Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b30/362733.8e45c0.pdf
PDF · 151.45 KB
No categories available
2Cdo/247/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 247/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M., a.s., so sídlom v B.,
zastúpeného JUD. M. K., advokátom v B., proti ţalovanému T., a.s., so sídlom v B.,
zastúpenému JUDr. V. K., advokátom Advokátskej kancelárie E., s.r.o., so sídlom v B., za
účasti vedľajších účastníkov na strane ţalovaného 1/ T., so sídlom v T., 2/ T., so sídlom v T.,
obaja zastúpení JUDr. M. Š., CSc., advokátom v B., o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 27 C 52/2008, o dovolaní
ţalovaného a vedľajších účastníkov na strane ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne zo 14. októbra 2009 sp. zn. 5 Co 81/2009, 5 Co 82/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie vedľajších účastníkov T., so sídlom T. a T., so sídlom T. o d m i e t a .
Dovolacie konanie z a s t a v u j e .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trenčín rozsudkom z 9. decembra 2008 č.k. 27 C 52/2008-623 určil, ţe
ţalobca je výlučným vlastníkom stavby súpisné číslo X.-výrobná hala, postavená na parc.
č. X., k. ú. T., ktorá je zapísaná na LV č. X. Správou katastra T. a výlučným vlastníkom vrtu
X. nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. X., k. ú. T., v obci T.. Vo zvyšku súd konanie
zastavil. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca niekedy v roku 1992 začal s uskutočňovaním
výstavby vrtu X. a výrobnej haly. Tieto v priebehu rokov 1993 aţ 1994 dokončil, resp.
vybudoval do takého štádia, ţe vrt X. bol riadne vyhĺbený (odvŕtaný) a vystrojený. Do vrtu
boli riadne zavedené paţnice, bol vykonaný ich obsyp a vrt bol riadne zacementovaný. Pre
vyuţívanie vrtu, t.j. pre uznanie vrtu za zdroj minerálnej vody chýbalo vykonanie karotáţnych
meraní, hydrodynamických skúšok, vzorkovacie, analytické a meračské práce. Do vrtu
v tomto období neboli ešte zavedené sondy, merače, čerpadlo ani prívodné potrubie do
plničky minerálnej vody. Výrobná hala mala riadne vybudovanú ţelezobetónovú konštrukciu
z kovových dielcov, obvodové múry boli úplne vymurované (konštrukčne dokončené aţ po
strop budovy), strecha bola riadne poloţená a bola vyhotovená z betónových panelov, na
streche boli zhotovené uţ aj svetlíky. Na stavbe chýbalo dokončiť uţ len zateplenie strechy
sklenou vatou a dokončiť omietku. Základom v prejednávanej veci bolo posúdenie, či vrt je
alebo nie je samostatnou vecou v právnom slova zmysle, prípadne či je súčasťou pozemku
alebo inej stavby a posúdenie od ktorého okamihu sa stavba stáva vecou v právnom slova
zmysle. Súd zaujal stanovisko, ţe vrt minerálnej vody (bez ohľadu na to, či je uznaný
príslušným orgánom ako i bez ohľadu na poňatie vodohospodárske), je stavbou a teda
samostatnou vecou v zmysle občianskoprávnom. Vrt minerálnej vody je výsledkom ľudskej
stavebnej činnosti (vytvorený za účelom plnenia hospodárskej funkcie), ktorou bola vytvorená
určitá, prevaţne podzemná konštrukcia, ktorá v smere dovnútra ohraničuje priestor (sčasti
zaplnený vodou a sčasti slúţi jej čerpaniu). Vrt v takomto ponímaní nemôţe byt' súčasťou
pozemku ani inej stavby, pretoţe je jednoznačne technicky oddelený od ostatných vecí,
ţiadna z jeho častí sa nezmiešava s inou vecou. Súd uzavrel, ţe okamih, odkedy sa vrt stáva
vecou v právnom slova zmysle je okamih vystrojenia vrtu, t.j. zavedenie paţníc do vrtu,
vykonanie obsypu a zabetónovanie vrtu. Pokiaľ ide o nadzemné stavby, tieto sa stávajú vecou
v právnom slova zmysle v okamihu, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého
štádia, od ktorého počínajúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú uţ len k dokončeniu takto
druhovo a individuálne určenej veci. K tomu u nadzemných stavieb dochádza vytvorením
stavu, kedy je uţ jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie
prvého nadzemného podlaţia, t.j. spravidla zhotovením obvodového muriva na úroveň stropu
na prvom podlaţí. Vytvorenie novej veci patrí do skupiny iných skutočností stanovených
zákonom, na základe ktorých sa nadobúda vlastnícke právo originárnym spôsobom.
Vlastníctvo k novovybudovanej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s prejaveným
úmyslom mat' ju pre seba. Komu bolo adresované stavebné povolenie, resp. či vôbec bolo
vydané (či ide o čiernu alebo legálnu stavbu) nie je samo osebe rozhodujúce. Rovnako nie je
rozhodujúce, kto financoval stavbu, príp. z čieho materiálu bola stavba postavená. Pri
zhotovovaní stavby na zákazku je objednávateľ stavby jej vlastníkom od počiatku výstavby.
Otázka prevzatia stavby nemá vo vzťahu k vlastníctvu ţiaden význam a relevanciu. Z povahy
veci vyplýva, ţe nadobudnúť vlastníctvo k stavbe jej "prepracovaním" je vylúčené.
Nadobudnutie vlastníctva k "prepracovanej stavbe" je moţné len vtedy, pokiaľ pôvodná
stavba zanikla. Prestavba pôvodnej stavby nemení nič na pôvodných vlastníckych vzťahoch.
Súd dospel k záveru, ţe ţalobca jednoznačne vybudoval sporné nehnuteľnosti minimálne do
takého štádia, ţe akékoľvek ďalšie stavebné práce, či uţ na vrte X. alebo výrobnej hale
smerovali len k dokončeniu druhovo a individuálne určených vecí. Ţalobca teda k týmto
veciam nadobudol vlastníctvo originárnym spôsobom – zhotovením. Pokiaľ ţalobca svoje
vlastníctvo nepreviedol na tretiu osobu je ţalovaný, tak ako kaţdý, povinný toto jeho
absolútne právo rešpektovať a ţalobcu v jeho vlastníctve ţiadnym spôsobom nerušiť.
K námietke ţalovaného a vedľajších účastníkov, ţe ţalobca sa o tieto veci dlhšiu dobu
nestaral, opustil ich a v dôsledku toho (derelikcie) stratil, resp. sa dobrovoľne vzdal
vlastníctva k týmto veciam uviedol, ţe tvrdenia nemajú oporu v zákone. Pokiaľ ide
o námietky týkajúce sa spôsobilosti na právne úkony ţalobcu podotkol, ţe v čase, v ktorom sa
stal ţalobca vlastníkom sporných nehnuteľností existoval v právnom slove zmysle. Vo
zvyšnej časti súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. z dôvodu čiastočného
späťvzatia návrhu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Okresný súd
Trenčín uznesením z 14. januára 2009 č.k. 27 C 52/2008-632 uloţil ţalobcovi a ţalovanému
povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu trovy konania štátu kaţdému po 19,75 € do troch
dní od právoplatnosti uznesenia.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalovaného a vedľajších účastníkov na jeho
strane rozsudkom zo 14. októbra 2009 sp. zn. 5 Co 81/2009, 5 Co 82/2009 rozsudok
prvostupňového súdu v napadnutej časti v spojení s uznesením zo 14. januára 2009, č.l. 632
potvrdil. Vo veci pripustil dovolanie a ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie,
vec po právnej stránke správne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil
s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia v tom smere, ţe ţalobca preukázal naliehavý
právny záujem na určovacej ţalobe. Zaoberal sa otázkou právnej subjektivity ţalobcu, pričom
sa stotoţnil s názorom okresného súdu vysloveného v jeho rozhodnutí. Rovnako sa stotoţnil
s posúdením vlastníckeho práva k predmetným stavbám, s posúdením okamihu vzniku stavby
ako veci v právnom slova zmysle. Odvolací súd s poukazom na § 238 ods. 3 O.s.p. pripustil
dovolanie z dôvodu, ţe sa jedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Otázky presne formuloval v závere odôvodnenia rozhodnutia.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie vedľajší účastníci na strane
ţalovaného. Navrhli zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie,
prípadne zmeniť tak, ţe dovolací súd ţalobu zamietne. Prípustnosť dovolania vyvodzovali
z § 238 ods. 3 O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním aj ţalovaný. Navrhol rozhodnutie
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval
z § 238 ods. 3 O.s.p. Uviedol, ţe rozhodnutie krajského a okresného súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) pokiaľ ide o otázky
zásadného právneho významu uvedené v odôvodnení rozsudku krajského súdu. Zároveň
poţiadal o odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. Podaním doručeným
Okresnému súdu Trenčín 3. decembra 2009 (č.l. 810) vzal ţalovaný dovolanie späť.
Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaného a vedľajších účastníkov na strane ţalovaného
nevyjadril.
Ţalovaný sa vyjadril k dovolaniu vedľajších účastníkov a uviedol, ţe nesúhlasí s týmto
dovolaním a preto má za to, ţe ide o dovolanie podané neoprávnenými osobami. Poukázal
na to, ţe medzi ním a ţalobcom došlo k urovnaniu sporných práv a povinností a on sám
zobral svoje dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu späť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) prejednal
dovolanie vedľajších účastníkov na strane ţalovaného a dospel k záveru, ţe dovolanie treba
odmietnuť.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 243b ods. 5 O.s.p. ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a § 226 platia
pre konanie na dovolacom súde obdobne. Ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd
konanie uznesením zastaví.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo
podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba
sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uváţení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Citované ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. vo svojej prvej vete priznáva vedľajšiemu
účastníkovi rovnaké práva a povinnosti aké má účastník konania. Vedľajšiemu účastníkovi
preto napríklad súd doručuje písomnosti, predvoláva ho na pojednávanie, môţe mu priznať
právo na náhradu trov konania alebo mu môţe uloţiť povinnosť zaplatiť ich náhradu
úspešnému účastníkovi. Vedľajší účastník je ďalej oprávnený vykonávať vo svojom mene
všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním (napr.
späťvzatie ţaloby) alebo s predmetom konania (zmena ţaloby, uznanie nároku, uzavretie
zmieru a pod.), a úkonov, ktoré vykonal sám účastník (späťvzatie odvolania alebo dovolania
podaného účastníkom a pod.). Vedľajší účastník môţe tieţ v rozsahu legitimácie účastníka
podať odvolanie alebo dovolanie, a to buď popri účastníkovi, ktorého podporuje, alebo sám.
Pokiaľ jeho úkony odporujú úkonom ním podporovaného účastníka, je vecou súdu, aby
posúdil s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, či týmto úkonom prizná právne účinky,
resp. právne dôsledky, ktoré s ním zákon spája. Odporujúce úkony vedľajšieho účastníka
bude povaţovať za právne relevantné napríklad vtedy, keď môţu privodiť pre ním
podporovaného účastníka úspešnejší výsledok sporu.
Gramatickým i logickým výkladom § 93 ods. 4 veta tretia O.s.p. moţno dospieť
k záveru, ţe základným predpokladom pre postup súdu podľa tohto ustanovenia, teda pre
posúdenie úkonov vedľajšieho účastníka s prihliadnutím na všetky okolnosti, je existencia
rozporu medzi úkonmi vedľajšieho účastníka a úkonmi ním podporovaného účastníka
(hlavného účastníka). V prípade procesného úkonu, ktorým je dovolanie vedľajšieho
účastníka, nevzniká tento rozpor uţ tým, ţe dovolanie nebolo podané zároveň aj hlavným –
v konaní neúspešným účastníkom. Hlavný účastník nemusí dovolanie podať práve z dôvodu,
ţe sa spolieha na podanie dovolania vedľajším účastníkom, prípadne s jeho dovolaním
vysloví súhlas a to aj konkludentne, resp. je s ním uzrozumený. Rozpor nastáva aţ vtedy, keď
hlavný účastník vyjadrí svoj nesúhlas s dovolaním vedľajšieho účastníka (keď aj výslovne
vyjadrený nesúhlas treba povaţovať za úkon rovnako ako napr. nesúhlas so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania, alebo súhlas či nesúhlas účastníkov so zámenou niektorého
z nich a pod.).
V prejednávanej veci je predmetom konania určenie vlastníckeho práva. Ţalovaný,
ktorý výslovne nesúhlasil s dovolaním vedľajších účastníkov na svojej strane, sám zobral späť
svoje skôr podané dovolanie. Nesúhlas s dovolaním vedľajších účastníkov odôvodnil tým, ţe
medzi ním a ţalobcom došlo k urovnaniu sporných práv a povinností.
Vzhľadom na uvedené okolnosti dovolací súd má za to, ţe mimoriadny opravný
prostriedok t.j. dovolanie podané vedľajšími účastníkmi bolo podané nelegitimovanými
subjektmi (Porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. októbra 1998
sp. zn. 5 Cdo 67/1998).
Z týchto vyššie uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie vedľajších účastníkov na strane ţalovaného podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol.
S poukazom na § 243b ods. 5 veta druhá O.s.p. konanie o dovolaní ţalovaného
zastavil.
V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd
Slovenskej republiky mu však ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe mu
ţiadne nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2011
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Jarmila Uhlířová