pomerom týchto dôb, teda

deliteľom 0,3071 na sumu 385 Sk mesačne, ktorú ďalej zvýšila o úpravu podľa zákona č.

a zvýšenie dôchodku v roku 2003 tak, že od 2. augusta 2003 patrí starobný

dôchodok v sume 1 281 Sk mesačne.

Navrhovateľ namietal, že nárok na starobný dôchodok mu vznikol od dovŕšenia veku

55 rokov dňom 2. marca 2003 a bol mu aj priznaný rozhodnutím odporkyne zo 7. mája 2003

vo výške 8 687 Sk mesačne. Dňom 31. júla 1997 ukončil služobný pomer policajta a stal sa

poberateľom príspevku za službu. Rozhodnutím odporkyne z 10. júla 2003 mu bol starobný

dôchodok odňatý. Vo veci dvakrát rozhodoval i najvyšší súd. Poukázal na rozsudok

najvyššieho súdu sp.zn. a namietal, že starobný dôchodok mu podľa § 13

nemôže byť vymeraný z nižšieho PMZ ako predošlý dôchodok.

Krajský súd po preskúmaní rozhodnutí odporkyne dospel k záveru, že sú

nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené, lebo napriek poukázaniu na článok 13 Dohovoru

z nich nie je zrejmé, prečo odporkyňa krátila starobný dôchodok tak, že jeho sumu vymerala

len z PMZ za dobu zamestnania a následne ho určila ako podiel doby zamestnania a doby

služby, lebo taký postup nemá oporu ani v ani v Dohovore. Podľa

jeho názoru odporkyňa vec nesprávne právne posúdila, preto rozhodnutia odporkyne zrušil

a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Rozsudok napadla odporkyňa včas podaným odvolaním. Poukázala na to, že

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky navrhovateľovi od 1. augusta 1997 priznalo

príspevok za službu, ktorý sa podľa

o sociálnom zabezpečení a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona. Podľa

oznámenia ministerstva vnútra z 30. augusta 2006 bola navrhovateľovi pre nárok a výšku

príspevku za službu zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 2. augusta 1967

do 29. júla 1969 a doba trvania služobného pomeru od 9. apríla 1979 do 31. júla 1997, spolu

8 695 dní; túto dobu v rozsahu 23,8219 roka preto podľa

v znení nemožno policajtovi započítať do doby zamestnania

potrebnej pre vznik nároku na starobný dôchodok. Navrhovateľ k 2. marcu 2003 získal len

3 852 dní , t.j. 10 rokov a 202 dní zamestnania, nesplnil teda podmienku získania najmenej

25 rokov zamestnania pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa

Zb. Odporkyňa vzhľadom na právny názor najvyššieho súdu, vyslovený v rozsudku sp.zn.

z 25. septembra 2008, a vzhľadom na to, že právne predpisy v oblasti

sociálneho zabezpečenia neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo určiť starobný

dôchodok z doby zamestnania získanej v menšom rozsahu ako 25 rokov, zvolila pri výpočte

starobného dôchodku navrhovateľa osobitný spôsob tzv. „čiastkovania dôchodku“, čím podľa

jej názoru boli zachované dôchodkové nároky navrhovateľa. Pri výpočte starobného

dôchodku zahrnula do PMZ len hrubé zárobky, ktoré navrhovateľ dosiahol v civilnom

zamestnaní, keďže podľa v znení

hrubým zárobkom nie je príjem dosiahnutý výkonom profesionálnej služby, ak policajt

vykonával túto službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu potvrdil s tým, že odporkyňa je povinná upraviť jeho dôchodok tak, ako bol

vymeraný pred jeho odňatím a tento ďalej upraviť o valorizácie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok v súlade s bez pojednávania a dospel k záveru, že

odvolaniu odporkyne nemožno vyhovieť.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že od 1. augusta 1997 bol navrhovateľovi

podľa a o služobnom pomere príslušníkov Policajného

zboru SR priznaný príspevok za službu v sume 5 214 Sk mesačne za 23 skončených rokov

služby z priemerného hrubého služobného príjmu za posledných 12 kalendárnych mesiacov

pred skončením služobného pomeru.

Príspevok za službu bol podľa predchádzajúcej úpravy výsluhovou dávkou, ktorá

policajtovi patrila najviac do dovŕšenia 60-eho roku veku (

Zb.) a jej účelom bola náhrada straty časti príjmu policajta po jeho odchode zo služobného

pomeru.

bola upravená možnosť priznania výsluhového dôchodku

za skončené roky profesionálnej služby. Výplata výsluhového dôchodku už nie je obmedzená

dovŕšením dôchodkového veku.

Navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku žiadosťou zo 17. februára

2003. Starobný dôchodok mu bol priznaný od 2. marca 2003 v sume 8 697 Sk mesačne

právoplatným rozhodnutím odporkyne číslo X. zo 7. mája 2003.

Podľa policajt, profesionálny vojak a vojak

prípravnej služby, ktorí vykonávali profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok

na výsluhový dôchodok alebo ktorým bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok a ktorým

v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 Sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok

alebo pomerný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na starobný

dôchodok alebo o nároku na pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných po

30. júni 2003.

Nové posúdenie nároku na starobný dôchodok a jeho výšku podľa § 21 ods. 3,

a v znení je v zmysle

citovaného ustanovenia § 173i ods. 1 prípustné len vtedy, ak tam uvedený žiadateľ o starobný

dôchodok vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový

dôchodok. Taký postup je však vylúčený v prípade, ak poberateľ starobného dôchodku

nevykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok.

Pre posúdenie veci bolo teda rozhodujúce, či navrhovateľ profesionálnu službu

vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok.

Navrhovateľovi bol priznaný príspevok za službu podľa .

Tento príspevok sa podľa za výsluhový dôchodok podľa

iba považuje, a to najmä na účely jeho ďalšej výplaty po 30. júni

2002.

Výkon profesionálnej služby u navrhovateľa nezaložil nárok na výsluhový dôchodok

podľa a výsluhový dôchodok mu podľa , resp. tohto

zákona ani nemôže byť priznaný.

Keďže navrhovateľ nevykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok

na výsluhový dôchodok, ustanovenie § 173i ods. 1 v spojení s § 21 ods. 3, § 12 ods. 2 a § 22

ods. 6 sa na neho nevzťahuje a navrhovateľ má od 2. marca 2003

nárok na starobný dôchodok v sume 8 697 Sk mesačne, priznanej právoplatným rozhodnutím

odporkyne číslo X. zo 7. mája 2003 a ďalej valorizovanej podľa príslušných predpisov.

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za nesúladné

so zákonom, a preto rozsudok krajského súdu podľa v spojení s

potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1

v spojení s , a tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozsudku, lebo v konaní úspešný navrhovateľ náhradu trov odvolacieho konania

neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2011

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková