Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
dc4/362356.516ea9.pdf
PDF · 158.05 KB
No categories available
4Cdo/288/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 288/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. H.,
narodenú X., zastúpenú kolíznym opatrovníkom – Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
N., dieťa rodičov, otca A. H., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. M. G., advokátom v N.,
a matky nebohej Ľ. H., zomrelej X., na návrh navrhovateľky A. K., rod. H., bývajúcej v P.,
o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby,
vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 11 P 92/2007, o dovolaní otca proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre z 29. júla 2010 sp.zn. 7 CoP 16/2010, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Zámky rozsudkom (v poradí druhým) z 5. februára 2010 č.k.
11 P 92/2007-266 návrh na prerušenie konania zamietol. Maloletú P. H. (ďalej len
“maloletá“) zveril do náhradnej osobnej starostlivosti A. K. (ďalej len “navrhovateľka“) od
1.9.2009, ktorej uložil povinnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom
rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia s právom zastupovať maloletú a spravovať jej majetok iba
v bežných veciach. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 30,-- € mesačne od
1.9.2009 vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred do rúk navrhovateľky. Zročné výživné za
obdobie od 1.9.2009 do 31.1.2010 v sume 150,-- € povolil otcovi splácať po 10,-- € mesačne
spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil
ustanoveniami § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 až 8 a § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, keď
z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloletá žije v spoločnej domácnosti
s navrhovateľkou (ktorá je jej sestrou a domáhala sa zverenia maloletej do náhradnej
osobnej starostlivosti z dôvodu, že ich matka zomrela pri narodení maloletej, a od tej doby sa
o maloletú stará), jej manželom a ich maloletou dcérou a dospelým bratom maloletej R., ktorý
študuje. Otec maloletej sa od septembra 2009 nezdržiava doma a prespáva u známych, pričom
starostlivosť o maloletú v plnom rozsahu zabezpečuje navrhovateľka, na ktorú je maloletá
citovo naviazaná. Vzťahy medzi otcom a deťmi nie sú dobré. S prihliadnutím na vek otca,
výpovede maloletej v pohovoroch, ktoré boli uskutočnené kolíznym opatrovníkom, je
v záujme maloletej, aby bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti svojej sestre. Tým
otcovi nezanikajú rodičovské práva a povinnosti, len sú obmedzené oprávnením
navrhovateľky osobne sa starať o maloletú, čo znamená osobnú starostlivosť o jej každodenné
potreby. Pri určení povinnosti otca prispievať na výživu maloletej sumou 30,-- € mesačne súd
prihliadol na otcov príjem, ktorý tvorí starobný dôchodok, ako aj prihliadol na ďalšiu
vyživovaciu povinnosť otca k plnoletému synovi, ktorý študuje. Takto určené výživné
spolu s rodinnými prídavkami a sirotským dôchodkom maloletej bude podľa názoru
prvostupňového súdu primerane kryť jej odôvodnené potreby. Súd prvého stupňa zveril
maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti od 1.9.2009, odkedy sa navrhovateľka o ňu stará
sama, pretože otec zo spoločnej domácnosti odišiel. Za obdobie od 1.9.2009 do 31.1.2010
vznikol otcovi nedoplatok na výživnom vo výške 150,-- €, o podmienkach splatnosti ktorého
súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p. Zamietnutie návrhu otca na prerušenie konania
odôvodnil tým, že súdne konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti má zaručiť rýchlu
ochranu oprávnených práv dieťaťa a preto nie je v takomto konaní žiaduce prerušovať
konanie do skončenia konania v trestnej veci (§ 109 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). O trovách konania
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p.
Krajský súd v Nitre na odvolanie otca rozsudkom z 29. júla 2010 sp.zn.
7 CoP 16/2010 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom
na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvého stupňa s tým, že námietky otca, uvedené v podanom odvolaní, že navrhovateľka koná
iba zo zištných dôvodov a on sa dokáže o maloletú postarať, nie sú opodstatnené, nakoľko
od septembra 2009, ako to aj sám potvrdil, nežijú s maloletou v spoločnej domácnosti
a žiadnu starostlivosť jej neposkytuje. Vzťahy medzi súrodencami a ich otcom sú napäté
a takéto prostredie by pre výchovu maloletej nebolo vhodné, navyše za situácie, keď maloletá
od samého začiatku konania zotrváva na svojich vyjadreniach a žiadostiach, že chce, aby sa
o ňu starala jej sestra – navrhovateľka, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky
a ktorá spĺňa všetky podmienky náhradného rodiča, uvedené v ustanovení § 45 Zákona
o rodine. Za neopodstatnené považoval odvolací súd aj námietky otca v odvolaní, týkajúce sa
procesných pochybení súdu. Skutočnosť, že sa právny zástupca otca ani otec maloletej dňa
4.12.2009 nezúčastnili pojednávania na súde prvého stupňa, nemožno považovať za odňatie
možnosti otcovi konať pred súdom. Právny zástupca otca síce súdu písomne oznámil, že sa
nezúčastní pojednávania pre kolíziu pojednávania v inej veci, ale toto tvrdenie ničím
nedoložil a ničím nedoložil ani tvrdenie o domácej liečbe otca, ktorá by mu bránila zúčastniť
sa pojednávania. Súd prvého stupňa uskutočnil pojednávanie v súlade s ustanovením § 101
ods. 2 O.s.p. Prvostupňový súd nepochybil ani v tom, keď o návrhu otca na prerušenie
konania rozhodol až v samotnom rozsudku a nie pred vynesením rozhodnutia vo veci samej.
Navrhovateľovi neodňal týmto procesným postupom možnosť na spravodlivý proces a ani mu
neodňal možnosť konať pred súdom, nakoľko v prípade nesúhlasu s týmto rozhodnutím
mohol využiť a aj využil riadny opravný prostriedok. O trovách odvolacieho konania
rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletej. Navrhol ho
spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že mu postupom oboch súdov nižšieho stupňa bola odňatá
možnosť konať pred súdom, a to v rámci konania pred súdom prvého stupňa tak, že
pojednávanie dňa 4.12.2009 sa na tomto súde uskutočnilo aj napriek tomu, že jeho právny
zástupca žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným súdnym pojednávaním
na tom istom súde, ako i z dôvodu, že otec maloletej bol v tom čase po hospitalizácii
po fyzickom útoku manžela navrhovateľky ešte v domácej liečbe, o čom bol súd informovaný
právnym zástupcom dňa 26.10.2009 v žiadosti o odročenie pojednávania, ktoré sa malo
uskutočniť dňa 27.10.2009, ku ktorej žiadosti bolo priložené aj potvrdenie o jeho zdravotnom
stave. Na pojednávaní 4.12.2009 boli vypočutí svedkovia, ktorým chcel klásť otázky, čo mu
však nebolo umožnené a súd žiadosti jeho právneho zástupcu o opätovné predvolanie
a vypočutie týchto svedkov nevyhovel, návrhy na ďalšie dokazovanie boli na pojednávaní dňa
5.2.2010 zamietnuté a od ďalšieho dokazovania sa upustilo. Za nesprávny označil taktiež
postup prvostupňového súdu, keď po návrhu na prerušenie konania na pojednávaní dňa
5.2.2010 o tomto návrhu ihneď nerozhodol, vyhlásil dokazovanie za skončené, predniesli sa
záverečné reči a rozhodnuté o návrhu na prerušenie konania bolo až v samotnom písomnom
vyhotovení rozsudku. Tým bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, keď mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom, pretože mu nebola daná možnosť podať opravný
prostriedok proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Pokiaľ ide o odvolací
súd, jeho postupom dovolateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že odvolací
súd v tak závažnej právnej veci o obmedzení jeho rodičovských práv nenariadil pojednávanie
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil bez nariadenia pojednávania aj napriek tomu, že na vady
konania pred súdom prvého stupňa upozornil v odvolaní. Okrem toho vytkol, že napadnuté
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vo zvyšnej časti dovolania sa
venoval skutkovým otázkam.
Navrhovateľka ani kolízny opatrovník maloletej sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), prejednal dovolanie bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmajúc najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania
nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je nepochybné, že prípustnosť dovolania otca maloletej z § 238 ods. 1
až 3 O.s.p. nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p., pričom nezistil
existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p., na ktoré
poukazoval dovolateľ.
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom podľa cit. ustanovenia sa rozumie postup súdu,
ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky
súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké
postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv
[napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.),
nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne
pojednávanie (§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa
vykonali (§ 123 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2
O.s.p.)]. Zo spisu nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci v prípade otca maloletej
nerešpektovali niektoré z týchto práv. K vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedenému
tvrdeniu otca, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p. treba uviesť, že
podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p. nie je splnená v prípade, ak sa
účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom len pre časť konania do takej miery, že
účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania, napríklad tým, že mohol
podať proti rozsudku, ktorý mu bol doručený, odvolanie (R 39/1993) a ani nevykonanie
dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postup, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať
pred súdom (R 37/1993).
V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že k žiadosti o odročenie
pojednávania nariadeného na 27.10.2009, ktorá žiadosť bola súdu prvého stupňa doručená
26.10.2009, bolo priložené aj lekárske potvrdenie o zdravotnom stave otca maloletej, ktorý
mu neumožňoval dostaviť sa na pojednávanie. Súd prvého stupňa tejto žiadosti vyhovel
a pojednávanie odročil na 4.12.2009. O odročenie tohto pojednávania žiadal právny zástupca
otca písomným podaním doručeným prvostupňovému súdu 12.11.2009, z dôvodu kolízie
s iným pojednávaním na tom istom súde, o čom ako dôkaz k žiadosti pripojil druhú stranu
zápisnice o pojednávaní (podľa údajov uvedených advokátom otca v jeho žiadosti, vo veci
vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 13 C 239/2009), podľa ktorej
pojednávanie v tejto inej veci bolo súdom odročené na 4.12.2009 o 8:30 hod. Následne
prvostupňovému súdu 4.12.2009 osobne podaným písomným podaním právny zástupca otca
žiadal o ospravedlnenie neúčasti otca maloletej a o odročenie pojednávania (ktoré začalo
4.12.2009 o 9:50 hod. – pozn. dovolacieho súdu) zo zdravotných dôvodov, pričom k tejto
žiadosti už ale lekárske potvrdenie nepriložil. Aj keď súd prvého stupňa uvedené žiadosti
o odročenie pojednávania neakceptoval a na pojednávaní 4.12.2009 vypočul navrhovateľku
a troch svedkov, pojednávanie odročil na 12.1.2010, na ktorom pojednávaní už aj za účasti
otca i jeho právneho zástupcu oboznámil výpovede svedkov a priebeh dovtedajšieho
dokazovania, a na ďalšom pojednávaní 5.2.2010 vypočul aj dve svedkyne z celkového počtu
desať otcom navrhnutých svedkov. Z uvedeného priebehu konania je tak podľa názoru
dovolacieho súdu zrejmé, že už (ešte) počas konania pred súdom prvého stupňa boli
rešpektované procesné práva otca maloletej, vrátane jeho práva v zmysle ustanovenia § 123
O.s.p., hoci jeho žiadosti o odročenie pojednávania 4.12.2009 vyhovené nebolo. Takýmto
postupom súdu prvého stupňa preto nebola otcovi odňatá možnosť konať pred súdom
v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. a možnosť konať pred súdom mu nebola odňatá ani tým, že
o jeho žiadosti o prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.c/ O.s.p., prednesenej jeho
právnym zástupcom na pojednávaní 5.2.2010 (na ktorom súd prvého stupňa vo veci rozhodol)
bolo rozhodnuté súčasne s rozhodnutím vo veci samej, pretože možnosť podať odvolanie
proti takémuto rozhodnutiu mu bola zachovaná, a aj ju využil. Konečne ani postupom
odvolacieho súdu, ktorý o odvolaní otca rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., nebola otcovi postupom súdu odňatá možnosť konať pred
súdom. Povinnosť predsedu senátu odvolacieho súdu na prejednanie odvolania proti
rozhodnutiu vo veci samej nariadiť pojednávanie je zakotvená v ustanovení § 214 ods. 1
O.s.p. iba v prípade, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný
záujem. V danej veci by tak z uvedených troch prípadov prichádzala do úvahy iba aplikácia
ustanovenia § 214 ods. 1 písm.a/ O.s.p. Pokiaľ však odvolací súd po preskúmaní veci dospel
k záveru, že súd prvého stupňa na základe dokazovania vykonaného v potrebnom rozsahu
správne vo veci zistil skutkový stav a z tohto vyvodil aj správny právny záver, nič mu
nebránilo o odvolaní rozhodnúť podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p.
Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil aj tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci
(§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy,
ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemožno
napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné
vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, nebola
preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.
a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie otca maloletej je neprípustné, preto ho odmietol
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a/
O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2011
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová