Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1ea/361749.81b980.pdf
PDF · 95.16 KB
No categories available
6Cdo/122/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 122/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu R. R., bývajúceho v K.,
v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. R. B., advokátom so sídlom v K., proti ţalovanému M.
H., bývajúcemu v K., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. M. K., advokátkou so sídlom
v K., o zaplatenie 2 489,54 eur (75 000,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Košice I pod sp.zn. 24 C 131/2003, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 11. novembra 2009 sp.zn. 2 Co 239/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I rozsudkom zo 16. marca 2009 č.k. 24 C 131/2003-158 zamietol
ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal voči ţalovanému zaplatenia sumy 75 000,-- Sk
(2 489,54 eur) s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného prijatím
zálohy na odmenu za sprostredkovanie predaja jeho nehnuteľností a ţalobcovi uloţil zaplatiť
k rukám právnej zástupkyne ţalovaného náhradu trov konania vo výške 1 148,04 eur do 15
dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, ţe ţalovaný naplnil obsah vzájomnej
dohody účastníkov konania pribliţne v rozsahu jednej polovice. Má preto v súlade s § 732
Občianskeho zákonníka právo na pomernú časť odmeny, t.j. na zaplatenie sumy 75 000,-- Sk
zodpovedajúcej jednej polovice z dohodnutej odmeny.
Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, prejednal vec
v zmysle § 212 ods. 1 a 3 O.s.p., a rozsudkom z 11. novembra 2009 sp.zn. 2 Co 239/2009
rozhodnutie okresného súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení
uviedol, ţe súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky
rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli
a boli potrebné pre správne rozhodnutie o uplatnenom nároku a jeho výške a na zistený
skutkový stav aplikoval správne právne predpisy, ktoré aj správne vyloţil. Stotoţnil sa
so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný má nárok na časť dohodnutej odmeny
zodpovedajúcej vykonanej práci, keďţe čiastočne splnil svoj záväzok vyplývajúci z obsahu
zmluvy tým, ţe zaobstaral pre ţalobcu záujemcov o kúpu nehnuteľností. Osobitne sa vyjadril
k jednotlivým námietkam uvedeným v odvolaní.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol, aby
dovolací súd rozsudok krajského i okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie. Ţiadal i náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnil v zmysle
ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., nakoľko podľa jeho názoru rozhodnutie krajského
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, ţe právny názor oboch
konajúcich súdov, nemá oporu v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka, ktoré
pojednávajú o príkaznej zmluve. Povaţoval za nelogické, aby bola príkazníkovi (ţalovanému)
priznávaná odmena z hypotetickej kúpnej ceny, pričom príkazca (ţalobca) nemá z takto
obstaranej veci ţiadny prospech. Poukázal i na nepreskúmateľnosť prvostupňového
rozhodnutia v časti týkajúcej sa priznania náhrady trov konania ţalovanému.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe ho povaţuje za nedôvodné. Navrhol
preto dovolanie ţalobcu zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť
(§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému
nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci ţalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce
právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania,
pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo o potvrdenie
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie nie je preto prípustné ani podľa § 238
ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či
v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
Dovolateľ ţiadne bliţšie okolnosti existencie niektorej z citovaných procesných vád
neuviedol a ani dovolací súd vady takejto povahy v dovolacom konaní nezistil. Prípustnosť
dovolania preto nemoţno vyvodiť ani z tohto zákonného ustanovenia.
V súvislosti s dovolacím dôvodom uplatneným ţalobcom, ţe odvolací súd vec
nesprávne právne posúdil, treba uviesť, ţe uvedená námietka nespôsobuje existenciu vady
v zmysle § 237 O.s.p. Námietka účastníka konania, ktorou vytýka súdu existenciu omylu
pri aplikácii práva, treba povaţovať za dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.,
ktorý však sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, ţe by rozhodnutie
prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením
dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa
§ 236 a nasl. O.s.p. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené
ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Pre úplnosť treba dodať, ţe nie je dôvodné ani tvrdenie dovolateľa o údajnej
nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania. Súd
prvého stupňa náleţite odôvodnil výšku priznaných trov právneho zastúpenia, uviedol spôsob
výpočtu sumy za jeden úkon právnej sluţby i vyčerpávajúcim spôsobom vymedzil jednotlivé
úkony, za ktoré celkovú náhradu trov ţalovanému priznal. Uvedené rozhodnutie i v tejto časti
napĺňa kritériá na odôvodnenie súdnych rozhodnutí ustanovené v § 157 ods. 2 O.s.p.
So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalobcu smerovalo proti
takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 2 a 3 O.s.p.)
a keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná
správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
Dovolací súd ţalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, ktoré
pozostávali z odmeny jeho právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nakoľko ich
nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie
práva (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Bc. Patrícia Špacírová