Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/247/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M., a.s., so sídlom v B.,

zastúpeného JUD. M. K., advokátom v B., proti ţalovanému T., a.s., so sídlom v B.,

zastúpenému JUDr. V. K., advokátom Advokátskej kancelárie E., s.r.o., so sídlom v B., za

účasti vedľajších účastníkov na strane ţalovaného 1/ T., so sídlom v T., 2/ T., so sídlom v T.,

obaja zastúpení JUDr. M. Š., CSc., advokátom v B., o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní

ţalovaného a vedľajších účastníkov na strane ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne zo 14. októbra 2009 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie vedľajších účastníkov T., so sídlom T. a T., so sídlom T. o d m i e t a .

Dovolacie konanie z a s t a v u j e .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 9. decembra 2008 č.k. -623 určil, ţe

ţalobca je výlučným vlastníkom stavby súpisné číslo X.-výrobná hala, postavená na parc.

č. X., k. ú. T., ktorá je zapísaná na LV č. X. Správou katastra T. a výlučným vlastníkom vrtu

X. nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. X., k. ú. T., v obci T.. Vo zvyšku súd konanie

zastavil. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca niekedy v roku 1992 začal s uskutočňovaním

výstavby vrtu X. a výrobnej haly. Tieto v priebehu rokov 1993 aţ 1994 dokončil, resp.

vybudoval do takého štádia, ţe vrt X. bol riadne vyhĺbený (odvŕtaný) a vystrojený. Do vrtu

boli riadne zavedené paţnice, bol vykonaný ich vrt bol riadne zacementovaný. Pre

2

vyuţívanie vrtu, t.j. pre uznanie vrtu za zdroj minerálnej vody chýbalo vykonanie karotáţnych

meraní, hydrodynamických skúšok, vzorkovacie, analytické a meračské práce. Do vrtu

v tomto období neboli ešte zavedené sondy, merače, čerpadlo ani prívodné potrubie do

plničky minerálnej vody. Výrobná hala mala riadne vybudovanú ţelezobetónovú konštrukciu

z kovových dielcov, obvodové múry boli úplne vymurované (konštrukčne dokončené aţ po

strop budovy), strecha bola riadne poloţená a bola vyhotovená z betónových panelov, na

streche boli zhotovené uţ aj svetlíky. Na stavbe chýbalo dokončiť uţ len zateplenie strechy

sklenou vatou a dokončiť omietku. Základom v prejednávanej veci bolo posúdenie, či vrt je

alebo nie je samostatnou vecou v právnom slova zmysle, prípadne či je súčasťou pozemku

alebo inej stavby a posúdenie od ktorého okamihu sa stavba stáva vecou v právnom slova

zmysle. Súd zaujal stanovisko, ţe vrt minerálnej vody (bez ohľadu na to, či je uznaný

príslušným orgánom ako i bez ohľadu na poňatie vodohospodárske), je stavbou a teda

samostatnou vecou v zmysle občianskoprávnom. Vrt minerálnej vody je výsledkom ľudskej

stavebnej činnosti (vytvorený za účelom plnenia hospodárskej funkcie), ktorou bola vytvorená

určitá, prevaţne podzemná konštrukcia, ktorá v smere dovnútra ohraničuje priestor (sčasti

zaplnený vodou a sčasti slúţi jej čerpaniu). Vrt v takomto ponímaní nemôţe byt' súčasťou

pozemku ani inej stavby, pretoţe je jednoznačne technicky oddelený od ostatných vecí,

ţiadna z jeho častí sa nezmiešava s inou vecou. Súd uzavrel, ţe okamih, odkedy sa vrt stáva

vecou v právnom slova zmysle je okamih vystrojenia vrtu, t.j. zavedenie paţníc do vrtu,

vykonanie obsypu a zabetónovanie vrtu. Pokiaľ ide o nadzemné stavby, tieto sa stávajú vecou

v právnom slova zmysle v okamihu, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého

štádia, od ktorého počínajúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú uţ len k dokončeniu takto

druhovo a individuálne určenej veci. K tomu u nadzemných stavieb dochádza vytvorením

stavu, kedy je uţ jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie

prvého nadzemného podlaţia, t.j. spravidla zhotovením obvodového muriva na úroveň stropu

na prvom podlaţí. Vytvorenie novej veci patrí do skupiny iných skutočností stanovených

zákonom, na základe ktorých sa nadobúda vlastnícke právo originárnym spôsobom.

Vlastníctvo k novovybudovanej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s prejaveným

úmyslom mat' ju pre seba. Komu bolo adresované stavebné povolenie, resp. či vôbec bolo

vydané (či ide o čiernu alebo legálnu stavbu) nie je samo osebe rozhodujúce. Rovnako nie je

rozhodujúce, kto financoval stavbu, príp. z čieho materiálu bola stavba postavená. Pri

zhotovovaní stavby na zákazku je objednávateľ stavby jej vlastníkom od počiatku výstavby.

Otázka prevzatia stavby nemá vo vzťahu k vlastníctvu ţiaden význam a relevanciu. Z povahy

veci vyplýva, ţe nadobudnúť vlastníctvo k stavbe jej "prepracovaním" je vylúčené.

Nadobudnutie vlastníctva k "prepracovanej stavbe" je moţné len vtedy, pokiaľ pôvodná

stavba zanikla. Prestavba pôvodnej stavby nemení nič na pôvodných vlastníckych vzťahoch.

Súd dospel k záveru, ţe ţalobca jednoznačne vybudoval sporné nehnuteľnosti minimálne do

takého štádia, ţe akékoľvek ďalšie stavebné práce, či uţ na vrte X. alebo výrobnej hale

smerovali len k dokončeniu druhovo a individuálne určených vecí. Ţalobca teda k týmto

veciam nadobudol vlastníctvo originárnym spôsobom – zhotovením. Pokiaľ ţalobca svoje

vlastníctvo nepreviedol na tretiu osobu je ţalovaný, tak ako kaţdý, povinný toto jeho

absolútne právo rešpektovať a ţalobcu v jeho vlastníctve ţiadnym spôsobom nerušiť.

K námietke ţalovaného a vedľajších účastníkov, ţe ţalobca sa o tieto veci dlhšiu dobu

nestaral, opustil ich a v dôsledku toho (derelikcie) stratil, resp. sa dobrovoľne vzdal

vlastníctva k týmto veciam uviedol, ţe tvrdenia nemajú oporu v zákone. Pokiaľ ide

o námietky týkajúce sa spôsobilosti na právne úkony ţalobcu podotkol, ţe v čase, v ktorom sa

stal ţalobca vlastníkom sporných nehnuteľností existoval v právnom slove zmysle. Vo

zvyšnej časti súd konanie zastavil podľa a z dôvodu čiastočného

späťvzatia návrhu. O trovách konania súd rozhodol podľa Okresný súd

Trenčín uznesením z 14. januára 2009 č.k. -632 uloţil ţalobcovi a ţalovanému

povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu trovy konania štátu kaţdému po 19,75 € do troch

dní od právoplatnosti uznesenia.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalovaného a vedľajších účastníkov na jeho

strane rozsudkom zo 14. októbra 2009 sp. zn. , rozsudok

prvostupňového súdu v napadnutej časti v spojení s uznesením zo 14. januára 2009, č.l. 632

potvrdil. Vo veci pripustil dovolanie a ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie,

vec po právnej stránke správne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil

s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia v tom smere, ţe ţalobca preukázal naliehavý

právny záujem na určovacej ţalobe. Zaoberal sa otázkou právnej subjektivity ţalobcu, pričom

sa stotoţnil s názorom okresného súdu vysloveného v jeho rozhodnutí. Rovnako sa stotoţnil

s posúdením vlastníckeho práva k predmetným stavbám, s posúdením okamihu vzniku stavby

ako veci v právnom slova zmysle. Odvolací súd s poukazom na pripustil

dovolanie z dôvodu, ţe sa jedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Otázky presne formuloval v závere odôvodnenia rozhodnutia.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie vedľajší účastníci na strane

ţalovaného. Navrhli zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie,

prípadne zmeniť tak, ţe dovolací súd ţalobu zamietne. Prípustnosť dovolania vyvodzovali

z a jeho dôvodnosť z

Rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním aj ţalovaný. Navrhol rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval

z Uviedol, ţe rozhodnutie krajského a okresného súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) pokiaľ ide o otázky

zásadného právneho významu uvedené v odôvodnení rozsudku krajského súdu. Zároveň

poţiadal o odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. Podaním doručeným

Okresnému súdu Trenčín 3. decembra 2009 (č.l. 810) vzal ţalovaný dovolanie späť.

Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaného a vedľajších účastníkov na strane ţalovaného

nevyjadril.

Ţalovaný sa vyjadril k dovolaniu vedľajších účastníkov a uviedol, ţe nesúhlasí s týmto

dovolaním a preto má za to, ţe ide o dovolanie podané neoprávnenými osobami. Poukázal

na to, ţe medzi ním a ţalobcom došlo k urovnaniu sporných práv a povinností a on sám

zobral svoje dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu späť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) prejednal

dovolanie vedľajších účastníkov na strane ţalovaného a dospel k záveru, ţe dovolanie treba

odmietnuť.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa ustanovenia , , a platia

pre konanie na dovolacom súde obdobne. Ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd

konanie uznesením zastaví.

Podľa Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo

podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba

sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi

ich súd po uváţení všetkých okolností ( ).

Citované ustanovenie vo svojej prvej vete priznáva vedľajšiemu

účastníkovi rovnaké práva a povinnosti aké má účastník konania. Vedľajšiemu účastníkovi

preto napríklad súd doručuje písomnosti, predvoláva ho na pojednávanie, môţe mu priznať

právo na náhradu trov konania alebo mu môţe uloţiť povinnosť zaplatiť ich náhradu

úspešnému účastníkovi. Vedľajší účastník je ďalej oprávnený vykonávať vo svojom mene

všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním (napr.

späťvzatie ţaloby) alebo s predmetom konania (zmena ţaloby, uznanie nároku, uzavretie

zmieru a pod.), a úkonov, ktoré vykonal sám účastník (späťvzatie odvolania alebo dovolania

podaného účastníkom a pod.). Vedľajší účastník môţe tieţ v rozsahu legitimácie účastníka

podať odvolanie alebo dovolanie, a to buď popri účastníkovi, ktorého podporuje, alebo sám.

Pokiaľ jeho úkony odporujú úkonom ním podporovaného účastníka, je vecou súdu, aby

posúdil s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, či týmto úkonom prizná právne účinky,

resp. právne dôsledky, ktoré s ním zákon spája. Odporujúce úkony vedľajšieho účastníka

bude povaţovať za právne relevantné napríklad vtedy, keď môţu privodiť pre ním

podporovaného účastníka úspešnejší výsledok sporu.

Gramatickým i logickým výkladom veta tretia moţno dospieť

k záveru, ţe základným predpokladom pre postup súdu podľa tohto ustanovenia, teda pre

posúdenie úkonov vedľajšieho účastníka s prihliadnutím na všetky okolnosti, je existencia

rozporu medzi úkonmi vedľajšieho účastníka a úkonmi ním podporovaného účastníka

(hlavného účastníka). V prípade procesného úkonu, ktorým je dovolanie vedľajšieho

účastníka, nevzniká tento rozpor uţ tým, ţe dovolanie nebolo podané zároveň aj hlavným –

v konaní neúspešným účastníkom. Hlavný účastník nemusí dovolanie podať práve z dôvodu,

ţe sa spolieha na podanie dovolania vedľajším účastníkom, prípadne s jeho dovolaním

vysloví súhlas a to aj konkludentne, resp. je s ním uzrozumený. Rozpor nastáva aţ vtedy, keď

hlavný účastník vyjadrí svoj nesúhlas s dovolaním vedľajšieho účastníka (keď aj výslovne

vyjadrený nesúhlas treba povaţovať za úkon rovnako ako napr. nesúhlas so vstupom

vedľajšieho účastníka do konania, alebo súhlas či nesúhlas účastníkov so zámenou niektorého

z nich a pod.).

6

V prejednávanej veci je predmetom konania určenie vlastníckeho práva. Ţalovaný,

ktorý výslovne nesúhlasil s dovolaním vedľajších účastníkov na svojej strane, sám zobral späť

svoje skôr podané dovolanie. Nesúhlas s dovolaním vedľajších účastníkov odôvodnil tým, ţe

medzi ním a ţalobcom došlo k urovnaniu sporných práv a povinností.

Vzhľadom na uvedené okolnosti dovolací súd má za to, ţe mimoriadny opravný

prostriedok t.j. dovolanie podané vedľajšími účastníkmi bolo podané nelegitimovanými

subjektmi (Porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. októbra 1998

sp. zn. ).

Z týchto vyššie uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie vedľajších účastníkov na strane ţalovaného podľa v spojení

s odmietol.

S poukazom na veta druhá konanie o dovolaní ţalovaného

zastavil.

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

( v spojení s a ). Najvyšší súd

Slovenskej republiky mu však ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe mu

ţiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2011

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová