Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/288/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. H.,

narodenú X., zastúpenú kolíznym opatrovníkom – Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

N., dieťa rodičov, otca A. H., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. M. G., advokátom v N.,

a matky nebohej Ľ. H., zomrelej X., na návrh navrhovateľky A. K., rod. H., bývajúcej v P.,

o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby,

vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. , o dovolaní otca proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 29. júla 2010 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom (v poradí druhým) z 5. februára 2010 č.k.

-266 návrh na prerušenie konania zamietol. Maloletú P. H. (ďalej len

“maloletá“) zveril do náhradnej osobnej starostlivosti A. K. (ďalej len “navrhovateľka“) od

1.9.2009, ktorej uložil povinnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom

rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia s právom zastupovať maloletú a spravovať jej majetok iba

v bežných veciach. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 30,-- € mesačne od

1.9.2009 vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred do rúk navrhovateľky. Zročné výživné za

obdobie od 1.9.2009 do 31.1.2010 v sume 150,-- € povolil otcovi splácať po 10,-- € mesačne

spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil

ustanoveniami § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 až 8 a § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, keď

z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloletá žije v spoločnej domácnosti

s navrhovateľkou (ktorá je jej sestrou a domáhala sa zverenia maloletej do náhradnej

2

osobnej starostlivosti z dôvodu, že ich matka zomrela pri narodení maloletej, a od tej doby sa

o maloletú stará), jej manželom a ich maloletou dcérou a dospelým bratom maloletej R., ktorý

študuje. Otec maloletej sa od septembra 2009 nezdržiava doma a prespáva u známych, pričom

starostlivosť o maloletú v plnom rozsahu zabezpečuje navrhovateľka, na ktorú je maloletá

citovo naviazaná. Vzťahy medzi otcom a deťmi nie sú dobré. S prihliadnutím na vek otca,

výpovede maloletej v pohovoroch, ktoré boli uskutočnené kolíznym opatrovníkom, je

v záujme maloletej, aby bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti svojej sestre. Tým

otcovi nezanikajú rodičovské práva a povinnosti, len sú obmedzené oprávnením

navrhovateľky osobne sa starať o maloletú, čo znamená osobnú starostlivosť o jej každodenné

potreby. Pri určení povinnosti otca prispievať na výživu maloletej sumou 30,-- € mesačne súd

prihliadol na otcov príjem, ktorý tvorí starobný dôchodok, ako aj prihliadol na ďalšiu

vyživovaciu povinnosť otca k plnoletému synovi, ktorý študuje. Takto určené výživné

spolu s rodinnými prídavkami a sirotským dôchodkom maloletej bude podľa názoru

prvostupňového súdu primerane kryť jej odôvodnené potreby. Súd prvého stupňa zveril

maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti od 1.9.2009, odkedy sa navrhovateľka o ňu stará

sama, pretože otec zo spoločnej domácnosti odišiel. Za obdobie od 1.9.2009 do 31.1.2010

vznikol otcovi nedoplatok na výživnom vo výške 150,-- €, o podmienkach splatnosti ktorého

súd rozhodol podľa Zamietnutie návrhu otca na prerušenie konania

odôvodnil tým, že súdne konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti má zaručiť rýchlu

ochranu oprávnených práv dieťaťa a preto nie je v takomto konaní žiaduce prerušovať

konanie do skončenia konania v trestnej veci ( ). O trovách konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Nitre na odvolanie otca rozsudkom z 29. júla 2010 sp.zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo

na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom

na ustanovenie sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu

prvého stupňa s tým, že námietky otca, uvedené v podanom odvolaní, že navrhovateľka koná

iba zo zištných dôvodov a on sa dokáže o maloletú postarať, nie sú opodstatnené, nakoľko

od septembra 2009, ako to aj sám potvrdil, nežijú s maloletou v spoločnej domácnosti

a žiadnu starostlivosť jej neposkytuje. Vzťahy medzi súrodencami a ich otcom sú napäté

a takéto prostredie by pre výchovu maloletej nebolo vhodné, navyše za situácie, keď maloletá

od samého začiatku konania zotrváva na svojich vyjadreniach a žiadostiach, že chce, aby sa

3

o ňu starala jej sestra – navrhovateľka, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky

a ktorá spĺňa všetky podmienky náhradného rodiča, uvedené v ustanovení § 45 Zákona

o rodine. Za neopodstatnené považoval odvolací súd aj námietky otca v odvolaní, týkajúce sa

procesných pochybení súdu. Skutočnosť, že sa právny zástupca otca ani otec maloletej dňa

4.12.2009 nezúčastnili pojednávania na súde prvého stupňa, nemožno považovať za odňatie

možnosti otcovi konať pred súdom. Právny zástupca otca síce súdu písomne oznámil, že sa

nezúčastní pojednávania pre kolíziu pojednávania v inej veci, ale toto tvrdenie ničím

nedoložil a ničím nedoložil ani tvrdenie o domácej liečbe otca, ktorá by mu bránila zúčastniť

sa pojednávania. Súd prvého stupňa uskutočnil pojednávanie v súlade s ustanovením § 101

ods. 2 Prvostupňový súd nepochybil ani v tom, keď o návrhu otca na prerušenie

konania rozhodol až v samotnom rozsudku a nie pred vynesením rozhodnutia vo veci samej.

Navrhovateľovi neodňal týmto procesným postupom možnosť na spravodlivý proces a ani mu

neodňal možnosť konať pred súdom, nakoľko v prípade nesúhlasu s týmto rozhodnutím

mohol využiť a aj využil riadny opravný prostriedok. O trovách odvolacieho konania

rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletej. Navrhol ho

spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že mu postupom oboch súdov nižšieho stupňa bola odňatá

možnosť konať pred súdom, a to v rámci konania pred súdom prvého stupňa tak, že

pojednávanie dňa 4.12.2009 sa na tomto súde uskutočnilo aj napriek tomu, že jeho právny

zástupca žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným súdnym pojednávaním

na tom istom súde, ako i z dôvodu, že otec maloletej bol v tom čase po hospitalizácii

po fyzickom útoku manžela navrhovateľky ešte v domácej liečbe, o čom bol súd informovaný

právnym zástupcom dňa 26.10.2009 v žiadosti o odročenie pojednávania, ktoré sa malo

uskutočniť dňa 27.10.2009, ku ktorej žiadosti bolo priložené aj potvrdenie o jeho zdravotnom

stave. Na pojednávaní 4.12.2009 boli vypočutí svedkovia, ktorým chcel klásť otázky, čo mu

však nebolo umožnené a súd žiadosti jeho právneho zástupcu o opätovné predvolanie

a vypočutie týchto svedkov nevyhovel, návrhy na ďalšie dokazovanie boli na pojednávaní dňa

5.2.2010 zamietnuté a od ďalšieho dokazovania sa upustilo. Za nesprávny označil taktiež

postup prvostupňového súdu, keď po návrhu na prerušenie konania na pojednávaní dňa

5.2.2010 o tomto návrhu ihneď nerozhodol, vyhlásil dokazovanie za skončené, predniesli sa

záverečné reči a rozhodnuté o návrhu na prerušenie konania bolo až v samotnom písomnom

4

vyhotovení rozsudku. Tým bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, keď mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom, pretože mu nebola daná možnosť podať opravný

prostriedok proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Pokiaľ ide o odvolací

súd, jeho postupom dovolateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že odvolací

súd v tak závažnej právnej veci o obmedzení jeho rodičovských práv nenariadil pojednávanie

a prvostupňové rozhodnutie potvrdil bez nariadenia pojednávania aj napriek tomu, že na vady

konania pred súdom prvého stupňa upozornil v odvolaní. Okrem toho vytkol, že napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vo zvyšnej časti dovolania sa

venoval skutkovým otázkam.

Navrhovateľka ani kolízny opatrovník maloletej sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), prejednal dovolanie bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmajúc najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky podľa

a ), je nepochybné, že prípustnosť dovolania otca maloletej z

až 3 nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ , pričom nezistil

existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa , na ktoré

poukazoval dovolateľ.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom podľa cit. ustanovenia sa rozumie postup súdu,

ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky

súdny poriadok. V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké

postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv

[napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ),

nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), právo byť predvolaný na súdne

pojednávanie ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa

vykonali ( ), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (

)]. Zo spisu nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci v prípade otca maloletej

nerešpektovali niektoré z týchto práv. K vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedenému

tvrdeniu otca, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa treba uviesť, že

podmienka prípustnosti dovolania podľa nie je splnená v prípade, ak sa

účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom len pre časť konania do takej miery, že

účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania, napríklad tým, že mohol

podať proti rozsudku, ktorý mu bol doručený, odvolanie (R 39/1993) a ani nevykonanie

dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postup, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať

pred súdom (R 37/1993).

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že k žiadosti o odročenie

pojednávania nariadeného na 27.10.2009, ktorá žiadosť bola súdu prvého stupňa doručená

26.10.2009, bolo priložené aj lekárske potvrdenie o zdravotnom stave otca maloletej, ktorý

mu neumožňoval dostaviť sa na pojednávanie. Súd prvého stupňa tejto žiadosti vyhovel

6

a pojednávanie odročil na 4.12.2009. O odročenie tohto pojednávania žiadal právny zástupca

otca písomným podaním doručeným prvostupňovému súdu 12.11.2009, z dôvodu kolízie

s iným pojednávaním na tom istom súde, o čom ako dôkaz k žiadosti pripojil druhú stranu

zápisnice o pojednávaní (podľa údajov uvedených advokátom otca v jeho žiadosti, vo veci

vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. ), podľa ktorej

pojednávanie v tejto inej veci bolo súdom odročené na 4.12.2009 o 8:30 hod. Následne

prvostupňovému súdu 4.12.2009 osobne podaným písomným podaním právny zástupca otca

žiadal o ospravedlnenie neúčasti otca maloletej a o odročenie pojednávania (ktoré začalo

4.12.2009 o 9:50 hod. – pozn. dovolacieho súdu) zo zdravotných dôvodov, pričom k tejto

žiadosti už ale lekárske potvrdenie nepriložil. Aj keď súd prvého stupňa uvedené žiadosti

o odročenie pojednávania neakceptoval a na pojednávaní 4.12.2009 vypočul navrhovateľku

a troch svedkov, pojednávanie odročil na 12.1.2010, na ktorom pojednávaní už aj za účasti

otca i jeho právneho zástupcu oboznámil výpovede svedkov a priebeh dovtedajšieho

dokazovania, a na ďalšom pojednávaní 5.2.2010 vypočul aj dve svedkyne z celkového počtu

desať otcom navrhnutých svedkov. Z uvedeného priebehu konania je tak podľa názoru

dovolacieho súdu zrejmé, že už (ešte) počas konania pred súdom prvého stupňa boli

rešpektované procesné práva otca maloletej, vrátane jeho práva v zmysle ustanovenia § 123

, hoci jeho žiadosti o odročenie pojednávania 4.12.2009 vyhovené nebolo. Takýmto

postupom súdu prvého stupňa preto nebola otcovi odňatá možnosť konať pred súdom

v zmysle a možnosť konať pred súdom mu nebola odňatá ani tým, že

o jeho žiadosti o prerušenie konania podľa , prednesenej jeho

právnym zástupcom na pojednávaní 5.2.2010 (na ktorom súd prvého stupňa vo veci rozhodol)

bolo rozhodnuté súčasne s rozhodnutím vo veci samej, pretože možnosť podať odvolanie

proti takémuto rozhodnutiu mu bola zachovaná, a aj ju využil. Konečne ani postupom

odvolacieho súdu, ktorý o odvolaní otca rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle

ustanovenia , nebola otcovi postupom súdu odňatá možnosť konať pred

súdom. Povinnosť predsedu senátu odvolacieho súdu na prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu vo veci samej nariadiť pojednávanie je zakotvená v ustanovení § 214 ods. 1

iba v prípade, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého

stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný

záujem. V danej veci by tak z uvedených troch prípadov prichádzala do úvahy iba aplikácia

ustanovenia Pokiaľ však odvolací súd po preskúmaní veci dospel

k záveru, že súd prvého stupňa na základe dokazovania vykonaného v potrebnom rozsahu

7

správne vo veci zistil skutkový stav a z tohto vyvodil aj správny právny záver, nič mu

nebránilo o odvolaní rozhodnúť podľa ustanovenia

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil aj tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci

( ) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy,

ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemožno

napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné

vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné, nebola

preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie otca maloletej je neprípustné, preto ho odmietol

( v spojení s ).

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a/

v spojení s

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2011

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová