Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/14/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Vazovova 7/A, proti povinnej

A., spol. s r.o., so sídlom v T., pre peňažné plnenie vo výške 8 943,79 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu

Bratislava III z 18. júna 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 18. júna 2009 sp. zn.

v napadnutom výroku o povinnosti oprávneného zaplatiť exekútorovi

trovy exekúcie v sume 34,36 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia a v rozsahu zrušenia

mu vec vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III uznesením z 18. júna 2009 č.k. -12

vyhlásil exekúciu na vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej voči povinnej

rozhodnutím Národného úradu práce Bratislava III z 27. októbra 1997 č.k.

a trov exekúcie (poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané Okresným súdom

Bratislava III pod číslom 5103 z 23. augusta 1999), za neprípustnú a zastavil ju.

Oprávnenému súd uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi

vo výške 34,36 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že

súdny exekútor podaním zo 17. januára 2001 navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že

rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie sa stalo neúčinným podľa § 71

ods. 3 o správnom poriadku. Taktiež súd z výpisu z obchodného

registra zistil, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo dňa 9. januára 2009.

Vzhľadom na to, že povinný stratil procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je

neodstrániteľná prekážka a nedá sa v konaní pokračovať, súd exekúciu zastavil. O trovách

exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a uložil oprávnenému

zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie s ohľadom na dôvod zastavenia exekúcie. O trovách

účastníkov exekučného konania súd rozhodol podľa

Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti výroku o uložení povinnosti

oprávnenému zaplatiť trovy exekúcie podal generálny prokurátor Slovenskej republiky

na základe podnetu oprávneného mimoriadne dovolanie. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť

a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie. Namietal, že exekučný súd sa

dostatočne neriadil ustanovením a neskúmal počas celého konania, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže v konaní pokračovať. Vytkol súdu prvého stupňa, že vec

nesprávne právne posúdil, keď exekučný súd zaviazal k náhrade trov exekučného konania

Úrad práce, sociálny vecí a rodiny. Uviedol, že exekučný súd sa počas konania nezaoberal

stratou procesnej spôsobilosti oprávneného. Poukázal na znenie ,

na základe ktorého bol od 1. januára 2004 zrušený pôvodný oprávnený z exekúcie a do jeho

práv a povinností zo zákona nastúpilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Išlo

o univerzálnu sukcesiu zo zákona. Ustanovením § 291 ods. 2 zákona o sociálnom poistení

prešla s účinnosťou k 1. januáru 2004 kontrola a vymáhanie príspevku na poistenie

v nezamestnanosti na Sociálnu poisťovňu. Vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré vznikli pred

1. januárom 2004 nezaplatením príspevku na poistenie v nezamestnanosti teda došlo

zo zákona k singulárnej sukcesii z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu. Podľa

názoru generálneho prokurátora, s poukazom na ustanovenie súd má aj v prípade

singulárnej sukcesie zo zákona, tak ako pri univerzálnej sukcesii, prihliadať na túto

skutočnosť z úradnej povinnosti, nakoľko k prechodu práv a povinností došlo na základe

zákona o sociálnom poistení, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

č. 200/2003 s účinnosťou od 1. januára 2004. Uviedol, že predmetným uznesením

exekučného súdu v časti výroku o trovách bol porušený zákon.

Účastníci konania sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej

republiky nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

mimoriadne dovolanie podal včas ( ) generálny prokurátor Slovenskej republiky

( ) po podaní podnetu oprávneným ( ) bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( v spojení s ) preskúmal

napadnuté uznesenie okresného súdu a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je

opodstatnené.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených

záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je možné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie

( ). Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

súdu za podmienok uvedených v , ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi

uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1

) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Podľa netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu

z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku

Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný,

iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento

zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Dovolací sud zo spisu zistil, že podľa ustanovenia

o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch

vydaných pred 1. januárom 2004 používa „Národný úrad práce“, ak Národný úrad práce

vykonával pôsobnosť generálneho riaditeľstva a pôsobnosť krajského úradu práce, rozumie sa

tým „Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny“, a ak Národný úrad práce vykonával

pôsobnosť okresného úradu práce, rozumie sa tým „úrad práce, sociálnych vecí a rodiny“.

Podľa zrušuje sa Národný úrad práce.

Podľa ustanovenia o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2004 Sociálna poisťovňa vykonáva kontrolu

a vymáhanie príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu

za obdobie pred 1. januárom 2004, výplatu podpory v nezamestnanosti a peňažnej náhrady,

ktoré boli priznané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a na ktoré trvá nárok aj

po 31. decembri 2003.

Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí

označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako

oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo

právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza

k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci

konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.

Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo

povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť

v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní

od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému

a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo

alebo povinnosť prešla.

Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv

a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného

odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené

listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie

zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa

o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením.

Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení

v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

Prechod práva alebo povinnosti z exekučného titulu na iné subjekty môže nastať pred

začatím exekučného konania alebo po jeho začatí, univerzálnou alebo singulárnou sukcesiou.

Pre procesný postup v exekučnom konaní je významný spôsob a čas prechodu práva

alebo povinnosti. Prechod práv a povinností z exekučného titulu pred začatím exekučného

konania upravuje § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, druhá veta tohto zákonného

ustanovenia sa aplikuje v prípade, ak prechod práv a povinností nastal po začatí exekučného

konania.

Ak k prechodu práva alebo povinnosti došlo pred začatím exekučného konania,

oprávnený už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie musí preukázať, že naňho prešlo

právo alebo na iného povinnosť z exekučného titulu (pokiaľ prechod nenastal priamo

zo zákona) a v tomto prípade súd o zmene účastníka na strane oprávneného alebo povinného

nerozhoduje. Len ak k prechodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu došlo po začatí

exekučného konania (v dobe po podaní návrhu na vykonanie exekúcie), vzniká pôvodnému

účastníkovi exekučného konania povinnosť bez zbytočného odkladu písomne oznámiť túto

skutočnosť súdnemu exekútorovi, súčasne mu predložiť listinu preukazujúcu prechod práva

alebo povinnosti a súdnemu exekútorovi vzniká povinnosť podať na súd návrh o pripustenie

zmeny účastníka konania.

Námietka generálneho prokurátora, že oprávnený ako aktívne vecne nelegitimovaný

subjekt, ktorý zo zákona prestal byť účastníkom hmotnoprávneho vzťahu stratil aj procesnú

spôsobilosť byť účastníkom konania nie je dôvodná.

Dovolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že samotný nedostatok

aktívnej legitimácie oprávneného v exekučnom konaní nespôsobuje stratu jeho procesnej

spôsobilosti a ani jeho spôsobilosti byť účastníkom konania.

Pôvodným oprávneným vo veci bol Národný úrad práce v zastúpení Okresného úradu

práce Bratislava III. Národný úrad práce ako aj Okresné úrady práce Bratislava I – V, ktoré

boli výkonnými orgánmi Národného úradu práce s vlastnou subjektivitou, s platnosťou

k 31. decembru 2003 boli zrušené a nahradené novou, zo zákona vyplývajúcou organizačnou

štruktúrou – Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a jednotlivými úradmi práce,

sociálnych vecí a rodiny príslušnými podľa jednotlivých okresov v rámci územno-správneho

členenia Slovenskej republiky.

V dôsledku univerzálnej sukcesie sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny stal právnym

nástupcom Národného úradu práce a Okresných úradov práce Bratislava I – V.

Ustanovením § 291 ods. 2 zákona o sociálnom poistení prešla s účinnosťou

k 1. januáru 2004 pôsobnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na Sociálnu poisťovňu

v oblasti kontroly a vymáhania príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku

do garančného fondu za obdobie pred 1. januárom 2004, výplaty podpory v nezamestnanosti

a peňažnej náhrady, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003

a na ktoré trvá nárok aj po 31. decembri 2003.

Zákonom došlo k singulárnej sukcesii a z toho dôvodu exekučný súd na zmenu

účastníka konania mal prihliadať z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či ju účastníci

oznámia, pretože v ustanovení sú upravené skutočnosti, ktoré netreba pred

súdom dokazovať. Predmetom dôkazu nie sú okrem iného ani právne predpisy, pre ktoré platí

zásada iura novit curia. Túto zásadu zákon výslovne upravuje iba vo vzťahu k tým právnym

predpisom, ktoré boli uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Treba dodať, že na základe ustanovenia § 291 ods. 2 zákona o sociálnom poistení

došlo k prechodu práv a povinností priamo zo zákona. Uvedeným ustanovením zákona

o sociálnom poistení, na základe ktorého došlo k singulárnej sukcesii zo zákona, sa súd

prvého stupňa nezaoberal. Tým, že súd z tohto aspektu neposudzoval skutkový stav veci

(či postačujú už zistené skutočnosti, resp. či je potrebné prípadné doplnenie dokazovania)

v nadväznosti k právnej stránke veci, došlo vo vzťahu k uvedenému nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci k inej vade v konaní, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

v zmysle Na takúto inú vadu je dovolací súd povinný prihliadať

aj z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p), nie je preto rozhodujúce, či bol tento dovolací

dôvod v mimoriadnom dovolaní generálnym prokurátorom uplatnený alebo nie.

Dňom 1. januára 2004 uvedená povinnosť prešla na Sociálnu poisťovňu. Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny preto nemohol byť od 1. januára 2004 aktívne legitimovaný.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne

dovolanie podľa v spojení s , keďže to vyžadovala ochrana

práv a ním chránených záujmov účastníkov konania a túto nebolo možné dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie okresného

súdu v napadnutej časti v zmysle a v spojení s

ods. 2 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že právny názor

vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný.

Na záver dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v prvopise napadnutého

uznesenia Okresného súdu Bratislava III z 18. júna 2009 došlo k chybe v písaní, resp. inej

zrejmej nesprávnosti, keď namiesto spisovej značky bolo nesprávne uvedené

„40 Er 1171569/1999“. Túto chybu je povinný opraviť postupom podľa súd,

ktorý sa chyby dopustil, t.j. Okresný súd Bratislava III.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2011

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová