Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/236/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : Ing. J. H.,

bývajúci v Č., zastúpený JUDr. C. S., advokátom v Č., proti ţalovanému : V. spol. s r.o.,

Č., zastúpený JUDr. J. V., advokátom spoločnosti S. s.r.o., so sídlom Č., o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp.zn.

, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 10. júna 2010

sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému trovy dovolacieho konania v sume 74,61 €

do rúk alebo na účet JUDr. J. V. do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Ţiline označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Čadca

z 4. novembra 2009 č.k. -118, ktorým bola ţaloba o určenie vlastníckeho práva

2

k časti parcely CKN X. o výmere asi X. mzamietnutá s odôvodnením, ţe súd prvého stupňa

vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny právny záver

o nedostatku aktívnej legitimácie na podanie ţaloby. Ţalobca neosvedčil skutočnosti tvrdené

v návrhu, ţe je vlastníkom časti parcely zapísanej v Správe katastra nehnuteľností Č. č. X.,

keď vlastníctvo k časti tejto parcely mal nadobudnúť dedením k pôvodnej

pozemnokniţnej parcele č. X. zapísanej vo vloţke č. X. pozemkovej knihy katastrálne územie

Č.. Ţalobca bol zároveň zaviazaný zaplatiť ţalovanému trovy odvolacieho konania v sume

74,61 € na účet právneho zástupcu v lehote troch dní.

Ţalobca podal proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť

vyvodzoval z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

písm.a/, b/, c/ Namietal, ţe rozhodnutia niţších súdov nie sú riadne odôvodnené a tým

2

mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, pretoţe ako účastník konania stratil moţnosť

efektívnej obrany proti rozhodnutiu, ktoré zásadu riadneho odôvodenia postráda.

Nedodrţaním tejto zásady bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Navrhol,

aby najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť a priznať mu

trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. moţno napadnúť dovolaním.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení aţ g/ , a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil jediný rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo

ani o prípad, ţe by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.

Keďţe dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených v , a , je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu

rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou

zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej

3

alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva aţ

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, ţe

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/

).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

K odňatiu moţnosti ţalobcu pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť tým, ţe

rozhodnutia súdov niţších stupňov neboli riadne odôvodnené, preto ako účastník konania

stratil moţnosť efektívnej obrany proti rozhodnutiu, ktoré zásadu riadneho odôvodnenia

postráda.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáha, a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie návrhy na dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý

proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem

zákonov aj a nasl. a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie

(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91)

a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn. ), treba

za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi)

v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Neodôvodnené a tým nepreskúmateľné súdne rozhodnutia zakladajú protiústavný stav,

pretoţe podľa sa ukladá súdom zákonom

ustanoveným postupom – teda v súlade s poskytovať ochranu právam,

ktoré sú predmetom občianskeho súdneho konania. Vţdy však musí byť predmetom veľmi

starostlivej úvahy, kedy o taký prípad pôjde; a oň by išlo napríklad vtedy, ak by sa odvolacie

súdne rozhodnutie obmedzilo len na arbitrárne odôvodnenie, ţe sa „stotoţňuje so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa“, ale bez toho, ţe by sa čo len zmienilo o námietkach

odvolateľa, ktorými tento brojí proti prvostupňovému rozhodnutiu, a nezaujal by k nim svoj

názor, o ktorý prípad však v preskúmavanej veci nejde.

Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku uviedol, ţe prvostupňový súd

vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny právny záver. Na námietky

odvolateľa, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu je nejasné a nezrozumiteľné vyplývajúce

z nejasného odôvodnenia rozsudku uviedol, ţe prvostupňový súd jednoznačne uviedol,

z akých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal a k akému právnemu záveru dospel. Aj odvolací

súd má za to, ţe ţalobca neosvedčil skutočnosti tvrdené v návrhu, teda ţe je vlastníkom časti

parcely zapísanej v Správe katastra nehnuteľností Č. č. X., keď vlastníctvo k časti tejto

parcely mal nadobudnúť dedením pôvodnej pozemnokniţnej parcely č. X. zapísanej vo

vloţke č. X. pozemkovej knihy k.ú. Č.. Keďţe ţalobca predmetné skutočnosti pred súdom

prvého stupňa neosvedčil, tento správne konštatoval, ţe zistený skutkový stav nezakladá

dostatok aktívnej legitimácie na podanie ţaloby a preto návrh ţalobcu zamietol. Zo ţalobcom

predloţených listinných dôkazov vyplynulo len to, ţe jeho rodičia v roku 1941 boli evidovaní

v pozemkovej knihe ako spoluvlastníci neurčitého podielu k parcele č. X. vo vloţke č. X.

v katastrálnom území Č. bývalej pozemkovej knihy. Ţalobca nepreukázal, ţe by v čase

rozhodovania prvostupňového súdu bol vlastníkom časti parcely evidovanej Správou katastra

Č. ako CKN parcela č. X.. Ţalobca ani v odvolaní neuviedol ţiadne iné skutočnosti, s ktorými

by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by v odôvodnení rozsudku nevyhodnotil.

Z práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe (ne)majú

význam pre rozhodnutie vo veci samej (porovnaj Krasko c/a Švajčiarsko, 1993).

S poukazom na vyššie uvedené preto nedošlo v danej veci k vade konania podľa § 237

písm.f/

Nakoľko prípustnosť dovolania ţalobcovi nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238

, ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s , ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloţenie

povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania ( v spojení s

). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu sluţbu,

ktorú poskytol ţalovanému vypracovaním vyjadrenia z 28. septembra 2010 k dovolaniu

ţalobcu ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 písm.a/

tejto vyhlášky vo výške 55,49 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3

tejto vyhlášky) 7,21 € a k tomu 19 % DPH, t.j. 11,91 € predstavuje spolu 74,61 €. Nepriznal

ţalovanému náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu sluţbu prevzatie a príprava

zastúpenia, keď zo spisu je zrejmé, ţe ţalovaný bol zastúpený JUDr. J. V. pred

prvostupňovým ako aj odvolacím súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2011

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová