Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/289/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Górásza a členov senátu JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Ivana Machyniaka,

v právnej veci žalobcu JUDr. Ing. P. P., advokáta so sídlom v T., proti žalovanej D. K.,

bývajúcej v T., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. I. B., advokátkou so sídlom V.,

o zaplatenie 1 715,66 eur s príslušenstvom, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Trnava

pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 18. novembra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na súde dňa 17. februára 2005 žalobca sa domáhal, aby súd

žalovanej uložil povinnosti zaplatiť mu 51 686 Sk spolu s úrokom z omeškania. Ako

rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzoval uplatnené právo, uviedol, že sa dňa X.

dohodol so žalovanou o poskytnutí právnej pomoci v súvislosti s predajom jej bytu, „najmä

na vykonaní všetkých úkonov smerujúcich k mimosúdnemu vyporiadaniu vzťahov voči

spoločnosti S.S., IČO: X.“, ktoré úkony v podstate spočívali v zvrátení účinkov

zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva žalovanou na uvedený nebankový subjekt.

Celková výška odmeny za právnu pomoc predstavuje sumu 61 686 Sk, z ktorej žalovaná

uhradila na preddavku iba 10 000 Sk.

2

Okresný súd Trnava (súd prvého stupňa) rozsudkom z 2. júna 2008 č.k.

-123 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej, do rúk jej

zástupkyne, náhradu trov konania v sume 17 097 Sk. Vychádzal z toho, že z vykonaného

dokazovania nie je možné vyvodiť záver, že účastníci konania uzavreli zmluvu o poskytnutí

právnych služieb, na základe ktorej žalobca mal vykonať úkony právnej pomoci s cieľom

vyrovnať právne vzťahy medzi žalovanou a spoločnosťou S.. a predať byt žalovanej, a

ani záver, že by sa účastníci dohodli na tarifnej odmene vyplývajúcej z hodnoty, resp. druhu

veci a počtu úkonov právnej služby. Mal však za preukázané, že medzi účastníkmi konania

bola konkludentne uzavretá zmluva o poskytnutí právnych služieb, predmetom ktorej bolo

vyrovnanie právnych vzťahov medzi žalovanou a spoločnosťou S.. súvisiacich so

zabezpečovacím prevodom práva k bytu žalovanej s tým, že si zmluvné strany za poskytnutie

právnej služby spočívajúcej „v úplnom vybavení veci (zápis žalovanej na LV, ako vlastníčky

predmetného bytu)“ dohodli paušálnu odmenu vo výške 10 000 Sk. Podľa súdu prvého stupňa

tento záver vyplýva jednak z plnomocenstva z 27.júla 2004, ako aj z príjmového

pokladničného dokladu z toho istého dňa, ktorým žalobca potvrdil prevzatie sumy 10 000 Sk

z titulu „odmena advokáta“.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave (odvolací súd) rozsudkom z 18. novembra

2008 sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaná je povinná

zaplatiť žalobcovi 29 186 Sk s 9 %-ným úrokom z omeškania od 10. novembra 2004 do

zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny

z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vo veci samej tak rozhodol majúc za to, že súd

prvého stupňa zo zisteného skutkového stavu nevyvodil správny právny záver. Podľa

odvolacieho súdu pochybil súd prvého stupňa, ak pri posúdení veci zohľadnil iba príjmový

pokladničný doklad z 27. júla 2008 bez súvislosti s plnomocenstvom z toho istého dňa,

ustanovenia ktorého hovoria o odmene spolu s výdavkami a náhradou za stratu času, čo

nekorešponduje s tým, čo je obsiahnuté v príjmovom pokladničnom doklade. V tomto

doklade naostatok nie je uvedené, že by suma 10 000 Sk predstavovala paušálnu odmenu

advokáta. Námietku žalovanej, že v potvrdení (príjmovom pokladničnom doklade) nie je

uvedené, že ide o zálohu, či preddavok na odmenu, nepovažoval za tak významnú, že by

mohla mať za následok zánik práva žalobcu na odmenu. Za správnu považoval argumentáciu

žalobcu, že ak medzi účastníkmi pri uzavretí zmluvy o poskytnutí právnych služieb nedošlo

k dohode o zmluvnej odmene, treba použiť ustanovenie vyhlášky č. (účinnej

3

a platnej v čase poskytnutia právnych služieb) o základnej sadzbe tarifnej odmeny.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd považoval za preukázaný základ práva žalobcu na

odmenu, nie však vo výške uvedenej v špecifikácii z 27. septembra 2004. Dospel totiž

k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, že úkony právnej

pomoci uvedené v bodoch 6. a 7. špecifikácie vykonal na požiadavku žalovanej. Na základe

uvedeného dospel k záveru, že žalobcovi patrí za ním vykonané právne služby,

s prihliadnutím na už žalovanou zaplatenú sumu 10 000 Sk, odmena vo výške 29 186 Sk.

Proti rozsudku odvolacieho súdu žalovaná podala dovolanie. Navrhla napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila

dovolacím dôvodom podľa , t.j. tým, že rozsudok odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Na odôvodnenie opravného prostriedku

okrem iného uviedla, že v konaní jednoznačne preukázala, že suma 10 000 Sk bola medzi

účastníkmi dohodnutá ako paušálna odmena za všetky úkony právnej pomoci vykonané

žalobcom pri vyrovnaní jej pôžičky od spoločnosti S.. Mala za to, že súd prvého stupňa

zistený skutkový stav posúdil právne správne a odvolací súd zmenil jeho rozhodnutie

neopodstatnene.

Žalobca sa k dovolaniu žalovanej, ktoré mu bolo doručené 18. augusta 2009,

nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená

advokátom ( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia

dovolacieho pojednávania, keďže jeho nariadenie nepovažoval za potrebné (§ 243a ods. 1

) v rozsahu podľa a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej nie je

dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona ( ) viazaný nielen

rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania; ostatne

uvedenými ale iba vtedy pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie

dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa ich

obsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť (skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ), dovolací súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j

či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka

byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku

návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad

odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

či súdom nesprávne obsadeným). Žalovaná vady konania v zmysle nenamietala

a v dovolacom konaní žiadna z týchto vád ani nevyšla najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju dovolateľ

nenamieta, je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ,

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Tieto tzv. iné vady sú spôsobilým

dovolacím dôvodom len za predpokladu, že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Medzi také vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného

alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní

dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu než

súd prvého stupňa bez toho, že by postupoval podľa a pod. V dovolacom

konaní nevyšli najavo ani tzv. iné procesné vady konania. Odvolací súd síce ustálil iný

skutkový stav než súd prvého stupňa keď na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru,

že účastníci sa nedohodli na paušálnej odmene 10 000 Sk za žalobcom poskytnuté právne

služby, urobil tak ale v súlade s ustanovením Dokazovanie listinnými

dôkazmi, len na základe ktorých dospel k iným skutkovým záverom (výpovede svedkov inak

nehodnotil), v potrebnom rozsahu zopakoval sám a prihliadol pritom na prednesy účastníkov,

resp. ich zástupcov. Nebolo by možné odvolaciemu súdu dôvodne vytýkať, že s prihliadnutím

5

na obsah spisu inak hodnotil dôkazy vykonané plnomocenstvom z 27. júla 2004,

špecifikáciou úkonov právnej služby z 27. septembra 2004, faktúrou č. X. a príjmovým

pokladničným dokladom z X.. Hoci záver o tom, ktoré zo skutkových tvrdení účastníkov

majú podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej so zreteľom na právny dôvod žaloby

a ktoré z týchto tvrdení boli aj preukázané, je záverom skutkovým, ktorý dovolací súd

z dôvodov vyššie uvedených zásadne nepreskúmava, považuje dovolací súd za potrebné

uviesť, že tu niet žiadneho dôvodu, pre ktoré by bolo možné spochybniť záver odvolacieho

súdu prijatý po hodnotení dôkazov v zmysle , ktorý odvolací súd riadne

odôvodnil. K tomu dovolací súd iba poznamenáva, že žalovaná vytýka odvolaciemu súdu

chyby v ustálení skutkového stavu aj v rozpore s obsahom spisu, dokonca v rozpore so

svojimi skoršími prednesmi. V dovolaní napr. nenáležite tvrdí, že „žalobcom bola uistená, že

celá jeho odmena v tejto veci bude 10 000 Sk“, resp. že „táto odmena bola za celé

zastupovanie“. Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa z 5. septembra 2007

taký záver nijak nevyplýva. Na tomto pojednávaní žalovaná uviedla: „My sme sa s tu

prítomným žalobcom nedohodli na žiadnej odmene za poskytnutie jeho právnych služieb. Ja

som mu dňa 27.7.2004, kedy som ho navštívila v kancelárii, zložila sumu 10 000 Sk, myslela

som si, že je to odmena s tým, že ak by pre mňa ešte niečo robil, tak si to doúčtuje“. V závere

svojho prednesu, po spochybnení položiek č. 3., 6. a 7. špecifikácie úkonov právnej služby,

uviedla: „Ostatné úkony právnej služby som ochotná žalobcovi v celom rozsahu zaplatiť

s prihliadnutím na sumu 10 000 Sk, ktorá bola zaplatená žalobcovi dňa 27.7.2004“.

Dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu, či žalovaná dôvodne vytýka odvolaciemu

súdu, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod

podľa ), ako to výslovne uvádza v odôvodnení svojho dovolania.

Tu považuje dovolací súd za potrebné pripomenúť, že nesprávnym právnym posúdením veci

je chyba v aplikácii práva na zistený skutkový stav, k čomu dochádza vtedy, ak súd nepoužil

správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

Obsah dovolacích námietok žalovanej, označených ako dovolací dôvod podľa § 241

ods. 2 písm. c/ , ale nasvedčuje tomu, že žalovaná v skutočnosti nevytýka odvolaciemu

súdu použitie nesprávneho právneho predpisu, ani jeho nesprávnu aplikáciu na danú vec, ale

to, čo v skutočnosti by mohlo naplniť znaky (inej) vady konania pri zisťovaní skutkového

6

stavu a hodnotení dôkazov; svoje závery o nesprávnom právnom posúdení veci vyvodzuje

z iného hodnotenia dôkazov a z toho, že odvolací súd neprihliadol na niektoré, podľa nej

významné skutočnosti a zistenia.

Napriek uvedenému, dovolací súd preskúmal vec aj z hľadiska, či odvolací súd na

zistený skutkový stav použil správny (náležitý) právny predpis a či ho na danú vec aj správne

aplikoval. Dospel k záveru, že odvolaciemu súdu nie je možné dôvodne vytýkať chybu ani pri

aplikácii práva. Použitie a výklad ustanovení o advokácii a vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

účinnej a platnej v čase poskytnutia právnych služieb na zistený skutkový stav je správny

a náležite odôvodnený.

Keďže odvolací súd na daný skutkový stav použil správny právny predpis, tento aj

správne vyložil a jeho právne závery zodpovedajú hypotéze použitého právneho predpisu,

rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska ostatného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/

) správny. Nakoľko nebolo zistené, že by konanie odvolacieho súdu bolo postihnuté

vadou uvedenou v ustanovení alebo inou vadou, ktorá by mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej

podľa § 243b ods. 1 O.s.p rozsudkom zamietol.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s ).

Dovolací súd ale žalobcovi nepriznal náhradu trov, pretože nepodal návrh na ich priznanie

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková